Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/318/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918205431
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7918205431.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. B. C. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trebišov dieťaťa rodičov: matky D. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. F. G. H. I. XXX/X zastúpenej JUDr.
Miroslavom Berešom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v B. F. J. H. I. XXX/X a otca A. C. nar.

X.X.XXXXbývajúcehovJ.F.K.H.I.XXX/XXzastúpenéhoJUDr.JozefomSabóomadvokátomsosídlom
advokátskej kancelárie v Sečovciach na Obchodnej ulici č. 187/6 o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.
k. 23P/83/2020 - 598 zo dňa 17.5.2022 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok v napadnutom výroku III. o určení výživného tak, že zaväzuje otca A. C. nar.
X.X.XXXX prispievať na výživu maloletého A. B. C. nar. XX.X.XXXX sumou 150 Eur mesačne, ktoré je
povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 27.11.2018 do budúcna.

II. M e n í rozsudok vo výroku IV. o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 27.11.2018
do 17.5.2022 v celkovej sume 4.333,32 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 370 Eur
mesačne spolu s bežným výživným matke s tým, že nezaplatením čo i len 1 splátky sa stáva splatné
celé dlžné výživné.

III. M e n í rozsudok v napadnutom výroku V. o úprave styku otca s maloletým A. B. tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým
- každý párny kalendárny víkend od piatka od 16:00 hod. do nedele
do 16:00 hod.
- každú nepárnu stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod.
- v párnom roku od 23.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 16:00 hod.
- v nepárnom roku od 31.12. od 9:00 hod. do 1.1. nasledujúceho

roka do 16:00 hod.
- v párnom roku počas Veľkej noci od soboty od 9:00 hod. do
utorka do 16:00 hod.
- počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9:00 hod. do 15.7. do
16:00 hod. a od 15.8. od 9:00 hod. do 30.8. do 16:00 hod. s tým,
že otec je oprávnený v čase určenom na styk prevziať dieťa v mieste

bydliska matky a každú nepárnu stredu v mieste (pred)školského
zariadenia, ktoré dieťa navštevuje a je povinný odovzdať dieťa v
čase určenom na ukončenie styku v mieste bydliska matky. Matka je
povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

IV. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/156/2018-168
zo dňa 13.3.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/147/2020-207

zo dňa 8.7.2020, neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Michalovce č.k.23P/83/2020-367 zo dňa 20.7.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 23P/83/2020-403 zo dňa
24.11.2021vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachč.k.7CoP/148/2021-412zodňa3.1.2022.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril mal. A. B. do osobnej starostlivosti matky.
Výrokom II. určil, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Výrokom
III. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu mal. A. B. sumou 150 Eur mesačne matke vždy do
15. dňa v mesiaci vopred od 1.12.2018 do budúcna. Výrokom IV. povolil otcovi dlžné výživné za obdobie
od 1.12.2018 do 30.4.2022 v celkovej sume 4320 Eur splácať v mesačných splátkach po 180 Eur spolu
s bežným výživným matke s tým, že nezaplatením čo i len 1 splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

Výrokom V. upravil stretávanie sa otca s mal. A. B.
- každý párny kalendárny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.
- každú nepárnu stredu od 9.00 hod. do 16.00 hod.
- v párnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod.
- v nepárnom roku od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod.

- v párnom roku počas Veľkej noci od soboty od 9.00 hod. do utorka do 16.00 hod.
- počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 16.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod.
do 30.8. do 16.00 hod. Výrokom V. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil podľa § 24 ods. 4, § 25 ods.2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 1,
§ 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine tým, že na základe zistení znalkyne vylúčil striedavú osobnú
starostlivosť, ktorú navrhoval otec ako nevhodnú. Dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého je
zverenie do osobnej starostlivosti matky, pretože dieťa je na matku emocionálne naviazané, v prostredí
matky je zastabilizované, keďže osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje ona. Pokiaľ ide o úpravu

stretávania sa otca s maloletým, takto upravený styk považuje za dostatočne rozsiahly, aby mal otec a
syn dostatočný priestor na pestovanie vzájomného vzťahu a aby otec mohol realizovať svoje rodičovské
práva a povinnosti, ako aj výchovný vplyv na maloletého. Súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil
žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné realizovať stretávanie sa otca s maloletým aj počas noci, práve
naopak, maloletý je vo veku, kedy dochádza k separácii od matky a preto je na mieste, aby trávil s otcom

čas nepretržite v rozsahu 3 dní, 2 nocí. Upravil aj styk počas sviatkov a prázdnin tak, aby dieťa počas
prázdnin a sviatkov trávilo rovnaký čas s matkou aj s otcom. Pokiaľ ide o výšku výživného a príjem
otca, súd prvej inštancie považoval za preukázané, že príjem otca nie je ani na úrovni čistej minimálnej
mzdy.Podľajehonázorurodič,ktorýmávyživovaciupovinnosťkmaloletémudieťaťu,pričomvyživovacia
povinnosť je primárnou povinnosťou každého rodiča, sa nemôže uspokojiť s príjmom, ktorý nie je ani

na úrovni minimálnej mzdy, pretože je zrejmé, že takýto príjem po úhrade nevyhnutných životných
nákladov povinného rodiča, nepostačí na výživu maloletého dieťaťa. Preto pri výške príjmu otca použil
princíp potenciality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ako potenciálny príjem otca bral do úvahy
príjem vyrátaný ako priemer medzi čistou minimálnou mzdou a čistou priemernou mesačnou mzdou. Tak
vypočítal priemerný potenciálny mesačný čistý príjem otca 660 Eur. Berúc do úvahy náklady maloletého,

náklady otca a potenciálny príjem otca, dospel k záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu
maloletého sumou 150 Eur mesačne. Vychádzal aj z toho, že sám otec uviedol, že aktuálne vynaloží
na náklady maloletého v sume 150 Eur mesačne. Výživné určil za obdobie 1.12.2018 až 30.4.2022
v celkovej sume 4.320 Eur, ktorú mu povolil splácať v mesačných splátkach po 180 Eur spolu s bežným
výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné. O trovách

konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti výrokom III. a IV. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Nesúhlasil s určením výživného na základe jeho potenciálneho mesačného príjmu, keďže svoj príjem

zdokladoval. Nízky príjem od roku 2018 dáva za vinu matke, ktorá na neho podávala rôzne podnety
a oznámenie s cieľom ho zdiskreditovať. Ani jedno oznámenie sa neukázalo ako opodstatnené. Jeho
dobré meno podnikateľa však bolo poškodené, čo viedlo k ťažkému získavaniu nových klientov. Taktiež
uviedol, že jeho výdaje sa zvyšujú o sumu, ktorú vynakladá na opatrovanie svojich rodičov, ktorým
sa zhoršil zdravotný stav a potrebujú jeho dennodennú opateru. Vzhľadom aj na túto skutočnosť

mu na zárobkovú činnosť zostáva minimum času, preto aj požiadal o opatrovateľský príspevok.Taktiež poukázal na to, že matka mu od januára 2021 zrušila 26x jeho stretnutie so synom a nikdy
mu neposkytla náhradný termín. Zdôraznil, že aj napriek jeho ťažkej situácii sa počas súdneho
konania podieľal na zaplatení výdavkov, ktoré mala matka zaplatiť za znalecký posudok. Namietal aj

správnosť vypočítaného dlžného výživného, ktoré nereflektuje realitu, nakoľko sa dobrovoľne podieľal
na materiálnom a finančnom zabezpečení syna v sume 150 Eur mesačne, čo matka nikdy nenamietala,
preto túto skutočnosť považuje za preukázanú a nespornú. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
K odvolaniu pripojil lekárske správy svojich rodičov za obdobie od 7/2020 do 6/2022.

4. Proti výroku rozsudku V. o úprave styku otca s maloletým synom podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil objektívny stav veci, pričom na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä o schopnostiach otca
vykonávať plnohodnotnú osobnú starostlivosť o mal. A. B.. Má vedomosť, že pri anulovaní manželstva
cirkevnou cestou sa otec v roku 2017 podrobil psychologickému vyšetreniu, kde mu zistili psychickú

deviáciu a narcistické črty. Má za to, že tento psychologický posudok sa dá získať od biskupského úradu
rímskokatolíckej cirkvi a považuje ho za významný dôkaz o nedostatočných osobnostných vlastnostiach
otca, ktoré ho vylučujú z tak širokého styku, ako je uvedený v rozsudku. Nesúhlasí, aby syn prespával
u otca viac ako jednu noc cez každý párny víkend a rovnako počas Vianoc, Nového roka a Veľkej noci.
V nepárnu stredu navrhla styk nie od 9:00 hod. ale až od 15:00 hod. do 19:00 hod., aby syn v súčasnosti

nevynechával návštevu škôlky. Pokiaľ neskôr nastúpi na základnú školu, nechce, aby mal narušovaný
vyučovací proces dopoludnia a poobede mu chce dať čas na napísanie domácich úloh. Zdôraznila,
že otec ale ani syn nezvládnu dlhšie prespávanie a už vôbec nie dva týždne počas letných prázdnin.
Tvrdí, že otec nevie synovi zabezpečiť normálnu vhodnú detskú stravu, syn opakovane chodí domov
vyhladovaný tak, že rukami konzumuje cestovinu z polievky. Otec ho kŕmi párkami, rybími prstami,

sladkosťami alebo sa s ním ide najesť ku svojich kamarátom. Stáva sa, že syn príde zo styku s bolesťami
bruška alebo hnačkou, čo pripisuje nevhodnej strave. Má za to, že otec sa nevie správať k synovi tak,
ako sa má, nedbá na jeho zdravie a nie je k nemu ústretový. Nemá k nemu citovú väzbu a je k synovi
flegmatický. Volá ho A., aj keď vie, že celá rodina aj okolie ho volajú B.. Manipuluje ho, brojí proti nej,
nadáva pred ním na ňu a vulgárne ju popisuje. Keď syn príde zo styku, tak je psychicky chaotický,

agresívny, neposlušný, pomočuje sa, aj sa pokaká a trvá mu 2-3 dni, kým sa dostane do normálneho
správania. Dňa 12.2.2022 prišiel otec na styk v podnapitom stave. Dňa 19.6.2022 prišiel na styk syn
trochu nachladený, na čo otca upozornila. Napriek tomu mu dal nanuk a viezli sa v aute s otvorenými
oknami. To vyústilo do toho, že syn dostal zápal stredného ucha a skončil s antibiotikami. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil výrok V. rozsudku tak, že styk otca s maloletým synom upraví v párny víkend zo

soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v nepárnu stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod., v párnom
roku počas Vianoc od 23.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 18:00 hod., v nepárnom roku od 31.12. od 9:00
hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod., v párnom roku počas veľkonočných sviatkov od nedele
od 9:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. K odvolaniu pripojila synove lekárske správy za obdobie od
2/2020 do 7/2022 ako aj psychologický nález maloletého zo dňa 21.6.2022.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a sleduje najlepší záujem mal. A. B.. Má za to, že
je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 150 Eur mesačne.
Poukázal na to, že samotný otec uviedol, že finančne sa dobrovoľne podieľa na starostlivosti o syna

sumou 150 Eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku je toho názoru, že neexistuje dôvod, pre ktorý by
nebola možná realizácia styku aj počas noci. Súdom určený rozsah zodpovedá právu dieťaťa na styk
s oprávneným rodičom. Poukázal na to, že styk sa neupravuje tak, aby zodpovedal predstavám rodičov,
ale aby korešpondoval so záujmami a potrebami dieťaťa. Za opodstatnenú považuje výhradu matky
týkajúcu sa úpravy styku počas nepárnej stredy, pričom súhlasí s tým, aby sa v tento deň otec stretával

so synom od 15:00 hod. do 19:00 hod., aby nebol narušený režim dieťaťa v materskej škole.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnutý výrok V. rozsudku považuje za zákonný
a vecne správny, navrhol ho potvrdiť. Zdôraznil, že matka v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré
prezentovala počas celého konania, preto nepovažuje za potrebné sa opakovane k ním vyjadrovať.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje za správne použitie potenciálneho príjmu
na výpočet výživného otca pre maloletého, pretože verí, že jeho príjem je podstatne vyšší ako bral do
úvahy súd, avšak je to ťažko dokázateľné. Má vedomosť, že kvôli svojmu nízkemu daňovému priznaniubral úver na brata, ale splácal ho on, pričom mesačné splátky si zvýšil z 200 Eur na 250 Eur, aby úver
čím skôr uhradil. Ďalej uviedla, že jeho tvrdenie, že nízke príjmy v roku 2018 zapríčinila ona podávaním
rôznych oznámení s cieľom zdiskreditovať ho, nie je správne. Trestné oznámenie pre podozrenie so

sexuálneho zneužívania podala v roku 2021, toto bolo odmietnuté, avšak je vnútorne presvedčená, že
bolo dôvodné. Po tomto trestom oznámení sa syn už nespráva tak, ako sa správal predtým. To, že
otec má nové zákazky je evidentné z toho, že robí prístavbu k svojmu domu, betónuje veľký dvor, kúpil
zámkovú dlažbu. K jeho tvrdeniu, že dennodenne opatruje svojich rodičov, čo je aj dôvod, ktorý mu sčasti
berie čas venovať sa svojej podnikateľskej činnosti uviedla, že otec nebýva so svojimi rodičmi, ale s jeho

rodičmi býva jeho brat s manželkou, ktorá sa o nich stará. Poukázala na to, že otec sám uviedol, že sa
dobrovoľne podieľa na materiálnom a finančnom zabezpečení mal. A. B. v sume 150 Eur mesačne, čím
preukázal, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v takej sume. Tým, je aj potvrdený
správny výpočet dlžného výživného. Doplnila, že od vyhlásenia rozsudku (17.5.2022) prestal otec platil
školné aj školskú stravu a prvýkrát zaplatil určené výživné v sume 150 Eur.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že táto len opakuje tie isté tvrdenia, ktoré predniesla vo
svojich písomných a ústnych podaniach, neuviedla žiadne nové skutočnosti. Trvá na dôvodoch svojho
odvolania.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že súhlasila s tým, aby syn

u otca prespával, avšak nie celý párny víkend alebo vianočné a novoročné sviatky, ale vždy len na
jedinú noc, tak ako to uviedla vo svojom odvolaní. Je presvedčená, že to korešponduje so záujmami
a potrebami maloletého dieťaťa, lebo vie, že na dlhšiu dobu by otec už vôbec nemal trpezlivosť pre syna,
vrátane pripraviť mu vhodnú teplú stravu. Uviedla, že s maloletým navštevuje psychologičku, pretože
odkedy začal chodiť k otcovi (apríl 2020) začal sa pomočovať. Následne prespal u otca v júni 2020

a začal sa pokakávať. K tomu sa psychologička vyjadrila, že je to volanie o pomoc. Poukázala na to,
že otec nedáva dostatočne na syna pozor, ktorý sa 31.8.2022 vrátil od neho s monoklom pod okom,
keď ho trafil kameň od záhradnej kosačky, s ktorou pracoval jeden pán, pričom otec s maloletým sa na
kosenie pozerali zblízka bez toho, aby mal syn ochranné okuliare. Uviedla, že syn má alergiu na trávu,
má zväčšené nosné mandle, tak je citlivejší na ochorenie ako bežné deti. Otec to nerešpektuje napriek

jej upozorneniam, jeho odpoveďou je, že chlapcovi nič nie je. Keď sa syn dňa 10.9.2022 vrátil zo styku
od otca dal jej facku a povedal jej, že mu to prikázal tati. Zopakovala, že trvá na tom, aby súd vyžiadal
psychologický posudok z cirkevnej anulácie manželstva otca.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zopakoval, že táto neustále opakuje tie isté skutočnosti, čo

považuje za cielené v snahe aj takýmto spôsobom vplývať na súdy, aby rozhodli v jej prospech.

11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že trvá na svojich podaniach. Zdôraznila, že jej ide
o zdravie syna. Podľa jej názoru stačí, aby syn u otca prespával len jednu noc. Na dlhšiu dobu otec nemá
trpezlivosť a nepripraví mu vhodnú teplú stravu. Zdôraznila, že maloletý je veľmi citlivý a považuje za

svoju osobitnú povinnosť zabezpečiť mu kľudné detstvo v zdravom prostredí nielen po fyzickej, ale aj po
psychickejstránke.PripojilalekárskusprávuneurologičkyD.E.zodňa26.9.2022,vktorejjeokreminého
konštatované, že ide o hyperkinetického chlapca s poruchou pozornosti a motorickou neobratnosťou.
Dieťasivyžadujetrpezlivýprístup,ktorýonavočinemumá,nievšakjehootec,ktorýnechápe,žeksynovi
treba pristupovať citlivo a brať ohľad na jeho diagnózu. Vo vyjadrení zo dňa 21.11.2022 uviedla, že má

vedomosť, že otec si fotografoval syna, keď si omylom obliekol dvoje slipy a túto fotku ukázal sociálnej
kuratele. Tiež si natáčal na video, kde dieťa manipuluje najmä sľubovaním a kupovaním hračiek, a to sa
potom vyjadruje, že nechce ísť ku matke. Ukazoval synovi zbraň a vysvetľoval mu, že ňou môže zastreliť
človeka. Takéto správanie považuje za neetické a nevhodné najmä voči synovi. Očierňuje ju a dieťa
potom nevie ako sa má správať. Má za to, že otec cez syna sa jej mstí, čo považuje za neprístojné

a tragické. V podaní zo dňa 29.5.2023 uviedla, že mal. A. B. nechce u otca spať a otec znovu preukázal,
že nemá trpezlivosť sa s ním hrať, pokojne sa porozprávať, nekričať, nenadávať a nepreukázal ani
spôsobilosť mať syna u seba dlhšie ako pol dňa, resp. 7 hodín. Uviedla, že v súčasnosti otec berie
maloletého k sebe v nepárnu stredu od 9:00 hod. do 16?00 hod. a v párny víkend tiež od 9:00 hod. do
16:00 hod., pričom za celý čas od rozhodnutia súdu prvej inštancie neprespal syn u neho ani raz, lebo

maloletýtonechce.Myslísi,žeotecsámzistil,želáskaadôveradieťaťaknemusanedánanútiť.Keďide
Teo k otcovi, tak deň predtým je stresovaný, agresívny, neposlušný, pošpiní sa. Po návrate mu trvá 2-3
dní, kým sa dostane do normálneho správania. Čoraz viac sa bráni stretávaniu sa s otcom, pričom ona
ho na styk riadne pripravuje a motivuje. Uviedla, že pre amokové správanie a navrátenie pošpiňovaniasa, boli na odporúčanie psychologičky u detskej psychiatričky dňa 18.4.2023, o čom predložila lekársku
správu. Bola mu diagnostikovaná porucha emócií a hyperkinetická porucha. Predpísala synovi lieky
a doporučila citlivejší prístup k nemu, čo ona vie zabezpečiť, určite to ale nevie zabezpečiť otec

a vlastne on je príčinou synovho nevhodného správania, ktoré ju núti opakovane vyhľadávať lekársku
pomoc a najnovšie aj psychiatrickú. Dňa 23.5.2023 boli u neurologičky na kontrolnom vyšetrení, o čom
tiež predložila lekársku správu. Synovi diagnostikovala, že je hyperkinetický s poruchou pozornosti a
správania s oslabením jemnej motoriky a zrakovo motorickej koordinácie. Dňa 24.5.2023 sa syn vrátil
zo stredajšieho styku, bola s ním na návšteve u známych, kde sa deti hrali a syn sa pokakal. Považuje

to za bezprostredný negatívny následok návštevy otca, kde syn bol opäť vystresovaný a mimovoľne
reagoval pošpinením sa. Konštatovala, že styk otca a syna sa za rok nijako nerozšíril, čiže sa neosvedčil
ani model prespania jednej noci (už vôbec nie viacerých). Zdôraznila, že syn je pri styku napätý, otec
ho necháva samého v izbe, kričí na neho aj ho udrie a mal. A. B. čoraz viacej tam odmieta ísť. Podľa
jej názoru by pomohlo, ak by polovica ich styku sa konala v ich dome alebo dvore, kde by B. cítil jej
hoci vzdialenejšiu prítomnosť, že sa nemusí báť, že ho ochráni a že sa s ním bude hrať, keď otec stratí

trpezlivosť a že mu aj včas podá vhodnú stravu. Uviedla, že jej nejde o obnovene vzťahu s otcom, no vidí,
že vzťah otca a syna je vzdialený jej predstavám a otec sa o syna nedokáže sám postarať, zabezpečiť
plnohodnotnú stravu a vhodne sa k nemu správať ani tých 7 hodín. Najnovšie sa mal syn pred známymi
vyjadriť, že otec mu ukazoval nejaké zbrane, že sa nimi dá strieľať. Dal mu do ruky vŕtačku, aby sa s ňou
hral, syn sa ňou poškriabal. Obáva sa, že otec dá synovi do ruky aj zbraň, čo môže dopadnúť tragicky.

Zdôraznila, že je v záujme mal. A. B., aby vedel, že pri otcovi nie je sám, ale s ňou, hoci sa priamo pri
nich nebude vyskytovať. Napokon to môže vyhovovať aj otcovi, lebo keď ho omrzí syn, tak so synom
sa bude zaoberať ona a tak obom uľahčí priebeh styku.

12. Otec vo vyjadrení k vyjadreniam matky uviedol, že si vymýšľa nové skutočnosti so synom

navštevovať psychiatra, len aby syn nemohol prespávať u neho. Poukázal na to, že sa blížia letné
prázdniny, kedy by už za 6 rokov už bolo vhodné, aby ich syn mohol tráviť u neho. Do pozornosti súdu
dal, že maloletý, keď je pri ňom, stále sa pýta, kedy už bude môcť u neho prespávať. Na stretávaní sa
so synom má evidentný záujem, pretože tento pre svoj zdravý vývoj potrebuje aj otca.

13. Kolízny opatrovník vo vyjadreniach k vyjadreniam rodičom uviedol, že trvá na doterajších
vyjadreniach, rodičov pravidelne vyzýva ku konštruktívnej komunikácii vo veciach maloletého dieťaťa
s tým, aby sa vyvarovali vzájomných invektív k druhej osobe a obzvlášť pred dieťaťom. Stotožňuje sa
s odporúčaním všetkých odborných lekárov, ktoré dieťa navštevuje s poukazom na jednotnú výchovu
maloletého dieťaťa, ktorá je v jeho najlepšom záujme, avšak tieto odporúčania sú neefektívne.

14. Otec vo vyjadrení zo dňa 7.6.2023 uviedol, že matka vo svojich vyjadreniach v podstate len znova
opakuje veci, ktoré tvrdila počas celého konania a ktorých pravdivosť nikým nebola potvrdená. Jej
vyjadrenia sú tendenčné s cieľom zamedziť akékoľvek jeho styk so synom. Vo svojich vyjadreniach
popisuje ako prebieha styk u neho napriek tomu, že nemá o tom vedomosti a je zrejmé, že tieto

jej tvrdenia sa zakladajú na hypotetických úvahách. Z predloženej lekárskej správy nevypláva žiadna
podstatná skutočnosť, ku ktorej by bolo potrebné zaujať kvalifikované stanovisko. Konštatoval, že matka
pravidelne navštevuje psychológov v snahe zabezpečiť nejaké potvrdenia, ktoré by svedčili v jeho
neprospech. Vzhľadom k tomu, že matka nijaké nové skutočnosti neuviedla, trvá v celom rozsahu na
svojich písomných podaniach a ústnych prednesoch.

15. Výroky rozsudku I. o výchove mal. A. B., II. o jeho zastupovaní a spravovaní jeho majetku a VI.
o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

16. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností amajetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného
a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a §
66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia
Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

23. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že konajúci súd
síce riadne zistil skutočný stav (§ 35 a § 36 CMP), riadne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého, ale takto zistený skutočný
stavnesprávneposúdilpodľazákonnýchustanoveníovyživovacejpovinnostirodičovkdeťomvsúlades

§ 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože nesprávne určil dobu, od kedy priznáva vyživovaciu povinnosť otca
voči mal. A. B. a taktiež nesprávne určil dobu, za ktorú vypočítal dlžné výživné od otca voči maloletému
synovi.Odvolacísúdvtejtosúvislostikonštatuje,žeurčenévýživnézodpovedáprávumaloletéhodieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorého príjmové pomery odôvodňujú určenie výživného v určenom
rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.

matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie
výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže

byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou

starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje. Tzv. princíp potenciality príjmov má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu
povinnosť prihliadať nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať,
ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné

skúsenosti ako aj možnosti dané jeho vekom. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou
súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým
schopnostiam. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 ZR z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynulemieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce

finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak
nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu

povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62
ods. 1). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý
rodič maloletého dieťaťa, má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu
povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb, nevynímajúc
výchovuavzdelávanie,pretojepovinnosťoukaždéhorodičakonaťtak,abyjehosubjektívnerozhodnutia
negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť.

Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal.
A. B. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca
aj matky. Zároveň konštatuje, že sa vysporiadal aj s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Je zrejmé, že
otec si vie zabezpečiť dostatok financií na zveľaďovanie svojho bývania, či na podporu svojich rodičov,

pričom vyživovacia povinnosť voči deťom má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči svojim
rodičom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k určeniu výživného
pre mal. A. B. dospel k záveru, že určené výživné 150 Eur mesačne (5 Eur denne) je vzhľadom na
citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a
korešpondujúce skutočnému stavu zisteného súdom prvej inštancie. Súčasne ale poznamenáva, že

určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka
dopĺňa zdroj výživy syna na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky
znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o dieťa sa osobne stará
a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Preto odvolací súd
zastáva rovnaký názor, ako súd prvej inštancie, že ak otec deklaroval svoj príjem nižší ako je minimálna

mzda, je potrebné aplikovať princíp potenciality príjmu, lebo primárnou povinnosťou každého rodiča je
zabezpečiť si taký príjem, aby po úhrade jeho nevyhnutných životných nákladov, postačoval na výživu
svojho maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súhlasil s určenou výškou výživného pre mal A. B..
Rozhodnutie súdu prvej inštancie o určenom výživnom však nemohol potvrdiť z dôvodu nesprávneho
určenia obdobia, za aké ho určil. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd priznáva výživné odo dňa

začatia súdneho konania, čiže od podania návrhu. Aj keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že výživné
zvyšuje (správne má byť určuje) odo dňa začatia súdneho konania, bez uvedenia dôvodu ho určil od
1.12.2018. Preto odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
III. a určil výživné pre mal. A. L. na sumu 150 Eur mesačne od 27.11.2018 do budúcna.

24. Keďže súd prvej inštancie vypočítal dlžné výživné odo dňa 1.12.2018, musel odvolací súd zmeniť aj
výrok o dlžnom výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dlžné výživné by sa malo vypočítať
do dňa rozhodnutia vo veci. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 17.5.2022. preto odvolací súd prepočítal
dlžné výživné až do tohto dňa. Akceptoval pri tom skutočnosť uvádzanú rodičmi, že otec platil výživné
pre maloletého od podania návrhu do mája 2021 v sume 50 Eur mesačne (za mesiac 11/2018 mu

vzniklo dlžné výživné za 4 dni v sume 13,32 Eur, za mesiace 12/2018 až 5/2021 mesačne 100 Eur), od
júna 2021 do apríla 2022 v sume 30 Eur mesačne (za mesiace 6/2021 až 4/2022 mesačne 120 Eur)
a v máji 2022 zaplatil 150 Eur (dlžné výživné nevzniklo). Na základe toho odvolací súd vypočítal dlžné
výživné od otca pre mal A. B. za obdobie od 27.11.2018 do 17.5.2022 v sume 4.333,32 Eur. Čo sa
týka dlžného výživného odvolací súd poznamenáva, že z ust. § 232 ods. 3 CSP vyplýva, že určenie

dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na
návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho,
komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň,
či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať
povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem

iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je
povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude
mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia
v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancieo spôsobe zaplatenia dlžného výživného a zaviazal otca zaplatiť ho v mesačných splátkach 370 Eur
spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci,
priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať otcovi výhodu nižších

splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom
maloletého dieťaťa sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal
vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od
začiatku konania. Otec napriek tomu sám od seba platil výživné 50 Eur, ktoré od 6/2021 znížil na 30
Eur mesačne. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby maloletého

už v období od 27.11.2018 do 17.5.2022, dospel odvolací súd k záveru, že povolenie dlhšej lehoty
splatnosti alebo povolenie nižších splátok dlžného výživného by bolo v rozpore so záujmom mal. A. B.,
ktorým je zabezpečenie jej odôvodnených potrieb. Naviac poukazuje na to, že v zmysle § 62 ods. 5
Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Rodič sa má správať tak, aby jeho
vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu nebola ohrozená. Zároveň odvolací súd odkazuje aj na
zaužívanú súdnu prax, že dlžné výživné by nemalo byť splácané dlhšie ako 1 rok. Z uvedených dôvodov

odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že dlžné
výživné za obdobie od 27.11.2018 do 17.5.2022 v celkovej sume 4.333,32 Eur povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 370 Eur mesačne spolu s bežným výživným matke s tým, že nezaplatením
čo i len 1 splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

25. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku V. o úprave styku
otca s mal. A. B. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65
a § 66 CMP a aj na základe výsledkov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, dostatočne
prihliadol aj na oprávnené záujmy maloletého, avšak čiastočne nesprávne ich aplikoval na zistený

skutočný stav, keď úpravou styku každú nepárnu stredu od 9:00 hod. do 16:00 hod. neprihliadol na
predškolské a do budúcna aj školské povinnosti maloletého. Taktiež opomenul určiť rodičom pravidlá
pri odovzdávaní a preberaní si dieťaťa za situácie, že komunikácia medzi nimi nie je na požadovanej
úrovni. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku V. podľa § 388 CSP zmenil.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona
o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení
oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech

už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s

ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa
nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v
starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské
práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo
podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o

dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre
so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,
fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva
druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti

takéhoto rodiča.

27. V prejednávanej veci bol mal. A. B. zverený do osobnej starostlivosti matky, a teda otcovi musí
byť umožnené stretávať sa s maloletým v takej miere, aby bol tento súlad rovnakej rodičovskej
starostlivosti čo najviac naplnený, pokiaľ neexistujú nejaké preukázané objektívne prekážky. Z

vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že citový vzťah maloletého k otcovi je pozitívny,
neodmieta ho, nemá z neho strach, pri ňom sa dokázal viac ukľudniť, byť menej rušivý a iritabilný.
Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že otec je duševne zdravý, emocionálne a psychicky
zrelý na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého, má vytvorené všetky podmienky na riadnustarostlivosť o syna. Pracuje ako SZČO, čiže pracovnú dobu si vie prispôsobiť potrebám maloletého.
Naproti tomu u matky bolo badať, že sa nevyrovnala z rozchodom, čo sa prejavuje v jej návrhoch,
aby otec chodil za synom do „jej prostredia“, aby mohla byť pri styku z hľadiska bezpečnosti prítomná

napriek veku maloletého, ktorý si to nevyžaduje. Na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého
je emocionálne aj psychicky zrelá. Zo záverov znaleckého dokazovania taktiež vyplynulo, že schopnosť
otca aj matky výchovne vplývať na maloletého bola vyhodnotená ako rovnocenná. Ich schopnosť
komunikácie a kooperácie je však nízka až nulová. Syn má rád oboch rodičov, vníma, že nie sú jednotní
a často si odporujú v jeho prítomnosti. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že znalecký posudok

je len jeden z dôkazov z ktorých konajúci súd vychádza pri zisťovaní skutočného stavu veci. Všetky
dôkazy v spise hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Ani on nepovažoval za potrebné vykonať matkou navrhované dokazovanie vyžiadaním si
psychologického posudku otca od biskupského úradu rímskokatolíckej cirkvi, ktorý bol vypracovaný
v roku 2017, je teda neaktuálny, keďže v tomto konaní bol znalecký posudok vypracovaný v máji 2021.
Matka ani v odvolacom konaní objektívne nepreukázala prekážky, ktoré by bránili otcovi, aby sa so

synom mohol stretávať viac ako 2 dni (1 noc). Mal. A. B. nemal problém prespať u otca 1 noc a ani
samotná matka nebola proti tomu. Nesúhlasila však s tým, aby u otca prespával viac nocí, čo však
objektívnenebolokkonaníničímzdôvodnené.Jelenrozhodnutímmatkyarešpektovanímjejvôleotcom,
že maloletý nebol v domácnosti otca dlhšiu dobu. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že tak matka ako aj otec
sú rovnocennými rodičmi, preto majú nielen rovnaké práva, ale k tomu aj adekvátnu zodpovednosť a

povinnosti. Posúdením všetkých relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona a rodine a
zákonne vo veci rozhodol o úprave styku, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, kolízny opatrovník, čo vyplynulo zo záverov znaleckého dokazovania,
preto je odôvodnenie rozsudku o úprave styku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožnil. Z čisto praktických dôvodov odvolací súd však zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
o úprave styku otca s maloletým v každú nepárnu stredu a doplnil pravidlá pri odovzdávaní a preberaní
si dieťaťa.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V.

o úprave styku otca s maloletým synom podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

29. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

30. Vo veci boli počas konania nariadené neodkladné opatrenia, ktoré dočasne upravovali styk otca
s mal. A. B.. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím vo veci samej došlo k úprave styku na čas od
právoplatnosti rozsudku do budúcna, neodkladné opatrenia stratili význam, keďže odpadli dôvody, pre
ktoré boli nariadené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nariadené neodkladné opatrenia zrušil.

31. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).