Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317010066
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5317010066.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov Mgr.
Anny Mihálikovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 13. júna 2023 prejednal
odvolanie podané obžalovaným Y. U. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/22/2017 z
18.1.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/22/2017 z 18.1.2023 bol obžalovaný Y. U. uznaný za
vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s
prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa

§ 352 ods. 1 Tr. zák., prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. na skutkovom základe že:

dňa 4.12.2014 v čase od 9.00 h do 12.00 h v kancelárii starostu v budove Obecného úradu v obci U.,
okres K. prostredníctvom notára JUDr. Alexandry Vrlíkovej, spísal notársku zápisnicu č. N 244/2014,
NZ 51474/2014, v ktorej podľa § 558 Občianskeho zákonníka uznal dlh Obce U., ako jej starosta, voči

spoločnostiNEVEGTRADINGLIMITED,sosídlomCyperskárepublika,resp.vočispoločnostiVelabrino,
s.r.o. Ostrava, ktorej bola pohľadávka postúpená, a to vo výške 200 000,- eur, navýšený o dojednaný
úrok 12 % p.a. z dôvodu nesplatenej pôžičky, so splatnosťou záväzku do 30.3.2015 a zároveň podľa §
41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku súhlasil s exekučnou vykonateľnosťou uvedenej
notárskej zápisnice, taktiež spísal notársku zápisnicu
č. N 245/2014, NZ 51487/2014, v ktorej podľa § 558 Občianskeho zákonníka uznal dlh Obce U., ako

jej starosta, voči spoločnosti AVAMPERA, a.s. Brno vo výške 250 000,- eur z dôvodu bezdôvodného
obohatenia, so splatnosťou záväzku do 30.3.2015 a zároveň podľa
§ 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku súhlasil s exekučnou vykonateľnosťou uvedenej
notárskej zápisnice, zároveň notárke pred spísaním notárskych zápisníc predložil uznesenie Obecného
zastupiteľstva Obce U. pod č. 105/2014 zo dňa 30.10.2014, potvrdzujúce tú skutočnosť, že Obecné
zastupiteľstvo Obce U. v uvedený deň schválilo spísanie notárskych zápisníc ako exekučných titulov

starostom, ktorými budú uznané dlhy Obce U. voči spoločnostiam Velabrino, s.r.o. Ostrava v sume 200
000,- eur a AVAMPERA, a.s., Brno v sume 250 000,- eur, a uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce
U. pod č. 63/2012 zo dňa 28.6.2012, potvrdzujúce tú skutočnosť, že Obecné zastupiteľstvo Obce U. v
uvedený deň schválilo odpredaj budovy tzv. colnice v obci U. v prospech spoločnosti AVAMPERA, a.s.
Brno za kúpnu cenu 250 000,- eur, kde však uvedené uznesenia neboli nikdy Obecným zastupiteľstvom
Obce U. prijaté,

o čom mal vedomosť, keďže predmetné uznesenia v presne nezistený deň pred podpisom notárskych
zápisníc sám vyhotovil, opatril ich pečiatkou obce a podpísal za účelom ich predloženia notárke akopravých verejných listín, pričom uvedené notárske zápisnice podpísal aj napriek vedomosti o tom, že
Obec U. nemala žiadne záväzky voči spoločnosti NEVEG TRADING LIMITED, so sídlom Cyperská
republika, resp. voči spoločnosti AVAMPERA, a.s. Brno, kde uvedeným konaním vystavil Obec U.

nebezpečenstvu, že veritelia, vyššie uvedené spoločnosti si môžu uplatniť u Obce U. finančné plnenie
vo výške 450 000,- eur, hoci Obec U. nemala právny dôvod takéto plnenie poskytnúť, pričom uvedeným
konaním, podpisom notárskych zápisníc postupoval v rozpore s povinnosťami uloženými ustanovením §
13ods.2zák.č.369/1990Zb.oobecnomzriadenívovtedyplatnomznení,resp.uloženýmiustanovením
§ 7 ods. 1, § 7 ods. 2 písm. b) zák.

č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vo vtedy platnom znení, čím Obec U., IČO: 00314323, U. XXX, vystavil
riziku vzniku ujmy v sume najmenej 450 000,- eur.

Za súdené trestné činy súd podľa § 44 Tr. zák. u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu,
nakoľko trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného dohľadu na dobu jeden

rok, uložený rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/140/2018 zo dňa 26.3.2021, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/39/2021 zo dňa 16.3.2022, považuje na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného - Obec U. sa nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, proti všetkým výrokom, podal riadne a včas odvolanie obžalovaný Y. U..
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že v priebehu hlavného

pojednávania dňa 31.5.2021 podal vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., ktoré súd prijal. Následne súd vykonal dokazovanie iba vo vzťahu
k uloženému trestu. V konaní bolo preukázané, že poškodenej Obci U. už žiadna škoda vo výške 450
000,- eur nehrozí, pretože civilné súdy rozhodli, že notárske zápisnice voči Obci U. sú neplatné, teda sú
nulitnými právnymi úkonmi, z ktorých si oprávnený nemôže cez exekúcie vymáhať žiadnu čiastku voči

Obci U.. Je toho názoru, že pokiaľ ako obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr.
por., tak súd mal napriek tomu možnosť vydať oslobodzujúci rozsudok, nakoľko nepopretie spáchania
skutkuzakladámožnosťvydaťoslobodzujúcirozsudok,čopripriznanívinyvzmysle§257ods.1písm.b)
Tr. por. nie je možné. Vyhlásením o nepopretí spáchania skutku sa síce priznal k spáchaniu skutku, resp.
skutkov, avšak vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti prípadu, spáchanie týchto skutkov nemohlo

zakladať jeho vinu. Pripomenul, že sa zúčastnil všetkých civilných pojednávaní a svedčil v prospech
Obce U., čiže vo svoj neprospech ako žalovaná strana, čím jednoznačne odstránil škodlivý následok
svojho trestného konania. Po skutkovej stránke bolo preukázané, že ihneď po zvolení novej starostky
Obce U. túto oboznámil s tým, že má na obci ešte nedoriešené dve veci, s právnikom obce skonzultoval
dve notárske zápisnice po právnej stránke v januári 2015. V odvolaní ďalej podrobne popisuje okolnosti,

z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že nedošlo k dokonaniu činu za okolností uvedených v § 13 ods. 3
písm. a) Tr. zák., pretože ako obžalovaný upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu
a svojím konaním odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom z
podniknutej prípravy. V čase podania obžaloby hrozil reálny úbytok na majetku Obce U. iba v sume
200 000,- eur, nakoľko ešte nebolo právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Čadca

pod sp. zn. 9C/45/2015, preto mala byť právna kvalifikácia skutku podľa § 237 ods. 1, 3 Tr. zák. V
okolnostiach veci poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v aplikácii ustanovenia §
13 ods. 3 Tr. zák. Je toho názoru, že svojím konaním splnil dve kumulatívne podmienky, a to nielen
upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu, ale tiež dobrovoľne odstránil
nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom z vykonanej prípravy. Zániku

trestnosti nebráni okolnosť, že následok bol odvrátený za prispenia a pomoci iných osôb, ak sa tak stalo
na základe aktívneho konania páchateľa. Navrhol, aby krajský
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.
Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nedošlo k vzdaniu
sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Treba stručne pripomenúť, že Okresný súd Čadca vo veci už rozhodol prvým odsudzujúcim rozsudkom,

sp.zn. 2T/22/2017 zo 16.4.2019. Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Žiline uznesením,
sp.zn. 3To/73/2019 zo dňa 6.11.2019 rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr.
por. z dôvodu, že
v konaní pred okresným súdom bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu a podľa § 322 ods. 1
Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Treba uviesť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní dôsledne riadil právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom v uznesení, sp.zn. 3To/73/2019 zo 6.11.2019 v otázkach procesného práva.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný Y. U. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Čadca
konanom 31.5.2021 urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, podľa
§ 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. (č.l. 633 spisu), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred
nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových

zistení obžaloby. Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon
rešpektuje a umožňuje. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že súd mu uloží
trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia
obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej
viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o
vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie

skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods.
4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím

obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V tomto
smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia. V okolnostiach danej veci je podstatné to, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní kladne zodpovedal na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v § 333
ods. 3 Tr. por., najmä
na otázky, či rozumie právnej kvalifikácii, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon

ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní jednoznačne
vyplýva aj to, že obžalovaný mal v konaní pred súdom obhajcu, ktorý zabezpečoval plné uplatnenie práv
obvineného v konaní o prijatí vyhlásenia podľa
§ 257 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. na hlavnom
pojednávaní, nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo práve vyplýva z nevykonania
dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. a analogickým
použitím ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por.

Odvolací súd ďalej uvádza, že vyhlásenie, že obžalovaný je vinný podľa písmena b)
§ 257 ods. 1 Tr. por., ako aj vyhlásenie podľa písmena c) § 257 ods. 1 Tr. por. majú v zásade rovnaké
právne účinky (pozri R 44/2017). V okolnostiach danej veci aj pri vyhlásení obžalovaného podľa § 257ods. 1 písm. c) Tr. por. neprichádza do úvahy zásah odvolacieho súdu do právoplatného výroku o vine.
Zánik trestnosti prípravy na zločin v zmysle § 13 ods. 3 Tr. zák. v odvolacom konaní nemožno skúmať,
lebo by sa muselo vykonať dokazovanie o okolnostiach, ktoré sa dotýkajú samotného trestného činu,

priebehu skutkového deja a museli by sa vykonané dôkazy vyhodnocovať v zmysle § 2 ods. 12 Tr.
por., ktoré obžalovaný odmietol vyhlásením podľa § 257 ods. 5 Tr. por. Preto nemožno prijať argument
obžalovaného, že ho pre tento skutok mali súdy oslobodiť.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
sa predmetom odvolacieho prieskumu stal len výrok súdu prvého stupňa o treste,
resp. o upustení od uloženia súhrnného trestu. Po splnení preskúmavacej povinnosti
v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd
zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa

prejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje

len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Súhrnný trest podľa zásad uvedených v § 42 ods. 1 Tr. zák. sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu,

a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak je
možné na také odsúdenie prihliadať. Hranicu teda tvorí vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku (trestného
rozkazu) súdom prvého stupňa. Vždy je to časovo prvé odsúdenie, ku ktorému v celom trestnom konaní
dôjde, vrátane opravného konania. Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by inak bol
páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhodovalo v spoločnom

konaní. Znamená to, že odsúdený musí byť pri súhrnnom treste v zásade v rovnakej situácii ako v
prípadetrestuúhrnného,t.j.akokebyboloovšetkýchspáchanýchtrestnýchčinochrozhodnutévjednom
konaní.

Po splnení prieskumnej povinnosti aj odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, s prihliadnutím na

zásady pre ukladanie súhrnného trestu zistil, že u obžalovaného sú splnené podmienky pre uloženie
súhrnného trestu odňatia slobody uvedené v § 42 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebood uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov,
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.
Upustenie od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu
na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, uložený obžalovanému skorším rozsudkom, považuje aj

odvolací súd za trest zodpovedajúci stavu veci a zákonu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.