Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322201739
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322201739.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, toho času v Domove sociálnych služieb pre dospelých F.,
so sídlom G. XX, F., IČO: 31 823 572 zastúpeného opatrovníkom: A. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXXX/XX, I., za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, so sídlom Hlavná 25, Galanta, o návrhu

navrhovateľa na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta, č. k. 12Ps/11/2022-89 zo dňa 16. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) s tým, že navrhovateľ je
oprávnený podať návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony najskôr po uplynutí 6 (šiestich)
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.), trovy konania platí štát (výrok III), žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV).

2.Vecnedôvodiltým,žerozsudkom,č.k.13Ps/7/2011-42zodňa19.01.2012bolnavrhovateľpozbavený

spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a bola mu ustanovená opatrovníčka, nakoľko zo
znaleckého posudku MUDr. Mária Straku č. 185/2011 vyplynulo, že navrhovateľ trpí trvalou duševnou
poruchou, je odkázaný na starostlivosť, a je u neho potrebná kontinuálna odborná liečba. Navrhovateľ,
nie je schopný vykonávať žiadne právne úkony. Súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. 24Ps/12/2014-14
zo dňa 28.08.2014 navrhovateľovi ustanovil nového opatrovníka, syna navrhovateľa. Súd prvej inštancie
rozsudkom, č. k. 12Ps/37/2019-104 zo dňa 09.07.2020 zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k.

13Ps/7/2011-42 zo dňa 19.01.2012 tak, že navrhovateľa obmedzil na právne úkony v určenom rozsahu
(bližšie špecifikované v ods. 13 napadnutého rozhodnutia). Výrokom II. rozhodol, že navrhovateľ
môže podať návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony najskôr po uplynutí 6 (šiestich)
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Galanta,
č. k. 24Ps/12/2014-14 zo dňa 28.08.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k.
13Ps/7/2011-42 zo dňa 19.01.2012 v časti povinností opatrovníka ostáva nedotknutý.

3. Súd prvej inštancie rozhodol, keď na podklade vykonaného dokazovania, znaleckým posudkom č.
154/2022 zo dňa 28.10.2022 vypracovaným znalcom MUDr. Máriom Strakom (znalec Ministerstva
spravodlivosti SR, odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ev. č. 913 226) výsluchom znalca,
navrhovateľa, opatrovníka, prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta dospel k záveru, že konanie
je potrebné zastaviť, keďže neboli splnené podmienky na navrátenie spôsobilosti na právnej úkony

navrhovateľa. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ trpí
alkoholovou telesnou a psychickou závislosťou, v súčasnosti vynútene abstinuje. Trvalou doživotnounevyliečiteľnou poruchou organickým psychosyndrómom stredne ťažkého miestami až ťažkého stupňa.
Odostatnéhoposudzovaniadošlounavrhovateľakčiastočnejstabilizácii,aleajnapriektomuprítomnosť
duševnej poruchy u neho trvá, má trvalý charakter. Navrhovateľ nie je schopný samostatnej sociálnej

existencie a nie je schopný vykonávať právne úkony. Dôvody obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
u navrhovateľa naďalej trvajú, z hľadiska psychiatrického sa jeho duševný stav žiadnym podstatným
spôsobom nezmenil oproti predošlým znaleckým posudzovaniam. Vzhľadom k tomu, že nemožno
u navrhovateľa očakávať zlepšenie zdravotného stavu, ako aj na závery znaleckého posudku, súd prvej
inštancie konanie zastavil a rozhodol, že navrhovateľ môže podať návrh na navrátenie spôsobilosti

na právnej úkony najskôr po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie
odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 231 písm. c), § 233 ods. 2, § 239, § 243 ods. 1, § 244, §247
ods. 1, 2, § 251 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, (ďalej len „CMP“) §
10 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. O náhrade trov konania súd prvej inštancie
rozhodol s poukazom na ust. § 251 ods. 1,2 CMP.

4. Proti uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie. Žiadal, aby súd prvej inštancie zrušil rozhodnutie,
ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony (rozsudok, sp. zn. 13Ps/7/2011) a zároveň uložil
povinnosť dcére, aby mu vrátila finančné prostriedky vo výške 13 400,- eur, opatrovníkovi, aby mu
vrátil finančné prostriedky vo výške 49 588,- eur a tiež zariadeniu v ktorom je umiestnený, finančné
prostriedky vo výške 600,- eur. Podľa jeho udania ho obmedzili svojprávnosti bez jeho vedomia. Návrh

na obmedzenie spôsobilosti na právnej úkony podala jeho dcéra, ktorá mu fyzicky ubližovala v jeho
dome. Za opatrovníka mu bola ustanovená dcéra, neskôr syn, avšak obaja o neho neprejavujú záujem.
Syn má k dispozícii jeho dôchodok a mesačne mu z neho prispieva 40,- eur. Je umiestnený v Domove
sociálnych služieb pre dospelých F. (ďalej „DSS F.“), kde sa o neho nestarajú.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta. Uviedol, že
navrhovateľovo odvolanie považuje za bezdôvodné a nepodstatné a napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Opatrovník navrhovateľa v rozsiahlom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že

skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ (otec) nie sú pravdivé. Je pravdou len to, že navrhovateľ bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony na návrh jeho dcéry. Na pojednávaní na ktorom sa rozhodlo
o jeho pozbavení prítomný nebol, a to vzhľadom na odporučenie lekára. Finančné prostriedky ktorých
sa dožaduje boli použité na to, aby navrhovateľ zostal nažive a aby mal dôstojný život. Pôvodná
opatrovníčka sa o neho príkladne starala a peniaze, ktoré po opatrovaní zostali, boli použité na pokrytie

nákladov súvisiacich s navrhovateľovými potrebami. Ďalej uviedol, že peniaze, ktoré navrhovateľovi
zostanú sú mu poukázané na vkladnú knižku. Fakt, že navrhovateľ nedostane finančné prostriedky na
ruku neznamená, že neboli použité na jeho potreby. Za posledných jedenásť rokov bolo na navrhovateľa
vynaložených desaťtisíce eur, veľa času, nervov a energie celej rodiny ako aj zamestnancov DSS F..
Z jeho podaní musí byť zrejmé, že je mimo realitu a neuvedomuje si, že jedenásť rokov fungovať bez

nákladov a výdavkov by nikdy nedokázal.

7. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu opatrovníka a k vyjadreniu okresnej prokuratúry
uviedol, že je týraný, okradnutý dôchodca. Vo svojom rozsiahlom podaní podrobne popísal svoj životopis
a zároveň uviedol zmätočne a s vecou nesúvisiace skutočnosti.

8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že jeho vyjadrenie je
zmätočné a navrhovateľ v ňom uvádza skutočnosti, ktoré sa netýkajú tohto konania.

9. Opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa v podstate zopakoval skutočnosti uvedené vo

vyjadrení k odvolaniu. Ďalej uviedol, že navrhovateľ neustále pletie fakty a zamieňa minulosť so
súčasnosťou. Snaží sa z vlastných chýb a prešľapov obviňovať iných. Hľadá vinníka svojho stavu,
vymýšľa si rôzne obvinenia, sumy, prekrúca fakty a slovne útočí najmä na svoju dcéru.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo (§ 65, § 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdiť.11. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je

pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či

tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu
tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti
na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky,
opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia
nedajú použiť(resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je

zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný
skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné,
že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že
človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného

znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá
duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto
otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň
nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v
konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného

človeka, ak je možný), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych
interakcií(vzťahmedzipostihovanouosobouainýmiosobami)apod.Potrebnéjeposudzovaťschopnosť
uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu
stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť
k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj Nález

Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS313/2015zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom,
nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký
posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie
je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného

súdu ČR sp. zn. II.ÚS 194/11 zo dňa22.11.2012). Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno
výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti
sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo
chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa
musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k

neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto
kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom.
(porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo276/2014 zo dňa 8.10.2014).

12. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do

prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,
aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej
bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným
postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či
dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé

súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8
Cdo276/2014 zo dňa 8.10.2014).

13. Súd pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti právnym úkonom musí dôsledne dbať na to, aby
neboli obmedzované vo väčšom rozsahu ako je to nevyhnutne potrebné. Rozhodovanie o obmedzení,

prípadne navrátení spôsobilosti na právne úkony hlboko zasahuje do právnej sféry danej osoby, a
jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná nie sú schopné uskutočňovať žiadne, alebo niektoré právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať, alebo jehonásledky posúdiť. Súd pri určení rozsahu obmedzenia musí preto prihliadnuť na okolnosti konkrétneho
prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácií občana, pre ktorého je to nutné v
záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Ide o opatrenie,

ktoré má chrániť a nie poškodzovať, alebo ohrozovať záujmy občana.

14.Zobsahuspisuprejednávanejvecivyplýva,ženavrhovateľdoručilsúduprvejinštancienávrh,ktorým
sadomáhanavráteniaspôsobilostinaprávnejúkonyzdôvodu,žekonanienaktoromsúdrozhodolojeho
pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu sa konalo bez jeho prítomnosti. Namietal, že

na konanie nebol predvolaný, konanie sa uskutočnilo za účasti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov,
ktorí sa vzdali odvolania. Opatrovníkom sa stal jeho syn a jeho zásluhou sa nachádza v DSS F..

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie
návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil

a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať
za pravdu navrhovateľovi, ktorý navyše neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by mali
vplyv na výsledok tohto konania a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ nie len v odvolaní, ale aj v ďalších podaniach uvádzal skutočnosti, ktoré nesúvisia
s prejednávanou vecou. Argumentácia navrhovateľa v odvolaní nie je spôsobilá na to, aby spochybnila
závery znaleckého posudku č. 154/2022 vypracovaného znalcom MUDr. Máriom Strakom (znalec
Ministerstva spravodlivosti SR, odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ev. č. 913 226). Námietka
navrhovateľa spočívajúca v tom, že o jeho pozbavení spôsobilosti na právne úkony bolo rozhodnuté na

pojednávaní bez jeho prítomnosti neobstojí, pretože predmetom tohto konania je navrátenie spôsobilosti
na právne úkony v plnom rozsahu a nie skúmanie splnenia podmienok konania, ktoré bolo ukončené
pred niekoľkými rokmi a ktorého výsledkom bolo pozbavenie navrhovateľa spôsobilosti na právne úkony.
Pokiaľ by zo znaleckého posudku vyplývalo, že sú splnené podmienky u navrhovateľa na navrátenie
spôsobilosti na právnej úkony, tak súd by rozhodol o navrátení spôsobilosti na právne úkony. V tejto

súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd nie je oprávnený skúmať správnosť záverov znaleckého
posudku, nakoľko nie je možné svojou laickou mienkou o odbornej otázke nahrádzať činnosť znaleckého
dokazovania. Napriek tomu v zmysle vyššie uvedenej judikatúry naň odvolací súd prihliadal v súvislosti
so všetkými okolnosťami a skutočnosťami s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil všetky podmienky, ktoré sú potrebné na navrátenie spôsobilosti na právne úkony

a správne dospel k záveru, že tieto neboli v danom prípade splnené, pričom správne vychádzal zo
záverov znaleckého posudku a vyjadrenia znalca, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že zdravotný stav
navrhovateľa neumožňuje navrátenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd záverom dodáva,
že dôkladne a starostlivo preskúmal odvolanie navrhovateľa aj podanie ostatných účastníkov konania
a mal za to, že tieto podporujú závery znaleckého posudku.

19. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je vecne správne.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §52

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).