Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120207788
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4120207788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Soni Vackovej a JUDr. Márie Malíkovej, v spore žalobcu: X. X., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/
XX, I., v zastúpení JUDr. Daniel Mičiak, advokát, so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava - Nové Mesto,
proti žalovaným v 1. rade: doc. X.. H. V., V.., IČO: 42 124 603, so sídlom P. 9, K., v zastúpení prof.
JUDr. Jaroslav Klátik, PhD., MBA, LL.M., advokát, so sídlom Havranské č. 11, Banská Bystrica, a v 2.
rade: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, v zastúpení advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie sumy XX. XXX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku R. súdu Nitra zo dňa 1. decembra 2021 č. k. 17Csp/67/2020- 199, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku I., a to v časti
zamietnutia žaloby čo do úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XX XXX eur odo dňa
09.07.2020 do 16.9.2020, p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku I. vo zvyšnej časti
a výrokoch o trovách konania II., IIIm e n í takto:

Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu XX XXX eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 17.09.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému
žalovanému.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným v 1. a 2.rade vo
výške 100%.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2.rade vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaným v 1. rade a v 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 29 ods. 1, 2, § 31 ods. 1 - 3, §

50 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo
výške XX.XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne počnúc od 09.07.2020 až do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že mu zo strany žalovaného v 1. rade bola spôsobená škoda, pretožemu boli zamlčané a neposkytnuté požadovanej informácie ako aj tým, že exekútor vykonával exekučnú
činnosť v rozpore s právnymi predpismi. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
4C/222/2010-911 zo dňa 27.2.2018 mu bola uložená povinnosť zaplatiť titulom vysporiadania BSM

pani Y. X. sumu vo výške XX.XXX,XX Eur a to v lehote 90 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku,
pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2018. Dňa 26.06.2018 o 22:14 hod.
uhradil prostredníctvom internetbankingu sumu XX.XXX,- eur na účet jeho bývalej manželky a následne
dňa 27.06.2018 o 09:20:06 hod. taktiež prostredníctvom internetbankingu bol daný príkaz na zaplatení
sumy vo výške XX.XXX eur v prospech bankového účtu bývalej manželky a dňa 27.06.2018 uhradil

zostávajúcu časť vo výške X.XXX,XX eura poštovým poukazom na účet svojej bývalej manželky, čím
považoval svoju povinnosť zaplatiť bývalej manželke sumu vo výške XX.XXX,XX eura za splnenú v
celom rozsahu. Žalobca ďalej tvrdil, že mu dňa 29.06.2018 bola na jeho bankovom podúčte zablokovaná
suma vo výške XX.XXX,XX eura a z toho dôvodu bezodkladne telefonicky kontaktoval exekútorský úrad
žalovaného v 1. rade, s ktorým sa následne aj osobne stretol, pričom v čase stretnutia mal so sebou aj
finančnú hotovosť, v prípade okamžitého ukončenia exekúcie. V kancelárii exekútora mu bolo doručené

upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.6.2018, sp. zn. 415EX 349/18-2, ktorého doručenie aj
potvrdil, požiadal žalovaného v 1.rade o oznámenie celkovej sumy, ktorú je potrebné ešte zaplatiť, aby
exekúcia bola ukončená čo najskôr, pričom ho žalovaný v 1. rade odbil, že mu to má povedať advokát,
potom mu oznámil, že je potrebné uhradiť už len trovy exekúcie vo výške XX.XXX,XX eura a žalovaný v
1. rade mu neuviedol a zamlčal skutočnosť, že je potrebné uhradiť aj trovy oprávnenej vo výške XX,XX

eura. Žalobca následne uhradil trovy exekúcie vo výške XX.XXX,XX eura, ale neuhradil trovy oprávnenej
v sume XX,XX eura, na ktoré nebol upozornený zo strany žalovaného v 1. rade, načo mu bol opätovne
doručený exekučný príkaz zo dňa 17.7.2018, ktorým žalovaný v 1. rade nariadil exekúciu prikázaním
pohľadávky z bankového účtu žalobcu a banke nariadil odpísať príslušenstvo pohľadávky XX,XX eura
a zostatok trov exekúcie vo výške XX.XXX,- eur. Tým vznikla žalobcovi strata na majetku vo výške

XX.XXX,- eur zodpovedajúcej odpísanej čiastky, pričom žalobca tvrdil, že keby bol zo strany žalovaného
v 1. rade riadne informovaný, nebolo by vzniklo ku škode, ktorú si uplatňuje v predmetnom konaní.

1.2 V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že
oprávnená (bývala manželka žalobcu) dňa 18.6.2018 podala návrh na vykonanie exekúcie a to na

vymoženie pohľadávky v celkovej výške XX.XXX,XX eura a trov oprávneného pri exekúcii vo výške
XX,XX eura, pričom exekučným titulom bolo rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany spisová značka
4C/222/2010-911 zo dňa 27.2.2018. Z pripojeného exekučného spisu súd prvej inštancie zistil, že súdny
exekútor X.. H. V. vydal dňa 25.6.2018 upovedomenie o začatí exekúcie pod číslom 415EX349/18-2, v
ktorom bolo uvedené, z čoho pozostávajú trovy exekúcie pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní a

zároveň bolo uvedené, že ak sa pohľadávka alebo jej príslušenstvo ako aj trovy neuhradia do 15 dní
odo dňa doručenia upovedomenia, budú predbežné trovy exekúcie vo výške XX.XXX,XX eur. Žalobca
v prípade exekúcie ako povinný, upovedomenie o začatí exekúcie prevzal osobne dňa 29.6.2018 a
oprávnená taktiež 29.6.2018. Dňa 17.8.2018 bol zo strany žalovaného v 1. rade ako súdneho exekútora
vydaný exekučný príkaz číslo 415X349/18-6, pričom išlo o príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním

pohľadávky z účtu banky žalobcu ako povinného, a to sumy XX,XX eura a zostatku trov exekúcie vo
výške XX.XXX eur, predmetný exekučný príkaz žalobca prevzal 20.7.2018 a oprávnená, teda bývalá
manželka 23.7.2018. Dňa 18.7.2018 žalovaný v 1. rade zaslal upovedomenie o ukončení exekúcie z
dôvodu, že ako exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie. Na základe tejto skutočnosti
následne súdny exekútor vydal dňa 18.7.2018 konečné vyúčtovanie v celkovej čiastke XX.XXX,XX eura.

1.3 Súd prvej inštancie sa zaoberal najskôr pasívnou legitimáciou žalovaného v 2. rade, pričom poukázal
na ustanovenie § 31 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré zároveň vymedzuje pasívne legitimovaný
subjekt v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody, ktorý je v danom prípade žalovaný v 2. rade ,
teda poisťovateľ, a to z dôvodu, že so žalovaným v 1. rade uzavrel poistnú zmluvu č. 6814273670,

predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone odbornej činnosti podľa
osobitných právnych predpisov. Poukázal na skutočnosť, že predmetom sporu bolo zaplatenie finančnej
čiastky vo výške XX.XXX eur, ktorú si žalovaný v 1.rade podľa tvrdenia žalobcu neoprávnene odpísal
z jeho bankového účtu a to z dôvodu, že z jeho strany nebola uhradená čiastka vo výške XX,XX eura,
predstavujúca trovy oprávnenej pri exekúcii, v dôsledku ktorej nedošlo k ukončeniu exekúcií, ale práve

naopak došlo k vydaniu nového exekučného príkazu a následne aj k navýšeniu odmeny žalovanému
v 1. rade práve o spornú sumu. Žalobca tiež argumentoval tým, že keď bola žalovanému v 1. rade
poukázaná čiastkaXX.XXX,XXeura, takspoukazomnadikciuustanovenia§60ods.1a 2Exekučného
poriadku bol žalovaný v 1. rade povinný z tejto sumy uhradiť čiastku vo výške XX,XX eura vyplývajúcuz upovedomenia o začatí exekúcie a až potom si mal uhradiť trovy, a exekučný príkaz vydaný dňa
17.07.2018 na vymoženie pohľadávky vo výške XX,XX eura z tohto dôvodu nemal byť vôbec vydaný.

1.4 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že postupom žalovaného v 1.
rade nedošlo k porušeniu § 29 ods. 1, 2 Zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, pretože žalovaný v 1. rade vykonával svoju činnosť v rámci exekučného konania vedeného proti
žalobcovi s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí, čo
preukazuje vydané upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.06.2018, ktoré spĺňa všetky náležitosti a

ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Uviedol, že z upovedomenia o začatí exekúcie vedeným pod sp.
zn. 415EX349/18-2 zo dňa 25.06.2018 jednoznačne vyplýva, že pod bodom 2. návrh oprávneného na
výkon exekúcie pozostáva z pohľadávky vo výške XX.XXX,XX eura a z trov oprávneného pri exekúcii
vo výške XX,XX eura. Ďalej sú tam presne špecifikované trovy exekúcie, na ktoré má žalovaný v 1. rade
nárok pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia tohto upovedomenia, a tiež upozornenie,
že po tejto lehote budú predbežné trovy exekúcie pozostávať zo sumy XX.XXX,XX eur, čiže sa tieto

trovy exekúcie zdvojnásobia. Súd dodal, že vymáhaná suma bola jasne a zrozumiteľne špecifikovaná,
teda exekútor si riadne splnil svoje povinnosti vyplývajúce z výkonu exekučnej činnosti, v dôsledku čoho
neobstojí argumentácia žalobcu, že nevedel, že predmetom vymoženia je aj čiastka vo výške XX,XX
eura predstavujúca práve trovy oprávneného v exekúcii a taktiež ani argumentácia, že mu boli tieto
skutočnosti zamlčané.

1.5 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal argumentáciou žalobcu, že uhradením trov exekútorovi vo
výške XX.XXX,XX eura mal exekútor z prijatého plnenia s poukazom na dikciu ustanovenia § 60 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku použiť a započítať ešte neuhradenú pohľadávku vo výške XX,XX eura
predstavujúcu trovy oprávnenej v exekúcii a až následne zvyšnú sumu mohol použiť v poradí na

posledný neuspokojený nárok predstavujúci náhradu trov exekútora, poukazujúc aj na tú skutočnosť,
že vymáhaným nárokom sa rozumie iba nárok oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu a trovy
oprávneného a nie trovy exekútora, z toho jednoznačne vyplýva, že z jeho strany došlo k uhradeniu
vymáhanej sumy, ktorá bola predmetom upovedomenia o začatí exekúcie a z toho dôvodu nebol
absolútne dôvod na vydanie nového exekučného príkazu. K uvedenému súd prvej inštancie dôvodil,

že pod pojmom vymáhaný nárok, sa rozumejú všetky peňažné plnenia vymáhané od povinného v
rámci exekúcie, čo v danom prípade predstavovalo pohľadávku v zmysle exekučného titulu vo výške
XX.XXX,XX eura, príslušenstvo pozostávajúce z trov oprávneného pri exekúcii vo výške XX,XX eura a
z trov exekútora. Čo presne sa rozumie pod pojmom vymáhaný nárok vyplýva aj z ustanovenia § 60 ods.
1 EP. V tomto smere uviedol, že žalobca plnil na účet oprávnenej, ktorá si riadne splnila svoju povinnosť

a predmetnú skutočnosť obratom oznámila exekútorovi z čoho vyplýva, že žalovaný v 1. rade nemohol
z plnenia, ktoré bolo zo strany žalobcu poukázané na účet oprávnenej vykonať úhrady v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia, pričom bolo zrejmé, že žalobca neuhradil čiastku predstavujúcu
trovy oprávnenej vo výške XX,XX eura a to do 15 dní od vydania upovedomenia o začatí exekúcií, čo
bolo práve dôvodom, že žalovaný v 1. rade vydal nový exekučný príkaz, odrazom čoho bolo aj následné

zvýšenie predbežných trov exekúcie.

1.6 K argumentácii žalobcu, že zo strany žalovaného v 1. rade nebol riadne informovaný, že je potrebné
uhradiť aj trovy oprávneného pri exekúcii vo výške XX,XX eura, v dôsledku čoho sa táto suma následne
stala podkladom pre vydanie nového exekučného príkazu sp. zn. 415EX 349/18-6 zo dňa 17.07.2018,

súd uviedol, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou, teda protiprávnym
konaním žalovaného v 1. rade a vzniknutou škodou. V danom prípade ide len o subjektívny pocit
žalobcu vyvolaný nespokojnosťou týkajúcej sa dvojnásobnej úhrady trov exekučného konania, ktoré
by mu neboli vznikli, keby sa riadne oboznámil s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe
týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, keď

nepreukázal splnenie kumulatívnych predpokladov potrebných pre zodpovednosť exekútora za škodu,
pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalovaní v 1. a v 2. rade
boli v konaní úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýodvolanieodôvodnil§365ods.
1 písm. f), h), b), e) CSP. V prvom rade súdu prvej inštancie vytýkal, že tento nepostupoval v zmysle ust.
§ 181 ods. 2 C. s. p., keď síce na pojednávaní konanom dňa 21.9.2021 uviedol, ktoré skutkové tvrdenia
sú medzi stranami sporné, avšak súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, ktoré je súdpovinný stranám a ich zástupcom oznámiť na prvom pojednávaní, a to aj napriek skutočnosti, že sa
predbežného právneho posúdenia právny zástupca žalobcu opakovane domáhal. Žalobca to považoval
za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil žalobcovi ako strane, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal,
žesúdvnapadnutomrozsudkunevysvetlil,prečonevykonaldôkaznavrhnutýžalobcom-výsluchsvedka
X.. Q. Q., a to napriek tomu, že uvedený svedok mal byť vypočutý k okolnostiam dôležitým z hľadiska
konečného rozhodnutia veci.

2.1 Žalobca zdôraznil, že ak žalovaný v 1. rade, resp. jeho zamestnanec napriek výslovnej a dôvodnej
žiadosti žalobcu o oznámenie presného zostatku vymáhanej sumy a jeho prezentovanej a teda zrejmej
vôli predmetnú sumu čo najskôr uhradiť, takejto požiadavke žalobcu nevyhovel, resp. mu oznámil
nesprávnu sumu, prípadne niektorú položku zamlčal, je takýto postup žalovaného v 1. rade, resp. jeho
zamestnanca v príkrom rozpore s právnymi predpismi, základnými zásadami exekučného konania a
jednoznačne nesleduje základný cieľ exekučného konania. Zotrval na tom, že X.. S. žalobcovi neuviedol

a zamlčal skutočnosť, že je potrebné uhradiť aj trovy oprávnenej vo výške XX,XX eura. Žalovaný v
1. rade, resp. X.. S. sa ani len nepokúsil kontaktovať žalobcu a o danom stave ho vyrozumieť, a to
napriek tomu, že si bol po celý čas vedomý toho, že žalobca má záujem na vyplatení celej vymáhanej
pohľadávky, o čo sa žalobca napokon po celý čas aj snažil. Zdôraznil, že uvedený postup, resp.
nečinnosť exekútora/jeho zamestnanca je v príkrom rozpore o. i. aj s ust. § 29 ods. 1 a 2 Exekučného

poriadku a porušuje najmä povinnosť vykonávať exekučnú činnosť svedomite, čestne a zodpovedne,
pričom následkom bolo to, že žalovaný v 1. rade si voči žalobcovi uplatnil dvojnásobok odmeny
exekútora, t. j. jeho odmena bola zvýšená o ďalších XX.XXX,- eur. Žalobca ako účastník exekučného
konania nemá povinnosť byť zastúpený advokátom, naopak exekútor má povinnosť exekučnú činnosť
vykonávať v súlade so zákonom a to tak, aby boli naplnené základné ciele exekučného konania za

súčasnéhorešpektovaniaadodržaniazákladnýchzásadexekučnéhokonaniaamápovinnosťposkytnúť
súčinnosť povinnému, ktorý chce dobrovoľne plniť. Žalobca sa opakovane domáhal informácie koľko
presne má zaplatiť a táto mu nebola poskytnutá.

2.2 Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal a

nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalovaný v 1. rade vo svoj prospech odignoroval, resp. porušil
pravidlá na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné
plnenie vyplývajúce z ust. § 6 a 7 Vyhlášky, keď svoju odmenu za výkon exekučnej činnosti určil
svojvoľne a na úkor žalobcu. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že základom pre určenie odmeny je
výlučne konkrétna vymožená suma (t. j. tak suma zaplatená povinným po začatí exekúcie ako aj výťažok

dosiahnutý priamym vykonaním exekúcie). Podľa ust. § 7 ods. 2 Vyhlášky patrí exekútorovi odmena vo
výške 10% z jej základu v prípade, ak povinný splní vymáhaný nárok do uplynutia lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Zdôraznil, že ustanovenie § 7 ods. 2 Vyhlášky je
potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 6 prvá veta Vyhlášky, podľa ktorého: „základom na určenie
odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého

plnenia“. Využívajúc systematický prístup a nachádzajúc skutočný zmysel právnych noriem je potrebné
predmetné ustanovenie vykladať v súvislosti a so zreteľom na konkrétny časový úsek exekučného
konania. Na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že ak v štádiu do uplynutia lehoty na podanie
návrhunazastavenieexekúcie,ktorýmápodľazákonaodkladnýúčinok,bolauhradená(vymožená)časť
pohľadávky, tak exekútor má nárok na odmenu 10 % z tejto reálne vymoženej sumy, pričom pri vymáhaní

neuhradeného zostatku má nárok síce na 20 % z dôvodu márneho uplynutia stanovenej lehoty, ale iba
zo sumy predstavujúcej zostatok vymožený po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie podľa § 7 ods.
2 Vyhlášky. Žalobca zastal názor, že žalovaný v 1. rade porušil povinnosť vyčísliť odmenu za výkon
exekučnej činnosti v súlade s právnymi predpismi, keď výšku svojej odmenu stanovil a od žalobcu aj
vymohol v rozpore s právnymi predpismi (najmä ust. § 6 a 7 Vyhlášky), a teda žalovaný v 1. rade pri

výkone exekučnej činnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

2.3 V odvolaní namietal tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal ani s
tvrdením a argumentom žalobcu, že žalovaný v 1. rade ako súdny exekútor použil (započítal) plnenie
zo dňa 10.7.2018 vo výške XX.XXX,XX eura v rozpore s ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku výlučne

na uspokojenie svojej odmeny a náhrad výdavkov. Ak by žalovaný v 1. rade postupoval v súlade s
uvedeným ustanovením Exekučného poriadku, na čo bol zo zákona povinný, tak po započítaní 24 %
zo sumy XX.XXX,XX eura, t. j. sumy X.XXX,XX eura na úhradu vlastných trov, bol povinný poukázať
sumu XX,XX eura oprávnenej ako trovy oprávneného pri exekúcii a až následne z dôvodu, že ostatnénároky podľa § 60 ods. 1 písm. b), c) a d) Exekučného poriadku zanikli, mohol zvyšnú sumu (X.XXX,XX
eur) použiť na v poradí posledný neuspokojený nárok, t. j. na úhradu trov exekútora. Z uvedeného
považoval za preukázané, že žalobca ešte pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie

exekúcie s odkladným účinkom okrem sumy XX.XXX,XX eura zaplatil aj trovy oprávnenej v exekúcii vo
výške XX,XX eura, resp. žalovaný v 1. rade mal povinnosť túto položku z prijatého plnenie oprávnenej
uhradiť, ktorú však porušil. V tomto smere namietal záver súdu prvej inštancie, pretože žalobca sumu vo
výške XX.XXX,XX eura, ku ktorej sa námietka o porušení ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku viazala,
uhradil hotovostným vkladom na účet žalovaného v 1. rade a nie na účet oprávnenej, a preto žalovaný

v 1. rade nielenže mohol ale aj mal povinnosť postupovať podľa ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku.
Ak by žalovaný v 1. rade neporušil ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku a plnenie XX.XXX,XX eura
by použil stanoveným spôsobom, t. j. ak by žalovaný v 1. rade trovy oprávnenej pri exekúcii vo výške
XX,XX eura evidoval ako uhradené (vymožené), a teda nemohol (a nemal) ani vydať Exekučný príkaz zo
dňa 17.7.2018, na základe ktorého banka okrem (už uhradenej) položky XX,XX eura ako príslušenstva
pohľadávky strhla z účtu žalobcu tiež sumu vo výške XX.XXX eur. Z uvedeného je zrejmé, že aj toto

opísané protiprávne konanie žalobcu (porušenie ust. § 60 ods. 2, vydanie nezákonného Exekučného
príkazu zo dňa 17.7.2018) bolo priamou príčinou vzniku škody na majetku žalobcu vo výške XX.XXX
eura. Žalobca trval na tom, že splnil celý vymáhaný nárok v zmysle ust. § 7 ods. 2 Exekučného poriadku,
a to ešte pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobe vyhovel.

3. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle ust. § 385 CSP a po

prejedaní veci, na ktorom odvolací súd zopakoval dokazovanie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku I., a to v časti zamietnutia žaloby čo do
úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XX.XXX eur odo dňa 09.07.2020 do 16.9.2020, potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku I. vo zvyšnej časti a výrokoch o trovách konania II., III. zmenil podľa § 388 CSP.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením podstatných

listinných dôkazov, ktoré boli obsahom spisu. Rozhodujúc o odvolaní podanom zo strany žalobcu,
odvolací súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia.

8. Podľa § 61f ods. 1 EP , po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky

splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa
§ 60 ods. 2, dostane exekútorovi.
Podľa odseku 2, ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením
upovedomeniaozačatíexekúciepovinnému,oprávnenýonichmusíbezodkladneinformovaťexekútora.

9. Podľa § 60 ods. 1 EP, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej
povinnosti použijú v tomto poradí:
a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty,
b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,

d) trovy oprávneného.

10. Podľa § 60 ods. 2, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 %
plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý
z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej
vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa

prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný
neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

11. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ešte skôr ako mu bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie poukázal na účet oprávnenej Y. X.: prevodom cez účet dňa 27.6.2018

sumu 2 krát po XX.XXX eur (oprávnená to oznámila exekútorovi dňa 27.6.) a tiež dňa 27.06.2018
sumu X.XXX,XX eura - poštovou poukážkou (oprávnená to oznámila exekútorovi dňa 6.7.). Týmito
dobrovoľnými platbami bola splnená celá pohľadávka oprávnenej, okrem trov oprávnenej vo výške
XX,XX eura. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.6.2018 bolo doručené povinnému (žalobcovi)
dňa 29.6.2018, pričom 15 - dňová lehota na úhradu celej pohľadávky uplynula dňa 14.7.2018. Zo strany
súdneho exekútora došlo dňa 29.06.2018 k zablokovaniu sumy XX.XXX,XX eura na účte žalobcu. Dňa

10.7.2018 žalobca vložil na účet súdneho exekútora sumu XX.XXX,XX eura, ktorá mala predstavovať
10%-núodmenutitulomtrovsúdnehoexekútora.ZdôvoduneuhradeniatrovoprávnenejvovýškeXX,XX
eura, exekútor vydal exekučný príkaz zo dňa 17.7.2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 20.7.2018,
pričom následne bola z účtu žalobcu strhnutá v prospech exekútora suma XX,XX eura a suma XX.XXX
eurtitulomďalšíchtrovexekútora.Žalobcapotomakosadozvedel,ženeboliuhradenétrovyoprávnenej,

vložil dňa 19.7.2018 na účet oprávnenej sumu XX,XX eura.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca dobrovoľne plnil vymáhaný nárok oprávnenej ešte predtým
ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, okrem sumy XX,XX eura a trov súdneho
exekútora, o ktorých nemal vedomosť. Po doručení upovedomenia vložil na účet súdneho exekútora

následne sumu XX.XXX,XX eura - trovy predstavujúce 10% odmenu exekútora.
Jedna z hlavných odvolacích námietok žalobcu bolo tvrdenie, že žalovaný v 1. rade použil plnenie
žalobcu zo dňa 10.7.2018 vo výške XX.XXX,XX eura v rozpore s ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku
výlučne na uspokojenie svojej odmeny a náhrad výdavkov. Odvolací súd sa s touto námietkou žalobcu
stotožnil, pretože vyššie citované ustanovenie jasne hovorí o uspokojení jednotlivých nárokov z prijatého

plnenia. Keďže po doručení upovedomenia o začatí exekúcie boli uspokojené všetky nároky oprávnenej,
okrem jej trov v sume XX,XX eura, exekútor bol povinný z prijatej sumy od povinného vo výške
XX.XXX,XX eura najskôr uspokojiť zostatok vymáhaného nároku oprávnenej a zvyšok sumy potom
použiť na uspokojenie trov exekútora, to znamená, že neuhradené by zostali len trovy exekútora vo
výške XX,XX eura. Bola by tak splnená podmienka uhradenia celého vymáhaného nároku v lehote 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

13. Ustanovenie § 61a ods. 1 v písmenách e) a f) hovorí o splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od
doručenia upovedomenia a po tejto lehote, pričom rozdiel predstavuje práve výška odmeny exekútora,
ktorá je buď 10% alebo 20% zo základu na jej určenie. Odvolací súd však nemôže súhlasiť s tým, že

len pre nezaplatenie trov exekútora vo výške XX,XX eura z celkovej odmeny XX.XXX,XX eura v lehote
15 dní od doručenia upovedomenia a po splnení celého vymáhaného nároku oprávnenej v uvedenej
lehote, má následne exekútor nárok na zvýšené trovy, teda odmenu vo výške 20% zo základu. Uvedené
sa prieči aj ustanoveniam § 6 a § 7 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.
Podľa § 6 Vyhlášky, základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na

peňažnéplneniejevýškavymoženéhoplnenia.Toplatírovnakoajvtedy,akideoexekúciunavymoženie
výživného.
Podľa § 7 ods. 1, odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie (odsek 1). Podľa odseku 2, ak sa
vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa
zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie.

Z citovaného ustanovenia § 7 ods. 2 nepochybne vyplýva, že ak sa splní vymáhaný nárok (pohľadávka
oprávnenej) v lehote 15 dní, patrí exekútorovi odmena vo výške 10%.

14. Pokiaľ ide o pojem „vymáhaný nárok“, odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v
1. rade, že tento pojem zahŕňa nielen pohľadávku oprávneného, ale aj trovy exekútora. Práve z ust. §

61a ods. 1 EP vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať aj označenie vymáhaného
nároku (pod písm. d), pričom vymáhaný nárok a vymáhaná povinnosť nie sú totožné pojmy. Označenie
„vymáhaný nárok“ je uvedené aj v iných ustanoveniach, ako napr. § 61k , § 37 ods. 1, § 48 ods. 3 písm.
g) EP ( a iné ustanovenia), či § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z .z., pričom z uvedených ustanovenínesporne vyplýva, že pod pojmom „vymáhaný nárok“ sa rozumie iba nárok oprávneného vyplývajúci
z exekučného titulu a trovy oprávneného v exekúcii a nie aj trovy exekútora. Odvolací súd súhlasí s
argumentáciou žalobcu, že z ust. § 7 ods. 2 a ust. § 6 prvá veta Vyhlášky jednoznačne vyplýva, že

základom na určenie odmeny exekútora je výška reálne vymoženého plnenia, a základ na určenie
odmeny exekútora nemôže tvoriť samotná odmena exekútora.

15. Na základe uvedeného je potom potrebné konštatovať, že žalovaný v 1. rade pri výkone svojej
činnosti nepostupoval riadne a v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, keď porušil ustanovenie § 60

ods. 2 EP a sumu XX.XXX,XX eura nepoužil na započítanie zostatku vymáhaného nároku, teda sumy
XX,XX eura titulom trov oprávnenej, ale použil ju výlučne na úhradu trov exekúcie a následne vydal
Exekučný príkaz zo dňa 17.7.2018 práve z dôvodu neuhradenej sumy XX,XX eura (trov oprávnenej),
čím bola z účtu povinného odpísaná nielen suma XX,XX eura, ale aj ďalšie trovy súdneho exekútora vo
výške XX.XXX eur. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom žalovaného v 1. rade, že podľa § 60 ods. 2
EP mal nárok na zaplatenie 24% trov z vymoženej sumy XXX.XXX,XX eura (XX XXX,XX + XX.XXX,XX)

atedaakbysasumaXX.XXX,XXeuranezapočítalanatrovyexekúciebolbyporušenýpomerrozdelenia
plnenia 24:76. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bola situácia odlišná, keďže žalobca
dobrovoľne plnil oprávnenej ešte predtým ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, teda
skôr ako nadobudol vedomosť o exekúcii a to sumu XX.XXX,XX eura (takmer celý vymáhaný nárok,
okrem sumy XX,XX eura), pričom v zmysle ust. § 60 ods. 2 EP je takýto postup povinného v poriadku,

oprávnená je však povinná o tom upovedomiť exekútora. Súdny exekútor v danom prípade prijal na svoj
účet iba sumu XX.XXX,XX eura, teda išlo o prvé prijaté plnenie zo strany povinného exekútorom a práve
z tejto sumy mal nárok na započítanie trov exekúcie vo výške 24%. Keďže však bol splnený takmer celý
vymáhaný nárok oprávnenej, exekútor mal z uvedenej sumy uspokojiť iba zostatok nároku oprávnenej v
sume XX,XX eura a zvyšok predstavoval trovy exekútora. Postup žalovaného v 1. rade, keď celé prijaté

plnenie XX.XXX,XX eura započítal len na trovy exekúcie a následne vydal Exekučný príkaz zo dňa
17.7.2018 práve z dôvodu neuhradenia sumy XX,XX eura titulom trov oprávnenej považoval odvolací
súd za nesprávny.

16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s obranou žalovaného v 1. rade, že v dôsledku neuhradenia celých

trov exekúcie v sume XX.XXX,XX eura 10% odmeny SE), mal exekútor nárok na uhradenie ďalších
trov v sume XX.XXX eura. Tento postup vylučuje znenie ust. § 7 ods. 2 Vyhlášky, ktoré hovorí len o
vymáhanom nároku. Navyše by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, aby si žalovaný v 1. rade vyúčtoval
odmenu vo výške XX.XXX,XX eura len preto, že žalovaný v 1. rade neúmyselne neuhradil titulom trov
exekútora sumu XX,XX eura z pôvodnej 10% odmeny vo výške XX.XXX,XX eura. Z celého konania

žalobcu nesporne vyplynulo, že mal záujem uhradiť celý vymáhaný nárok oprávnenej vrátane trov
exekútora ešte pred uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia, aby predišiel ďalšiemu
nie zanedbateľnému navýšeniu exekútorských trov. Je zrejmé, že žalobca sa osobne na exekútorskom
úrade zaujímal o zistenie informácie, aká je celá výška neuhradenej pohľadávky v exekúcii a obratom
reagoval tak, že požadovanú sumu uhradil až na čiastku XX,XX eura, i keď v konaní nebolo preukázané,

že by išlo o úmyselne nesprávne podanie ústnej informácie zo strany žalovaného v 1. rade (resp. jeho
zamestnanca). Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené zastal názor, že takýmto konaním exekútora
došlo k porušeniu ustanovení Exekučného poriadku a následne ku vzniku škody na strane žalobcu,
ktorému bola neoprávnene odpísaná z účtu suma XX.XXX eur titulom ďalšej odmeny exekútora (celkovo
vo výške 20%).

17. Podľa § 31 ods. 1 EP, exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti
podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho
zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

Podľa ods. 2, exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

18. Podľa § 31 ods. 3, náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú
má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má
právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora na jeho

žiadosť poskytne potrebné údaje.

19. Z komentovaného znenia k ust. § 31 EP vyplýva, že v konaniach začatých pred účinnosťou novely
si môže poškodený zvoliť, či bude náhradu škody uplatňovať voči štátu podľa osobitého predpisu alebopriamo voči súdnemu exekútorovi, kým v konaniach začatých po 1. apríli 2017 bude môcť nárok na
náhradu škody v prípade porušenia povinností exekútora v exekučnom konaní uplatňovať len vtedy, ak
nepríde k uspokojeniu nároku z majetku poisťovateľa s ktorým má dotknutý exekútor uzavretú zmluvu o

zodpovednosti za škodu, alebo exekútora, prípadne, ak súdny exekútor porušil svoju povinnosť vyplatiť
oprávnenému vymožené peňažné prostriedky a tento nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa
alebo exekútora (v intenciách pokynového uznesenia exekučného súdu ako exekučného titulu) (§ 31
ods. 4 EP).

20.Podľa§29ods.1EP,exekútorjepovinnývykonávaťčinnosťpodľatohtozákonačestne,zodpovedne
a svedomito; exekútor je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich
zamestnancov.
Podľa ods. 2, exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou, s
využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

21. Povinnosť exekútora postupovať čestne a s odbornou starostlivosťou sa považuje za samozrejmé,
ale tým, že ide o výslovné ustanovenie zákona, sa zákonodarca nielen prihlásil k hodnotovému rozmeru
práva, ale stanovil i interpretačné pravidlo pre skúmanie sporných situácií.
U exekútora je však ťažko možno ospravedlniť nedostatok odbornosti. Treba v tejto súvislosti
poznamenať, že odborná starostlivosť zahŕňa prístup, ktorý sa oprávnene vyžaduje od osoby, ktorá

má vyššiu mieru profesionality ako priemer, respektíve tým, že sa u nej predpokladá vyššia miera
profesionality, mala by k potenciálne rizikovej situácii pristupovať aktívne.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a citované ustanovenia, odvolací súd dospel k záveru,
že v konaní bol preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody, keďže bolo konštatované porušenie

povinností exekútora v predmetnom exekučnom konaní nesprávnym aplikovaním ustanovení § 60 ods.
2 Exekučného poriadku a § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a následne nesprávnym vyúčtovaním
ďalších trov exekútora vo výške XX XXX eur, čím vznikla škoda na strane žalobcu. V danom prípade boli
splnené aj všetky atribúty pre vznik zodpovednosti za škodu a to - vznik škody, protiprávnosť, príčinná
súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody a prezumované zavinenie. Protiprávnosť, resp.

protiprávny úkon môže vzniknúť v prípade vzniku škody v exekučnom konaní v súvislosti s činnosťou
súdneho exekútora, a to najmä porušením niektorej povinnosti stanovenej v zákone. Protiprávnosť
vo všeobecnosti spočíva v rozpore s objektívnym právom. Vznik škody v majetkovej sfére žalobcu
je zrejmý. Zároveň bola preukázaná aj príčinná súvislosť škody s protiprávnym úkonom, v dôsledku
ktorého mala vzniknúť. Zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka je konštruovaná na princípe

prezumovaného zavinenia. V prípade zodpovednosti súdneho exekútora za škodu nejde o absolútnu
objektívnu zodpovednosť. Súdny exekútor má možnosť sa vyviniť zo zodpovednosti za škodu za
predpokladu, že preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Pod pojmom odborná starostlivosť
možno rozumieť predovšetkým kvalifikovanú starostlivosť súdneho exekútora s poukazom na stupeň
jeho vzdelania a zamerania, ktorú je možné a nevyhnutné od neho požadovať.

23. V danom prípade odvolací súd však nemohol konštatovať, že by žalovaný v 1. rade postupoval
s odbornou starostlivosťou. V tomto smere je potrebné poukázať na nedostatočný prístup súdneho
exekútora vo vzťahu k žalobcovi, ktorý sa v konaní bránil tým, že žalobcovi doručil upovedomenie o
začatí exekúcie a aj ústne ho informoval o výške dlhu. Žalovaný v 1. rade však zároveň potvrdil, že

z konania žalobcu získal vedomosť, že tento ešte pred doručením upovedomenia uhradil takmer celú
dlžnú sumu oprávnenej a následne sa hneď osobne i telefonicky informoval u exekútora o zostatku
neuhradenej sumy vrátane trov exekúcie. Odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že
by zo strany žalovaného v 1. rade bola žalobcovi úmyselne poskytnutá nesprávna informácia týkajúca
sa výšky zostávajúcich úhrad, nesporná však bola skutočnosť, že žalobca mal záujem uhradiť celý

vymáhaný nárok oprávnenej vrátane trov exekútora ešte pred uplynutím 15 dňovej lehoty po doručení
upovedomenia, aby predišiel ďalšiemu navýšeniu exekútorských trov o nemalú čiastku XX.XXX eura.
Skutočne potom vyvoláva pochybnosť odborná starostlivosť a prístup žalovaného v 1. rade (resp.
jeho zamestnanca), keď mal vedomosť o zostatku neuhradeného príslušenstva vo výške XX,XX eura
v porovnaní s uhradenou sumou vo výške XXX.XXX,XX eura a zároveň vedel, že povinný mal v

záujme vyplatiť celú dlžnú sumu (vrátane trov exekútora) v lehote 15 dní. Potom sa natíska otázka, či
záujmom žalovanéhov1.radebolovymoženievymáhanéhonárokupreoprávnenúalebopredovšetkým
získanie ďalších trov exekúcie v celkovej výške 20%. Takýto prístup skutočne nemožno hodnotiť akoprofesionálnyazodpovedný,keďsaodsúdnehoexekútoraočakávaaktívnyprístupktejktorejexekučnej
veci.

24. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedka X.. Q. Q., ktorého
žalobcanavrhovalvypočuť,pretožetentosamalvyjadriťkpostojuasprávaniuzamestnancažalovaného
v 1. rade voči žalobcovi a zároveň aj k návrhu na výsluch tohto svedka v odvolacom konaní, odvolací
súd uvádza, že výsluch tohto svedka k uvedeným okolnostiam nepovažoval odvolací súd za podstatný
vzhľadom na preukázané skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci a jej právneho posúdenia.

25. Pokiaľ ide o nárok žalobcu a zaviazanie žalovaných na plnenie, ustanovenie § 31 ods. 3 EP
zároveň vymedzuje pasívne legitimovaný subjekt v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody.
Toto ustanovenie nevylučuje, aby si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči obidvom subjektom.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade mal uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej je
poistenie za škodu spôsobenú pri výkone odbornej činnosti, ide teda o zmluvu o poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti. Súdny exekútor pritom je povinný bez zbytočného
odkladu po tom čo sa dozvie, oznámiť poisťovateľovi poistnú udalosť, pričom poisťovateľ vyhodnotí, či
príde k uspokojeniu nárokov poškodeného a v akom rozsahu.

26. Typickým prípadom náhrady škody na základe rôznych právnych titulov je spôsobenie škody

škodcom, ktorý je zároveň poistený pre prípad svojej zodpovednosti za škodu, a ak má poškodený
súčasne priamy nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi škodcu. Je to možné iba za podmienky,
že priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi je výslovne daný na základe osobitného právneho
predpisu.

27. Podľa názoru súdnej praxe, v prípade kolízie práva poškodeného na náhradu škody proti škodcovi
a práva na plnenie od poisťovateľa nie je solidarita možná, pretože ide o dva rozdielne nároky. Najvyšší
súd ČR vo svojom rozsudku z 24.7.2002, sp. zn. 25 Cdo 499/2002 uviedol, že „v prípade, keď má
poškodený právo na plnenie ako proti škodcovi tak i proti jeho poisťovateľovi, avšak môže ich dostať
len raz, ide o situáciu nie ojedinelú v občianskoprávnych vzťahoch, keď jeden subjekt má nárok na to

isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi
ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie, za splnenie
stanovených podmienok založené osobitným predpisom. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu,
v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. Ak sú obaja žalovaní v
jednom konaní, majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a

jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi, avšak
vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah (t. j. že plnením jedného z nich zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého), lebo bez toho by sa u záväzku s deliteľným plnením uplatnila
pri súdnom výkone rozhodnutia zásada rovných podielov dlžníkov na celkovom dlhu voči veriteľovi.“

28. S poukazom na uvedené potom odvolací súd rozhodol o zaviazaní žalovaných v 1. a 2. rade na
plnenie nie podľa ust. § 511 ods. 1 OZ, teda v zmysle pasívnej solidarity spoločne a nerozdielne, ale tak,
že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného.

29. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

zamietajúcom výroku I. a výrokoch o trovách konania II., III. zmenil podľa § 388 CSP a žalovaného v
1.radeažalovanéhov2.radezaviazalzaplatiťžalobcovisumuXXXXXeuraspolusúrokomzomeškania
vo výške 5% ročne odo dňa 17.09.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
pričom v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému
žalovanému. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XX.XXX eur odo dňa

podania žaloby na súd, t. j. odo dňa 9.7.2020, a to s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení
s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Odvolací súd uvádza, že žaloba bola doručená súdu
prvej inštancie dňa 10.07.2020, pričom deň 09.07.2020 nepovažoval súd za dôvodný ako požadovaný
začiatok omeškania žalovaných s plnením. Žalovaní sa prvýkrát dozvedeli o podanej žalobe a nároku
žalobcu až po doručení platobného rozkazu a žaloby, čo bolo dňa 16.09.2020. Žalovaní sa tak prvýkrát

mohli dostať do omeškania až odo dňa 17.09.2020 a nie dňom spísania žaloby (09.07.2020).
Vzhľadom k uvedenému potom odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy XX.XXX eur odo dňa 17.09.2020 do zaplatenia.30. Zároveň odvolací súd zmenil aj výrok o trovách konania (II.,III.), keď s poukazom na § 255 ods.
1 CSP a nepatrný neúspech žalobcu, mu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči
žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100%.

31. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku I., a to v časti
zamietnutia žaloby čo do úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XX.XXX eur odo dňa
09.07.2020 do 16.9.2020 podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil s poukazom na dôvody uvedené v bode 29
odôvodnenia.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 a § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní takmer plný úspech (jeho
neúspech spočíval iba v úroku z omeškania týkajúci sa počiatku omeškania) priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100%.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).