Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520204259
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7520204259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobu A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D., E.
F. XXX, zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Košice, Pollova 32, proti žalovaným
1. Obec Nižná Myšľa, so sídlom Obchodná 104, Nižná Myšľa, IČO: 00 324 493, zastúpenej Mgr.
Bc. Petrom Kubákom, advokátom, Košice, Werferova 1, 2. Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny
odbor, Košice, Južná trieda 82, IČO: 00 151 866, za účasti intervenientky na strane žalovaných G.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., F. XXX, zastúpenej JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, Košice,
Čajakova 5, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 16C/62/2020-166

z 5.10.2022 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj intervenientke nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade
trovy konania v rozsahu 100 %, ako aj nahradiť intervenientke trovy konania tiež v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov rozhodne samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti stanoviska Obce Nižná Myšľa
k žiadosti o priznanie vlastníctva k pozemku vydržaním č.j. 734/2011, ako aj neplatnosti rozhodnutí I.
J. H. I., Správy katastra I. č.j. C-185/2011/Ox zo dňa 1.12.2011 a č.j. C-1/2012/Ox zo dňa 19.4.2012,
čo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v kat. území C. D. parc. č. XXX/
X a parc. č. XXX/X zapísaných na LV č. XXXX a na tieto v minulosti viedla prístupová cesta cez
parc. č. XXX slúžiacu ako miestna komunikácia, keď táto bola rozdelená na parc. č. XXX/X zapísanú

na LV č. XXXX o výmere 115 m2 vo výlučnom vlastníctve G. H., a to na základe rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 1.12.2011 a druhá časť parcely č. XXX/X mala pripadnúť do
vlastníctva štátu a po roku 1991 do vlastníctva obce, keď má pochybnosti o správnosti a zákonnosti
postupu pri vydaní rozhodnutí katastrálneho úradu, ktorými bol schválený register obnovenej evidencie
pozemkov a G. H. pri svojej žiadosti, sledujúcej potvrdenie vlastníckeho práva nepreukázala, aby
s nehnuteľnosťou č. XXX/X dobromyseľne nakladala ako so svojou vlastnou a po jej oplotení v roku
2016 mu znemožňuje prístup k jeho parcelám a dochádza tak k porušeniu jeho práv a navyše v prípade

nepodania žaloby by ako tzv. neopomenuteľný dedič v prípade úmrtia jeho starej matky bol poškodený
aj na dedičských právach. Vzal do úvahy, že žalovaní v 1. a 2. rade ako ani intervenientka s podanou
žalobou nesúhlasili namietajúc okrem iného, že spochybňované rozhodnutia správneho orgánu neboli
žiadnym spôsobom zmenené ani zrušené, keď intervenientka upozornila aj na to, že takmer identickávec už bola predmetom konania na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 12C/104/2019 a žaloba
tam bola zamietnutá. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. zistil, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností – pozemkov parc. č. XXX/X K. XXX/X v podiele 39/84 k celku a výlučnou

vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X je podľa LV č. XXXX intervenientka titulom vydržania, o čom
svedčia rozhodnutia č.j. C-185/2011-Ox a rozhodnutie o schválení ROEP C-1/2012/Ox - Z 1714/2012.
Uviedol, že L. M., starosta obce v rokoch 1990-2002 v prehlásení zo dňa 9.1.2019 uviedol, že parc.
č. 845 patrila do vlastníctva Československého štátu a po roku 1991 prešla zo zákona do vlastníctva
obce a v roku 2016 p. H. plotom zamedzila prístup na pôvodnú miestnu komunikáciu a cez ňu aj

k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve občanov obce. Popísal ďalej zistenia zo spisu Okresného súdu
Košice-okolie sp. zn. 12C/104/2019 a upriamil pozornosť na charakter opatrení a rozhodnutí, vyslovenia
neplatnosti ktorých sa žalobca podanou žalobou domáhal. V prípade stanoviska Obce Nižná Myšľa
č. 734/2011 ide o opatrenie, ktorým nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv dotknutej osoby a až
konečné meritórne rozhodnutie môže byť podrobené súdnemu prieskumu, keď súdy nepreskúmajú
rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a iba

tie rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do
právneho postavenia jednotlivca podliehajú súdnemu prieskumu, ktorý má však charakter subsidiárnej
súdnej ochrany pre oblasť rozhodovania v správnom konaní (viď uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžk/4/2018,
R70/2019). Žalobou napádané rozhodnutia (bývalého) katastrálneho úradu predstavujú rozhodnutia
správneho orgánu – tzv. individuálne správne akty, ktoré môžu byť preskúmavané len v rámci správneho

súdnictva na to určeným postupom. S poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR prejavené
v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/24/2007, z ktorého citoval mal za to, že všeobecné súdy sú oprávnené
preskúmavať mimo rámec správneho súdnictva len nulitné (ničotné) rozhodnutia, za aké sa považujú
akty vydané absolútne nepríslušným orgánom, ktorý v rámci svojho zákonného vymedzenia nebol
oprávnený o určitej veci rozhodnúť. Katastrálny orgán vydal rozhodnutia spochybňované žalobcom

ako orgán na to splnomocnený a pri prezumpcii správnosti a platnosti je potrebné na ne prihliadať.
Dospel k záveru, že súd nemôže v civilnom sporovom konaní vysloviť neplatnosť opatrenia/ rozhodnutia
správneho orgánu a nemôže ani preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, a preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Vysvetlil, že v konaní nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu považujúc ho za
neúčelný a nehospodárny, berúc do úvahy dôvody zamietnutia žaloby. O trovách konania rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným ako aj intervenientke na strane žalovaných
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancienaďalšiekonanieanáslednerozhodnutie,atospoužitímodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.

1 písm. a), b), d) až h) CSP. Zhrnul svoju argumentáciu použitú už v žalobe a poukázal na skutočnosť,
že G. H. pôvodne k žiadosti o priznanie vlastníctva k spornému pozemku vydržaním nepredložila žiadne
listinné dôkazy o tom, že je oprávnenou osobou a nepreukázala ani to, aby s nehnuteľnosťou parc. č.
845/2 nakladala ako so svojou vlastnou, keďže táto slúžila ako prístupová cesta – miestna komunikácia
a je tak vylúčená jej dobromyseľnosť. V stanovisku Obce Nižná Myšľa podpísanom starostom N. O.

obec doporučila priznať vlastníctvo k pozemku v dôsledku vydržania pre G. H., avšak toto vyjadrenie
o užívaní parcely je v priamom rozpore s vyjadrením bývalého starostu Obce C. D. L. M.. Má tak právo
sa domnievať, že zodpovedné osoby, či už štatutárny zástupca obce Nižná Myšľa, či osoba zodpovedná
za vydanie rozhodnutia katastrálneho úradu zo dňa 01.12.2011 nemuseli postupovať v zmysle zákona.
Pochybuje aj o správnosti a zákonnosti postupu pri vydaní rozhodnutia katastrálneho úradu zo dňa

19.4.2012, ktorým bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území C. D..
Dôvodom podania jeho žaloby na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť,
že existujú oprávnené pochybnosti o tom, či vyššie uvedené listiny a rozhodnutia správnych orgánov
boli vydané v súlade so zákonom a dôkazným stavom veci. Existuje aj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, nakoľko v prípade nepodania žaloby by ako tzv. neopomenuteľný dedič v prípade

úmrtia jeho starej matky bol poškodený na dedičských právach. Keďže napadnuté ,úkony odporujú
zákonom sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako správny, zákonný
a presvedčivý potvrdiť, keď podaná žaloba nemôže byť prípustným prostriedkom obrany a na tom

nič nemení ani prípadný výsluch žalobcu. Keďže súd nemôže v civilnom sporovom konaní vysloviť
neplatnosť opatrenia, či rozhodnutia správneho orgánu, pretože nejde o právne úkony a ani nemôže
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov je odôvodnený záver prvoinštančného súdu
o potrebe zamietnutia žaloby.5. Žalovaný v 2. rade rovnako navrhol zamietavý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Mal za to, že odvolanie žalobcu je obsahovo prakticky totožné so žalobou a je len doplnené pár

nepodstatnými vetami a preto ani nie je potrebné sa k nemu bližšie vyjadrovať.

6. Intervenientka na strane žalovaných tiež navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazať
žalobcu k úhrade trov konania. Citovala § 3 CSP a bola toho názoru, že predmet vyjadrený v petite
žaloby nespadá pod právomoc súdu v civilnom konaní a súdny prieskum predmetných rozhodnutí je

umožnený iba prostriedkami v rovine správneho súdnictva.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska žalobcom

uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a dospel k záveru
o nedôvodnosti ich uplatnenia.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.6.2023 o 10.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 207/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené dňa 6.6.2023 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

9. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP t.j., že
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné
podmienky, t.j. nedostatok žaloby, právomoc súdu, príslušnosť súdu, procesná subjektivita, procesná

spôsobilosť, prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci, vady v obsadení súdu, rozhodnutie
vydané vylúčeným sudcom, nesprávne obsadenie súdu atď.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je

stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy
SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

12.Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomtrebavovšeobecnostirozumieťtakýprocesnýpostupsúdu,

v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým
poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným
postupomsúdu,ktorýrozhodnutiupredchádza.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiumožnostikonať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale
aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.

§ 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na

daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

17. Odvolací súd konštatuje nenaplnenie hore uvádzaných odvolacích dôvodov. Žalobca sa žalobou

domáhal určenia, že stanovisko Obce Nižná Myšľa k žiadosti o priznanie vlastníctva k pozemku
vydržaním je absolútne neplatné a tiež sa domáhal určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutí
Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie, č.j. C-185/2011/OX zo dňa 1.12.2011
a č.k. C-1/2012/OX zo dňa 19.4.2012.

18. Súd prvej inštancie nepochybil, ak danú žalobu prejednal v civilnom sporovom konaní podľa
Civilného sporového poriadku, keďže žaloba nemala žiadnu z náležitostí správnej žaloby v zmysle § 182
Správneho súdneho poriadku. Je zrejmé, že žalobca svoje podanie zo 14.7.2020 označil ako žalobu
o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom za žalovaného označil okrem Obce Nižná
Myšľa aj Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor a na strane žalovaných označil za vedľajšieho

účastníka aj fyzickú osobu G. H.. V podaní opísal pre neho rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
predmetu konania a je z neho zrejmé, že sa domáhal, aby súd určil, že stanovisko obce a konkretizované
rozhodnutiaKatastrálnehoúraduvKošiciachsúneplatnýmiprávnymiúkonmi.Zuvedenéhojezrejmé,že
ide o podanie, ktoré má náležitosti žaloby v zmysle § 132 ods. 1, 2 CSP. Z označenia žaloby, jej obsahua z petitu žalobného návrhu nevyplýva, že by sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
vydaného orgánom verejnej správy, prípadne, že by sa domáhal ochrany pred nečinnosťou správneho
orgánu, nejde tak o vec patriacu do správneho súdnictva.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodením napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje, keďže
súd prvej inštancie vo výsledku správne žalobu zamietol. Ako uviedol prvoinštančný súd, nie je
možné preskúmavať rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovejpovahy,aktietonemohlimaťzanásledokujmunasubjektívnychprávachúčastníkakonania.
Z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch
sústav verejnej moci nemôže súd v sporovom konaní (podľa CSP) skúmať zákonnosť právoplatných

administratívnych rozhodnutí, a o to menej preskúmavať ich vecnú správnosť, t.j., či boli splnené
hmotnoprávne podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu. Otázku
nezákonnosti rozhodnutia navyše nemožno riešiť v sporovom konaní bez toho, aby toto rozhodnutie
pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom. Túto právomoc má spomedzi orgánov
súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za dodržania presne špecifikovaných

zákonných podmienok.

21. Súd prvej inštancie tak bol významne limitovaný v možnostiach preskúmavať žalobcom
spochybňované akty - úkony, na čo reagoval v bode 16. odôvodnenia svojho rozhodnutia.

22. Žiada sa doplniť, že žalobca ani neosvedčil dostatočne naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a pri tomto nepostačuje jeho argumentácia, že ako „tzv. neopomenuteľný dedič v prípade úmrtia
jeho starej matky bude poškodený na jeho dedičských právach“. Žalobca neuviedol tiež dostatočné
dôvody, pre ktoré rozhodnutia katastrálneho úradu, či stanovisko obce by mali byť absolútne neplatné
a takéto odôvodnenie prípustnosti žaloby nemôže vyplynúť len a výlučne z výsluchu strany sporu.

23. Konštantná judikatúra aj právna veda, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie vychádzajú
z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný
sa považuje za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená,
že aj vadný správny akt, pokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky (pozri rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.3.2008 sp. zn. 2Cdo/68/2007). Ak ide o otázku, kedy
sú všeobecné súdy oprávnené mimo správneho súdnictva preskúmavať správny akt, nulitné sú len
také rozhodnutia a stanoviská, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol
konkrétny správny orgán vôbec vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá, ako keby nikdy neboli
vydané tzv. paakty. Iba takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca

správneho súdnictva. Preskúmavať je teda možné iba správne akty len so zreteľom k tomu, či ide o akty
nulitné, trpiace takými vadami, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti, k
čomu v prejednávanej veci nedošlo.

24. Motiváciou žalobcu je domôcť sa práva vstupu a prechodu cez parcelu č. XXX/X v katastrálnom

území C. D. (na jeho parcely zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X a č. 565/1), keď už v konaní
vedenom pred Okresným súdom Košice - okolie pod č. 12C/104/2019 žiadal určiť, že vlastníkom parcely
č. XXX/X o výmere 115 m2, zapísanej na LV č. XXXX v kat. území C. D. namiesto žalovanej G. H.
je žalovaná Obec Nižná Myšľa, avšak súd prvej inštancie jeho žalobu rozsudkom zo dňa 26.6.2020
v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.10.2020 zamietol a Krajský súd v Košiciach rozsudkom

3Co/89/2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

25. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na §
387 ods. 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

26. O nároku o náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP
berúc do úvahy § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj
intervenientkevystupujúcejnastranežalovanýchprotineúspešnémužalobcovipriznalnároknanáhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.27.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).