Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, June 18, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Er/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213200049
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2213200049.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: D. F., X.. D., E.. XX.XX.XXXX, I. S. Y.
Č.. XXXX/XX, XXX XX I., proti povinnému: X. D., E.. XX.XX.XXXX, I. S. Ď. Č.. XXX, XXX XX S. Ď.,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Marko Rus, Exekútorský úrad so sídlom Železničná 257/19, 050 01
Revúca, nástupca súdneho exekútora: JUDr. Václav Kudela, EX 2029/2013 (pôvodné č. EX 215/2007),
o vymoženie uloženej povinnosti 2.008,23 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený doručil dňa 18.12.2007 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok č.

18C/66/03-21 zo dňa 27.10.2003

2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 15.01.2013 poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

3. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca
2017 upravuje osobitný zákon.

4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017

a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie) a osobitosti
postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.

6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcie sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

7. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúciu súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak;
na zmenu súdneho exekútora sa neprihliada.8. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o: a)
vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia
práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky

vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných
z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím
inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím
správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú
exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto

zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným
ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho
konkurzné konanie.

9. V zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. dochádza k zastaveniu exekúcie zo zákona v prípade, ak uplynula
rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi. Zároveň však

zákon ustanovuje, kedy k uplynutiu rozhodnej doby nedochádza (kedy sa predlžuje), alebo v ktorých
prípadoch sa stará exekúcia nezastavuje, aj keď uplynie rozhodná doba. Nakoľko ide o exekúciu kde
sa vymáha zaostalé výživné, znamená to, že ide o absolútnu výnimku v zmysle § 2 ods. 2 písm. a)
ZoUNEK, t.j. nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona. Na základe uvedeného, súd v konaní postupuje
podľa Exekučného poriadku.

10. Súdny exekútor dňa 02.05.2023 doručil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu nemajetnosti povinného.

11. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Súd preskúmal predložený spisový materiál, pričom zistil, že sú splnené podmienky na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekútor uviedol, že exekúcia spĺňa podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

14. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej
pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor
poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom,
keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz
na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63

Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou
postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených
spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší
postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a
exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného,
samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v
samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným
spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa

zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec
súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
(§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či
sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku)
a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný

súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou
môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je
určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie jepreto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá
je tu teoreticky možná vždy (viď. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa
21.06.2018).

15. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného
(viď. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/52/2013), ktorý môže mať výlučný záujem
na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký
majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu

exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie
práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo
na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku),
upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je

explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

16. Po preskúmaní predloženého podania súdneho exekútora a vzhľadom na to, že exekúcia je vedená
od roku 2013, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, mal súd za preukázané, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastavil tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia (výrok II.).

Poučenie:

Proti výroku I. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajší súd.

Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363
Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).