Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 9, 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/192/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406214323
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4406214323.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka
cirkev Biskupstvo Nitra, Nitra, Námestie Jána Pavla II č. 7, P.O.BOX 46 A, IČO: 35593008, zast. JUDr.
Svorad Petruška, advokát, Nitra, Kupecká 18, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území kamenný T.,
ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako:
- parc. č. XXX/X-lesný pozemok o výmere 31 206 m2
- parc. č. XXX-ostatná plocha o výmere 770 m2
- parc. č. XXX-lesný pozemok o výmere 515 170 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 308 504 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 79 562 m2

- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 307 435 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 127 595 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 399 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 1647 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 1780 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 178 980 m2

- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 601 061 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 28 108 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 12 221 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 17 009 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 760 m2
- parc. č. 656- lesný pozemok o výmere 17 372 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 18 109 m2

- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 22150 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 1714 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 11 872 m2

a v kat. území X., zapísanými na LV č. XXX, ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny
odbor ako:

- parc. č. XXXX-lesné pozemky o výmere 7481 m2
- parc. č. XXXX- lesné pozemky o výmere 7841 m2
- parc. č. XXXX- lesné pozemky o výmere 34 081 m2
a navrátiť vlastníctvo žalobcu k nim a to spolu s investičnými lesnými cestami na nich vybudovanými z
prostriedkov štátu spolu s dokumentáciou, ktorá .

II. V časti týkajúcej sa vydania objektu I. so súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX/X v kat. území W.

T., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX a navrátenia vlastníctva k nej súd žalobu z a m i e t a .III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojimi žalobami voči žalovanému z 5.9.2006 a z 20.12.2006 ( spojenými na spoločné
konanie pod č. k. 13 C 192/06 ) domáhal vydania nehnuteľných vecí podľa zákona č. 161/05 Zb., keď
tvrdil, že ako osoba oprávnená podľa § 2 tohto zákona má právo na vydanie v návrhu uvedených
nehnuteľností voči žalovanému ako osobe povinnej podľa § 4 tohto zákona, pretože si voči nemu
výzvami v súlade s § 5 tohto zákona riadne svoj nárok uplatnil. Domáhal sa navrátenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam v kat. území W. T., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako:

- parc. č. XXX/X-lesný pozemok o výmere 31 206 m2
- parc. č. XXX-ostatná plocha o výmere 770 m2
- parc. č. XXX-lesný pozemok o výmere 515 170 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 308 504 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 79 562 m2

- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 307 435 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 127 595 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 399 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 1647 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 1780 m2

- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 178 980 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 601 061 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 28 108 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 12 221 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 17 009 m2

- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 760 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 17 372 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 18 109 m2
- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 22150 m2
- parc. č. XXX/X- lesný pozemok o výmere 1714 m2

- parc. č. XXX- lesný pozemok o výmere 11 872 m2
- objekt I. so súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX/X
a v kat. území X.: ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako:
- parc. č. XXXX-lesné pozemky o výmere 7481 m2
- parc. č. XXXX- lesné pozemky o výmere 7841 m2

- parc. č. XXXX- lesné pozemky o výmere 34 081 m2. Tvrdil, že tieto nehnuteľnosti boli odňaté jeho
právnemu predchodcovi ( Ostrihomské arcibiskupstvo ) v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. a vlastníctvo
bolo vložené v prospech Československého štátu a bola na tieto nehnuteľnosti uvalená úradná správa.

2. Žalovaný so žalobami nesúhlasil a namietal predovšetkým to, že žalobca nepreukázal pasívnu vecnú

legitimáciu žalovaného a tiež to, že by bol osobou oprávnenou a tiež namietal, že výzva na vydanie vecí
nespĺňala náležitosti podľa § 5 zákona č. 161/05 Zb. a že žalobca v tejto výzve navyše nedostatočne
označil nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/192/2006-244 zo dňa 3.3.2008 žalobu žalobcu zamietol a

to z dôvodu, že výzvy žalobcu na vydanie vecí z 20.12.2005 a z 1.4.2006 považoval za nedostatočné k
riadnemu uplatneniu nároku na vydanie vecí, čím tento nárok žalobcu zanikol.

4. Krajský súd Nitra uznesením 6Co/65/2009-301 zo dňa 9.3.2010 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu
prvej inštancie bez preskúmania po hmotnoprávnej stránke a to z dôvodu, že po začatí konania došlo k

zmene v subjekte žalobcu, keď vznikla Apoštolská konštitúcia Slovachiae Sacronum Antistites o zriadení
nových arcidiecéz a zmene diecéznych hraníc a názvov a o zmene hraníc cirkevných provincií na
Slovensku, o podľa ktorej došlo k zmene v subjekte žalobcu, o ktorej súd prvej inštancie nerozhodoval
a spis na odvolací súd predložil tak, že ako žalobca bol označený pôvodný žalobca, pričom ustanovenia
o pristúpení účastníka v odvolacom konaní neplatia.5. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/192/2006-732 zo dňa 21.9.2016 žalobu žalobcu zamietol,
keď konštatoval, že výzva, ktorou si žalobca svoj nárok na vydanie nehnuteľností nespĺňala zákonné
náležitosti a preto nárok žalobcu zanikol.

6. Krajský súd Nitra uznesením 6Co/426/2016-758 z 29.12.2017 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil, keď konštatoval, že záver súdu prvej inštancie o nedostatočnej výzve na vydanie veci
nie je správny, keďže tá obsahuje jasné a zrozumiteľné označenie katastrálnych území, ktorých sa týka,
číslo PKV, jej prílohou bola identifikácia parciel obsahujúca označenie pôvodného pozemnoknižného

stavu nehnuteľnosti a stav podľa údajov registra „CKN“, obsahovala dôvod, podľa ktorého si žalobca
svoj nárok uplatnil a nekonkretizovanie dôvodu, o ktorý oprávnená osoba svoj nárok opiera nemožno
podľa ustálenej súdnej praxe považovať za nesplnenie požiadavky určitosti výzvy.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním a oboznámením ku spisu
pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Z výzvy žalobcu na vydanie vecí z 1.4.2006 adresovanej žalovanému a doručenky k nej súd zistil,
že ňou bol žalovaný vyzvaný v zmysle zákona č. 161/05 Zb. k navráteniu vlastníctva k nehnuteľným
veciam v kat. úz. W. T. - PK vložka č. XX, ktoré tvoria lesný pôdny fond, hospodárske budovy a ostatné
stavby a k vydaniu investičných lesných ciest a ich častí, pričom uviedol, že Správa katastra Nové Zámky

do uvedeného dňa nespracovala objednávku žalobcu na vyhotovenie aktuálnych identifikácií parciel
a listov vlastníctva, preto nehnuteľnosti špecifikujú podľa ich zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 39 a
podľa identifikácie parciel z r. 2004. V tejto výzve ďalej žalobca opísal akým spôsobom sa podľa neho
stal oprávnenou osobou a uviedol, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu
uvedeného v § 3 ods. 1, písm. c) zákona č. 161/05 Zb. odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/47

Zb. a tiež bolo preukázané, že žalovaný túto výzvu prevzal dňa 6.4.2006.

9. Z identifikácie parciel č. K2-2174/05, 4606/05 pre PKV č. XX, súd zistil, že obsahuje celkovo 122
parciel , 21 z nich ( a to parc. č. XXX/X, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX, parc.
č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č XXX, parc. č XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/

X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX, parc. č. XXX/
X a parc. č. XXX ) je v užívaní žalovaného, niektoré z nich sú zapísané v užívaní žalobcu.

10. Z pozemnoknižnej vložky č. XX súd zistil, že ako vlastník tam uvedených nehnuteľností je bol vedený
Esztergomi ronkath fokáptalan eredeti felvétel alapoján a že dňa 25.7.1948 bola na ne uvalená úradná

správa a dňa 30.9.1954 bolo k nim vložené vlastníctvo Čsl. Štátu a uvalená úradná správa.

11. Z výzvy žalobcu na vydanie vecí z 20.12.2005 adresovanej žalovanému a doručenky k nej súd zistil,
že žalobca ňou vyzval podľa zákona č. 161/05 Zb. k navráteniu vlastníctva k nehnuteľným veciam v kat.
úz. Bruty - PK vložka č. XXX, ktoré tvoria lesný pôdny fond, hospodárske budovy a ostatné stavby a k

vydaniu investičných lesných ciest a ich častí, pričom nehnuteľnosti špecifikoval v prílohe identifikáciou
parciel č. 2174/05 zo 4.8.2005, opísal akým spôsobom sa podľa neho stal oprávnenou osobou a uviedol,
že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1, písm. c) zákona
č. 161/05 Zb. odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/47 Zb. a tiež, že odporca túto výzvu prevzal
dňa 21.12.2005.

12. Z identifikácie parciel č. K2-2174/05 pre PKV č. XXX súd zistil, že obsahuje celkom 24 parciel
zapísaných na rôznych listoch vlastníctva, ktoré sú v držbe, užívaní alebo vlastníctve rôznych subjektov,
pričom pri 5 z nich je ako vlastník, resp. oprávnená osoba zapísaný žalobca ( parc. č. 1902, parc. č.
XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX ).

13. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX súd zistil, že na nehnuteľnosti tam uvedené bola dňa 25.7.1948
uvalená úradná správa a dňa 30.11.1954 bolo k nim vložené vlastníctvo Čsl. štátu a tieto boli dovtedy
vedené vo vlastníctve Esztergomi érsekség.

14. Žalovaný namietal, že žalobca vo výzve na vydanie nehnuteľností uviedol iné výmery parciel ako
si ich uplatnil žalobou, navyše ich výmery upresnil až po 9 rokoch trvania sporu, pričom neuvedením
správnej výmery mal nárok žalobcu ( pokiaľ ide o parc. č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X ) zanikol
neuplatnením v zákonom stanovenej lehote, nakoľko dodatočné kvantifikovanie výmer nie je možnéakceptovať, taktiež žalobca vo výzve nepreukázal, že by mu bolo vlastníctvo odňaté spôsobom, ktorý
predpokladá § 3 zákona č. 161/2005 Zb., tvrdil, že štát sa stal ich vlastníkom podľa § 1 a § 5 záborového
zákona 219/1920 Zb..

15. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 160/2022 zo
dňa 30.11.2022 súd zistil, že znalec v ňom uviedol, že vek konštrukčných prvkov stavby lesovne je k
októbru 2020 približne 56 rokov, pričom životnosť takejto stavby je približne 100 rokov, pričom stavba
bola odovzdaná do prevádzky 22.5.1964, stavebnotechnické vyhotovenie objektu pritom nezodpovedá

rozpočtovým nákladom vypracovaným podľa výkazu výmer zo 14.5.1953, nakoľko tie nezohľadňujú
rozsah generálnej opravy, ktorá bola ohliadkou zistená, ale zodpovedá rozpočtovým nákladom zo dňa
7.7.1962, ktoré sú v spise na č.l. 858-873. Znalec tiež zistil, že percentuálny rozsah zmien na objekte
lesovne z doby pred jej generálnou opravou je 54-56%, stavba, ktorá bola predmetom ohliadky nie je
totožná so stavbou uvedenou na prídelovej listine Čd 605/54 z 25.9.1954 a že s pravdepodobnosťou
blížiacou sa istote nebola stavba lesovne rekonštruovaná, ale bola vykonaná jej zmena, keď v rokoch

1962-1964 bola zväčšená plocha a objem stavby a nezostalo rozpoznateľné dispozičné usporiadanie
jej prvého nadzemného podlažia.

16. Podľa § 2 zákona č. 161/2005 Zb. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a)
poľnohospodársku pôdu, b) poľnohospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej

usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely
spoločnej nehnuteľnosti. Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území
Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra

1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

17. Podľa § 3 zákona č. 161/2005 Zb. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným
veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe a) odňatia bez náhrady postupom
podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o poštátnení školstva na Slovensku,

nariadenia Slovenskej národnej rady č. 47/1945 Zb. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených
nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady
č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č.
185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej
starostlivosti, c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej

reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde), d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom
v tiesni, e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola
vyvlastnená, g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, h) prevzatia bez právneho dôvodu, i) prevzatia

podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960 č. 53/774/60
a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave, finančného odboru z 10. januára 1961
č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava-Staré Mesto z 27.
februára 1961, j) zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona č. 2/1958 Zb. SNR o

úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov
a podobných útvarov. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti
tohto zákona. S lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného
predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou,
ktorá k tejto prislúcha.

18. Podľa § 4 zákona č. 161/2005 Zb. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží .Povinná osoba je povinná s nehnuteľnými vecami až do navrátenia vlastníctva k nehnuteľným
veciam oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže nehnuteľnú vec

previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto právny úkon je neplatný. Právo na
náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva
nedotknuté. Oprávnená osoba, ktorej bolo navrátené vlastníctvo k nehnuteľnej veci, nemôže protipovinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s navrátením vlastníctva k nehnuteľnej veci, než sú
uvedené v tomto zákone.

19. Podľa § 5 zákona č. 161/2005 Zb. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote
preukáže skutočnosti podľa § 3 tohto zákona. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Povinná
osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní
nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu,

začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov. Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa
odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote
12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

20. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25.3.1997 sp. Značka 3Cdo 144/1996 vyplýva,
že základným predpokladom pre vydanie veci v zmysle zákona č. 87/1991 je písomná výzva oprávnenej

osoby povinnej osobe, preukázanie nároku na vydanie veci a uvedenie spôsobu jej prevzatia štátom.
Ustanovenie § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 87/1991 Zb. bližšie nevymedzuje obsah pojmu „ výzva“. Za písomnú
výzvutrebapovažovaťjednostrannýprávnyúkon,ktorýspĺňanáležitostipredpísanéprávnymporiadkom
pre platný právny úkon ( najmä náležitosti uvedené v ust. § 34 a nasl. OZ ), ktorým oprávnená osoba
vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala vec, ktorú ku dňu účinnosti tohto zákona má v držbe. Aby nezaniklo

právo oprávnenej osoby na vydanie veci musí sa nároku u povinnej osoby uplatniť v lehote 6. tých
mesiacov odo dňa účinnosti zákona ( § 5 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. ) v znení neskorších predpisov.

21. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.1.1992, sp. Zn. 3Cz 2/92, ustanovenie §
5 ods. 1 zák. č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd ( v znení zákona č.

58/1990 Zb. a zákona č. 137/1991 Zb. ) bližšie nevymedzuje obsah pojmu „výzva“. Písomnú výzvu však
možno považovať za jednostranný písomný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané právnym
poriadkom pre platný právny úkon ( najmä náležitosti uvedené v ustanoveniach § 34 a nasl. ) a ktorým
oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala veci, ktoré mala v držbe ku dňu účinnosti
zákona č. 403/1990 Zb. a ktoré boli odňaté spôsobom uvedeným v ustanovení § 1 tohto zákona. Bližšie

obsahové náležitosti výzvy tento zákon nepredpisuje.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný
dôvodne. Navrhovateľ svoj návrh na vydanie predmetných nehnuteľností uplatnil na základe príslušných
ustanovení zák. č. 161/2005 Zb. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským

spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Predmetný zákon podrobne
špecifikuje podmienky, za ktorých možno oprávnenej osobe priznať reštitučný nárok na vydanie
nehnuteľnosti, keď zákon v § 2 ods. 1 vymedzuje nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom vydania, v §
2 ods. 2 definuje oprávnenú osobu, v § 3 ods. 1 taxatívne vymedzuje spôsoby odňatia vlastníckeho
práva oprávnenej osobe, t.j. reštitučný titul, v § 4 ods. 1 definuje povinnú osobu, v § 5 ods. 1 ustanovuje

prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva voči povinnej osobe, v § 5 ods. 3 ustanovuje prekluzívnu
lehotu na uplatnenie práva na súde, v § 6 taxatívne vymedzuje k akým nehnuteľnostiam sa vlastnícke
právo nevracia. Pre úspešné uplatnenie reštitučného nároku je nevyhnutné, aby boli splnené všetky
vyššie uvedené zákonné podmienky súčasne a teda nesplnenie čo i jednej z nich má za následok, že
reštitučnému nároku nemožno priznať úspech.

23. V súvislosti so samotnou výzvou podľa § 5 ods. 1 Zákona o navrátení vlastníctva odvolací súd
konštatuje, že nie je možné upustiť od požiadavky určitosti tejto výzvy ako jednostranného právneho
úkonu. Určitosť je podmienka platnosti takejto výzvy v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, avšak
vzhľadom na skutočnosť, že v § 5 ods. 1 Zákona o navrátení vlastníctva nie je bližšie vymedzený obsah

pojmu „výzva a jej náležitosti“, musí sa stanovenie minimálnych kritérií požadovaných na jej platnosť
spravovať takým výkladovým pravidlom, ktoré sleduje naplnenie účelu zákona. Pri stanovení takýchto
minimálnych kritérií pre určitosť a teda aj platnosť výzvy na vydanie nehnuteľných vecí, nesmie byť
opomenuté ani to, či obsah výzvy je spôsobilý vyvolať zákonodarcom zamýšľané účinky a rovnako
nemožno opomenúť a treba prihliadnuť na konkrétne okolnosti veci, vrátane subjektu oprávnenej a

povinnej osoby. Pri výzve oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 Zákona o navrátení vlastníctva nie je
možné upustiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba
uplatňuje reštitučný nárok a zároveň nie je možné upustiť od uvedenia dôvodu, o ktorý svoj nárok opiera.
Požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností, splnenie ktorej je podmienkou pre určitosť výzvyna vydanie nehnuteľných vecí, je splnená vtedy, ak je v nej označená príslušná pozemnoknižná vložka
a katastrálne územie (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/2010 zo dňa 07.07.2010 a III. ÚS
373/2012 zo dňa 30.04.2009).

24. Pre splnenie požiadavky určitosti výzvy okrem presnej špecifikácie nehnuteľností by postačoval len
odkaz na katastrálne územie a pozemnoknižnú vložku, alebo len pripojenie listín. Postačujúcim je, ak
vo výzve na vydanie nehnuteľných vecí je uvedená bližšia špecifikácia nehnuteľností a predloženie
listinných dokladov doplnené neskôr (avšak najneskôr do 30.04.2006), v takom prípade by bol

nedostatok určitosti zhojený, ale len za predpokladu, že z obsahu výzvy posudzovanom v kontexte s
ostatnými listinami je zrejmý rozsah uplatňovaného reštitučného nároku.

25. Hodnotiac uplatnený nárok navrhovateľa v kontexte so znením zákona č. 161/05 Zb., podľa ktorého
bol uplatnený, súd konštatuje, že zákonodarca práve preto, že išlo už o v poradí niekoľký právny
predpis, ktorý upravil reštitučný nárok oprávnenej osoby, pristúpil v tomto prípade k podstatne prísnejšej

formulácii podmienok pre vydanie vecí a uložil osobe oprávnenej, aby svoj nárok nielenže v lehote do
30.4.2006 ( pomerne krátkej ) uplatnila, ale i preukázala ( ods. 1 § 5 ), čo podľa názoru súdu predpokladá
podanie kvalifikovanej výzvy na vydanie veci, z ktorej bude zrejmé aký nárok a z akých dôvodov sa
uplatňuje a podstatnou náležitosťou tohto podania bude i preukázanie skutočností podľa § 3.

26. Otázku, či je Rímskokatolícka cirkev (registrovaná cirkev na území Slovenskej republiky) právnym
nástupcom po Ostrihomskej kapitule (Ostrihomskej arcidiecéze) riešil nielen rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3 Cdo 119/2002, ale i rozsudok Krajského súdu v Bratislave 17Co/257/96 z 10.
09. 1996, v ktorom námietku, že Rímskokatolícka cirkev na území Slovenskej republiky nie je právnym
nástupcom po pozemnoknižnom vlastníkovi Ostrihomskom arcibiskupstve (cirkvi nachádzajúcej sa

mimo územia Slovenskej republiky) vyriešil tak, že "cirkevný majetok bol upravený osobitne, nemohol
byť riešený po vzniku Československej republiky orgánmi štátu, ale orgánmi cirkvi; podľa "Modusu
Vivendi" medzi Československou republikou a Svätou stolicou z 02. 02. 1929 a Pápežskej konštitúcie
slovenskosti z 30. 12. 1977 bola na základe konštitúcií "Praescriptionum sacrosancti" a "Qui divino"
zriadená samostatná Slovenská provincia a na základe týchto konštitúcií boli zosúladené hranice

cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam, pričom Farnosti, predovšetkým na juhu Slovenska, patriace
do pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy sa stali súčasťou diecéz v rámci Slovenskej provincie; takto
došlo k úprave a zosúladeniu diecéz a nástupníctvu právnemu k cirkevnému majetku na území
Slovenskej republiky, keď právnym nástupcom vo vlastníctve všetkých nehnuteľností Rímskokatolíckej
cirkvi, ktoré sú zapísané pozemnoknižne na zahraničné právne subjekty a nachádzajú sa na území

Slovenskej republiky je príslušné biskupstvo, na území ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú". Nastolenú
otázku riešili i novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. 2 Cdo 208/2009 z 30.
11. 2010 ("Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku bola na základe právneho nástupníctva
podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v Pozemkových
knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty, teda aj na Ostrihomskú kapitulu na Slovensku") a

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 200/2010 z 27. 02. 2012 ("Rímskokatolícka
cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré je podľa zákona č. 161/2005
Z. z. rozhodné pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a
náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom
vedené v Pozemkových knihách na Ostrihomskú arcidiecézu alebo iný zahraničný právny subjekt

Rímskokatolíckej cirkvi. Ostrihomská arcidiecéza nemala k týmto majetkom v období odňatia štátom už
žiadne práva ani de facto ani de jure. Svätá stolica im právo spravovať tieto majetky odňala 29. 05.
1922 a práve toto územie aj odčlenila od Ostrihomskej arcidiecézy a pripojila k Trnavskej apoštolskej
administratúre dňa 02. 09. 1937"), ale aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS
216/2011-36 z 25. 05. 2011 alebo III. ÚS373/2012-23 z 23. 08. 2012, a tiež nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 42/2011 z 20. 09. 2012, v ktorých nesprávnosť tohto historického
výkladu právneho nástupníctva všeobecnými súdmi ústavným súdom vytknutý nebol.

27. Od začatia konania nastala ďalšia právna skutočnosť, v dôsledku ktorej sa oprávnenou osobou v
konaní o navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 161/2005 Z. z. stala Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo

Nitra. Dňa 14. 02. 2008 bola vyhlásená Apoštolská konštitúcia "Slovachiae sacrorum Antistites" o
vzniku diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných provincií. Apoštolskou konštitúciou zo 14.
02. 2008 zanikla Bratislavsko-trnavská arcidiecéza a boli zriadené nové diecézy. Právne nástupníctvo
z pôvodného žalobcu Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy so sídlom v Trnavena Rímskokatolícku cirkev, Biskupstvo Nitra, je preukázané potvrdením Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky zo 16.03. 2009 o právnej subjektivite Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Právny záver
o právnom nástupníctve Biskupstva Nitra po Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze na základe Apoštolskej

konštitúcie "Slovachiae sacrorum Antistites" vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky1Cdo87/2010zo16.03.2011uverejnenéhovZbierkerozhodnutíastanovísksúdovSlovenskej
republiky vo zv. 3 ročník 2011 na str. 41 pod poradovým (publikačným) č. 36/2011, ako aj uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 139/2010 z 10. 03. 2011.

28. Po účinnosti predpisov o revízii prvej pozemkovej reformy a novelizácii náhradového zákona
po II. svetovej vojne, stačilo k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľností, u ktorých bola
vyznačená poznámka zamýšľaného prevzatia, faktické prevzatie štátom, prípadne prídelcom, po
uplynutí výpovednej doby z hospodárenia na zabranej pôde. K prechodu vlastníckeho práva prevzatím
pritom nebolo potrebné vykonanie zápisu do pozemkovej knihy, ani vyhotovenie vkladovej listiny. Pokiaľ
sa štát alebo orgán, ktorý v mene štátu zabranú pôdu prevzal do vlastníctva, nepostaral o vykonanie

knihovného poriadku v pozemkovej knihe alebo o zápis vlastníckeho práva štátu ihneď, respektíve
vôbec, bol tak, resp. je zapísaný ako vlastník stále ten subjekt, ktorý vlastnil zabraný majetok pred
jeho prechodom na štát. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v katastri zapísané tam, kde
bola v pozemkovej knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia, ešte neznamená, že štát sa
vlastníkom zabraných nehnuteľností nestal. Rozhodujúca je tu okolnosť, či štát nehnuteľnosti fakticky

prevzal ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 180/2009 zo dňa 31.1.2011). Prídely
možno rozdeliť na : 1. prídely spred roku 1945 (pridelené napr. podľa zákl. č. 81/1920 Zb.) 2. prídely
po roku 1945 - tieto prideľovali: a) Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave -
podľanariadeniač.104/45zb.n.SNRač.104/46Zb.n.SNRvýmermiovlastníctvepôdyb)Osídľovacím
úrad pre Slovensko v Bratislave (neskôr aj Krajské národné výbory) - podľa zákona č. 148/47 Zb. a

vládneho nariadenia č. 30/48 Zb. výmermi o prídele do vlastníctva c) Okresné národné výbory podľa
zákona č. 142/47 Zb. a zákona čl. 46/48 Zb. prídelovými listinami.

29. Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že pre splnenie požiadavky určitosti výzvy
postačuje konkretizovať nehnuteľnosti označením pozemnoknižnej vložky a katastrálneho územia.

"Hodnotenie skutočnosti, že vo výzve nebol konkretizovaný dôvod, o ktorý oprávnená osoba svoj nárok
opiera, spomedzi viacerých dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. ako nesplnenie
požiadavky určitosti výzvy sa javí ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína
jeho účel." Tento záver vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS250/2010-42 z
11. 11. 2010 aj I. ÚS 12/2010-47 zo 07. 07. 2010. Otázkou písomnej výzvy na navrátenie vlastníctva

a jej náležitostí sa zaoberal aj Krajský súd v Nitre vo svojich rozsudkoch 9Co/28/2012-513 zo dňa
29.11.2012 (vec OS Topoľčany 4C/72/2011) a 25Co/70/2008-314 zo dňa 12.11.2008 ( vec OS Topoľčany
6C/96/2007).

30. Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku 9Co/28/2012-513 zo dňa 29.11.2012 skonštatoval, okrem

iného, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. novembra 2010, sp. zn. 2 Cdo
201/2009 vyplýva, že v prípade písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/205 Z.z. nemožno ustúpiť
od požiadavky určitosti tohto jednostranného právneho úkonu ako podmienky jej platnosti v súlade s
§ 37 Občianskeho zákonníka. Avšak vzhľadom na to, že v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. nie je
bližšie vymedzený obsah pojmu výzva a jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií pre jej

určitosť a platnosť musí spravovať takým výkladovým pravidlom, ktorý sleduje naplnenie účelu zákona.
Stanovenie minimálnych kritérií pre určitosť a platnosť výzvy nesmie opomenúť ani to, či obsah výzvy
je spôsobilý vyvolať zákonodarcom zamýšľané účinky, a rovnako je namieste neopomenúť a prihliadať
na konkrétne okolnosti veci vrátane subjektu oprávnenej a povinnej osoby. Vzhľadom na uvedené
nemožno pri výzve oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. ustúpiť od požiadavky

minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatňuje reštitučný nárok a
uvedenia dôvodu, o ktorý ho opiera. Na naplnenie požiadavky určitosti výzvy požiadavka minimálnej
konkretizácie nehnuteľností je splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky aj katastrálneho
územia.

31. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo 7. júla 2010, sp. zn. I. ÚS 12/2010-47
dodal, že označenie nehnuteľnosti v menšom rozsahu, ako to učinila sťažovateľka vo svojej výzve,
teda bez označenia pozemno-knižnej vložky a katastrálneho územia, by už nemohlo spĺňať požiadavku
minimálnej konkretizácie nehnuteľnosti a poukázal na to, že takýto záver vyplýva aj z rozhodovacejčinnosti ústavného súdu v iných prípadoch predmetom ktorých bolo posúdenie obdobnej právnej
otázky (uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 150/09-21, sp. zn. II. ÚS
419/09-24, III. ÚS 382/09-23, I. ÚS 250/2010-42). Z obsahu výzvy žalobcu je potrebné uzavrieť, že

ak výzva neobsahuje žiadne konkrétne údaje o nehnuteľnostiach, voči ktorým si uplatňuje vlastníctvo,
nešpecifikuje teda ani konkrétne katastrálne územie, v ktorom by sa mali predmetné nehnuteľnosti
nachádzať, ani neuvádza bližšie parcelné čísla, je potrebné ustáliť, že ide o generálnu výzvu, v ktorej
ani za pomoci interpretačného pravidla, vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, nebolo
možné odstrániť nedostatky v určitosti a zrozumiteľnosti výzvy žalobcu zo dňa 25.04.2006. I keď zákon

č. 161/2005 Z. z. v 5 nekonkretizuje náležitosti výzvy na uplatnenie nároku, je nesporné, že výzva ako
jednostranný právny úkon musí spĺňať náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny
úkon,vyjadrenév§34až37Občianskehozákonníka.Abybolomožnépovažovaťvýzvuzaplatnýprávny
úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, muselo byť z nej jednoznačne vyjadrený konkrétny
obsah, a to špecifikáciou nehnuteľnosti, prípadne uvedenie katastrálneho územia a pozemnoknižnej
vložky. Žalobca mal možnosť tiež pripojiť listinné dôkazy, na ktoré vo všeobecnej výzve poukazuje,

avšak najneskôr do 30.04.2006, kedy by interpretačným pravidlom bolo možné odstrániť nedostatky
spočívajúce v neurčitom vyjadrení právneho úkonu žalobcu, obsiahnutého v písomnej výzve.

32. Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku 25Co/70/2008-314 zo dňa 12.11.2008 vyslovil, že v zák. č.
161/2005 Z.z. zákonodarca vymedzil časovo, vecne a personálne okruh vzťahov, na ktoré sa reštitučné

oprávnenie vzťahuje, je zrejmé, že mal vôľu zasiahnuť do existujúcich majetkových pomerov len v
obmedzenej miere a len u tých vzťahov, u ktorých nápravu požadoval za žiaducu a možnú. Tým, že
realizoval túto svoju právomoc, stanovil zákonodarca súčasne i rámec rozhodovania o týchto nárokoch,
keďže platí, že o rozsahu a podmienkach reštitúcie môžu súdy rozhodovať len v rámci prejavu vôle štátu
k reštitúcii, teda v medziach reštitučných zákonov. Tým je daná špeciálna tohto zákona, z ktorej vyplýva,

že pre subjekty, na ktoré sa zákon vzťahuje, platí vo vymedzenom rozsahu osobitný režim, ktorý sa
premietol v stanovení základných predpokladov pre navrátenie vlastníctva v zmysle citovaného zákona.
Týmto základným predpokladom je písomná výzva oprávnenej osoby povinnej osobe a preukázanie
jedného z dôvodov navrátenia vlastníctva uvedeného v § 3 zákona. Aby nezaniklo právo oprávnenej
osoby na navrátenie vlastníctva a k nehnuteľným veciam, musela svoj nárok u povinnej osoby uplatniť

najneskôr v lehote do 30.04.2006. Ustanovenie § 5 zákona č. 161/2005 Z.z. bližšie nevymedzuje
obsah pojmu „výzva“. Za písomnú výzvu však treba považovať jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa
náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon, a to najmä náležitosti uvedené v §
34 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila
vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešlo do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného

v ust. § 3 tohto zákona. Nárok na navrátenie vlastníckeho práva bol uvedeným zákonom priznaný
oprávneným osobám, a nie vlastníkom. Až do uzavretia dohody o vydaní nehnuteľnej veci, resp. vydania
rozhodnutia o navrátení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je ich vlastníkom doterajší vlastník,
ktorému prislúchajú všetky práva vlastníka. Pôvodný vlastník, ktorého nehnuteľnosti prešli na štát alebo
na inú právnickú osobu v rozhodnom období, je len oprávnenou osobou, ktorej prislúcha právo na

uplatnenie nároku. Oprávnené osoby takto v každom reštitučnom konaní nie sú v pozícii vlastníkov ale
len žiadateľov domáhajúcich sa vydania ich bývalého vlastníctva. Prináleží im preto právo dispozície so
svojou „žiadosťou“, t.j. v akom rozsahu a ku ktorým veciam si vlastníctvo uplatnia. V nadväznosti na túto
skutočnosť, ako i § 37 Občianskeho zákonníka zakotvujúce pre platnosť právneho úkonu podmienku
jeho určitosti, nemožno preto ani pri výzve oprávnenej osoby o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným

veciam ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba
uplatňuje svoj reštitučný nárok a uvedenia dôvodu, o ktorý ho opiera. Za použitia širšieho výkladu
zákona na splnenie požiadavky určitosti výzvy, okrem presnej špecifikácie nehnuteľností by postačoval
i samotný odkaz na katastrálne územie a pozemnoknižnú vložku, príp. i bez takéhoto označenia len
pripojenie listín. Rovnako tak ku výzve neskôr predložená špecifikácia nehnuteľností a predloženie

listinných dokladov (najneskôr do 30.04.2006), by nedostatok určitosti zhojili, keďže z obsahu výzvy
posudzovanomvkontextesostatnýmilistinamibybolzrejmýrozsahuplatňovanéhoreštitučnéhonároku.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca si svoj nárok uplatnil podľa zákona
č. 161/2005 Zb., tento reštitučná zákon v § 3 ods. 1 vymedzuje viaceré reštitučné tituly, v danej veci ide

o odňatie podľa písm. c./ t.j. o odňatie bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízií
prvej pozemkovej reformy. Túto skutočnosť súd považoval za dostatočne a spoľahlivo preukázané z
PK vložky č. 39 ( zápismi pod bodom 166- 168 ) pre kat. územie W. T. a č. XXX pre kat. územie X.
(zápisompodbodom244-246).Znichjenepochybnepreukázané,žekodňatiuvlastníctvapredmetnýchnehnuteľností právnemu predchodcovi žalobcu štátom došlo v roku 1948 ( teda za účinnosti zákona č.
142/1947 Zb. a po strate účinnosti zákona č. 215/1919 Zb. ) a preto sa na takéto odňatie sa vzťahuje
reštitúcia podľa zákona č. 161/2005 Zb.

34. Neobstojí preto námietka žalovaného v smere, že zápisy týkajúce sa záboru podľa zákona č.
215/1919 Zb. a zamýšľaného prevzatia neboli z predmetných PKV nikdy vymazané a teda, že nie je
preukázané, že predmetné pozemky boli zo záboru prepustené, nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé,
že k odňatiu veci došlo podľa zákona č. 142/1947 Zb. a nie podľa zákona č. 215/1919 Zb., ktorý stratil

účinnosť dňom účinnosti zákona č. 142/1947 Zb., t.j. dňom 12.8.1947, pričom k odňatiu predmetných
vecí došlo až v roku 1948.

35.Vkonanížalobcapreukázal,žejeprávnymnástupcompopredchádzajúcomvlastníkovipredmetných
nehnuteľností tak ako je to uvedené v bode 26 tohto rozsudku a že preto žalobca, resp. jeho právny
predchodca, ktorý si nárok na vydanie vecí uplatnil, je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona č.

161/2005 Zb..

36. Status žalovaného ako povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Zb. je daný, keďže
žalovaný je právnickou osobou, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo
vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

37. Pokiaľ ide o výzvy žalobcu na vydanie veci z 20.12.2005 a z 1.4.2006, súd konštatuje, že táto spĺňa
náležitosti stanovené zákonom č. 161/2005 Zb.. Ako je uvedené v bodoch 8 a 11 tohto rozsudku, výzvy
právneho predchodcu žalobcu z 20.12.2005 a z 1.4.2006 obsahujú jasné a zrozumiteľné označenie
katastrálnych území, ktorých sa týka, číslo PKV, ich prílohou bola identifikácia parciel obsahujúca

označenie pôvodného pozemnoknižného stavu nehnuteľnosti a stav podľa údajov registra „CKN“,
obsahovali dôvod, podľa ktorého si žalobca svoj nárok uplatnil a nekonkretizovanie dôvodu ( len
všeobecné uvedenie § 3 ods. 1 ), o ktorý oprávnená osoba svoj nárok opiera nemožno podľa ustálenej
súdnej praxe považovať za nesplnenie požiadavky určitosti výzvy.

38. Pokiaľ ide o ďalšiu náležitosť výzvy na vydanie veci a to preukázania, že predmetné nehnuteľnosti
boli odňaté žalovanému na základe niektorého z ustanovení uvedených v § 3 zákona č. 161/2005 Zb.,
súd konštatuje, že odkaz na konkrétnu PKV, ktorej obsahom je uvedenie dátumu a spôsobu odňatia
veci, súd považuje za dostatočné preukázanie toho, že došlo k naplneniu skutočností predpokladaných
§ 3 písm c) zákona č. 161/2005 Zb..

39. K námietkam vzneseným žalovaným o preklúzii práva žalobcu a nepreukázaní jeho právneho
nástupníctva a nepreukázaní konkrétneho reštitučného titulu a nepreukázania toho, že nehnuteľnosti
prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období je potrebné uviesť, že otázka nástupníctva žalobcu
po Ostrihomskej arcidiecéze bola raz a navždy ( ako je vyššie uvedené ) súdmi SR vyriešená tak, že

žalobca je právnym nástupníkom po nej.

40. V predmetnej veci si teda žalobca svoje právo u odporcu uplatnil výzvami z 1.4.2006 a z 20.12.2005,
ktorými právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
špecifikovaný v prílohách týchto výziev v PKV a podľa identifikácie parciel, ktoré listiny zaslal spolu s

výzvou. rovnopisom výzvy odporcovi ako aj príslušnému regionálnemu odboru. Ako je vyššie uvedené,
predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 1 písm. c./ zákona
( odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízií prvej pozemkovej reformy ), čo
osvedčuje zápis z pripojených PKV, ktoré sú verejnými listinami.

41. Súd považoval teda vyššie uvedenú výzvy za spĺňajúcu zákonné podmienky výzvy podľa § 5 ods. 1
reštitučného zákona, výzva mala písomnú formu, povinnej osobe bola zaslaná najneskôr do 30.4.2006
a zároveň v tejto lehote právny predchodca žalobcu preukázal skutočnosti podľa § 3 reštitučného
zákona. Nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáhal boli vo výzve špecifikované dostatočne určito a to
priložením PK vložky a identifikáciou parciel. Vo výzve bolo jednoznačne uvedené, že nehnuteľnosti

prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 1 písm. c./ zákona a to odňatím bez náhrady
v zmysle zák. č. 142/1947 Zb. o revízií prvej pozemkovej reformy, čo osvedčuje zápis v pripojených
v pozemnoknižných vložkách. Vzhľadom na to, že žalovaný ako povinná osoba nevyhovel písomnej
výzve podľa odseku 2, uplatnil si žalobca ako oprávnená osoba svoje právo na súde podľa § 5 ods.3 reštitučného zákona pred uplynutím prekluzívnej lehoty, keď žalovaný výzvy právneho predchodcu
žalobcu prevzal v dňoch 6.4.2006, resp. 21.12.2005, žaloba na súde bola podaná dňa 12.9.2006, resp.
dňa 21.12.2006, t.j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty v dĺžke 1 roka, ktorá začala plynúť doručením

výziev povinnej osobe.

42. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa vydania objektu Lesovne so súp. č. XXX
postavenej na parc. č. XXX/X, súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 160/2022 zo dňa 30.11.2022 konštatuje, že vek konštrukčných

prvkov stavby lesovne je k októbru 2020 približne 56 rokov, pričom životnosť takejto stavby je približne
100 rokov, pričom stavba bola odovzdaná do prevádzky 22.5.1964, stavebnotechnické vyhotovenie
objektu pritom nezodpovedá rozpočtovým nákladom vypracovaným podľa výkazu výmer zo 14.5.1953,
nakoľko tie nezohľadňujú rozsah generálnej opravy, ktorá bola ohliadkou zistená, ale zodpovedá
rozpočtovým nákladom zo dňa 7.7.1962, ktoré sú v spise na č.l. 858-873. Znalec tiež zistil, že
percentuálny rozsah zmien na objekte lesovne z doby pred jej generálnou opravou je 54-56%, stavba,

ktorá bola predmetom ohliadky nie je totožná so stavbou uvedenou na prídelovej listine Čd 605/54 z
25.9.1954 a že s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote nebola stavba lesovne rekonštruovaná, ale
bola vykonaná jej zmena, keď v rokoch 1962-1964 bola zväčšená plocha a objem stavby a nezostalo
rozpoznateľné dispozičné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. . Ide teda o stavbu inú, než
tú, ktorá bola právnemu predchodcovi žalobcu odňatá bez náhrady a teda stavbu, ku ktorej žalovaný

nadobudol vlastnícke právo originárne - vytvorením veci a navrátenie vlastníctva preto v danom prípade
nie je namieste.

43. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní úspešnému takmer
v celom rozsahu ( neúspešný bol len v časti vydania Lesovne ) priznal súd nárok na plnú náhradu
trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.