Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202536
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622202536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov : 1.) E. I., nar. XX.

XX. XXXX, bytom K. XXX, a 2.) P. K., L.. XX. X. XXXX, bytom K. XXX, obaja zastúpení JUDr. Miloslavom
Hrickom, advokátom so sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš proti žalovaným : 1.) R. Y., a 2.) I.
K. (C..), obaja neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36,
Bratislava, IČO : 36335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade k pozemku
registra „E“ parc. č. 742/1, orná pôda, o výmere 924 m2, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne
územie K., obec Dúbrava, okres Liptovský Mikuláš, a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava

rozdelením tohto pozemku podľa geometrického plánu č. 204-46/2018, vyhotoveného 7. 5. 2018 Bc.
Petrom Griešom, GEODÉZIA Žilina, a. s., Hollého 7, Žilina, IČO : 36859010, autorizačne overeného 7.
5. 2018 W.. I. T., autorizovaných geodetom a kartografom a úradne overeného W.. T. N., katastrálny
odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš 24. 5. 20218 pod č. 468/2018 tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu v 1. rade sa prikazujú časti, ktoré sú v tomto geometrickom pláne označené ako (novovytvorená)
parcela registra „C“ parc. č. 265/1, o výmere 329 m2, orná pôda, (novovytvorená) parcela registra „C“
parc. č. 264/2, o výmere 70 m2, zastavaná plocha a nádvorie a (novovytvorená) parcela registra „C“

parc.č.185/3,ovýmere11m2,ostatnáplocha,všetkytrik.ú.K.,obecDúbrava,okresLiptovskýMikuláš,
a do výlučného vlastníctva žalobkyne v 2. rade sa prikazujú časti, ktoré sú v tomto geometrickom pláne
označené ako (novovytvorená) parcela registra „C“ parc. č. 185/4, o výmere 12 m2, ostatná plocha,
(novovytvorená) parcela reg. „C“ parc. č. 263, o výmere 120 m2, záhrada a (novovytvorená) parcela reg.
„C“ parc. č. 264/1, o výmere 379 m2, zastavaná plocha a nádvorie, všetky tri k. ú. K., obec Dúbrava,
okres Liptovský Mikuláš, pričom súd vyslovuje, že uvedený geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozsudku, a žalobkyni v 2. rade ukladá povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
zaplatiť z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade peňažnú náhradu

vo výške 490,04 eur a žalovanému v 2. rade peňažnú náhradu vo výške 3.900,75 eur, pričom žalobkyni
v 2. rade neukladá povinnosť z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva vyplatiť peňažnú
náhradu žalobcovi v 1. rade.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 25. 8. 2022, doručenou na tunajší súd 26. 8. 2022 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2.

rade k pozemku reg. „E“ parc. č. 742/1, orná pôda, o výmere 924 m2, k. ú. K. a po prikázaní
spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1. a 2. rade žalobkyni v 2. rade rozdelil spoločný pozemok na
základe geometrického plánu č. 204-46/2018, vyhotoviteľa GEODÉZIA Žilina, a. s., úradne overeného
katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš 24. 5. 20218 pod č. 468/2018, ktorý budetvoriť prílohu rozsudku a do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade prikázal novovytvorené pozemky
reg. „C“ parc. č. 265/1, o výmere 329 m2, orná pôda, parc. č. 264/2, o výmere 70 m2, zastavaná
plocha a nádvorie a parc. č. 185/3, o výmere 11 m2, ostatná plocha, všetky tri katastrálne územie

K., a do výlučného vlastníctva žalobkyne v 2. rade prikázal novovytvorené pozemky reg. „C“ parc.
č. 184, o výmere 12 m2, ostatná plocha, parc. č. 263, o výmere 120 m2, záhrada, parc. č. 264/1, o
výmere 379 m2, zastavaná plocha a nádvorie, všetky tri katastrálne územie K., pričom uložil žalobkyni
v 2. rade povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalovanej v 1. rade
sumu 307,92 eur a žalovanému v 2. rade sumu 2.463,96 eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatnili

voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Tento žalobný návrh
odôvodnili žalobcovia tým, že sú spolu so žalovanými podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg. „E“
parc. č. 742/1, orná pôda, o výmere 924 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K.,
pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1. rade je 1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne v 2. rade 1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade, ktorá je nezisteným
vlastníkom 1/36 a žalovaného v 2. rade, ktorý je takisto nezisteným vlastníkom 2/9. Žalobcovia nechcú

zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve. Žalobca v 1. rade požiadal SPF o prevod podielov neznámych
spoluvlastníkov listom zo 16. 3. 2022, teda už pred takmer pol rokom, avšak doteraz na svoju žiadosť
neeviduje žiadnu odpoveď, pričom na informačnej linke SPF mu bolo oznámené, že priemerná doba,
kým SPF vôbec začne spracúvať žiadosť o prevod vlastníctva trvá až dva roky, a preto dospel k záveru,
že z pohľadu žalobcov nejde o reálnu možnosť ako zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo.

Vzhľadom na uvedené boli žalobcovia nútení podať túto žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetnému pozemku a to tak, že spoluvlastnícke podiely žalovaných pripadnú do
výlučného vlastníctva žalobkyne v 2. rade a následne dôjde k reálnej deľbe pozemku medzi žalobcom
v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade, a to spôsobom uvedeným v žalobnom petite. Žalobcovia pritom
poukázali na to, že reálna deľba spoločného pozemku medzi všetkých spoluvlastníkov nie je dobre

možná, pretože by výmera pripadajúca na spoluvlastnícke podiely žalovaných bola taká malá, že by
si novovzniknuté pozemky nemohli plniť žiadny zmysluplný účel. Navyše, spoločný pozemok tvorí
zastavanú a nezastavanú časť dvora rodinného domu súp. č. XXX a záhradu za ním, pričom vyčlenenie
pozemku pre žalovaných by vyžadovalo vyriešiť otázku prístupu k tomuto rodinnému domu, ktorý je
vo vlastníctve iných osôb a tiež otázku prístupu k pozemkom žalovaných. Naproti tomu prikázanie

podielov žalovaných žalobkyni 2. rade a následne deľba pozemku medzi ňu a žalobcu v 1. rade je dobre
možná. Navyše, takáto reálna deľba by zodpovedala aj tomu ako je spoločný pozemok v skutočnosti
užívaný. Pre navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo potrebné určiť cenu
spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa žalobcov sa cena pozemku za 1m2 v
danej lokalite pohybuje v priemere 12 eur za m2, čo by potom v prípade spoluvlastníckeho podielu

žalovanej v 1. rade, na ktorý pripadá výmera 25,66 m2 zodpovedalo výplatku 307,92 eur a v prípade
spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade, na ktorý pripadá výmera 205,33 m2 výplatku 2.463,96
Eur.

2. Dňa 19. 1. 2023 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe z 18.

1. 2023, v rámci ktorého uviedli, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
k predmetnému pozemku a prikázaní spoluvlastníckych podielov neznámych vlastníkov do výlučného
vlastníctva žalobkyne v 2. rade za primeranú náhradu, ku ktorej výške však dodali, že pokiaľ ide o
tvrdenie žalobcov o primeranej náhrade vo výške 12 eur za m2, tak tento nebol podložený žiadnym
dôkazom, iba poukazom žalobcov na znalosť miestnych pomerov, avšak pre účely zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa za primeranú náhradu považuje všeobecná hodnota veci
a malo by tak ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať.
Primeranou náhradou je podľa judikatúry hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Žalovaní predložili súdu tri kúpne zmluvy ohľadne pozemkov

v rámci obce Dúbrava, ktorých predmetom boli porovnateľné pozemky a na základe tohto uviedli
skutkové tvrdenie o primeranej náhrade vychádzajúcej zo sumy 16 eur za m2. Vo vzťahu k náhrade
trov konania žalovaní s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku, teda s poukazom na dôvod
hodný osobitné zreteľa, ktorý videli v postavení SPF ako ich zástupcu ako neznámych vlastníkov je
osobitné, keďže zákon mu zveril oprávnenie spravovať podiely neznámych vlastníkov a v tomto smere

ako riadnemu hospodárovi dôsledne chrániť ich oprávnené záujmy, a to aj v procese vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. SPF toto konanie ani nezavinil, ani neinicioval, naopak snaží sa pomáhať
pri usporiadaní vlastníckych vzťahov, tam kde je nevyhnutné a potrebné.3. Žalobcovia právo repliky nevyužili.

4. Na pojednávaní konanom 1. 6. 2023 žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že sa domáhajú zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak ako je uvedené v žalobe. O zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva spor nie je, keďže sporná je len výška ceny pozemku. Žalobcovia upresnili
že bod 2. petitu žaloby je nadbytočný (o prikázaní spoluvlastníckeho podielu), keďže spoluvlastnícky
podiel sa pri vyporiadaní neprikazuje, ale zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo a potom sa tá vec
prikazuje, resp. navrhuje prikázať ho takým spôsobom, ako je uvedené v bode 3. petitu. Čo sa týka

výšky odplaty, žalobcovia navrhovali sumu 12 eur na 1m2, žalovaní vo vyjadrení namietali, že táto suma
má byť aspoň 16 eur za m2. Súčasťou súdneho spisu by mal byť znalecký posudok, ktorý žalobcovia
predkladali k vyrubeniu súdneho poplatku, ktorý určuje všeobecnú cenu pozemku na 19,09 eur za m2, a
preto žalobcovia navrhli, aby výšku primeranej náhrady určil súd v súlade s týmto znaleckým posudkom.
Na záver žalobcovia požiadali o dlhšiu paričnú hodnotu, než pôvodne uviedli v žalobnom petite, a to
aspoň 30 od právoplatnosti rozsudku.

5. Na pojednávaní 1. 6. 2023 žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojho
písomného vyjadrenia, t.j. že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k
sporom dotknutému pozemku a súhlasíme aj s výškou primeranej náhrady vyplývajúcej zo znaleckého
posudku v sume 19,09 eura za m2 a zároveň požiadali, aby žalobcom nebola priznaná náhrada trov

konania a vyhovelo sa žalobe. Vzdať odvolania sa však na pojednávaní odmietli.

6. Súd mal za nesporné (pre nepopretie protistranou podľa § 151 Civilného sporového poriadku, resp.
pre výslovnú zhodnosť skutkových tvrdení strán sporu, o ktorých nemal dôvod pochybovať podľa § 186
ods. 2 CSP) nasledovné skutkové tvrdenia strán sporu. Pozemok reg. „E“ parc. č. 742/1, orná pôda, o

výmere 924 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. K., obec Dúbrava, okr. Liptovský Mikuláš je v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade, pričom veľkosť spoluvlastníckeho
podielu žalobcu v 1. rade je 1, veľkosť podielu žalobkyne v 2. rade 1, veľkosť podielu žalovanej v 1.
rade 1/36 a veľkosť podielu žalovaného v 2. rade je 2/9. Žalobcovia v 1. a 2. rade nechceli zotrvať
v tomto podielovom spoluvlastníctve, avšak napriek ich žiadosti o uzatvorenie dohody adresovanej

zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade ako neznámych vlastníkov (SPF), ktorá bola podaná pol roka pred
podanímžalobykdohodenedošlo.Spoločnýpozemokjevsúčasnereálneužívanýtakakotozodpovedá
žalobcami navrhnutej reálnej deľbe spoločného pozemku v zmysle priloženého geometrického plánu (k
žalobe), teda medzi žalobcu v 1. rade žalobkyňu v 2. rade. Vo vzťahu k týmto nesporných skutkovým
tvrdeniam súd dokazovanie nevykonával, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti

konania podľa čl. 17 Základných princípov CSP.

7. Za sporné bolo možné mať iba všeobecnú hodnotu predmetného pozemku, keď žalobcovia najprv
tvrdili, že hodnotu je vo výške 12 Eur za m2 a žalovaní, že vo výške 16 eur za m2. Následne na
pojednávaní bolo oboma stranami tvrdené, že všeobecná hodnota by mal byť 19,09 eur za m2.

8. Na preukázanie tejto spornej skutočnosti (keďže dodatočné zhodné skutkové tvrdenia strán sporu
z pojednávania 1. 6. 2023 o všeobecnej hodnote pozemku vo výške 19 eur za m2, súd vyhodnotil
ako vyvolávajúce dôvodné pochybnosti, a preto neuplatnil v tomto smere postup podľa § 186 ods.
2 CSP, t.j. záver o jeho nespornosti) súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 4/2022,

vyhotoveným znalcom W.. S.. P. J. B. P. Č.. XX, B. C., z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľností zo 7. 11. 2022 (ktorý posudok bol predložený žalujúcou stranou
v priebehu konania), podľa kotrého znaleckého dokazovania všeobecná hodnota spoločného pozemku
predstavovala sumu 17.639,16 eur (19,09 eur za m2.)

9. Z rovnopisu geometrického plánu č. 204-46/2018, vyhotoveného 7. 5. 2018 spoločnosťou GEODÉZIA
Žilina, a.s., so sídlom Hollého 7, Žilina, IČO : 36859010 J.. G. N., autorizačne overeného W.. I. T.,
autorizovaným geodetom a kartografom 7. 5. 2018 a úradne overeného W.. T. N., Okresný úrad
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor 24. 5. 2018 pod č. 468/2018 (ktorý rovnopis geometrického plánu
bol predložený v priebehu pojednávania 1. 6. 2023 žalujúcou stranou) mal súd ďalej za preukázanú

technickú možnosť reálnej deľby predmetného pozemku reg. „E“ parc. č. 742/1, orná pôda, o výmere
924 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. K., a to na dve reálne časti, z ktorých jedna časť (ktorá mala
pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade) mala pozostávať z novovytvorených parciel reg.
„C“ uvedených v tomto geometrickom pláne pod parc. č. 265/1, o výmere 329 m2, orná pôda, parc. č.264/2, o výmere 70 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 185/3, o výmere 11 m2, ostatná plocha,
všetky tri k. ú. K. a druhá reálna časť (ktorá mala pripadnúť výlučného vlastníctva žalobkyne v 2. rade)
pozostávala z novovytvorených parciel reg. „C“ parc. č. 185/4, o výmere 12 m2, ostatná plocha, parc. č.

263, o výmere 120 m2, záhrada a parc. č. 264/1, o výmere 379 m2, zastavaná plocha a nádvorie, všetky
tri katastrálne územie K., a to v súlade grafickým zobrazením, ktoré tvorí súčasť tohto geometrického
plánu.

10. Takto zistený skutkový stav (na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného

dokazovania) súd právne posúdil, pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenie.

11. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OZ“ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

13. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nedošlo k dohode medzi stranami sporu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bolo zo strany žalobcov v 1. rade a 2. rade legitímne (podľa
§ 142 ods. 1 OZ) podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže nechceli
ďalej v tomto podielovom spoluvlastníctve zotrvávať (na dôvodoch nedosiahnutia dohody pritom vôbec

nezáleží.)

14. Súd je síce v tomto druhu konania (v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania vzťahov, resp. práv
a povinností medzi stranami sporu vyplýva zo zákona) viazaný podaným návrhom na začatie konania,
avšak nie aj čo do spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (a to dokonca ani zhodným

návrhom všetkých strán sporu, iba ak by išlo o súdny zmier, tu už však nejde o prípad autoritatívne
rozhodovania súdu), pričom pokiaľ ide o poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania
podielového spoluvlastníctva súd je povinný postupovať ex offo a rešpektovať v tomto smere len
ustanovenie zákona (§ 142 ods. 1 OZ.)

15. Ako v poradí prvý predpísaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd (v súlade s
ust. § 142 ods. 1 OZ) posudzoval možnosť reálnej deľby spoločného pozemku, prednostne žiadúcim
spôsobom, t.j. na reálne časti medzi všetkých podielových spoluvlastníkov pozemku, ktoré by svojou
výmerou zodpovedali veľkosti ich spoluvlastníckych podielov (bez potreby vzájomného finančného
vyrovnania v podobe výplatkov.) V tejto veci však nebola takáto reálna deľba dobre možná, pretože

výmera, ktorá by pripadla na spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade (25,66 m2) by bola tak malá,
že takýto novovzniknutý pozemok by nemohol plniť žiaden zmysluplný účel (vrátane jeho pôvodného
poľnohospodárskeho účelu (využitie ako orná pôda.) Navyše (a to pritom vôbec nie v poslednom rade),
súdu nebol žiadnou zo strán sporu navrhnutý, či predložený geometrický plán, ktorý by takúto reálnu
deľbu pozemku (týmto spôsobom) umožňoval (preukazoval.) Súd pritom v civilnom spore nemôže

vykonávať takýto typ dôkazu ex offo (§ 185 ods. 1 CSP), a teda nemohol ex offo si zaobstarať
geometrický plán, ktorý by takúto deľbu preukazoval.

16. Hoci v prípade rozdelenia spoločnej veci podľa § 142 ods. 1 OZ sa uprednostňuje taký spôsob deľby,
keď spoločná vec bude reálne rozdelená podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov medzi všetkých

doterajších podielových spoluvlastníkov, teda tak, aby medzi nimi nevznikala povinnosť poskytnúť si
navzájom finančné kompenzácie, sekundárne sa však (na základe výkladu ust. § 142 ods. 1 OZ)
pripúšťa aj taká reálna deľba, kedy novovzniknuté reálne časti nebudú svojou veľkosťou celkom
korešpondovať rozsahu spoluvlastníckych podielov a bude sa vyžadovať určité finančné dovyrovnanie
(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. : 22Cdo 1431/2012.) Súdna prax

takisto akceptuje aj kombináciu prvých dvoch zákonom určených spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ (reálnej deľby a prikázania veci za náhradu), keď napr. v
Cpj 8/1972 R 54/1973 - Stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozhodovaniu súdov o
podielovom spoluvlastníctve (ktoré stanovisko sa považuje za aplikovateľnú judikatúru aj v súčasnosti -viď Občiansky zákonník pre prax, komentár II. diel, EUROUNION, 2015, autor : JUDr. Jaroslav Krajčo,
str. 1343) sa napr. akceptuje aj taký spôsob vyporiadania, keď súd vyhovie takému návrhu, podľa
ktorého žalobcovi prikáže do výlučného vlastníctva reálnu časť spoločného pozemku, ktorá zodpovedá

rozsahu jeho spoluvlastníckemu podielu a zvyšnú reálnu časť spoločného pozemku prikáže do nového
podielového spoluvlastníctva zvyšujúcich spoluvlastníkov. Z uvedeného teda nepriamo vyplýva, že aj
žalobcami navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (ktorý je navyše podložený aj
overeným geometrickým plánom, ktorý preukazuje jeho technickú uskutočniteľnosť) môže byť v zmysle
tejto judikatúry považovaný za právne prípustný, a to o to viac, že táto reálne deľba navyše aj zodpovedá

tomu, ako je v súčasnosti žalobcami spoločný pozemok reálne užívaný.

15. V prípade žalobcami navrhnutého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pritom išlo o
kombináciu reálnej deľby a prikázania spoločného pozemku za náhradu, keď sa mal spoločný pozemok
rozdeliť na dve reálne časti, a to medzi žalobcov v 1. a 2. rade, a keď jedna reálne časť (ktorá mala
byť prikázaná žalobkyni v 2. rade) svojím rozsahom zodpovedala veľkosti spoluvlastníckych podielov

žalobkyne v 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade a súčasne aj (menšej) časti spoluvlastníckeho podielu
žalobcu v 1. rade, a druhá reálna časť (ktorá mala byť prikázaná žalobcovi v 1. rade) svojím rozsahom
zodpovedala (väčšej) časti spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1. rade. Pri takejto kombinácii reálnej
deľby a prikázania za náhradu by však správne malo nasledovať ešte aj zodpovedajúce finančné
vyrovnanie (primeraná peňažná náhrada) zo strany žalobkyne v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade

(teda nielen vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade.) Platí však, že súd môže upustiť od rozhodnutia
o uložení povinnosti zaplatiť primeranú peňažnú náhradu (výplatok) určitému spoluvlastníkovi, ak inak
tento oprávnený spoluvlastník (na peňažnú náhradu) vyhlási, že zaplatenie tejto primeranej peňažnej
náhrady nežiada, na čo pritom v danom prípade bolo možné usudzovať zo skutočnosti podania
spoločného návrhu (oboma žalobcami, v rámci ktorého spolu navrhovali tento spôsob vyporiadania

podielového spoluvlastníctva - podľa uvedeného geometrického plánu), a preto súd už nepožadoval
dodatočné vyhlásenie žalobcu v 1. rade v tomto smere. Vo výrokovej časti tohto rozsudku však bol
povinný zohľadniť túto skutočnosť, teda že upúšťa od priznania primeranej náhrady vo vzťahu k
žalobcovi v 1. rade, a preto vyslovil, že žalobkyni v 2. rade neukladá povinnosť (z titulu vyporiadania
spoluvlastníctva) vyplatiť primeranú peňažnú náhradu (aj) v prospech žalobcu v 1. rade.

16. Žalobkyňa v 2. rade preto bola zaviazaná len na vyplatenie peňažnej náhrady v prospech žalovaných
v 1. a 2. rade, keďže ich podiely jej boli v rámci tohto spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázané (a žalovaní sa nevzdali peňažnej náhrady ako žalobca v 1. rade), pričom pri určovaní výšky
peňažnej náhrady v prospech žalovaných súd vychádzal zo (znaleckým dokazovaním) preukázanej

všeobecnej hodnoty tohto pozemku v sume 19,09 eur za m2. Súd odmietol návrhy na vykonanie
dokazovania v tomto smere navrhnuté žalovanou stranou, ktorá navrhovala vykonať ako dôkaz tri kúpne
zmluvy týkajúce sa pozemkov v obci Dúbrava, a to predovšetkým z dôvodu, že vo formáte, v ktorom
boli tieto kúpne zmluvy žalovanou stranou predložené, nie je uvedený žiaden dátum a nie je tak možné
posúdiť relevantnosť takéhoto dôkazného prostriedku z tohto hľadiska, avšak tiež z dôvodu, že v prípade

uvedených kúpnych zmlúv by išlo len o tri konkrétne prípady kúpno-predajných vzťahov, ktoré by ešte
vôbec nemuseli objektívne vypovedať o všeobecnej hodnote takéhoto pozemku, teda o obvyklej trhovej
hodnote spoločného pozemku v danom mieste a čase (na rozdiel od znaleckého dokazovania, ktoré
úlohou bolo práve určenie takejto obvyklej trhovej hodnoty v danom mieste a čase.)

17. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, tak vychádzajúc z toho, že žalobný petit bol v podstate
zhodný s výrokovou časťou rozsudku, a teda žalobcovia boli plne úspešní, mali by potom mať voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak súd podľa § 257 CSP (vidiac v
danom prípade okolnosti hodné osobitného zreteľa) nepriznal žalobcom (voči žalovaným) uplatnený
nárok na náhradu trov konania. Za tieto okolnosti hodné osobitného zreteľa pritom však súd nepovažoval

skutočnosti uvádzané žalovanými v ich písomnom vyjadrení k žalobe, keď poukazovali na to, že SPF
(ako ich zástupca) ako riadny hospodár má osobitné postavenie, a toto konanie neinicioval a nezavinil,
a preto by nemal znášať náhradu trov konania, keďže podľa súdu (vychádzajúc z ust. § 19 ods.
6 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) sa môže aj SPF ako správca pozemkov
neznámych vlastníkov dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom tu

bolo nesporné, že žalobcovia oslovili SPF s návrhom na dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, avšak tento návrh nebol v primeranej lehote akceptovaný (nebolo o ňom na strane
SPF nijako rozhodnuté), a že teda nedošlo k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva medzi žalobcami a žalovanými, a preto bolo možné mať za to, že naopak žalovaní(SPF) zavinili podanie žaloby v tejto veci, keďže žalobcovia nemali inú možnosť ako dosiahnuť zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom nechceli ďalej zotrvávať než súdnou cestou. Za
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré viedli súd k rozhodnutiu podľa § 257 CSP, však tento považoval

okolnosť, že by bolo nutné považovať za nevykonateľné také rozhodnutie súdu, ktorým by súd zaväzoval
na náhradu trov konania neznámeho vlastníka, pretože pri neznámom vlastníkovi nie je možné zistiť
ani jeho majetok, z ktorého by potom bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcov na náhradu trov
konania. V tomto prípade pritom treba rozlišovať majetok SPF (ako zástupcu žalovaných neznámych
vlastníkov), z ktorého sa tento nárok žalobcov na náhradu trov konania nemôže uspokojovať a majetok

neznámych vlastníkov, ktorý je nezistiteľný. V tomto prípade pritom ani nebolo možné (na uspokojenie
nároku žalobcov na náhradu trov konania) použiť ani peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktorá bude prijatá na depozitný účet žalovaných u SPF (ako jediný preukázateľný
majetok týchto žalovaných), a to preto, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku nebola ešte výrok o
povinnosti žalobcov vyplatiť peňažnú náhradu v prospech žalovaných právoplatný, a preto (v čase
vyhlásenia tohto rozsudku) uvedená suma ešte netvorila majetok žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.