Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202825
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720202825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., práv. zast. Mgr. Adrián Bobko, advokát, Nám. sv. Egídia 78,
Poprad, IČO: 37747371, proti žalovanému 1/ E. F., nar.XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 2/ G. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Karol Orolín,
s.r.o., Nám. Sv. Egídia 42, Poprad, IČO: 47237805, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu -
kúpnej zmluvy zo dňa 15.7.2020 s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
12C/39/2020 – 164 zo dňa 24.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu s tým, že o ich výške i o výške trov na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„ I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 137 Civilného sporového poriadku
(ďalej „CSP“), podľa ust. § 22, § 23, § 31, § 32, § 37, § 39, § 40, § 41, § 46, § 48, § 498, § 563 a §

588 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení
žalobcu kúpna zmluva ako právny úkon má byť absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ s
odôvodnením, že kúpnu zmluvu nepodpísal žalovaný v 1/ rade, zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná,
pretože neobsahuje podstatnú náležitosť zaplatenia kúpnej ceny a určenia jej splatnosti a do zmluvy
boli vykonané zásahy, ktoré neboli dohodnuté stranami a ku ktorým nebol vyhotovený dodatok zmluvy.

Mal aj za preukázané, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby na určení, či
tu právo je alebo nie je a naliehavosť právneho záujmu. Predmetnou kúpnou zmluvou, ktorú žalobca
označil za neplatný právny úkon sú bezprostredne ohrozené jeho vlastnícke práva k nehnuteľnosti. Na
základe návrhu žalovaných, príslušný správny orgán rozhoduje o návrhu na vklad vlastníckeho právak predmetnej nehnuteľnosti doposiaľ zapísanej na žalobcu, v prospech žalovaných, pričom konanie je
prerušené do rozhodnutia súdu a do rozhodnutia súdu je prerušené aj iné súdne konanie.

4. Kúpna zmluva je dvojstranným konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje
odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje premet kúpy prevziať, zaplatiť zaň
predávajúcemu kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa jej účastníci dohodli na jej
podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Okrem podstatných náležitostí môže
zmluva obsahovať aj ďalšie vedľajšie dojednania, medzi ktoré patrí dohoda o mieste plnenia, čase

plnenia, prechode vlastníckeho práva a i. Pre kúpnu zmluvu o odpredaji nehnuteľnosti je obligatórnou
náležitosťou tiež písomná forma zmluvy.

5. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 15.7.2020 je nepochybne zrejmá osoba predávajúceho
a kupujúcich. V článku I zmluva definuje predmet kúpy, v jeho v bode 2 prejav vôle predávajúceho
nehnuteľnosti previesť na kupujúcich do ich bezpodielového spoluvlastníctva ako manželov. V článku VII

kúpna zmluva obsahuje kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 109.000,- eur. Zmluva ďalej
obsahuje vedľajšie zmluvné dojednania. Kúpnu zmluvu nepochybne za oboch kupujúcich podpísala
žalovaná v 2/ rade. Na podpísanie kúpnej zmluvy za E. F. bola žalovaná splnomocnená žalovaným
v 1/ rade na základe písomného plnomocenstva zo dňa 10.1.2020, na ktorom podpis splnomocniteľa
bol overený príslušným správnym orgánom. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaná konala plne

s prejavenou vôľou žalovaného v 1/ rade, deklarovanou v písomnom plnomocenstve. Formálny
nedostatok spočívajúci v tom, že pri mene žalovaného v 2/ rade na kúpnej zmluve a vlastnoručnom
podpise žalovanej v druhom rade nebolo uvedené, že kúpnu zmluvu podpisuje žalovaná v 2/ rade
ako splnomocnený zástupca, nečiní kúpnu zmluvu neplatnou. Ak žalobca poukazoval na rozhodovaciu
činnosť súdnych autorít a to uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 73/2009, predmetné rozhodnutie súdu sa

týka odlišného skutkového stavu, a preto ho na daný prípad nie je možné aplikovať. /jeden z manželov
nebol splnomocnený druhým na uzavretie právneho úkonu/.

6. Je nepochybné, že kúpna zmluva obsahuje v článku VII bod a a b dojednanie o splatnosti kúpnej
ceny, ktoré predstavujú zrejmú nesprávnosť. V bode a je uvedý záväzok kupujúcich uhradiť časť

kúpnej ceny do 30.6.2020, pričom táto suma už bola vyplatená ako preddavok. Splatnosť splátky v
bode b predchádza dátumu uzavretia kúpnej zmluvy. Táto zrejmá nesprávnosť však nie je dôvodom
pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť. Termín splatnosti kúpnej
ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Ak došlo ku administratívnej chybe a stranami
nebola daná zrejmá nesprávnosť opravená, budú sa na splatnosť pohľadávky vzťahovať všeobecné

ustanovenia o záväzkoch. /napr. § 563 O.z./.

7. Okolnosť, že splatnosť kúpnej ceny v bode b nebola medzi stranami sporná vyplýva z článku 9 bod
1 kúpnej zmluvy, podľa obsahu ktorého sa strany dohodli, že predávajúci má právo odstúpiť od tejto
zmluvy v prípade, ak do 15 dní od podpisu zmluvy nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena. Toto

zmluvné dojednanie je jasné, určité a zrozumiteľné.

8. Žalobca už pri podpise zmluvy musel vedieť o zrejmej nesprávnosti stanovených termínov splatnosti
jednotlivých splátok, pretože termíny splatnosti kúpnej ceny predchádzali dátumu uzavretia kúpnej
zmluvy, a žalovaná v 2/ rade podstatnú časť kúpnej ceny už žalobcovi vyplatila ako preddavok pred

jej uzavretím. O termíne splatnosti časti kúpnej ceny strany jednali aj po podpise kúpnej zmluvy dňa
17.7.2020 v súvislosti s poskytovaním úveru o splátkovom úvere na úhradu druhej splátky, pretože
žalobca podpísal čestné vyhlásenie o tom, že súhlasil s úhradou kúpnej ceny aj po termíne uvedenom
v kúpnej zmluve. Žalobca ničím nepreukázal, aby čestné prehlásenie vykonal v omyle, tiesni, prípadne
za nápadne nevýhodných podmienok.

9.Akžalobcapoukazujenaďalšiezmluvnédojednania,ktorépokladázarozpornésozákonom,prípadne
v rozpore s dobrými mravmi, tieto zmluvné dojednania nečinia samotný právny úkon absolútne
neplatným.

10. V konečnom dôsledku sám žalobca odstúpil od uzatvorenej kúpnej zmluvy, čím deklaroval, že kúpnu
zmluvu pokladá za platnú, pretože odstúpiť môže strana iba od platne uzavretej zmluvy. Následne
konštatoval, že sa nezaoberal ďalšou procesnou obranou žalovaných týkajúcej sa charakteru záväzku
ako synalagmatického.11. Zamietnutie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania jeho vypočutím na skutočnosti ozrejmenia
doplnenia textu kúpnej zmluvy predloženej Okresnému úradu, respektíve okolnosti vykonania takéhoto

zásahu, odôvodnil súd prvej inštancie tak, že tento dôkaz ako prostriedok procesného útoku žalobcu,
vzhľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania nevykonal, pretože žalobca ho napriek poučeniu súdu
včas neuplatnil, a jeho vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalobca sám
predložil k nahliadnutiu súdu prvej inštancie daný dokument, do spisu ho však nezaložil ako dôkaz.

12. Prostredníctvom právneho zástupcu označil doplňovaný text písaný rukou ako aj miesto jeho
doplnenia. Žalobca bol vo veci vypočutý a nič mu nebránilo v priebehu konania zaujať k nemu stanovisko
a navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Je pritom nesporné, že dátumy splatnosti
na kúpnej zmluve u oboch splátok sú uvedené dňami do 30.6.2020 a do 30.6.2019, resp. 30.6.
2020. /kúpna zmluva predložená žalobcom v konaní, kúpne zmluvy predložené stranami v konaní
21C/34/2020/. Ak žalovaná v druhom rade predkladala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností dňa 4.7. 2020 spolu s kúpnou zmluvou, v ktorej bol doplnený text paličkovým písmom
zodpovedajúci textu v návrhu na vklad / B. E. F. H. na základe plnej moci G. F./, je zrejmé, že daný
text nedoplnil sám žalobca, ale žalovaná. Samotné doplnenie textu inou osobou, ktorý nemení obsah
podstatnej náležitosti zmluvy, dokonca ani vedľajších dojednaní, súd prvej inštancie nepovažoval za
konanie, ktoré mohlo mať za následok neplatnosť samotnej zmluvy, aj keď k danej skutočnosti nebol

vyhotovený dodatok zmluvy.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 a § 262 CSP.
Žalovaným ako plne úspešnej strane v konaní priznal súd prvej inštancie náhradu trov v rozsahu 100%.
Zároveň konštatoval, že o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením.

14. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to proti I. výroku, ktorým súd prvej inštancie
žalobu zamietol, a aj proti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Podľa názoru žalobcu sú dané dôvody, a to v zmysle § 365 CSP ods. 1 písm. f/ a h/,

keďže žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca citoval z bodu 21. odôvodnenia rozsudku. S názorom vyjadreným v tomto bode žalobca
nesúhlasil. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie podľa názoru žalobcu nevyplývajú z vykonaného
dokazovania. V konaní bolo jednak samotnou kúpnou zmluvou, písomným výsluchom žalobcu, ale aj

výpoveďou svedka D. I. preukázané, že v čase podpisu kúpnej zmluvy táto neobsahovala text, z ktorého
by vyplývala skutočnosť, že kúpnu zmluvu za účastníka zmluvy, kupujúceho E. F. podpisuje niekto iný,
aniesámE.F..Zvyhodnoteníkúpnejzmluvyjezrejmé,žeichsúčasťounebolopísomnéplnomocenstvo,
na ktoré poukazoval súd prvej inštancie. Sám svedok D. I. uviedol vo svojej výpovedi, že na uvedený
nedostatok poukázal a upozornil žalovanú, potom ako žalovaná prišla už s podpísanými zmluvami už za

ním. Žalovaný v písomnom výsluchu uviedol, že kúpnu zmluvu podpísal dňa 15.07.2020 na J. K. D., kde
podpis pracovníčka mesta osvedčila. V tejto zmluve neboli vykonané žiadne dodatočné zásahy do textu
zmluvy, pričom tam nebol ručne vpísaný text, teda okrem podpisov účastníka zmluvy, označenie miesta
podpisu zmluvy a dátum podpisu. Tieto údaje boli v zmluve dopísané rukou (zrejme sa jedná o žalobcu
– poznámka odvolacieho súdu). Pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2020 mu nebolo predložené

žiadne plnomocenstvo, vôbec nemal vedomosť o takomto plnomocenstve, ani jeden z predávajúcich ho
neinformoval, že zmluvu bude podpisovať za predávajúceho E. F. splnomocnenec. Ani z textu zmluvy
táto skutočnosť nevyplývala. Mal za to, že zmluvu podpíše každý účastník za seba. Kúpna zmluva zo
dňa 15.07.2020 sa nemenila ani nedopĺňala písomnými dodatkami. Za jeho prítomnosti kupujúci zmluvu
nepodpisovali, a keď ju podpisoval on bola už podpísaná kupujúcimi, pričom pri podpisoch, okrem

podpisov nebol ručne písaný iný text (v predchádzajúcej časti zrejme došlo k chybe v písaní, pretože E.
F., bol z kúpnej zmluvy kupujúci nie predávajúci).

15. Následne žalobca zopakoval, že v konaní nebolo sporné, že kúpnu zmluvu osobne nepodpísal ako
kupujúci E. F., že v čase podpisu kúpnej zmluvy sa v zmluve nenachádzal údaj o tom, že kúpnu zmluvu

za kupujúceho E. F. bude podpisovať iná osoba, a že ho pri tomto úkone bude iná osoba zastupovať,
že v čase podpisu kúpnej zmluvy sa v zmluve nenachádzal údaj o tom, že žalovaná G. F. podpisuje
kúpnu zmluvu aj za kupujúceho E. F.. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalobcovi nebolo predložené
žiadne plnomocenstvo, vôbec nemal vedomosť o takomto plnomocenstve, ani jeden z predávajúcichho neinformoval, že kúpnu zmluvu bude podpisovať za predávajúceho E. F. splnomocnenec. Ani
k jednému vyhotoveniu kúpnej zmluvy nebolo priložené plnomocenstvo. Ku kúpnej zmluve boli priložené
len osvedčovacie doložky k podpisu predávajúceho.

16. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne poukázal na ust. § 32 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a to, že ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného platí, že koná vo
vlastnom mene. Z vyhotovení predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícií je
zrejmé, že pri mene žalovaného v 2/ rade na kúpnej zmluve a vlastnoručnom podpise žalovanej v 2/ rade

nie je uvedené, že kúpnu zmluvu podpisuje žalovaná v 2/ rade, ako splnomocnený zástupca, a teda že
G. F. koná za kupujúceho E. F.. Zároveň žalobca zdôraznil, že ani z ostatného obsahu kúpnej zmluvy
nevyplýva, že by niekto konal za kupujúceho E. F.. V tejto súvislosti poukázal na § 32 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z vyhotovení kúpnej zmluvy, z výsluchu žalobcu a výpovede svedka D. I. je zrejmé, že údaj
o tom, že za kupujúceho E. F. bude konať niekto iný, bol do jedného vyhotovenia kúpnej zmluvy dopísaný
rukou, a to bez vedomia a súhlasu všetkých účastníkov zmluvy, pričom tento zásah bol realizovaný

spôsobom odporujúcim zákonu, a to ust. § 42 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálneho zákona.
Kúpnu zmluvu E. F. ako kupujúci dodnes nepodpísal, preto nemohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.
Zároveň poukázal žalobca na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to že písomný právny úkon
je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, čo v tomto prípade splnené u kupujúceho E. F. nie je.
K uzatvoreniu samotnej zmluvy podľa ustálenej právnej praxe dôjde, ak je zmluva uzavretá okamžikom,

kedy prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Včasné prijatie návrhu nadobudne účinnosť okamžikom, kedy
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým
osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým bol určený sa
stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh príjmu. Písomný návrh a písomné
prijatie návrhu musí byť aj konajúcimi podpísané. Iba vtedy podpísaný prejav má právne účinky. Navyše

poukázal na znenie ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že v zmluve absentuje prejav vôle
kupujúceho E. F., ako jedného z účastníkov kúpnej zmluvy, a z toho dôvodu nemohlo dôjsť k platnému
uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V otázke platnosti kúpnej zmluvy, ktorej

zjavné nedostatky poukazujú na ust. § 32 ods. 1, § 40 ods. 3, § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust.
§ 42 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., teda katastrálneho zákona nemožno považovať len za nejaké
neformálne nedostatky, ktoré nečinia kúpnu zmluvu nezvratnou. Vo vzťahu k výroku II. podával žalobca
odvolanie z dôvodu, že tento priamo súvisí s I. výrokom, ktorý bol týmto dovolaním napadnutý. Pri
aplikácií tzv. princípu úspechu musí tento výrok nevyhnutne nadväzovať na výrok rozsudku o náhrade

trovkonania.Pretonavrholrozsudokvzmysleust.§388CSPzmeniťtak,žeodvolacísúdžalobevcelom
rozsahu vyhovie, prípadne pri zistení dôvodov uvedených v ust. § 389 CSP napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zruší, a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil
vo vzťahu k žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalovaným prostredníctvom ich právneho zástupcu. Do spisu
vyjadrenie doručené nebolo.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.06.2023 a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byťdaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

21. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

22. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal za to, že kúpna zmluva nie je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodov, ktoré uviedol žalobca
vo svojej žalobe. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia,
z kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 15.7.2020 je nepochybne zrejmá osoba predávajúceho

a kupujúcich. V článku I zmluva definuje predmet kúpy, v jeho v bode 2 prejav vôle predávajúceho
nehnuteľnosti previesť na kupujúcich do ich bezpodielového spoluvlastníctva ako manželov. V článku VII
kúpna zmluva obsahuje kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 109.000,- eur. Zmluva ďalej
obsahuje vedľajšie zmluvné dojednania. Kúpnu zmluvu nepochybne za oboch kupujúcich podpísala
žalovaná v 2./rade. Na podpísanie kúpnej zmluvy za E. F. bola žalovaná splnomocnená žalovaným

v 1/ rade na základe písomného plnomocenstva zo dňa 10.1.2020, na ktorom podpis splnomocniteľa
bol overený príslušným správnym orgánom. Odvolací súd plne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaná konala plne s prejavenou vôľou žalovaného v 1/ rade,
deklarovanou v písomnom plnomocenstve. Ešte raz odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že písomne
plnomocenstvo bolo žalovaným v 2/ rade podpísané pred dňom uzavretia kúpnej zmluvy, teda dňa

10.1.2020, pričom kúpna zmluva bola uzavretá až 15.7.2020. I odvolací súd má za to, že formály
nedostatok spočívajúci v tom, že pri mene žalovaného v 2/ rade na kúpnej zmluve a vlastnoručnom
podpise žalovanej v 2/ rade nebolo uvedené, že kúpnu zmluvu podpisuje žalovaná v 2/ rade ako
splnomocnený zástupca, nečiní kúpnu zmluvu neplatnou. Aj odvolací súd má za to, že v danom prípade
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 73/2009 sa týka odlišného skutkového

stavu a nie je možné ho pre dané rozhodnutie aplikovať, pretože v prípade, na ktorý poukazuje žalobca
jedenzmanželovnebolsplnomocnenýdruhýmmanželomnauzavretieprávnehoúkonu,pričomvnašom
prípade žalovaná v 1/ rade bola žalovaným v 2/ rade na uzavretie právneho úkonu splnomocnená.25. Súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal aj so zrejmou nesprávnosťou článku VII. Bod a a b. V bode
a je uvedený záväzok kupujúcich uhradiť časť kúpnej ceny do 30.6.2020, pričom táto suma už bola
vyplatená ako preddavok. Splatnosť splátky v bode b predchádza dátumu uzavretia kúpnej zmluvy. Ani

táto zrejmá nesprávnosť tak ako správne uviedol súd prvej inštancie nie je dôvodom pre absolútnu
neplatnosť kúpnej zmluvy pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť. Termín splatnosti kúpnej ceny nie je
skutočne tak, ako to uviedol súd prvej inštancie podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Jedná sa
o administratívnu chybu a naozaj tak ako uviedol súd prvej inštancie na splatnosť pohľadávky sa budú
vzťahovať všeobecné ustanovenia o záväzkoch, napríklad § 563 Občianskeho zákonníka. Skutočne

okolnosť, že splatnosť kúpnej ceny v bode b nebola medzi stranami sporná vyplýva z článku 9 bod 1
kúpnej zmluvy. Toto zmluvné dojednanie je jasné, určité a zrozumiteľné. Aj ďalšie zmluvné dojednania,
ktoré pokladal žalobca za rozporné so zákonom prípadne rozporné s dobrými mravmi tak ako správne
uviedol súd prvej inštancie nečinia samotný právny úkon absolútne neplatným. Správne poukázal súd
prvej inštancie na to, že žalobca odstúpil od uzavretej kúpnej zmluvy. Uvedeným skutočne deklaroval, že
kúpnu zmluvu pokladá za platnú, pretože odstúpiť môže strana iba od platne uzavretej zmluvy. Zároveň

nebolo na mieste zaoberať sa ďalšou procesnou obranou žalovaných týkajúcou sa charakteru záväzku
ako synalagmatického v priebehu prvoinštančného konania. Podľa názoru odvolacieho súdu správne
súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania jeho vypočutím na skutočnosti
ozrejmenia doplnenia textu kúpnej zmluvy predloženej okresnému úradu respektíve okolnosti vykonania
takéhoto zásahu. Aj odvolací súd má za to, že vzhľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania nebolo

potrebné takéto dokazovanie vykonať. Skutočne žalobca sám predložil k nahliadnutiu súdu prvej
inštancie daný dokument do spisu aj keď ho nezaložil ako dôkaz. Prostredníctvom právneho zástupcu
označildoplňovanýtextpísanýrukouakoajmiestojehodoplnenia.Žalobcabolvovecivypočutýaničmu
nebránilo v priebehu konania zaujať k tomu stanovisko a navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené je dôležité hlavne v súvislosti s aplikáciou kontradiktórnosti konania.

26. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.2.2012 sp.zn.
1Cdo 48/2010, z ktorého právnej vety vyplýva, že predpokladom platnosti a účinnosti hmotnoprávneho
úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku
podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy je, že zmluva, ku ktorej sa

odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so
zákonom. Najvyšší súd zároveň poukázal aj na minulú judikatúru napríklad R 22/1976, ale aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 30.6.2009 sp.zn. 4Cdo 111/2008.

27. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 1.4.2015 sp.zn. I.ÚS 640/2014,

z ktorého vyplýva, že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu
zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej
veci a interpretácie relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti
predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkov
občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácií

všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu
v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

28. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

29.Podľakonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďna
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III.
ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu zachádzajúcu do
nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a priznal úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o ich výške i o výške trov na súde

prvej inštancie (pretože uvedené chýba vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie) rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).