Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 12, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121208839
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5121208839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej,
vsporežalobcu:Ing.X.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.XX,XXXXXS.J.,štátnyobčanSR,zastúpeného
právnym zástupcom: Advokátska kancelária - advokátka JUDr. Zuzana Tomášová, so sídlom Železničná
90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 123 692, proti žalovanej: Bc. X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. R. XXX/X, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, o
zaplatenie 2 287,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina

sp.zn. 41C/72/2021-168 zo dňa 08.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanej vo
vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania
považoval za preukázané, že uznesením OP ZA č. 4Pv 108/17/5511-32 zo dňa 26.11.2018 podľa § 216

ods.1TPbolopodmienečnezastavenétrestnéstíhaniežalobcuakoobvinenéhostým,žežalobcovibola
uložená povinnosť uhradiť žalovanej ako poškodenej škodu vo výške 2 200,- eur. Generálny prokurátor
SR uznesením XVI/2 Pz 37/19/1000-11 zo dňa 09.09.2019 žalobcovi doručeným dňa 13.09.2019
uznesenie prokurátora KP ZA z 11.03.2019 sp. zn. 3KPt 226/18/5500-8 zrušil vrátane uznesenia OP
ZA č. 4Pv 108/17/5511-32 zo dňa 26.11.2018. Z útržkov poštových poukazov (č.l. 12 spisu) vyplýva, že
žalobca žalovanej uhradil spolu sumu 2 287,85 eur. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 22.10.2019
na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 2 287,85 eur. Žalovaná žalobcovi odpovedala, že dňa

12.11.2020 jej bola doručená výzva na vrátenie sumy 2 287,85 eur. Uviedla, že k dnešnému dňu
žalobca nemá voči nej uhradené trovy exekúcie, o ktorých má žalobca vedomosť. Spoločnosť sa stala
nemajetnou vzhľadom na úkony spoločníkov a konateľov. Žiadala o zaslanie čísla účtu, kde žalobcovi
uvedenú sumu bude splácať, vzhľadom na jej príjem 73,- eur brutto mesačne. Navrhla splátky vo výške
10,- eur mesačne. Zdravotný stav jej nedovoľoval návštevu pošty preto žiadala od žalobcu zaslanie čísla
účtu. Prvoinštančný súd na podklade uvedeného vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení,
na ktoré v podrobnostiach poukázal v odseku 9. Uzavrel, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči

žalovanej nárok na zaplatenie 2 287,85 eur z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ,
t.j. z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej skúmal,
od ktorého momentu začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku voči
žalovanej v súlade s ust. § 107 ods. 1 OZ. Vychádzajúc zo skutočností, že uznesenie GP SR č. XVI/2Pz 37/19/1000-11 zo dňa 09.09.2019 žalobca prevzal 13.09.2019, ustálil, že od tohto momentu sa
žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške.
Lehota na uplatnenie nároku voči žalovanej v súlade s ust. § 107 ods. 1 OZ žalobcovi nesporne

uplynula 13.09.2021. Žalobu na súd podal až dňa 21.10.2021, a preto z dôvodu premlčania uplatnený
nárok žalobcovi nepriznal. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku
spočívala podaním žaloby žalobcu voči žalovanej v konaní sp.zn. 17C/36/2021, predmetné konanie
bolo z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu zastavené. Predpokladom spočívania
premlčacej lehoty podľa § 112 OZ nie je len uplatnenie práva na súde alebo iného príslušného orgánu,

ale aj to, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje (R 32/1978). O riadne pokračovanie nejde, ak
strana sporu zaviní zastavenie konania. Žalobca v konaní 17C/36/2021 nezaplatil súdny poplatok, v
dôsledku čoho bolo toto konanie zavinením žalobcu zastavené. Taktiež nemožno súhlasiť so žalobcom,
že premlčacia lehota sa pretrhla podľa § 110 OZ uznaním dlhu zo strany žalovanej. Aby uznanie dlhu
spôsobilo právne následky a bolo využiteľné, napr. pri vymáhaní pohľadávky súdnou cestou musia byť
splnenépredpokladyupravenévOZ.Vzmysleust.§558OZuznaniemusímaťpísomnúformu,písomné

uznanie práva dlžníkom musí byť čo do dôvodu aj výšky, v uznaní musí byť uvedený zrozumiteľne presný
dôvod dlhu, t.j. jeho bližšia špecifikácia, ako aj výška dlhu v čase uznania. Odpoveď žalovanej zo dňa
18.11.2020 nespĺňa zákonné náležitosti v súlade s § 558 OZ, v tejto listine absentuje dôvod vzniku dlhu,
rovnako jeho bližšia špecifikácia. Nevyplýva ani vôľa žalovanej na uznanie dlhu voči žalobcovi, keď je
zrejmé, že žalovaná žalobcu, okrem iného, upozorňuje na jeho dlh voči nej. Pokiaľ i žalobca navrhol

ako dôkaz vykonať jeho výsluch, tento súd nepovažoval za potrebný, rozhodné skutkové okolnosti
relevantné pre rozhodnutie vo veci vyplývali z obsahu spisového materiálu a doložených listinných
dôkazov. Naviac, žalobca sa na vytýčený termín dňa 08.09.2022, v rámci ktorého sa mohol vyjadriť a
uplatniť tak prostriedky procesného útoku, bez dôležitého dôvodu ani nedostavil. V bode 6. písomne
vyhotoveného rozsudku zdôvodnil, prečo nevyhovel žiadosti právnej zástupkyne žalobcu na odročenie

pojednávania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Nesúhlasil s
právnym posúdením veci zo strany prvoinštančného súdu a mal za to, že postupom prvoinštančného

súdu mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Zotrval na tvrdení, že jeho nárok premlčaný nie je, k premlčaniu
nároku mohlo dôjsť až v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote. Ďalej poukázal na to, že dňa 30.08.2022
požiadala právna zástupkyňa o odročenie pojednávania určeného na deň 08.09.2022 pre náhle a
ňou neovplyvniteľné vzniknuté prekážky, od 31.08.2022 do 15.09.2022 nebola prítomná v SR, čerpala

zdravotnú dovolenku pre dlhodobé ochorenie chrbtice. Substitučné zastúpenie prisľúbila AK JUDr.
Poláka, krátko pred odchodom na dovolenku AK oznámila, že pre kolíziu nevie zabezpečiť pojednávanie
pred OS Žilina. Právna zástupkyňa žalobcu už nemala možnosť zabezpečiť iné substitučné zastúpenie.
Dňa 30.08.2022 uvedené oznámila súdu, následne súd po odchode právnej zástupkyne na dovolenku
elektronicky ju vyzval k predloženiu listín, ktoré mali byť podkladom na rozhodnutie o jej žiadosti. I

keď súd oznámil, že ak nebudú predložené listiny, žiadosti nevyhovie, asistentke nebolo zrejmé, či súd
žiadosti vyhovie, listiny už nemal kto predložiť, pretože právna zástupkyňa odcestovala dňa 31.08.2022.
Ďalej sa žalobca vyjadril, že v tom čase ešte nemal doručené ďalšie rozhodnutie generálnej prokuratúry
zo dňa 01.02.2022, ktoré obdržal 10.02.2022. GP opätovne rozhodovala na základe podnetu žalovanej,
kde právoplatné uznesenie KP v Žiline zo dňa 17.08.2021 opätovne zrušila a prikázala prokurátorovi OP

znovu konať a rozhodnúť. Uvedený dôkaz a ústne vyjadrenie k tomuto dôkazu žalobca ako odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces a nemožnosti žalobcovi princípom ústnosti vyjadrenie k veci tento dôkaz
súdu predložiť. Za podstatné považoval, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom
zastavení trestného stíhania, a to z dôvodu uznesenia GP z 01.02.2022. S poukazom na to nemôže

ani dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku a vráteniu uhradenej sumy žalovanou. Žaloba žalobcu je
dôvodná, zákonná a nárok uplatnený v konaní nie je premlčaný. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu
zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ i žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že v danom prípade k premlčaniu
malo dôjsť až v 3-ročnej objektívnej lehote, toto tvrdenie neodôvodňuje ani právne, ani skutkovo.
Neurobil tak počas celého konania, hoci bol zastúpený advokátom. Z jeho odvolania vôbec nevyplýva,
v čom vidí tvrdenú nesprávnosť záverov prvoinštančného súdu. Ďalej tvrdí, že v konaní bolo porušenéjeho právo na spravodlivý proces, z postupu súdu uvedené nevyplýva. Sám sa bez ospravedlnenia
nedostavil na pojednávanie dňa 08.09.2022. Na jednej strane tvrdí, že 30.08.2022 vznikli u jeho
právnej zástupkyne náhle a ňou neovplyvniteľné prekážky, na druhej strane, že sa jednalo o dlhodobo

plánovanú dovolenku pre dlhodobé ochorenie chrbtice, ktoré malo trvať od 31.08.2022 do 15.09.2022.
O dovolenke a jej trvaní nepredložila právna zástupkyňa k svojej žiadosti o odročenie žiaden dôkaz,
ako prílohy absentovali k ospravedlneniu žiadosti o odročenie aj akékoľvek dôkazy o tom, že údajne
mala zabezpečené substitučné právne zastúpenie od AK JUDr. Poláka. Taktiež nebol predložený žiaden
dôkaz o tom, že jej krátko pred odchodom na dovolenku AK JUDr. Poláka oznámila, že substitučné

zastúpenie nemôže zabezpečiť pre kolíziu. Nebol predložený žiaden dôkaz, že skutočne mala AK JUDr.
Poláka v daný deň kolíziu s iným pojednávaním, ani to, že kedy jej bolo predvolanie na takéto iné
pojednávanie doručené. Právna zástupkyňa žalobcu ako advokátka musela vedieť, že je jej povinnosťou
predložiť súdu so žiadosťou o odročenie aj listiny preukazujúce ňou tvrdené dôvody pre zrušenie termínu
pojednávania, ako aj ňou tvrdené dôvody o nemožnosti jej účasti na pojednávaní, vytýčenom od mája
2022 na 08.09.2022. Súd prvej inštancie nebol povinný PZ žalobcu vyzývať na doloženie takýchto listín.

Pokiaľ tak prvoinštančný súd urobil, urobil to nad rámec svojich povinností. Právna zástupkyňa žalobcu
nedoručilakvalifikovanúžiadosťoodročeniepojednávania.Vtejtosúvislostipoukázalanazásadu„právo
patrí bdelým“, na podklade čoho považovala postup prvoinštančného súdu za správny. Pokiaľ i prevzala
žiadosť súdu, jej pracovníčka mohla odoslať minimálne mailom odpoveď na túto výzvu súdu, naopak,
ostala nečinná. Pokiaľ i ďalej žalobca poukazoval na rozhodnutie GP SR zo dňa 01.02.2022, toto sa

netýka rozhodnutia okresnej prokuratúry, v ktorom bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu škody. Rovnako nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že akokoľvek súvisí s rozhodnutím GP
SR zo dňa 09.09.2019, ktorým zanikla jeho povinnosť nahradiť žalovanej škodu, ktorú jej trestným
činom spôsobil. Naviac, žalobca predmetným rozhodnutím GP SR disponoval od 10.02.2022, t.j. pol
roka pred pojednávaním, a teda mu nič nebránilo toto po dobu viac ako 6 mesiacov súdu predložiť.

Žalobcatakzavinil,žetentodôkaznebolsúdudoskončeniadokazovaniapredložený.Anito,ževtrestnej
veci žalobcu doposiaľ nebolo rozhodnuté, nemá vplyv na ním uplatnený nárok na súde o zaplatenie 2
287,85 eur s príslušenstvom, nakoľko takáto náhrada škody už viac nebola predmetom prebiehajúceho
trestného stíhania, a teda ani žiadne ďalšie rozhodnutie v trestnej veci sa ňou už meritórne nezaoberá.
I z tohto dôvodu, že otázka náhrady škody žalovanej ako poškodenej v predmetnej trestnej veci už bola

vyriešená a žalovanej nahradená, navrhovala odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvoinštančného súdu
ako vecne správny potvrdil, a to i z dôvodu, že postup, ktorý mu predchádzal, bol zákonný. Pre prípad
úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil

správny právny záver. Svoje rozhodnutie dostatočne podrobným spôsobom, zodpovedajúcim ust. § 220
ods. 2 CSP, odôvodnil.

6. Za podstatné odvolací súd pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu považoval, že v podanom odvolaní
namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP).

7. Žalobca nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany prvoinštančného súdu vzhliadol v tom, že

pokiaľ i jeho nárok právne kvalifikoval ako nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia podľa
§451 ods. 1 OZ, t.j. z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nesprávne na vec aplikoval ust. § 107 ods. 1 OZ.
Zastal názor, že v danom prípade k premlčaniu nároku malo dôjsť v trojročnej všeobecnej premlčacej
lehote v zmysle ust. § 101 OZ.

8. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právo sa premlčuje,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.9. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

10. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Všeobecná premlčacia doba predstavuje tzv. lex generalis pre celú súkromnú právnu úpravu
premlčania, to znamená, že všeobecná dĺžka premlčacej lehoty sa uplatní všade tam, kde osobitný
právny režim neustanovuje inak. Všetky premlčacie lehoty v súkromnom práve sú počítané v rokoch,

a nie v kratších časových jednotkách, preto platí počítanie času podľa § 122. Koniec premlčacej lehoty
tak pripadne na deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota začína
plynúť. Ustanovenie § 101 normuje časový okamih začatia plynutia všeobecnej premlčacej lehoty odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Časový okamih vzniku premlčacej lehoty je tak zhodný
s okamihom vzniku tzv. žalobného práva. Osobitne je počiatok plynutia premlčacej lehoty ustanovený v
hypotéze právnych noriem podľa § 106, § 107 a § 114 OZ.

12. Premlčacie lehoty sú zásadne konštruované ako hmotnoprávne kogentné lehoty plynúce od
objektívnym právom definovanej skutočnosti, preto majú zásadne objektívny charakter. I keď sú
subjektívne premlčacie lehoty normované veľmi zriedka, Občiansky zákonník tento koncept využíva iba
v dvoch prípadoch, a to pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ) a pri premlčaní práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 OZ). Ich konštrukt je vybudovaný na subjektívnej vedomosti
oprávneného o právnej skutočnosti zakladajúcej jeho subjektívne právo a v takomto prípade premlčacia
lehota začína plynúť okamihom nastania subjektívnej vedomosti osoby o rozhodnej skutočnosti. Tak
ako v ust. § 106, i v ust. § 107 sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že

jejplynutiejekomplementárne,toznamená,žeokamih,vktorommoholoprávnenýsubjektuplatniťprávo
po prvýkrát (tzv. action nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti
oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva
na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na 3 roky.
Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného, ktorou

je v prípade § 106 škodná udalosť a v prípade § 107 OZ vznik bezdôvodného obohatenia.

13.Objektívnaasubjektívnapremlčaciadobapodľa§107ods.1,2OZsúodsvojhozačiatkuaždokonca
stanovené odlišne. Obe tieto doby sú na sebe nezávislé, takže pokiaľ skončí beh jednej z nich, právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna

premlčacia doba nemôže začať plynúť prv, než právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vôbec
vznikne, teda skôr, ako začne plynúť objektívna lehota.

14. V preskúmavanej veci, vzhľadom na charakter plnenia a vymedzenie predmetu sporu, prvoinštančný
súd správne posudzoval vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, či bolo právo

žalobcom uplatnené na súde včas počas plynutia premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 OZ.

15.Vychádzajúczvýsledkovvykonanéhodokazovaniasprávneustálil,žepokiaľuzneseniegenerálneho
prokurátora SR XVI/2 Pz 37/19/1000-11 zo dňa 09.09.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 13.09.2019 a
bolo ním zrušené uznesenie prokurátora KP Žilina z 11.03.2019 sp.zn. 3KPT 226/18/5500-8, vrátane

uznesenia okresného prokurátora Žilina č. 4Pv 108/17/5511-32 zo dňa 26.11.2018, na podklade ktorého
žalobca nahradil žalovanej škodu preukázanú poštovými poukážkami vo výške 2 287,85 eur, premlčacia
lehota na uplatnenie nároku voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ
z dôvodu, ktorý odpadol, začala plynúť 13.09.2019 a márne uplynula nesporne 13.09.2021. Ak potom
žalobca žalobu na súd podal až 21.10.2021, nemohol súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania

zo strany žalovanej jeho žalobe vyhovieť.

16. Žalovaný namietal v podanom odvolaní, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil mu
vykonávať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to
v súvislosti s nevyhovením žiadosti jeho právnej zástupkyne na odročenie pojednávania vytýčeného na

deň 08.09.2022.

17. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna zástupkyňa žalobcu síce
požiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na 08.09.2022, avšak dôležitosť dôvodu, pre ktorýby mal súd pojednávanie odročiť, nepreukázala, resp. relevantným spôsobom nepodložila. Za nie bez
významu v tejto súvislosti odvolací súd považuje, že termín pojednávania bol vytýčený od mája 2022, čo
znamená, že pokiaľ sa na strane právnej zástupkyne žalobcu jednalo o dlhodobo plánovanú dovolenku

pre dlhodobé ochorenie chrbtice, mala dostatok času súdu nielen dôvod odročenia pojednávania
oznámiť, ale i podložiť. Pokiaľ i namietala, že mala údajne zabezpečené substitučné právne zastúpenie
od AK JUDr. Poláka, túto skutočnosť taktiež nepreukázala a nepreukázala ani, že by pred odchodom na
dovolenku jej bolo od AK JUDr. Poláka akýmkoľvek spôsobom oznámené, že substitučné zastúpenie
nemôže pre kolíziu s iným pojednávaním prijať.

18. Z ust. § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vyplýva,
že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

19. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť
odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa

na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou kumulatívne splnenou je to, že nemožno od strany
alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Pokiaľ sa týka advokáta,
od tohto v zásade vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom - substitútom.

20. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na článok 17 základných princípov

CSP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

21. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 7. apríla 2016 sp.zn. 3Cdo 1/2016 žiadosť o

odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí
také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu
ospravedlniť. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska
preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu
o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný

dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení.

22. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší iba vtedy,
aknesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnéprávav
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Postupomprvoinštančnéhosúduodvolací

súd v preskúmavanej veci naplnenie tohto zákonného predpokladu nezistil. Posúdenie opodstatnenosti
„dôležitého dôvodu“ podľa § v tom čase 101 ods. 2 OSP dnes § 183 ods. 1 CSP, v každom konkrétnom
prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (I. ÚS 68/98). Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn.
1Cdo198/2004z15.novembra2004uviedol,ženasplneniepodmienkydôležitéhodôvodunepostačuje,
aby takáto skutočnosť bola konajúcemu súdu iba oznámená, ale je primerané žiadať, aby oznámil

ten, kto o odročenie pojednávania žiada, aj údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť,
predovšetkým, aké dôvody mu bránia v účasti, kedy sa o nich dozvedel. Zároveň je povinný produkovať
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nakoľko iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť,
či sa odročenie pojednávania žiada z dôležitého dôvodu a zabrániť tak neodôvodneným prieťahom v
konaní.

23. Vo väzbe na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa §
387 ods. 1 CSP, stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 potvrdil.

24. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, na podklade čoho odvolací súd postupom podľa § 396

ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu
k žalobcovi v plnom rozsahu.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)