Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221159
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2117221159.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., C. D.,
nar. XX. XXXXX XXXX, trvalý pobyt E. XX, F., zastúpenej advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava
Balážiová, Paulínska 17, Trnava, proti žalovanému: G. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalý pobyt E.
XX, H., zastúpeného advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, Františkánska 5, Trnava, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 12. novembra 2021 č. k. 39C/25/2017-243 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného (výrok I.), o náhrade trov konania (výrok II.) a o trovách
preddavku na znalečné (výrok III.) r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného (ďalej len „BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázal hnuteľné veci v hodnote 70 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci v hodnote
1.240,- eur, ako aj nehnuteľnosť trojizbový byt ako samostatnú bytovú jednotku, nachádzajúcu sa
v rodinnom dome, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, v hodnote 48.000 eur; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úver Štátnemu fondu rozvoja bývania,

ktoréhonesplatenýzostatokpredstavovalsumu9.545,23eur(istina)a1.941,34eur(úroky);žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 22.687,21 eur. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (II.) a žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy preddavku na znalečné vo výške 159,36 eur (III.). Žalobkyni
vrátil preddavok na znalečné vo výške 281,28 eur (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 143, §
148 ods. 1, § 149, § 150 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne

zdôvodnil, že pri vyporiadaní BSM vychádzal zo zásady rovnosti podielov strán konania. Určujúcim
bolo hľadisko účelného využitia veci a keďže spôsob vyporiadania medzi stranami nebol sporný,
bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané v zmysle návrhov strán konania. Spornou bola len
hodnota nehnuteľností, ktorú mal súd prvej inštancie preukázanú znaleckým posudkom č. 49/2020 Ing.
Ľudmily Ševčíkovej. Hodnotu vyrovnávacieho podielu, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobkyni, vypočítal
súd tak, že z polovice hodnoty nehnuteľnosti (24.000,- eur) bol odpočítaný zostatok dlhu z úveru vo

výškepolovice(5.743,29eur),spripočítanímpolovicezosumy7.691eur,splácanejžalobkyňouvobdobí
od 14. novembra 2014 do 11. októbra 2021, odpočítaním sumy 35 eur (ktorú bola žalobkyňa povinná
vyplatiť žalovanému titulom vyporiadania hnuteľných vecí) a pripočítaním 620 eur, ktorú je žalovaný
povinný vyplatiť žalobkyni vyporiadaním hnuteľných vecí. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej
inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov), vzhľadom na výsledok konania, pri ktorom každá strana získala vyporiadaním

BSM hodnotu vo výške jednej polovice (dôvod pre iný postup podľa § 257 CSP nebol preukázaný).
Žalovanému bola súčasne uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy preddavku znalečného 159,36eur, ktorý za žalovaného zložila vo výške 300,- eur (aby každá strana uhradila polovicu výdavkov
na znalecké dokazovanie). Súčasne bolo rozhodnuté o vrátení nespotrebovanej časti preddavkov na
znalecké dokazovanie žalobkyni vo výške 281,28 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutý prvý výrok odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V konaní bola sporná hodnota nehnuteľností, hodnota niektorých hnuteľných
vecí a výška vložených investícií (resp. skutočnosti ako a kedy boli investície do spoločnej
nehnuteľnosti vložené). Súd prvej inštancie neprihliadol na znalecký posudok č. 4/2020 znalca Ing.
Ľ. Križana, vyhotoveného za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorý nesprávne
stanovil dátum rozhodujúci pre zistenie stavebno-technického stavu nehnuteľnosti deň 3. február
2019 (ohliadku realizoval v januári 2020 a znalecký posudok bol spracovaný ku dňu 3. február

2020), pretože rozhodujúcim dňom mal byť deň právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva,
kedy došlo k zániku BSM. Znalec teda nesprávne stanovil dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť
ohodnocuje a určuje jej všeobecná hodnota. Podľa ustálenej judikatúry sa všeobecná hodnota
určí v cenách platných a aktuálnych ku dňu vypracovania znaleckého posudku (porov. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/113/2000, ZSP 25/2001 a zhodnotenie NS ČSSR z 3. februára 1972, sp.

zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Pre uvedené nedostatky znaleckého posudku žalobkyňa predložila
súkromnoznalecký posudok č. 49/2020 znalkyne Ing. Ľ. Ševčíkovej, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu
bytuvpodkrovírodinnéhodomuvovýške48.000,-eur,zktorejsúdvychádzalalistinnédôkazyrealitných
kancelárií, či stavebných spoločností označil za bezpredmetné. Žalobkyňa najskôr preukazovala
hodnotu nehnuteľnosti potvrdením realitnej kancelárie vo výške 68.800,- eur, na čo žalovaný reagoval

potvrdením obchodnej spoločnosti zaoberajúcej sa realitnou i stavebnou činnosťou, stanovujúcej
hodnotu predmetných nehnuteľností o polovicu nižšiu (32.100,- eur). Trhová cena nadstavby sa
podľa názoru žalovaného nedá určiť, keďže je fakticky nepredajná. Ide o samostatný byt s vchodom,
avšak napojený na prízemie, v ktorom žijú a bývajú rodičia žalovaného. Mimo jeho rodiny by sa
kupujúci na predmetný byt nenašiel, z dôvodu absencie potrebného súkromia. Uvedenú skutočnosť

bolo nutné zohľadniť pri konečnom vyporiadaní BSM. Hoci súdny znalec uviedol nesprávny dátum
ohodnotenia nehnuteľností, nemohlo dôjsť k tak výrazne rozdielnym sumám stanovujúcim hodnotu
nehnuteľností (30.000,- eur). S hodnotou nehnuteľnosti, ktorú uviedol znalec Ing. Križan bolo pritom
súladné aj ohodnotenie spoločnosťou, ktoré predložil žalovaný (rozdiel ohodnotení dvoch súdnych
znalcov bol neprimeraný, presahujúci 60% hodnoty nehnuteľnosti). Na odstránenie uvedeného rozporu

navrhol žalobca nariadenie nového znaleckého dokazovania, avšak súd prvej inštancie dôkazný
návrh žalovaného zamietol. Znalkyňa naviac vychádzala len z údajov poskytnutých žalobkyňou, bez
vykonanej obhliadky nehnuteľnosti, ako i bez komunikácie so žalovaným ako druhým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, v dôsledku čoho neboli zohľadnené relevantné skutočnosti. Žalovaný zdôvodnil
nepredloženieznaleckéhoposudku,atopreprotipandemickéopatrenia,neskôrzdôvoduprebiehajúcich

mimosúdnych rokovaní strán konania. Ďalším dôvodom bolo aj možné spochybnenie objektivity
súkromného znaleckého posudku, ktorý by predložil žalovaný ako jedna strana sporu. V odvolaní
žalovaný ďalej namietal nevykonanie dokazovania výsluchom jeho rodičov, keďže v konaní navrhol
v rámci širšieho vyporiadania zohľadniť investície z jeho výlučného vlastníctva, predstavujúce finančný
dar od rodičov vo výške 12.000,- eur (na dokončenie rekonštrukcie bytu v rodinnom dome). Keďže išlo

o dar v hotovosti, navrhoval výsluch darcov za účelom preukázania daru a jeho použitia. Súd prvej
inštancie tvrdenia žalovaného o vklade jeho výlučných financií nezohľadnil. Nevykonaním navrhnutých
dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, došlo tak k naplneniu odvolacieho dôvodu.
Vec bola nesprávne právne posúdená, pretože súd prvej inštancie pri dokazovaní dospel k nesprávnej
výške finančného vyrovnania, ktoré určil žalovanému na vyplatenie žalobkyne.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Súd prvej inštancie vykonal relevantné dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe ktorých dospel k správny skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalovaný
nespochybnil ustálenú masu hnuteľného a nehnuteľného majetku strán konania, patriaceho do BSM,

ako ani jeho reálne rozdelenie. Namietal, že v konaní nebolo nariadené ďalšie dokazovanie kontrolným
znaleckým posudkom, vo vzťahu k znaleckým posudkom znalca Ing. Ľ. Križana a znalkyne Ing. Ľ.
Ševčíkovej. Žalobkyňa podotkla, že ustanovený súdny znalec nebol schopný vypracovať znalecký
posudokvstanovenejlehote,napriektomu,žežalobkyňazaplatilasúdomurčenýpreddavokapozískaníinformácie, že žalovaný tak neučinil, uhradila preddavok aj za žalovaného. Žalobkyňa sa stotožnila
s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol dôkazný návrh žalovaného na výsluch
jeho rodičov, ktorým malo byť preukázané darovanie finančného obnosu, ktorý mal byť použitý na

rekonštrukciu a dokončenie bytovej jednotky (keďže súd nebol povinný vykonať dôkaz, prostredníctvom
ktorého nemožno preukázať pre vec rozhodné skutočnosti, prípadne je zjavne nespôsobilý preukázať
tvrdenú skutočnosť, alebo sa týka skutočnosti podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamných).
Žalobkyňauviedla,žeodarerodičovžalovanémunemalavedomosť,všetkyfinančnéprostriedkypoužité
pri výstavbe bytovej jednotky boli ňou kontrolované, i z dôvodu vedených exekučných konaní voči

žalovanému. Pokiaľ by rodičia žalovanému finančné prostriedky aj poskytli, neboli použité na budovanie
a tvorbu majetku patriaceho do BSM.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že spornú hodnotu

nehnuteľnosti patriacu do BSM mal preukázanú znaleckým posudkom č. 49/2020 vyhotoveným
znalkyňou Ing. Ľ. Ševčíkovou, pričom na znalecký posudok č. 4/2020 znalca Ing. Ľ. Križana neprihliadal,
z dôvodu nesprávne stanoveného dátumu, ku ktorému sa nehnuteľnosť ohodnocuje a určuje jej
všeobecná hodnota, v cenách platných a aktuálnych ku dňu vypracovania znaleckého posudku
(odkazujúc na ustálenú judikatúru). Listinné dôkazy realitnej kancelárie či stavebnej spoločnosti týkajúce

sa hodnoty nehnuteľnosti označil za bezpredmetné. S poukazom na sudcovskú koncentráciu konania
ďalšie znalecké dokazovanie pre účely ustálenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nepripustil.

6. Vychádzajúc z výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (ktorý musí byť presný a určitý),
primárne bolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal charakterom samostatnej bytovej jednotky,

nachádzajúcej sa v rodinnom dome súpisné číslo XXX, avšak bez označenia príslušného zápisu
rodinného domu v katastri nehnuteľností (označený bol len list vlastníctva týkajúci sa pozemku), ako
aj bez konkrétneho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
rodinného domu.

7. Všeobecnou hodnotou sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým
odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoty majetku, ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase,
ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci
a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou, a s predpokladom, že cena nie
je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

8. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná,
rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkazy, ktorý má potenciál
preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť, významnú pre rozhodnutie.

9. Hoci súd prvej inštancie uviedol dôvod, pre ktorý vychádzal zo súkromno-znaleckého posudku
č. 49/2020 znalkyne Ing. Ľ. Ševčíkovej, neposudzoval žalovaným namietanú správnosť záverov
znaleckého dokazovania v spojení s ďalšími dôkazmi (§ 191 ods. 1 CSP). Spornú skutočnosť
všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti bolo potrebné vyhodnotiť a objasniť na základe okolností
významných pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, vrátane východiskových podkladov pre

výpočet, i s prihliadnutím na použitú metodiku výpočtu, vedúcich k výrazne odlišnej všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti v porovnaní so všeobecnou hodnotu nehnuteľnosti stanovenou znaleckým posudkom č.
4/2020 znalca Ing. Ľ. Križana.

10. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu je treba považovať právny názor, podľa ktorého

pri oceňovaní veci patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM,
avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/53/2019).11. Súd prvej inštancie, okrem dôvodne hodnoteného nesprávneho dátumu, ku ktorému sa nehnuteľnosť
ohodnocuje, sa nevysporiadal a nevyhodnotil výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej
znaleckým posudkom ustanoveného znalca č. 4//2020, ktorá bola výrazne nižšia v porovnaní so

súkromnoznaleckým posudkom (vychádzajúc z dátumu vyhotovenia predmetných znaleckých posudkov
a konštatovania súdu prvej inštancie v odseku 17, že znalecký posudok bol spracovaný ku dňu
3.2.2020). V kontexte uvedeného bolo potom potrebné vyhodnotiť listinné dôkazy týkajúce sa hodnoty
nehnuteľnosti. Hodnota investícií (v prípade, že sú v spore preukázané) pritom v zásade hodnotu
nehnuteľnosti ovplyvňuje.

12. Dokazovaním znaleckým posudkom, ktoré navrhol vykonať žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie, mohol byť potom prekonaný nedostatok výraznejšieho rozdielu ohodnotenia predmetnej
nehnuteľnosti, v dôsledku neustáleného skutkového stavu týkajúceho sa všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, a to na základe vykonanej ohliadky nehnuteľnosti znalcom a poskytnutím príležitosti
rovnakej ingerencie strán sporu v súvislosti s východiskovými podkladmi, relevantnými pre výpočet

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

13. S prihliadnutím na princíp rovnosti zbraní (čl. 6 CSP) bol preto dôkazný návrh žalovaného na
nariadenie znaleckého dokazovania dôvodný, keďže v zmysle sudcovskej koncentrácie konania je daná
fakultatívna (nie obligatórna) možnosť neprihliadnuť na prostriedok procesného útoku, ktorý strana

nepredložila včas (§ 153 ods. 2 CSP).

14. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto
oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až po zániku
BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky

vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania. Predmetom vyporiadania, ktoré
spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť len ten majetok, ktorý existuje ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (R 104/67). Pôjde teda o také investície,
ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú. Základnými právnymi predpokladmi pre realizáciu refundačnej
náhrady, je okrem investície vlastného majetku, aj existencia veci patriacej do BSM, na ktorú bola

investícia vynaložená a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania) BSM. Taká vec musí existovať
v čase zániku BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM. Pokiaľ tak tomu už nie je, nie je možné pri
vyporiadaní prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie. Súd môže
vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho zániku (porov. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 7Cdo/288/2013).

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že splnenie základných
právnych predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady, vzhľadom na odvolaciu námietku
žalovaného, nevyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadajúc na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo). Záver súdu prvej inštancie, že vklad finančných prostriedkov
predstavujúcich vnos žalovaného do BSM je „vysoko nepravdepodobný a podľa názoru súdu by sa
investície nepodarilo preukázať“, nie je založený na vyhodnotení dôkazného bremena, ktoré nesú strany
konania za účelom preukázania ich skutkových tvrdení.

16. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, z ktorej vyplýva základné procesné
pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej
normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé následky neobjasneného určitého skutkového stavu resp. určitej relevantnej
skutočnosti, teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových

predpokladov hypotézy právnej normy nedošlo (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp,. zn.
I.ÚS24/2019).

17. Nevykonaním dôkazného návrhu žalovaným, výsluchom rodičov, bolo žalovanému znemožnené
preukazovať spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie predmetu sporu významná.

Nemohol obstáť vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie, že by sa týmto dôkazným prostriedkom
nepodarilo spornú skutočnosť preukázať, bez vykonania tohto navrhnutého dôkazu. Ak skutkové
tvrdenia strán sú sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných
dôkazov.18. K refundačným požiadavkám pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné
uviesť, že zákonná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 O. z. nastáva v prípade, ak návrh

na vyporiadanie BSM nebol podaný do troch rokov od zániku BSM, čo však nebol daný prípad.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo ani zrejmé ako sa vyporiadal s
prípadnými následkami zákonnej domnienky vyporiadania v prípade finančného vnosu do BSM.

19. V konaní o vyporiadanie BSM pritom platí, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu

uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok (§ 150 veta druhá O. z.).

20. Vyporiadanie spoločných záväzkov a povinností (tzv. pasíva) manželov sa týka vzťahov medzi
manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb (napr. veriteľov), ktoré nie sú účastníkmi
konania o vyporiadanie BSM (porov. R 42/1972, Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj. 86/1971,

rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 276/2009, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1151/2007). Tomu musí
zodpovedať aj výrok súdneho rozhodnutia o vyporiadaní, ktorým sa preto neukladá priamo povinnosť
zaplatiť dlh veriteľovi (ktorý nie je ani stranou sporu), ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí.

21. Ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý vo vlastnom
mene uzavrel zmluvu o úvere, nejedná sa o spoločný záväzok ale osobný záväzok jedného z manželov.
Ak potom za trvania BSM sa tento dlh splácal z finančných prostriedkov patriacich do BSM, je potrebné
aplikovaťizásadu,žekaždýzmanželovjepovinnýuhradiťto,čozospoločnéhomajetkubolovynaložené
na jeho osobný majetok a požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok

(porov. napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1562/2000, sp. zn. 22Cdo 270/2005).

22. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí.

23. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie

FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04).

24. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

25. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú,

medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku
významná, či do konca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo svojich dôsledkoch to
znamená aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS168/2019).

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane konania, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva naspravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré
konanie nenahrádza prvoinštančné konanie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, vykonať navrhované dokazovanie v súlade s procesnými pravidlami Civilného
sporového poriadku, ako aj vyhodnotiť dokazovanie, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 CSP).

28. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania tak vyhodnotí výsledky dokazovania
vo vzťahu k spornej výške všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(vzhľadomnadôkaznýnávrhžalovaného,ktoréhovykonanie
bude realizované na jeho náklady, ako to navrhoval), aj v spojení s ostatnými dôkazmi.

29. V prípade uplatnenej refundačnej náhrady jedného z manželov, bude potrebné sa dôsledne zaoberať

splnením základných predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady a na základe vykonaného
dokazovania vyhodnotiť dôkazné bremeno strán konania. Súd prvej inštancie bude dôsledne postupovať
aj pri označovaní nehnuteľností vo výrokovej časti rozhodnutia, ako aj pri výroku o vyporiadaní
spoločných pasív.

30. Výrokova časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyporiadané BSM pozostáva vždy
z viacerých výrokov, ktoré predstavujú jeden celok. Pokiaľ je takýto rozsudok napadnutý odvolaním,
čo aj len v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov týkajúci sa veci samej, nenadobudne samostatne
právoplatnosť. Odvolací súd nie je vtedy viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 písm. c) CSP (porov.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/91/2020).

31. Vzhľadom na závislosť jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, bol daný
dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v závislom výroku o náhrade trov konania (II.)
a o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni trovy preddavku na znalečné (výrok III.).

32. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobkyni trovy preddavku na znalečné vo výške 159,36 eur (III.) je potrebné konštatovať jeho
nepreskúmateľnosť, vzhľadom na chýbajúcu aplikáciu právnej normy, z ktorej by vyplynula povinnosť
uloženia takejto náhradovej povinnosti žalobkyni, najmä ak o náhrade trov konania bolo rozhodnuté
druhým výrokom napadnutého rozhodnutia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania (II.). Trovami konania sú aj trovy dokazovania, ktoré vznikajú v súvislosti s vykonaním
jednotlivých dôkazných prostriedkov v sporovom konaní, teda aj za znalečné, uhradené z preddavkov
strany konania.

33. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali

do úvahy a stranám konania, vrátane žalovaného, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné
argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia
Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

34. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s

ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo presvedčivé.

35. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutia a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

36. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.