Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213208381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2213208381.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: BELO MONTE
INTERINVEST S.A., certifikačné číslo: 086413, so sídlom Banco General Building, 21st Floor, Aquilino
de la Guardia Street, Panama, Panamská republika, zastúpeného spoločnosťou: Grman & Partners, s.
r. o., IČO: 36 861 553, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Crossdefault Management

Group, k. s., IČO: 45 462 801, so sídlom Grösslingová 56, Bratislava, ako správca konkurznej podstaty
úpadcu: WELTEN, a.s., IČO: 35 966 378, so sídlom Báč 113, o určenie neplatnosti dohody o uznaní
záväzku, o odvolaní (pôvodného) žalobcu (A. B. C.) proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 11C/155/2013-221 zo dňa 6. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e, napadnutý II. výrok
r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie voči žalovanému 1. (Welten, a.s.)
zastavil, II. výrokom rozhodol, že žalobcovi a žalovanému 1. (Welten, a.s.) sa vo vzájomnom vzťahu
nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144 ods. 1, § 145
ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Vecne dôvodil tým, že (pôvodný) žalobca (A. B. C.) podal dňa 25.4.2013

určovaciu žalobu. Dňa 18.5.2016 vzal žalobu voči žalovanému 1. (Welten,a.s.) späť a žiadal konanie
zastaviť. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie konanie voči žalovanému
1. (Welten, a.s.) zastavil, pričom neskúmal, či žalovaní so späťvzatím súhlasia, nakoľko k späťvzatiu
prišlo pred začatím pojednávania vo veci. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že v danej
veci (pôvodný) žalobca (A. B. C.) vzal žalobu späť a žalovaný 1. (Welten, a.s.) sa k nej nevyjadril.

2.Protitomutouzneseniu podalodvolanie(pôvodný)žalobca(A.B.C.),ktorýmnavrholzrušiťnapadnuté
uznesenie a priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
b),d),h)CSP.Argumentovaltým,žesúdprvejinštanciepredrozhodnutímozastaveníkonaniaopomenul
rozhodnúť o ďalších procesných návrhoch žalobcu. V konaní vykonal procesné úkony – späťvzatie
žaloby voči spoločnosti WELTEN, a. s., návrh na vstup ďalšieho účastníka, t. j. D. B. E. D., F. XX, F.
(správkyne úpadcu WELTEN, a. s.) do tohto konania na strane žalovaného, návrh na zmenu účastníka

konanianastranežalobcu.Súdprvejinštancierozhodolnapadnutýmuznesenímibaozastaveníkonania
voči spoločnosti WELTEN, a. s., už sa nezaoberal jeho ďalšími procesnými návrhmi. Súd prvej inštancie
nerozhodol o vstupe D. B. E. D. (správkyne úpadcu WELTEN, a. s.) a nerozhodol ani o návrhu na zmenu
žalobcu (t. j., aby namiesto A. B. C. vstúpila do konania spoločnosť BELO MONTE INTERINVEST S.A.).

3.Žalovaný1.odvolanienepodal,kodvolaniužalobcusavyjadrilaspoločnosťCrossdefaultManagement

Group, k. s. tak, že považuje postup súdu prvej inštancie za nesprávny a odvolanie žalobcu považuje
za dôvodné. Nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie pri vydaní napadnutého uzneseniapotvrdzuje aj uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11C/155/2013-515 zo dňa 28.11.2022,
ktorým okresný súd dodatočne rozhodol aj o ostatných procesných návrhoch žalobcu.

4. K vyjadreniu Crossdefault Management Group, k. s. k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca (A. B. C.)
tak, že sa stotožňuje s argumentáciou vo vyjadrení.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie ma
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné voči I. výroku napadnutého uznesenia, preto postupom podľa § 387 CSP napadnutý I.
výrok ako vecne správny potvrdil, voči II. (výroku o náhrade trov konania je dôvodné preto tento výrok
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol správne ak I. výrokom konanie so žalovaným 1. (WELTEN, a.s.) zastavil
a II. výrokom nepriznal žalobcovi a žalovanému 1. sa vo vzájomnom vzťahu nárok na náhradu trov

konania.

7. Z obsahu prvoinštančného spisu odvolací súd zistil, že dňa 25.4.2013 podal pôvodný žalobca na
okresný súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému 1. a 2. domáha určenia neplatnosti dohody o uznaní
záväzku zo dňa 15.9.2011. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11C/155/2013-92 zo dňa 7.5.2013

konanie zastavil (I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (II.). Odvolací
súd uznesením č. k. 9Co/221/2015-167 zo dňa 31.3.2016 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Podaním doručeným súdu prvej dňa 18.5.2016 (č. l. 174 spisu) žalobca (A.
B. C.) podal návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a podaním doručeným
súdu prvej dňa 18.5.2016 (č. l. 181) žalobca (A. B. C.) podal návrh na zmenu účastníka konania na

strane žalobcu. Dňa 18.5.2016 bolo súdu prvej inštancie súčasne doručené podanie žalobcu (A. B. C.) -
späťvzatie žaloby a návrh na zastavenie konania voči (Welten, a.s.) žalovanému 1 (č. l. 195 spisu). Súd
prvej inštancie následne napadnutým uznesením konanie voči žalovanému 1. zastavil (I.) a rozhodol,
že žalobcovi a žalovanému 1. sa vo vzájomnom vzťahu nárok na náhradu trov konania nepriznáva
(II.). Uznesením č. k. 11C/155/2013-223 zo dňa 6.6.2017 súd prvej inštancie konanie voči žalovanému

2. zastavil (I.) a zároveň rozhodol, že žalobcovi a žalovanému 2. sa vo vzájomnom vzťahu nárok na
náhradu trov konania nepriznáva (II.). Toto uznesenie bolo zrušené odvolacím súdom uznesením č. k.
10Co/174/2018-311 zo dňa 31.5.2019, v ktorom odvolací súd uložil súdu prvej inštancie okrem iného tiež
rozhodnúť o opomenutých procesných návrhoch žalobcu (návrh na pristúpenie správkyne konkurznej
podstaty úpadcu – D. B. E. D. do konania na strane žalovaných, návrh na zmenu na strane žalobcu).

Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11C/155/2013-515 zo dňa 28.11.2022 (nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.1.2023) I. výrokom návrh žalobcu na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania ako účastníka
na strane žalovaného zamietol (s odôvodením, že jeho nadbytočnosťou a nedôvodnosťou, keďže
žalobcom zamýšľaná skutočnosť sa podľa zákona realizuje iným spôsobom, pričom terajší správca
konkurznej podstaty žalovaného 1. podaním zo dňa 16.2.2021 súhlasil so vstupom do konania, čím

navrhol pokračovanie v začatom súdnom konaní, pričom účastníkom konania sa namiesto žalovaného
1. automaticky stal jeho správca konkurznej podstaty), II. výrokom pripustil zmenu účastníka konania na
strane žalobcu, a to tak, že do konania namiesto pôvodného žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F.
XXX/XX,XXXXXG.-C.D.,vstupujenovýžalobca:BELOMONTEINTERINVESTS.A.,IČO:086413,so
sídlom Banco General Building, 21st Floor, Aquilino de la Guardia Street, Panama, Panamská republika,

III. výrokom konanie proti žalovanému 2. zastavil, IV. výrokom žalobcovi a žalovanému 2. vo vzájomnom
vzťahu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výroky I. a II. právoplatné dňa 20.12.2022, výroky III.
a IV. právoplatné dňa 5.1.2023).8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj „OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na

základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví, ods. 2. ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

11.Podľa§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12.Vyššiecitovanéustanovenie§144CSP(ajustanovenie§96ods.1Občianskehosúdnehoporiadku),
upravuje jeden z dispozičných úkonov účastníka - žalobcu v konaní. Späťvzatie žaloby (aj čiastočné)
je procesný úkon žalobcu ako dominus litis, adresovaný súdu, ktorým prejavuje vôľu, že o prejednanie
svojho návrhu (ale jeho časti) nemá záujem a netrvá na tom, aby bolo o ňom meritórne rozhodnuté.

Tento úkon sa stáva účinným, keď dôjde súdu. Vo vzťahu k žalobcovi súd nie je oprávnený skúmať, aké
dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu. Stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby však
súd nemôže zobrať do úvahy a ani ho nemusí zisťovať v prípade, ak je späťvzatie účinné bez ďalšieho,
pričom ide o prípady, ak došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, tak ako je
tomu aj v tomto prípade. Pričom na uvedenom nemení nič skutočnosť, že k späťvzatiu došlo ešte za

účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 96).

13. Zo spisu nesporne vyplýva, že A. B. C. (pôvodný žalobca) zobral žalobu voči spoločnosti Welten,
a.s. (žalovaný 1.) späť podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.5.2013 späť skôr, než sa by začalo
pojednávať.

14.Odvolacísúdnemaldôvodnesúhlasiťsozáveromokresnéhosúdu,ktorýkonanievočižalovanému1.
(Welten,a.s.)zastavil(podľa§145ods.1CSP),keďtentopostupovalvsúladespožiadavkousamotného
žalobcu (A. B. C.), v zmysle ktorej zobral žalobu voči žalovanému 1. (Welten, a.s.) späť (bez uvedenia
dôvodu) a navrhol konanie voči žalovanému 1. zastaviť. Odvolacia námietka odvolateľa, že okresný súd

opomenul rozhodnúť o ďalších procesných návrhom žalobcu (síce doručených okresnému súdu tiež dňa
18.5.2016) a to návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a návrhu na zmenu
účastníka konania na strane žalobcu, nemá podľa odvolacieho súdu vplyv na správny záver okresného
súdu (I. výrok napadnutého uznesenia), keďže táto sa týka (iba) procesného postupu okresného súdu vo
vzťahu k iným procesným návrhom (nie späťvzatia žaloby), teda nedotýka sa napadnutého uznesenia

(ani jeho odôvodenia). K uvedené odvolací súd dopĺňa, že o uvedených procesných návrhom bolo
právoplatne rozhodnuté súdom prvej inštancie uznesením č. k. 11C/155/2013-515 zo dňa 28.11.2022
(označeným v odseku 7), pričom ani CSP (ani predtým OSP) neupravuje povinnosť súdu rozhodovať
o uvedených procesných návrhoch jedným rozhodnutím.

15. S ohľadom na uvedené v odseku 14 odvolací súd napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Cit. ust. § 256 ods. 1 CSP, ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal
za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného
hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci

samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.19.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku

alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

21. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Zákonné ustanovenie citované v odseku 21 predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho
nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto

podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú
úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú

zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,
ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na
základe všeobecného hodnotiaceho záveru. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy

náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu
zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.
Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej
zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu

ustanovenia § 257 CSP nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie
nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať
možno aj trovy zastaveného konania.

23. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

25. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivovysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

26. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

27. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220

CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom
ustanovenia § 220 CSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je
v rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

28. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto
domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

29. S poukazom na uvedené v odsekoch 24 až 28 súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia
nenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva na spravodlivý proces, z dôvodu chýbajúceho
argumentačného základu, týkajúceho sa posúdenia náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným
1., keďže odôvodnenie k uvedenému obsahu iba dve vety, z ktorých jedna je všeobecná (odsek 9 a

10 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Odvolacia námietka o porušení práva na spravodlivý proces
ohľadom rozhodnutia o náhrade trov konania, tak bola dôvodná.

30. Odvolací súd s ohľadom na uvedené v odseku 29 podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý
II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, vec vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom konaní, ktoré nenahrádza konanie pred
súdom prvej inštancie.

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní rozhodnúť o náhrade trov konania,
zistiť a vyhodnotiť skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania sporových strán,
a to z hľadiska vyššie uvedených zákonných kritérií, posúdiac (odôvodniac) pritom prípadnú existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade
s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.

32. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania, vrátane žalobcu, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,
aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného
súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

33. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.