Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/147/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212362
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6714212362.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu D. O., narodeného XX. C. XXXX, T. XXX,
zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, Zvolen, Trhová 1, proti žalovanému Urbárskemu
lesnému a pasienkovému spoločenstvu Sebechleby - pozemkovému spoločenstvu, Sebechleby 236,
IČO:0017065615,ourčenieneplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždenia,vedenomnaOkresnomsúde
Zvolen pod sp. zn. 13C/133/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 25. januára 2022 sp. zn. 14Co/45/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") ostatným rozsudkom

zo 17. júna 2021 č. k. 13C/133/2014-1258 zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu
trov konania v celom rozsahu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia žalovaného zo dňa X. X. XXXX.
1.1. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd právne vec posúdil podľa § 5, § 9, § 12, §
14, § 15 a § 18 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, účinného ku dňu 1.
septembra 2013 (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z."). V podstatnom uviedol, že žalobca síce v konaní

preukázal nesprávnosť výpočtu podielov, ako aj hlasovacích práv na predmetnom valnom zhromaždení
žalovaného, avšak žalobcovi sa nepodarilo preukázať hodnoverným spôsobom, že týmto nesprávnym
postupom žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu v tej miere, že by jeho veľkosť podielu mohla
spôsobiť iný výsledok predmetného hlasovania ostatných zúčastnených podielnikov na predmetnom
hlasovaní dňa X. X. XXXX. Prvostupňový súd vychádzal najmä z posudku a vyjadrení znalkyne doc.
Ing. Q. F., CSc., v zmysle ktorého v percentuálnom vyjadrení boli žalobcovi na predmetnom valnom

zhromaždení z X. X. XXXX priznané hlasovacie práva vo väčšej miere, než mu reálne prislúchalo.
1.2.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP").

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 25. januára 2022 sp. zn.
14Co/45/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal v celom rozsahu náhradu

odvolacích trov.

2.1. Odvolací súd vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. V ďalšom sa vyjadril k odvolacím
námietkam žalobcu.

2.1.1. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uvádzal, že vydanie hlasov v zmysle zákona č. 181/1995
o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z. z.") hovorí o miere právnej účasti namajetku, ktorá sa vyjadruje v podieloch, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, pričom i v ďalšom
obsahu textu podaného odvolania žalobca poukazoval na ustanovenia zákona č. 181/1995 Z. z., v tejto
súvislosti odvolací súd uviedol, že valné zhromaždenie žalovaného sa konalo dňa X. X. XXXX, t. j. za

platnosti a účinnosti zákona č. 97/2013 Z. z., pričom z ust. § 34 uvedeného zákona vyplýva, že zákon č.
97/2013Z.z. nadobúdaúčinnosť1.mája2013(okremustanovení§28a§29,ktorénadobúdajúúčinnosť
dňom1.októbra2013). Napredmetnúvecbolopretopotrebnéaplikovaťustanoveniaprávnehopredpisu
platného v čase vykonania zasadnutia valného zhromaždenia v znení účinnom k danému dňu, t. j. k X.
X. XXXX. Nebola preto správna odvolacia námietka žalobcu obsahujúca poukaz na potrebu aplikácie

zákona č. 181/1995 Z.z., keďže uvedený právny predpis v čase vykonania valného zhromaždenia už
nebol platný a tento aplikovať nebolo možné.
2.1.2. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že na hlasovanie mu malo byť vydaných minimálne 2538
podielov, pričom posudzovanie vydávania podielov podľa výmery nemal oporu v zákone 181/1995 Z.
z., ani v zmluve o založení spoločnosti, a ani v novom zákone č. 97/2013 Z. z. odvolací súd uviedol,
že ani v tomto prípade pri metodike prepočtu podielov na počet hlasov pre hlasovanie o hospodárení

so spoločnou vecou, vychádzajúc z veľkosti podielov na majetku pozemkového spoločenstva, nebolo
možné vychádzať z ustanovení zákona č. 181/1995 Z. z., nakoľko uvedený právny predpis v čase
vykonania valného zhromaždenia nebol platný ani účinný. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal,
že mu malo byť vydané minimálne 2538 podielov, ktoré potvrdila i znalkyňa v znaleckom posudku,
odvolací súd uviedol, že znalkyňa v znaleckom posudku č. X/XXXX zo 17. júna 2020 síce konštatovala

nesprávnosť, resp. odchýlku pri stanovení podielov a tomu zodpovedajúcich hlasov, avšak znalkyňa
konštatovala vyšší podiel spoluvlastníctva počítaného žalobcovi, keď v závere znaleckého posudku
uviedla: „vyšší podiel spoluvlastníctva, vznikol urbáru tým, že započítali aj podiely dokúpené žalobcom
po roku 2013". Z uvedeného vyplývalo, že nepresnosť vedenia podielov bola na prospech žalobcu, keď
akojehovlastníctvobolivroku2013započítanéipodielyreálnenadobudnutéžalobcomažporoku2013,

resp. po vykonaní valného zhromaždenia, čím bol pozemkovým spoločenstvom počítaný žalobcovi v
konečnom dôsledku väčší podiel, než aký mu v čase vykonania predmetného valného zhromaždenia
X. X. XXXX prislúchal. Odvolací súd zvýraznil, že súdom ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku
konštatovala, že žalobcovi ku dňu X. X. XXXX prináležalo 2538 podielov (z celkového počtu podielov
10 192), čo predstavuje 4,98 % - tný podiel z vlastníckych podielov. Pre úplnosť znalkyňa uviedla, že

žalobca mal a má v súčasnosti nákupom podielov po valnom zhromaždení X. X. XXXX vlastnícky podiel
2739,24, čo predstavuje 5,38 %; uvedená okolnosť potom nemohla mať za následok, že by uznesenie
valného zhromaždenia, proti ktorému podľa zápisnice hlasoval len žalobca s počtom hlasov 538,61 (za
návrh bolo 6 482, 04 hlasov), nebolo prijaté nadpolovičnou väčšinou prítomných hlasujúcich podielnikov.
2.1.3. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uvádzal, že „správnym vydaním všetkých hlasovacích práv

žalobcovi 2538 by uznesenie nebolo prijaté z dôvodu, že uznesenie bolo prijatí počtom hlasov 6482,04 -
2538 = 3944,04, teda pod hranicou 50 % všetkých podielov", uvedené tvrdenie nebolo správne, nakoľko
žalobca jednak stotožňuje podiel žalobcu konštatovaný znalkyňou v rozsahu 2538, pričom uvedený
podiel sa nerovná počtu hlasovacích práv, t.j. počtu hlasov pre potreby hlasovania, a jednak žalobca
svoj podiel (nie počet hlasov) odčítava od počtu hlasov odovzdaných (hlasujúcich) za návrh (teda

nie všetkých hlasov) podielnikov. Preto matematický výpočet učinený žalobcom, a to ako v spôsobe
výpočtu a následne logicky ani v jeho výsledku, nebol správny. Žalobca matematicky pracoval s údajmi
(hodnotami), ktoré sú pre matematickú operáciu navzájom nespôsobilé a preto metodika výpočtu
použitá žalobcom bola prima facie nesprávna.
2.1.4. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca tiež namietal, že na prijatie, resp. schválenie novej zmluvy

o založení spoločenstva bola potrebná dvojtretinová väčšina všetkých podielov, ani uvedenú odvolaciu
námietku odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú, nakoľko z ust. § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013
Z. z., zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a/, b/, h/ a i/ nadpolovičnou väčšinou všetkých
hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje, alebo s ktorým

nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd,
abyrozhodoloneplatnostirozhodnutiazhromaždenia.Zozápisnicezuvedenéhovalnéhozhromaždenia
zo dňa X. X. XXXX vyplynulo, že počet hlasov odovzdaných za návrh na zmeny v zmluve o založení
spoločenstva, predstavuje 63, 60% všetkých hlasov podielnikov, počítajúc však celkový počet hlasov
a zároveň celkový počet podielov 10 192.

2.1.5. Žalobca v podanom odvolaní, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie tiež tvrdil okolnosti
o porušení práva ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci (podielnikov) „sfalšovaním" plných mocí.
Bližšie toto svoje tvrdenie nešpecifikoval a uvedenú okolnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom
predovšetkým, ako správne uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, nepreukázal, že muprislúcha hmotnoprávne oprávnenie osoby resp. osôb, ktorých práva mali byť uvedeným konaním
dotknuté alebo porušené. V tejto otázke i odvolací súd vzhliadol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, čoho následkom je záver o nutnosti zamietnutia žaloby a to bez vecného posúdenia dôvodnosti

žalobného návrhu v tejto časti.
2.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP.

3. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ") podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP. Navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté
odvolacie rozhodnutie. Cez prizmu svojej predsúdnej a odvolacej argumentácie (iba) poukázal na k
dovolaniu priložené právne aspekty k zákonu č. 97/2013 Z. z. Mgr. P. G., uviedol, že odvolací súd svojim
rozhodnutím vytvoril stav právnej neistoty. Namietal zaužívaný prístup, podľa ktorého u žalovaného bol
za posledných 10 rokov vedený stav podielov 10192, ktorý vyplýva aj z registrácie na Okresnom úrade
vo Zvolene. Opakovane namietal výpočet podielov, že výmera sa neprepočítava na hlasovacie podiely

a že sa malo vychádzať zo starej zmluvy o založení spoločenstva, ktorá vyžadovala 2/3 na prijatie novej
zmluvy.

4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Najvyšší súd opakovane uviedol (napr. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016,
5Cdo/255/2014), že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je
bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a
rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené

všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci
samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania
(I. ÚS 4/2011).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a
dôvodnosť dovolania. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ

vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
9.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10. Napriek tomu, že dovolateľ bol riadne zastúpený advokátom, v podanom dovolaní formálne
označenom podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP v podstate (iba) zopakoval svoju predsúdnu a odvolaciuargumentáciu, polemizoval so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu, spochybňoval
správnosť jeho rozhodnutia a kritizoval jeho prístup k skutkovému a právnemu posúdeniu veci (bod 3).
Najvyšší súd ani s použitím výkladového pravidla uvedeného v ustanovení § 124 ods. 1 CSP nezistil

rozporovanú právnu (nie skutkovú) otázku, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie a
pri riešení ktorej sa odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu resp. ktorá je rozhodovaná rozdielne.
Navyše žiadne takéto rozhodnutia dovolacieho súdu - od ktorého sa odvolací súd odklonil resp. bolo
rozhodované rozdielne - dovolateľ ani neoznačil. V dôsledku nevymedzenia právnej otázky relevantnej
v zmysle tohto ustanovenia neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho

prieskumu.

11. Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý
by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v
dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť
a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá
možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových
zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami,
na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V
okolnostiach posudzovanej veci poukazuje dovolací súd tiež na skutočnosť, že žalobca, kvalifikovane
zastúpený advokátom, vady (zmätočnosti) podľa § 420 písm. f/ CSP v podanom dovolaní nenapáda.

12. Odvolací súd v okolnostiach posudzovanej veci primeraným spôsobom reagoval na odvolaciu
argumentáciu žalobcu (body 2.1.1. až 2.1.5.). Rovnako tak vysvetlil, prečo nebolo možné vec posúdiť
podľa zákona č. 181/1995 Z. z., ktorý v rozhodnom čase už neplatil a že si v zásade osvojil
závery znaleckého posudku č. X/XXXX zo 17. júna 2020. Pokiaľ bola potom (aj) nižšími súdmi
zistená nesprávnosť, resp. odchýlka pri stanovení podielov a tomu zodpovedajúcich hlasov, táto bola v

konečnom dôsledku na prospech žalobcu; bol mu totiž započítaný väčší podiel, než aký mu prislúchal.
Rovnako tak odvolací súd poukázal na celkom zjavne nesprávny matematický výpočet žalobcu, ktorý
jednak stotožnil podiel žalobcu konštatovaný znalkyňou v rozsahu 2538, pričom uvedený podiel sa
nerovná počtu hlasovacích práv, t.j. počtu hlasov pre potreby hlasovania, a jednak žalobca svoj podiel
(nie počet hlasov) odčítava od počtu hlasov odovzdaných (hlasujúcich) za návrh (teda nie všetkých

hlasov) podielnikov. Odvolací súd v tejto súvislosti preto poukázal na to, že žalobca matematicky
pracoval s údajmi (hodnotami), ktoré sú pre matematickú operáciu navzájom nespôsobilé a preto
metodika výpočtu použitá žalobcom bola prima facie nesprávna.

13. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 malo určujúci význam vymedzenie

„právnej" otázky, ktorá bola riešená odvolacím súdom, avšak dovolací súd ju riešil odlišne resp.
rôzne. Pritom, ako už dovolací súd uvádza vyššie, sama polemika dovolateľa s právnymi názormi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia nezodpovedajú kritériu danému
týmto ustanovením (1Cdo/51/2017, 2Cdo/71/2018, 3Cdo/172/2018, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,
6Cdo/128/2017, 7Cdo/99/2018, 8Cdo/169/2018). Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého

vyvodzuje z tohto ustanovenia, nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny
dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie
založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na mysli). Ak
by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu (3Cdo/141/2018).

14. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky relevantnej podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP
dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok,
ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa
(advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa); v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil
procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa koncepcii právnej úpravy dovolania a

dovolacieho konania.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným
v § 432 ods. 2 CSP, dovolací súd odmietol jeho dovolanie podľa § 447 písm. f/ CSP, v zmysle ktoréhodovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak
dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

16. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.