Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Csp/109/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822202990
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7822202990.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.
so sídlom v Bratislave - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o. so
sídlom v Bratislave - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 4.505,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.505,28 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.962,52 eur od 23. 08. 2022 do zaplatenia, to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.12. 2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 4.505,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.962,52 eur od

23. 08. 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo
dňa 14.12.2021 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi

po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 18.06.2020 Zmluvu č.
5171168687 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva
názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ Žalovaný

napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušilsvoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade

s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
k 22.08.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Žalovaný pred postúpením pohľadávky vykonal úhrady vo výške 252,17 eur. Úhrady žalovaného pred
postúpením pohľadávky boli započítané nasledovne: na istinu suma 37,48 eur, na zmluvný úrok suma
181,25 eur, na úrok z omeškania suma 0,00 eur, na poplatky suma 33,44 eur. Pohľadávka žalobcu

predstavovalakudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkysumuvovýške3394,17eur,ktorápozostávala
z istiny vo výške 2 962,52 eur, z riadneho úroku vo výške 363,82 eur, zo zmluvného úroku z omeškania
do zosplatnenia vo výške 3,06 eur, z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 35,33 eur a z poplatkov
vo výške 29,44 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky

do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 eur. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyzo16.júna2020sp.zn.5Cdo42/2020zverejnenýmvZbierkestanovískNSarozhodnutísúdov
SR pod č. R5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z
istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Rovnaký právny
názor vyjadril Najvyšší súd Slovenskej Republiky aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn. 1 Cdo 208/2019,

2 Cdo 115/2019, 2 Cdo 83/2020, 3 Cdo 113/2019, 7 Cdo 111/2019, 7 Cdo 307/2019, 8 Cdo 125/2018,
etc.), v ktorých uznal v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nárok veriteľa na úrok z istiny vo
výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Žalovaná suma predstavuje
sumu vo výške 4 505,28 eur, pričom žalobca si s poukazom na uvedenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR uplatňuje pohľadávku v nasledujúcej štruktúre : - istina vo výške 2.962,52 eur - riadny úrok

vo výške 1.510,26 eur predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí (X), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (Y), t.j. 1.691,51 eur (X) – 181,25
eur (Y) = 1.510,26 eur (Z). Výška úroku z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí (X), je možné vypočítať tak, že od celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle
Zmluvy o úvere odpočítame výšku poskytnutého úveru predstavujúcu výšku istiny a tiež poplatky, ktoré

bybolpovinnýpririadnomplneníveriteľoviuhradiť.Celkovúvýškupoplatkovvypočítameakosúčinpočtu
mesačnýchsplátokavýškytaktodohodnutéhopoplatku.Príkladnývýpočetprdložilvprílohe:poplatkyvo
výške 29,44 eur, zmluvný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 3,06 eur. Zvyšnú časť pohľadávky
sižalobcavtomtokonaníneuplatnil.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka„Akjedlžníkvomeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a

zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v
zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia." Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka „Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva." Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 2
Civilného sporového poriadku „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo." Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku „Každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej

republiky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdneho
dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené." Žalobca ohľadom
uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany
zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn.
6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených

veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou
otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti
odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach
C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie
svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania

pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s
plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu
odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak
vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnostikumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania." Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. S účinnosťou od
01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z
omeškaniapodľaustanovenia§517ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkapočnúcdňom

23.08.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Na základe uvedených
úhrad žalovaného žalobca vyčísľuje úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky nasledovne:
5% ročne zo sumy 2.962,52 eur od 23.08.2022 do zaplatenia.

2. Súd v konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 4Csp/109/2022 – 74 zo dňa 09.01. 2023, ktorým uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.505,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,00% ročne zo sumy 2.962,52 eur od 23.08. 2022 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške
621,51 eur a ostatné trovy konania vo výške 200,- eur.

3. Podľa ust. § 116 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (v texte ďalej len ako „C. s. p.“) ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou

osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie
skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

4. V zmysle ust. § 106 ods. 3 C. s. p. písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Uznesením sp.zn. 4Csp/109/2022 – 89 zo dňa 03.04. 2023 súd Platobný rozkaz 4Csp/109/2022 –
74 zo dňa 09.01. 2023 (z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu žalovanému a to so súčinnosťou

Obvodného oddelenia PZ Prešov, Lustráciou pobytu žalovaného v rámci súdu dostupných evidencií
vedených Registrom obyvateľov SR, Zborom väzenskej a justičnej stráže a Sociálnou poisťovňou )
zrušil.

6. Súd tak dňa 04.05. 2023 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli Okresného súdu

Rožňava. Žaloba s prílohami bolo týmto spôsobom žalovanému doručená dňa 19.05. 2023.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to
Platobnou históriou, Výpisom z úveru, Špecifikáciou nároku, Príkladným výpočtom riadneho úroku,
Oznámením o postúpení, Pokusom o zmier, Podacím hárkom k Pokusu o zmier, Osvedčením,

Zmluvou o postúpení, Prílohami k zmluve o postúpení, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/
CE, s prílohami, Zmluvou o splátkovom úvere č. 5051859686, Vyhlásením mimoriadnej splatnosti,
Všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, Výzvou
pred zosplatnením, Výzvou pred postúpením, Platobnou históriou a Oznámením o postúpení.
Zmluvou, Vyhlásením mimoriadnej splatnosti, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Obchodnými

podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, Výzvou pred postúpením a Výzvou pred zosplatnením.

8. Právnyzástupcažalobcusanapojednávaniedňa 01.06.2023nedostavil,svojuneúčasťospravedlnil.
Vo svojom vyjadrení uviedol že nárok uplatnený podanou žalobou podľa jeho názoru preukázal
predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia, v

dôsledkučohojepotrebnévšetkyžalobcomtvrdenéskutočnostivtomtokonanípovažovaťvsúladesust.
§ 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) za nesporné. Žalobca v tejto
súvislosti uviedol, že žalovaný bol pred postúpením pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu
v nepretržitom omeškaní so splácaním čo i len časti tohto záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní a pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia v celom rozsahu splatná. Zároveň žalobca uviedol, že jeho

právny predchodca v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou
preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol,
aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu,pričom v záujme čo možno najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia vecí súhlasí s takýmto
rozhodnutím vo veci samej aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na uvedenom súdnom
pojednávaní. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP Skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Pre úplnosť žalobca v tejto
súvislosti uvádza, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť
ako spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku
čoho žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný

v celom jeho rozsahu a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto
riadne preukázaný nárok a navyšovať tak vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako
vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie,
ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval
v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť takýchto skutočností, na základe čoho
by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť

skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako
významné pre priznanie ním uplatneného nároku, nakoľko žalobca nemal možnosť získať vedomosť o
vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov
v tomto smere. Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsp/55/2022 z 23.11.2022: Ako
vyplynulo z obsahu spisu, súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa 11. 08. 2022 v neprítomnosti

žalobkyne a jej právneho zástupcu s tým, že na tomto pojednávaní oboznámil listinné dôkazy a po tom,
čo konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, žalobu v napadnutej časti v celom rozsahu
zamietol. Zákonná úprava síce umožňuje súdu pokračovať v konaní aj v neprítomnosti účastníkov
za splnenia zákonných podmienok (§ 183, § 184 CSP), ale aj v takomto prípade (keď súd vykoná
pojednávanie a rozhodne v neprítomnosti účastníkov) musí dbať na to, aby nedošlo k takému zásahu

do práv a právom chránených záujmov účastníka, ktoré by malo za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, a to i s prihliadnutím na ust. § 181 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého by súd mal určiť,
ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré nie, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
dôkazy nevykoná. Súd by tiež mal uviesť svoje predbežné právne posúdenie, tak aby sa účastník
mohol prípadne v ďalšom konaní brániť a predložiť iné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Účastník

totiž nemôže predvídať myšlienkový postup súdu a pokiaľ súd až v rozhodnutí vo veci samej konštatuje
neunesenie dôkazného bremena zo strany účastníka, tento nemá možnosť, tak ako to napokon správne
konštatuje i odvolateľka vo svojom odvolaní, sa voči takémuto hodnoteniu brániť a poprípade navrhnúť
ďalšie dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyššie uvedenými
zásadami neriadil, keď žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou, čím jej

znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva a zároveň jeho rozhodnutie potom v tomto štádiu
konania a dokazovania vychádza zo zatiaľ nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom konaní
bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyporiadať sa s námietkami žalobkyne, týkajúcimi sa jej aktívnej
legitimácie v konaní, a to i s prihliadnutím na uznesenie o pripustení zámeny účastníkov na strane
žalobcu a umožniť jej poprípade navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa zosplatnenia

úveru, lebo len potom bude môcť vo veci opätovne rozhodnúť za súčasného zachovania procesných
práv žalobkyne. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/172/2020 z 19.01.2021:
Požiadavka na dôslednom zachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého
rozhodnutia, ktoré súd založí na neaplikovaní právnej domnienky o nespornosti skutkových tvrdení.
Bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a

právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej
hľadiska nejavili ako významné, dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva.
Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na to, že v
odvolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené
možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov (§ 366 C.s.p.).

Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoCsp/48/2021 z 23.02.2022: „Strany
sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu. Avšak ani v konaniach so slabšou stranou, t.j. v spotrebiteľských sporoch sa nepopiera princíp

kontradiktórnosti ani povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena. Podľa § 295 CSP súd môže aj bez
návrhu spotrebiteľa vykonať dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a toto ustanovenie zároveň
spotrebiteľovi umožňuje spotrebiteľovi označiť skutočnosti a dôkazy na svoje tvrdenia až do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, pričom sa nepoužijú zásady zákonnej a sudcovskej koncentrácie. Avšakani toto ustanovenie súdu neumožňuje súdu popierať skutkové tvrdenia, ktoré spotrebiteľ nepoprel.
V zmysle tohto ustanovenia súd môže vykonať dôkazy, ktoré v konaní spotrebiteľ nenavrhol, avšak
vykonanie dôkazu nad procesný návrh spotrebiteľa nezahŕňa v sebe aj popieranie skutkových tvrdení

zo strany súdu, ktoré neboli popreté samotným žalovaným. V prípade, ak určitá skutková okolnosť
tvrdená žalobcom v žalobe a v jeho podaniach nie je zo strany žalovaného (spotrebiteľa) popretá,
resp. namietaná, takáto skutková okolnosť sa považuje podľa § 151 ods. 1 CSP za nespornú a v
takomto prípade súd pri zisťovaní skutkového stavu v súlade s § 186 ods. 2 CSP vychádza z takéhoto
nesporného skutkového tvrdenia. To znamená, že ak určité skutkové tvrdenie nebolo účinne protistranou

popreté, takéto skutkové tvrdenie si konajúci súd osvojí ako zistený skutkový stav, pričom nevykonáva
dokazovanie ohľadne nepopretého skutkového tvrdenia. Teda pokiaľ žalovanému bola doručená žaloba
s prílohami a žalovaný sa k jej obsahu a ani k žiadnym skutkovým okolnostiam nevyjadril, t.j. bol pasívny
v konaní, súd prvej inštancie nemal dôvod nahrádzať procesnú aktivitu žalovaného aj napriek tomu,
že má postavenie spotrebiteľa, vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu žalobcu o odstúpení od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, ale mal z tohto nepopretého skutkového tvrdenia vychádzať. Preto pokiaľ

žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nahradil procesnú aktivitu žalovaného pri popieraní
skutkových tvrdení, odvolací súd považoval v tejto časti odvolanie žalobcu za dôvodné, pričom takýto
procesný postup nie je v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania a nestrannosti súdu.
Takýmto procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace
procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“ Podľa uznesenia

Krajského súdu v Trenčíne , . zn. 8Cob/82/2021 z 28.04.2022: „Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie
skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, má to za následok, že tieto skutkové tvrdenia sa
budú považovať za nesporné. V predmetnom spore žalovaní 1/, 2/ skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli,
k žalobe sa nevyjadrili, preto sa aplikuje zákonná domnienka o nespornosti žalobcových skutkových
tvrdení v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Ak sú skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva

dokazovanie,pretoženespornéskutočnostisavprocese,vktoromsauplatňujeprincípformálnejpravdy,
nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a vychádza z nich
pri svojom rozhodnutí . Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich
práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a
tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na

všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
účastníkkonaniauplatňujesvojenároky,alebosabrániichuplatneniu,prípadneštádiacivilnéhoprocesu
(porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).
S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie

uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný
a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával procesný kódex za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým
odňal účastníkovi jeho procesné práva. O taký prípad išlo aj v prejednávanej veci, kde súd prvej inštancie
žalobu zamietol napriek tomu, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou spochybnené.

9. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia, bol predvolaný z adresy trvalého pobytu,

predvolanie mu nebolo doručené z dôvodu, že si ho neprevzal v odbernej lehote.

10. Podľa § 2 ods. 1/, 2/, 3/ Občiansky zákonník občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch
majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva

a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

11. Podľa § 52 ods. 1/, 2/, 3/, 4/ Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 9 z.č. 129/2010 Z.z.
(1)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)

identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)

upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)

informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)

právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 3 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
(3)
Akzmluvaospotrebiteľskomúverenadobuurčitúobsahujedohoduoamortizáciiistiny,jeveriteľpovinný

poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4)
Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5)
Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich

úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere.
(6)
Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
(7)Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,

ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.
(8)

Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.
(9)
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

(10)
Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,

ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú
službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas
spotrebiteľa.
(11)
Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského

úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15
dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

13. Nárok žalobcu súd považoval za dôvodný, preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
4.505,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.962,52 eur od 23.08. 2022

do zaplatenia.

14. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného a účinného od 01.01. 2015 „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.“

15. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania, ktorý vyčíslil od 23.08. 2022.

16. V zmysle ust. § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

17. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ust. § 255 ods. 2 C. s. p.)

18. Súd žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému v plnom rozsahu.

19. Podľa ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364

C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).