Uznesenie Judgement was issued on Sunday, July 2, 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202613
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4423202613.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, v spore žalobcu: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. XX, XXX XX B., právne
zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o. so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové
Zámky, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná JUDr. Ing. Petra Štofková, advokátka a konateľka, proti
žalovanej: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. XX, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Súd nariaďuje neodkladnéopatrenie,podľaktoréhoukladážalovanejzdržaťsapredaja,prenájmu
ako aj akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, nachádzajúceho sa v kat. území B., obec B., okres
Z. I., vedenou Okresným úradom Z. I., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako stavba so súp.č. XXX na
parc. č. XXXX/X - rodinný dom v podiele 1/1, bez súhlasu žalobcu V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G.
XX, XXX XX B., a to až do zániku a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 33,- eur,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2023 domáhal prostredníctvom

právnej zástupkyne uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa predaja, prenájmu, ako aj akéhokoľvek
nakladaniasnehnuteľnosťoubližšiešpecifikovanouvovýrokutohtouzneseniavbodeI.,abybezsúhlasu
žalobcu sa zdržala predaja, prenájmu a akéhokoľvek nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, a to až
do zániku a vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobcu a žalovanej. V prípade
úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.
1.1 Žalobca uviedol, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Nové Zámky č. k. 7P/45/2023 dňa 26.06.2023, ale ku dňu podania tohto návrhu nebol účastníkom
doručovaný tento rozsudok, a teda nenadobudol ešte právoplatnosť. Manželstvo strán sporu bolo
uzavreté dňa 10.01.2015 v Z. I.. Žalobca uviedol, že ako manželia počas trvania manželstva nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, a to rodinný dom nachádzajúci sa v kat. území B.,
obec B., okres Z. I., vedený Okresným úradom Z. I., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako stavba so súp.
č.XXXnaparc.č.XXXX/X,rodinnýdomvpodiele1/1kcelku.Pozemokpodrodinnýmdomomnadobudla

žalovaná ešte pred uzavretím manželstva a bola vedená ako výlučná vlastníčka pozemku, stavebné
povolenie na stavbu rodinného domu bolo vydané len na meno žalovanej, hoci bolo vydané už počas
manželstva strán sporu, a to dňa 14.04.2015. Žalobca nemal problém s tým, že stavebné povolenie bude
vydané len na meno manželky, lebo to bolo len pár mesiacov po svadbe a plne manželke dôveroval.
Všetky povolenia vybavovala výlučne žalovaná a boli vystavené na jej meno. Následne bol aj rodinný
dom zapísaný v katastri nehnuteľností iba na meno žalovanej. Žalobca mal za to, že napriek uvedenej

formálnej evidencii nehnuteľnosti na meno žalovanej v katastri nehnuteľností, je právny stav taký, že sa
bezpochyby jedná o rodinný dom postavený, a teda nadobudnutý za trvania manželstva, a preto patrído bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Rodinný dom bol v celom rozsahu nadobudnutý zo
spoločných finančných prostriedkov, za tým účelom strany sporu čerpali na výstavbu rodinného domu
hypotekárny úver, ktorého dlžníkmi sú obaja tak, ako to vyplýva zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. 347905

zo dňa 08.09.2015, ktorú strany sporu uzavreli s Československou obchodnou bankou, a.s. V súčasnosti
uviedol, že je taká situácia, že ako manželia sú v podstate rozvedení a žalovaná začala rodinný dom
predávať bez súhlasu žalobcu. Žalobca našiel inzerát realitnej kancelárie HALO reality a zistil, že rodinný
dom, v ktorom býva, je na predaj.
Žalovaná sa so žalobcom vôbec nedohodla o tom, že dá dom na predaj, nevyžiadala si od neho súhlas,

a teda žalovaná bez súhlasu žalobcu a bez toho, aby vôbec o tom vedel, začala predávať ich spoločný
rodinný dom. Rovnako ani príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor nemá vedomosť o tom, že sa
jedná o nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a teda v prípade predaja by zrejme
nevidel ani prekážku pri vklade vlastníckeho práva. Žalobca má rovnako obavu, že keby k predaju došlo,
žalovaná by mu na neho pripadajúce finančné prostriedky nikdy dobrovoľne nevyplatila.
Na základe uvedených skutočností má žalobca dôvodnú obavu, že jeho vlastnícke právo je ohrozené,

keď zo zápisu v katastri nehnuteľností nevyplýva, že sa jedná o rodinný dom patriaci do BSM a touto
informáciou nedisponuje ani Okresný úrad Z. I., katastrálny odbor. Žalobca má ďalej dôvodnú obavu, že
žalovaná uzatvorí kúpnu zmluvu bez jeho vedomia a proti jeho vôli bez toho, aby sa s ním dohodla na
kúpnej cene a spôsobe, akým sa naloží s kúpnou cenou. Navyše rodinný dom je zaťažený spoločným
úverom manželov, a preto by primárne pri predaji rodinného domu mali byť prostriedky z kúpnej ceny

použité na splatenie úveru.

2. K návrhu žalobca pripojil sobášny list, z ktorého súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo pred
Mestom Z. I., matričným úradom Z. I. dňa XX.XX.XXXX.
- Zápisnicu o pojednávaní vo veci č. k. 7P/45/2023 týkajúca sa rozvodu manželstva strán sporu a úpravy

práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode s tým, že dňa 26.06.2023 bol vyhlásený
rozsudok, ktorým došlo k rozvodu strán sporu a k úprave práv a povinností k maloletej dcére V. E. X.,
nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode.
- Stavebné povolenie Obce B. zo dňa 14.04.2015 pod č. 2015/10-03-L, na základe ktorého bolo
stavebníčke žalovanej vydané stavebné povolenie na stavbu „Montovaného drevodomu“ a „Garáže“

v zlúčenom územnom a stavebnom konaní. Toto stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.05.2015.
- Zmluvu o poskytnutí úveru č. 347905 zo dňa 08.09.2015, podľa ktorej Československá obchodná
banka, a.s. so sídlom Bratislava poskytla stranám sporu ako manželom úver podľa ustanovení § 497 a
nasl.Obchodnéhozákonníkavplatnomznenízaúčelomvýstavbynehnuteľnosti,atovovýške100.000,-

eur. Jednalo sa konkrétne o objekt úveru: rodinný dom, ktorý bude postavený na parc. C-KN č. XXXX/X
na základe Stavebného povolenia č.: 2015/10-03-L právoplatného dňom 19.05.2015, bude zapísaný na
LV vedenom Okresným úradom Z. I., v katastrálnom území B.. Zmluvu o úvere podpísali strany sporu
a banka.
- List vlastníctva č. XXXX kat. územia B., obec B., okres Z. I., z ktorého zistil, že parcely registra

C-KN č. XXXX/XX vo výmere 123 m2 - záhrada, parc. č. XXXX/X vo výmere 414 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 144 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej
parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XXX je vedený vo výlučnom vlastníctve žalovanej v
podiele 1/1 na predmetnom liste vlastníctva v ČASTI C: ŤARCHY je zriadené záložné právo v prospech
Československej obchodnej banky, a.s. so sídlom Bratislava na základe Zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa 27.06.2019 na nehnuteľnosť - rodinný dom so súp. č. XXX.
- ponuku o predaji rodinného domu inzerovanú cez webovú stránku realitnej kancelárie HALO reality,
z ktorej ponuky je evidentné, že rodinný dom, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je daný na predaj touto realitnou kanceláriou.
- uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/136/2022, ktoré sa týka rozhodnutia v obdobnej

právnej veci.

3. Podľa ustanovenia § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

5.Podľaustanovenia§324odsek1Civilnéhosporovéhoporiadku,predzačatímkonania,počaskonania
a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1, 2 písmeno c), d) Civilného sporového poriadku, neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená.
odsek 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa ustanovenia § 328 odsek 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

8. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 veta prvá a odsek 2 Civilného sporového poriadku, súd môže
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez

nariadenia pojednávania.
odsek 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa ustanovenia § 331 odsek 1 veta prvá a odsek 2 Civilného sporového poriadku, návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo

neodkladné opatrenie nariadené.
odsek 2, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

10. Podľa ustanovenia § 332 odsek 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je
vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Účelom neodkladného opatrenia, je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie
danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje

práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak
tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných
právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Neodkladné opatrenie je opatrením

dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Na nariadenie neodkladného opatrenia
sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná
úprava postupu pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že
je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by navrhovateľ

musel preukázať, že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré
svedčia o tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť
nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne
vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Predbežná ochrana totiž
nepatrí akémukoľvek právu, alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu. Tvrdiť a

osvedčiťtrebataképrávoalebonárok,ktoréhoporušeniealeboohrozeniemôžeefektívnechrániťajpred
neodkladným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma
skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

12. Civilný sporový poriadok vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých
na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Z ustanovení Civilného
sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby
boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakterneodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal
výsluchstránanisinevyžiadalichvyjadrenie.Vnávrhuvšakmusiabyťuvedenérozhodujúceskutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané

skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené
listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

13. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu, teda taký stav právnych pomerov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje
dočasnú a urýchlenú úpravu ich pomerov, ako aj existenciu nároku, realizácia ktorého by bola ohrozená.
Nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za dôvodné pokiaľ nie je osvedčené ohrozenie
vzťahu, ktorý má byť chránený.

14. Na základe predloženého návrhu žalobcu a listinných dôkazov pripojených k návrhu mal súd za

to, že je potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu vyhovieť, lebo je tu dôvodná
obava, že sa ďalej bude predmetná nehnuteľnosť prevádzať na ďalšie subjekty, a preto je potrebné
dočasne upraviť pomery, kým nedôjde k majetkovému vysporiadaniu manželov po rozvode manželstva,
keďže žalobca preukázal, že medzi stranami sporu je toho času ku dňu rozhodnutia o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne rozhodnuté o rozvode manželstva strán sporu podľa

rozsudku sp. zn. 7P/45/2023 zo dňa 26.06.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2023, podľa
ktorého došlo k rozvodu manželstva a k úprave práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, žalobca ďalej preukázal v konaní, že LV k nehnuteľnosti rodinnému domu je vedený vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom žalovaná nadobudla pred uzavretím manželstva do výlučného
vlastníctva iba pozemok, čo je evidentné z titulu nadobudnutia na LV č. XXXX kat. územia B., že tento

pozemok nadobudla Kúpnou zmluvou vo forme Notárskej zápisnice N 154/2014, Nz 22532/14 zo dňa
13.06.2014, avšak zo Stavebného povolenia vydaného Obcou B. dňa 14.04.2015 pod č. 2015/10-03-
L vyplýva, že toto bolo vydané počas trvania manželstva opäť na meno iba žalovanej a bola povolená
stavba „montovaného drevodomu a garáže“ a Zmluvou o poskytnutí úveru č. 347905 zo dňa 08.09.2015
žalobca preukázal, že počas trvania manželstva strany sporu čerpali od Československej obchodnej

banky, a.s. so sídlom Bratislava úver vo výške 100.000,- eur na výstavbu nehnuteľnosti, teda rodinného
domu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX iba vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalobca ešte preukázal
skutočnosť, že žalovaná bez jeho súhlasu predáva spoločne nadobudnutú nehnuteľnosť, rodinný dom
prostredníctvom realitnej kancelárie HALO reality podľa doloženého listinného dôkazu z čl. 31-33, kde je
nehnuteľnosť vyfotená a je uvedené, že je „na predaj, rodinný dom B., 4-izbový bungalov - novostavba

za cenu 257.990,- eur“.

15. S poukazom na listinné dôkazy predložené žalobcom súd vyhodnotil jeho návrh ako dôvodný, lebo
preukázal, že rodinný dom bol v celom rozsahu od počiatku výstavby až do jeho ukončenia stavaný
počas trvania manželstva, na stavbu rodinného domu bol čerpaný hypotekárny úver, z ktorého sú

zaviazaní obaja manželia, a preto nie je spor o tom, že rodinný dom je majetkom patriacim do BSM
strán sporu. Neodkladnú potrebu úpravy pomerov žalobca preukazuje tak, ako je vyššie uvedené
inzerátom, z ktorého vyplýva, že žalovaná dala rodinný dom na predaj, a to bez súhlasu žalobcu, bez
ktorého by mohla podpísať aj prípadnú kúpnu zmluvu. Okrem toho aj z LV č. XXXX kat. územia B.
vyplýva, že ani príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor nemá vedomosti o tom z takto zaevidovanej

nehnuteľnosti, že patrí do majetku BSM. Žalobca všetkým vyššie uvedeným preukázal dôvodnú obavu a
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu, lebo nehnuteľnosť rodinný dom jednoznačne patrí do
BSM a táto skutočnosť nevyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXXX a na druhej strane preukázal
skutočnosť ,že žalovaná napriek tomu, že vie, že rodinný dom patrí do masy BSM, túto predáva bez
súhlasužalobcu,protijehovôliabeztoho,abysasnímdohodlanakúpnejceneaspôsobe,akosanaloží

s kúpnou cenou. Z týchto dôvodov bolo potrebné upraviť dočasne stav neistoty medzi stranami sporu, a
toaždočasuvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,čiuždohodou,rozhodnutímsúdu
alebo vyporiadaním zo zákona podľa § 149 OZ. Pri takto formulovanom neodkladnom opatrení nebolo
potrebné, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo neodkladné opatrenie
podľa výroku I. uznesenia vytvorí pevný a trvalý základ pre ďalšie vzťahy medzi stranami sporu ohľadom

rodinného domu, a to až do času, kedy dôjde k vyporiadaniu BSM, teda do času, kedy zanikne nutnosť
súhlasu oboch manželov v iných ako bežných veciach.16. Z týchto dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, lebo ho
vyhodnotil ako dôvodný.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 odsek 1 C.S.P., lebo v danom prípade
bol podaný len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola podaná žaloba vo veci samej, teda
týmto rozhodnutím sa konanie skončilo a bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.
Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. uznesenia a priznal tento nárok na náhradu trov konania
žalobcovi vo výške 100 % voči žalovanej, lebo bol v konaní plne úspešný, podľa ustanovenia § 262

odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá súdny úradník v súlade s ustanovením § 262 odsek
2 C.S.P.

18. Súd výrokom III. zaviazal žalobcu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa položky 1c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch v platnom znení v sume 33,- eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť priloženým
príkazom k úhrade na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).