Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820203637
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3820203637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B., C. D. E. XXX/X, 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. D. E. XXX/X, 3/ A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. D. E. XXX/X, 4/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C.
D. E. XXX/X, 5/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., B. K. E. XX, právne zastúpení Mgr. Petrom

Mešencom, advokátom, so sídlom Bratislava, ul. Prievozská č. 1314/39, IČO: 50 287 222, 6/ maloletá F.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., C. M. E. XXXX/X, zastúpená zákonnou zástupkyňou N. N. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L., C. M. E. XXXX/X, právne zastúpená Mgr. Petrom Mešencom, advokátom,
so sídlom Bratislava, ul. Prievozská č. 1314/39, IČO: 50 287 222, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, ul. Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441,
právne zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Bratislava, ul. Vajnorská č. 55,
IČO: 42 174 856, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 7. júla 2022, č. k. 7C/24/2020-254, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., III.
p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ s a p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi1/sumu
17.000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 20.000,- eur, žalobcovi 3/ sumu 10.000,- eur, žalobcovi 4/
sumu 7.000,- eur, žalobkyni 5/ sumu 23.000,- eur, žalobkyni 6/ sumu 26.000,- eur, všetkým do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ zamietol, výrokom
III. priznal žalobcom 1/ až 6/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to
každémuznichzpriznanejsumyavýrokomIV.štátunáhradutrovkonaniaprotistranámsporunepriznal.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11,
§ 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ďalej článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ďalej článkom 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 10 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, ďalej ustanoveniami § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001
Z. z. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali náhrady
nemajetkovej ujmy voči žalovanému na tom skutkovom základe, že O. P. Q. pri vedení motorového

vozidla prešiel do protismeru, kde sa zrazil s protiidúcim motorovým vozidlom, ktoré
viedol A. H., ktorý v dôsledku zrážky utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Vodič motorového
vozidla, O. P. Q., bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza uznaný vinným zo spáchania daného skutkus tým, že osobné motorové vozidlo vinníka dopravnej nehody bolo poistené v čase dopravnej nehody
u žalovaného. Žalobcovia sa tak domáhali náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému.

3. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného.
Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba pod
pojmom škoda použitým v zákone o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom rozumieť. Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom
zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým. Účelom

poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť následky škôd, ku ktorým
došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je
usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa
súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu,
ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do zodpovednostných práv, musí byť aj
táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Ak by mal platiť výklad pojmu vychádzajúci z textu

zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, resp. výklad vychádzajúci výlučne
z ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej
ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné majetkové riziko
subjektov zodpovedajúcich za takúto majetkovú ujmu. Odškodnenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
je náhradou nemajetkovej ujmy poskytovanej z úrazového poistenia. Nie je rozumný dôvod, pre ktorý

by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení blízkej osoby pri dopravnej nehode mala byť
predmetom poistného krytia, zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by tomu tak
nemalo byť. Pri výklade pojmu škoda pre účely zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné vychádzať z chápania tohto pojmu
v komunitárnom práve. Zodpovednostný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie,

ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo
dňa 16.09.2009. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto
pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie ujmy alebo
škody. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú a nemajetkovú ujmu (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 06.05.2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA). Súdny dvor Európskej

únie v rozsudku zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 Haasová vyslovil záver, že príslušné ustanovenia
smerníc o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle,
že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej

nehode. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 666/2016, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č. k. 6Mcdo/1/2016, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 61/2018, 8Cdo/6/2018,
8Cdo/177/2018, 7Cdo/154/2018, 5Cdo/178/2018, ktoré predstavujú ustálenú súdnu prax v riešení
otázky vecnej pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete
dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko účastníkom toho poistného

vzťahujepoisťovňa,jedanávecnápasívnalegitimáciavsporeonáhradunemajetkovejujmy.Žalobcovia
1/až6/dispozičnýmúkonompredmetomsúdnehokonaniaurobilinárok onáhradunemajetkovej
ujmy za stratu blízkej osoby, usmrtenej pri dopravnej nehode dňa 08.07.2019. Za žalovaného označili
KOOPERATIVU poisťovňa, a.s.

4. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú existencia ujmy, porušenie právnej
povinnosti, resp. protiprávny úkon spočívajúci v konaní tretej osoby, zodpovednej za narušenie
osobnostných práv žalobcu (žalobcov), príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.
Občiansky zákonník v ust. § 116 a § 117 definuje osoby blízke. A. H., ktorý bol dňa 08.07.2019 usmrtený
pri dopravnej nehode, bol synom žalobkyne 2/, súrodencom (polorodým) žalobcu 3/, plnorodým

súrodencom žalobcu 4/, otcom žalobkýň 5/ a 6/ s tým, že žalobca 1/ nebol rodičom zosnulého, ale išlo
o vzťah manžel - dieťa manžela, ktorý nie je jeho dieťaťom. V konaní nebolo sporné, že v čase
dopravnej nehody bolo motorové vozidlo Hyundai i40 poistené u žalovaného na základe
poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu
s tým, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je oprávneným nárokom v zmysle zákona

č.381/2001Z.z.Akobolouvedené,preúčelyzákonač.381/2001Z.z.jepotrebnépojemškodavykladať
extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých. Účelom poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s ichprevádzkou. Pri výklade pojmu škoda pre účely tohto zákona je potrebné vychádzať z
chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Uvedený zákon bol výsledkom transpozície smerníc EÚ.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo/1/2016, z ktorého

vyplýva, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je aj
nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej
nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa vecne
pasívne legitimovaná, na ktoré rozhodnutie odkazuje okrem iných aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,

na ktoré už súd prvej inštancie poukázal v bode 71 svojho odôvodnenia. Žalovaný je preto v tomto spore
vecne pasívne legitimovaný, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z., § 11, § 13 a § 823 Občianskeho zákonníka. Nie je preto možné konštatovať pochybenie žalobcov
1/ až 6/, keď zvolili práve túto možnosť domáhania sa nároku na náhradu majetkovej ujmy a nežalovali
vodiča, ktorý spôsobil smrť ich blízkeho.

5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na čl. 2 ods. 2 veta prvá CSP, ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona č.
8/2009 Z. z. a § 193 veta tretia CSP, kedy dňa 08.07.2019 pri vedení vozidla došlo k dopravnej nehode,
v dôsledku ktorej A. H. utrpel zranenia, ktorým na jej mieste podľahol. Z rozsudku OS Prievidza,
č. k. 1T/37/2020-197 zo dňa 20.05.2020 vyplýva, že O. P. Q. porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona
č. 8/2009 Z. z., kedy začal predchádzať pred ním jazdiace motorové vozidlo, čím prešiel s motorovým

vozidlom do protismeru, kde sa zrazil s protiidúcim motorovým vozidlom Ford Focus, ktoré viedol
ako vodič A. H.. Z rozhodnutia Okresného súdu Prievidza nevyplýva, že by príčinou nehodového deja
bolo aj vlastné konanie, spoluzavinenie A. H..

6. Žalobcovia 1/ až 6/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnili tým, že

protiprávnym konaním O. P. Q. u nich došlo k nenávratnej deštrukcií medziľudských vzťahov, ktoré tvorili
základ ich súkromného života so A. H., ktorého súčasťou je i rodinný život. Jeho neočakávané úmrtie
ich zasiahlo tak, že následky sú neodstrániteľné a trvalé.

7. Žalobca 1/ nebol rodičom zosnulého. Z jeho výsluchu, ako aj z výsluchu žalobcov 2/, 4/, písomných

podaní, mal súd za preukázané, že A. H. vychovával od piateho roku veku ako vlastného syna,
vodil ho do a zo školy, navštevoval s ním športové podujatia, kultúrne pamiatky, predstavenia v kine,
zoologickú záhradu, chodili na prechádzky, do parku, učil ho remeselníckym zručnostiam, pripravoval na
reálny život. Zosnulý v ňom našiel dobrého a starostlivého otca. Domácnosť žalobcov 1/, 2/ navštevoval
pri príležitosti rodinných podujatí a vždy, keď to bolo možné. Zo vzájomnej prítomnosti boli obaja šťastní,

keď pracoval na pozícii vodič taxi služby či vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, niekedy u nich
prespal.Vzájomnesipomáhaliaprejavovaliosebazáujemnielenosobnýmkontaktom,aleajtelefonicky.
Naposledy spolu hovorili zhruba 20 minút pred dopravnou nehodou. Žalobcovia 2/, 4/, 5/ tiež vnímali
vzťah žalobcu 1/ so zosnulým ako vzťah otca so synom. Na základe týchto zistení je možné
vyvodiť, že vzťah žalobcu 1/ a zosnulého bol vzťahom blízkych osôb, manžel a dieťa manžela, ktoré

síce nie je jeho dieťaťom, avšak v ktorom vzhľadom na jeho kvalitu by ujmu, ktorú by utrpela
jedna z nich, druhá pociťovala ako vlastnú a opačne.

8. Zosnulý bol prvorodeným synom žalobkyne 2/ s tým, že z výsluchu a písomných podaní mal súd za
preukázané, že keď sa narodil, bol to najšťastnejší deň v jej živote. Mali spolu vynikajúci vzťah, mohla sa

s ním otvorene o všetkom rozprávať. Po osamostatnení bol naďalej neoddeliteľnou súčasťou jej života.
Udržiavalispolukontakt,naposledycca20minútpreddopravnounehodou.Vsúvislostisvýkonompráce
niekedy v jej a žalobcovom byte prespal. Pri stretnutiach jej prejavoval citovú náklonnosť, priniesol so
sebou optimizmus a radosť. Úroveň vzťahu žalobkyne 2/ so zosnulým s poukazom na
fotografie, vyznanie matky z Facebooku, svedčí o blízkom, úprimnom a plnohodnotnom vzťahu matky

a syna k sebe navzájom.

9. Zosnulý bol súrodencom polorodým žalobcu 3/. Z jeho výsluchu, písomných podaní mal súd za
preukázané, že starší brat bol pre neho vzorom, usmerňoval ho a vzhľadom na sluchové
postihnutie mu bol oporou, ochraňoval ho, učil ho ako má žiť a pomáhal mu v rôznych

životných situáciách. Po osamostatnení ani vzdialenosť nebola prekážkou, aby ďalej udržiavali kontakt,
či už prostredníctvom internetu, alebo osobných stretnutí. Ak pricestoval do B. bez
ohlásenia, žalobkyňa 2/ ako prvého o tom informovala zosnulého. Zúčastňovali sa rodinných podujatí.
Na stretnutia pozýval aj bývalé partnerky. Ako súrodenci nemali problém si povedať: „Ľúbim Ťa bráško“.Úroveň vzťahu žalobcu 3/ a zosnulého svedčí o blízkom súrodeneckom vzťahu - hodnote, ktorá mala
byť na celý život.

10. Zosnulý bol súrodencom plnorodým žalobcu 4/. Z výsluchu mal súd za preukázané, že od
detstva mali dobrý vzťah, vždy si vedeli poradiť, pomôcť. Po jeho osamostatnení sa, udržiavali okrem
osobnej formy kontaktu aj telefonický kontakt alebo prostredníctvom internetu. Do domácnosti žalobcov
1/, 2/ prichádzal, aj tam prespal, keď pracoval. To bola príležitosť, aby sa porozprávali. Stretávali sa aj
na rodinných podujatiach. Naposledy sa stretli 4 až 5 dní pred predmetnou dopravnou nehodou a 2 dni

predtým mu zaslal SMS správu s textom, ako sa má a kedy sa stretnú. Žalobkyňa 2/ potvrdila,
že sa mali radi a pomáhali si. Rovnako ich vzťah hodnotila žalobkyňa 5/ a zákonná zástupkyňa
žalobkyne 6/. Úroveň vzťahu žalobcu 4/ a zosnulého tak svedčí o blízkom súrodeneckom vzťahu.

11. Zosnulý bol otcom žalobkyne 5/. Súd mal za preukázané, že detstvo prežila v jeho blízkosti. Bol
láskyplný, starostlivý, a to aj po rozvode manželstva spolu komunikovali, podporoval ju v odvahe a

priebojnosti, zaujímal sa o jej vnútorný svet, hovoril, že je na ňu hrdý, čo ju posúvalo a motivovalo. Matka
im v stretnutiach nebránila, udržiavali spolu aj písomný a telefonický kontakt. Medzi žalobkyňou 5/ a
zosnulým bol vytvorený vzťah otec a dcéra, ktorý sa vyvíjal od jej detstva. Zosnulý sa zapájal do jej
života. V čase predmetnej dopravnej nehody mali formu vzťahu, keď žalobkyňa 5/ bola takmer dospelá a
zo strany otca však naďalej vnímala podporu, emočnú a citovú náklonnosť. Počas výsluchu nedokázala

zakryť bolesť z jeho smrti.

12. Zosnulý bol otcom žalobkyne 6/. Z výsluchu jej zákonnej zástupkyne mal súd za
preukázané, že v spoločnej domácnosti žili po dobu dvoch rokov, spoločne a s láskou sa o
ňu starali. Po ukončení vzťahu sa vždy vedeli dohodnúť na stretnutí otca s maloletou vrátane účasti na

rodinných podujatiach. Maloletá nepociťovala jeho deficit. Žalobkyňa 6/ a zosnulý mali medzi
sebou vytvorené citové puto otca a dcéry.

13. Vzťah žalobkyne 2/ a zosnulého bol blízkym, úprimným, plnohodnotným vzťahom matky a syna
k sebe navzájom. Aj keď po jeho osamostatnení nežili v spoločnej domácnosti, udržiavali spolu kontakt.

V čase dopravnej nehody zosnulý bol vo veku 40 rokov a žalobkyňa vo veku 60 rokov. V prípade
potreby jej žalobcovia a jej a žalobcovi 1/ zosnulý pomáhal. Žalobkyňa 2/ si absolútne nepripúšťala,
že by bola vystavená životnej udalosti smrti syna, ktorého vychovávala a ktorý bol neoddeliteľnou
súčasťou jej života. Dňa 08.07.2019 navždy stratila možnosť prežívať s ním ako s milovanou osobou
jednotlivé stránky života. Nebola schopná reagovať a sústrediť sa na každodenné aktivity. Až po pohrebe

si uvedomila, že sa jej nikdy nevráti. Smútok sprevádzal pocit viny. Ako rodič sa za zosnulého cítila
zodpovedná počas jeho života. Vyčíta si, že jeho smrti nezabránila. Vzhľadom na zhoršený psychický
zdravotný stav užíva liek Neurol. Ani ku dňu rozhodnutia vo veci samej si neobnovila citovú stabilitu.
Každý deň prichádza za zosnulým na cintorín, píše mu správy. Zo súhrnu všetkých skutočností je
potom možné vyvodiť, že tragické úmrtie syna A. H. predstavuje pre žalobkyňu 2/ závažnú ujmu v jej

osobnostných právach, v práve na súkromný život, súčasťou ktorého je aj rodinný život. V konaní nebolo
preukázané, že by vodič O. P. Q. sa ospravedlnil žalobkyni 2/. Vo svojej výpovedi na pojednávaní
síce uviedol, že napísal žalobkyni 2/ ospravedlňujúci list po tom, ako bol prepustený z nemocnice, avšak
v tom čase mu nebolo odporúčané, aby ho odovzdal. Adresu žalobkyne 2/ ani ostatných žalobcov
nepoznal. List s ospravedlnením sa do dispozície žalobkyne 2/ nedostal. Majetkové pomery pôvodcu

zásahu je potrebné vnímať len ako výnimočný nástroj na zmiernenie prílišnej tvrdosti. Nemôže byť
daná priama úmera medzi zásahom do jeho majetku a výškou náhrady. Právo na súkromie, ktorého
súčasťou je rodinný život, je totiž vyššou hodnotou než právo na ochranu majetku pôvodcu zásahu.
Jeho majetkové pomery by mohli byť korektívom na elimináciu premrštených či neúnosne vysokých
nárokov. Z dôvodu úplnosti súd poukazuje na to, že majetkové pomery pôvodcu nie sú nepriaznivé,

keďže je vlastníkom bytového priestoru. Na pojednávaní O. P. Q. prejavil ľútosť nad zásahom do
osobnostných práv žalobkyne s tým, že v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v trestnom konaní je
prejavenie ľútosti motiváciou páchateľa docieliť zníženie trestu. Vyslovenie ľútosti v akejkoľvek forme je
považované za elementárny prejav slušnosti. Dopad na duševnú sféru škodcu nie je spôsobilý mať vplyv
na vnímanie ujmy žalobkyňou 2/. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal okolnosťami rozhodujúcimi pre

určenie konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Mcdo/15/2012 ako aj zákon č. 461/2003 Z. z., kedy výška nároku, ak poškodený zomrel
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, predstavovala v prípade manžela a manželky
730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eur a v prípade nezaopatrenéhodieťaťa vo výške polovice jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn
jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nemohol presiahnuť 46 485,40 eur. V roku 2019 50-
násobok minimálnej mzdy predstavoval 26 000,- eur, Okresný súd Prešov rozsudkom

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/149/2017 priznal manželke ako aj matke za
stratu manžela a syna 25 000,- eur, k usmrteniu ktorých došlo pri dopravnej nehode, ďalej rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 5Co/112/2019 bola priznaná každému z rodičov za stratu syna suma
18 000,- eur, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/169/2016 bola priznaná otcovi za stratu
syna suma 20 000,- eur, rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 17C/340/2015 bolo priznané každému

z rodičov za stratu syna 20 000,- eur, Okresný súd Liptovský Mikuláš č. k. 7C/42/2013
rodičom za stratu syna priznal 20 000,- eur a ďalšie s tým, že súd prvej inštancie ďalej poukázal na ďalšie
rozsudky v obdobných veciach, kedy došlo k úmrtiu syna pri dopravnej nehode. Preto vzhľadom na
závažnosť vzniknutej ujmy smrť prvorodeného syna s tým, že žalobkyňa 2/ navždy stratila možnosť, aby
zosnulý bol naďalej súčasťou jej súkromného života, kedy ďalej s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých
došlo k porušeniu práva, na okolnosti úmrtia A. H., ďalej na atribút primeranosti v záujme dosiahnutia

účelu kompenzácie, ďalej s prihliadnutím na okolnosti, žalobkyni 2/ sa pôvodca zásahu neospravedlnil,
ako aj na princíp právnej istoty, dospel súd prvej inštancie k záveruže požiadavky primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci zodpovedá pre žalobkyňu 2/ suma 20 000,- eur.

14. Žalobca 1/ si vytvoril voči zosnulému láskyplný a starostlivý vzťah, prijal ho ako vlastného syna a aj

v čase, keď nežili v spoločnej domácnosti, naďalej boli súčasťami svojich životov a súčasne fungujúceho
rodinného spoločenstva. Volali spolu 20 minút pred dopravnou nehodou. So smrťou
A. H. sa ťažko vyrovnával, veľmi mu chýba, stratil možnosť ďalej rozvíjať svoj život. Smútok zo straty
skrýva vo svojom vnútri, narušil sa jeho vzťah so žalobkyňou 2/ od predmetnej tragédie, čo potvrdili
aj synovia. Zo súhrnu všetkých skutočností je možné vyvodiť, že tragické úmrtie A. H.

predstavuje pre žalobcu 1/ závažnú ujmu v jeho osobnostných právach. Vzhľadom na
závažnosť vzniknutej ujmy smrť syna manželky, s ktorým si vytvorili vzťah s citovou blízkosťou, keď
navždy stratil možnosť aby zosnulý bol súčasťou jeho súkromného života, na okolnosti úmrtia A.
H., na okolnosti, že žalobcovi 1/ sa pôvodca zásahu neospravedlnil, princíp právnej istoty, súd dospel
k záveru, že požiadavke primeranej náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá u žalobcu 1/ suma 17 000,-

eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

15.Vovzťahukžalobcom3/a4/sozosnulýmsúdprvejinštanciepoukázalnato, žezosnulýako
starší brat bol pre žalobcu 3/ vzorom, životnou oporou a pomáhal mu, po osamostatnení sa vzťahy medzi
nimi nepretrhli, boli spolu v kontakte. V motorovom vozidle má jeho fotografiu vždy, keď sa štartuje, sa

na ňu pozrie. Smrť brata je pre neho jednou z najväčších strát, s ktorou sa mohol v živote stretnúť. Píše
mu správy. Žalobca 3/ pracuje na území Českej republiky s tým, že tunajší súd má právomoc a miestnu
príslušnosť v tomto spore konať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 1215/2012, kedy
rozhodné právo určené Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody podľa čl. 3, podľa ktorého
rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode, čl. 9, podľa ktorého

poškodené osoby majú právo žalovať priamo poistiteľa zodpovednej osoby, ak im toto právo patrí
podľa práva rozhodného podľa čl. 3, 4, alebo 5. Žalobca 4/ so zosnulým spolu vyrastali od detstva,
po osamostatnení sa väzby medzi nimi nepretrhli, nečakaná smrť brata ho hlboko zasiahla, veľmi mu
chýba a verí, že sa znova stretnú. Tragické úmrtie A. H. predstavuje aj pre žalobcov 3/, 4/ závažnú
ujmu na ich osobnostných právach. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutia ako okresných,

tak aj krajských súdov, napríklad Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/149/2015, kde bola priznaná
súrodencom za stratu brata náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15 000,- eur, Krajský
súd v Trnave č. k. 23Co/188/2019, kde bola priznaná súrodencovi za stratu brata
náhrada nemajetkovej ujmy 7 500,- eur, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/112/2019,
kde bola priznaná suma 10 000,- eur, Krajského súdu v Bratislave č. k. 6cO/169/2016

suma 10 000,- eur. Vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy smrť brata, s ktorým žalobcovia 3/, 4/
mali vytvorený dobrý súrodenecký vzťah, ktorý bol hodnotou na celý život, vyznačujúci sa
citovou blízkosťou, keď navždy stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzájomných vzťahov,
atribút primeranosti v záujme dosiahnutia účelu kompenzácie, vzhľadom na okolnosti, že žalobcom
3/, 4/ sa pôvodca zásahu neospravedlnil, princípy právnej istoty dospel súd k záveru, že požiadavka

primeranej náhrady zodpovedá pre žalobcu 3/ suma 10 000,- eur a žalobcu 4/ 7 000, eur s tým, že takúto
sumu považoval súd prvej inštancie za primeranú okolnostiam prípadu a nepredstavuje prostriedok
neprípustného obohatenia a v prevyšujúcej časti žaloby zamietol.16. Vo vzťahu k žalobkyni 5/ bol zosnulý láskyplný a starostlivý otec vo vývoji osobnosti z pohľadu
na seba, schopnosti presadiť sa, zohrával dôležitú úlohu. Ako maloleté dieťa ju učil chodiť, bicyklovať,
plávať, čítať prvé slová, písať prvé písmená, počítať, pomáhal pri domácich úlohách. Zdravo

sa zapájal do jej života aj vo veku blížiacemu sa dospelosti, naďalej vnímala z jeho strany prípadnú
emočnú citovú blízkosť a záujem.

17. Vo vzťahu k maloletej žalobkyni 6/ súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že so
zosnulým žili v spoločnej domácnosti po dobu dvoch rokov, s láskou sa o ňu starali. Po ukončení

vzťahu sa vždy vedeli dohodnúť na stretnutí otca s dcérou, maloletá žalobkyňa ho mala rada, tešila sa
na jeho prítomnosť, bol súčasťou jej života. O jeho blízkosti svedčia predložené fotografie. Naposledy sa
stretli v deň dopravnej nehody, keď ju bol zaviesť do D.. Márne naňho čaká, pýta sa, kedy
príde,túžipojehoblízkosti.Sosvetrom,ktorý poňomnašla,spávaabalísihodosvojejtašky.Zosúhrnu
týchto skutočností je možné vyvodiť, že tragické úmrtie A. H. predstavuje aj pre žalobkyňu 6/ závažnú
ujmu na jej osobnostných právach, v práve na súkromný život, ktorého súčasťou je aj rodinný život. Súd

prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/149/2017,
kedy bola plnoletému synovi priznaná za stratu otca náhrada nemajetkovej ujmy 15 000,- eur, Krajský
súd v Prešove č. k. 4Co/18/2016 15 000,- eur, Okresný súd v Trenčíne v spojení s Krajským súdom
v Trenčíne č. k. 5Co/6/2021 20 000,- eur, Krajský súd v Trnave č. k. 23Co/25/2023 30 000,- eur,
KrajskýsúdvBanskejBystricič.k.14Co/6/201820000,-eur,KrajskýsúdvKošiciachč.k.5Co/496/2016

20 000,- eur, ako aj ďalšie rozsudky okresných súdov. Žalobcovia poukázali na súdne rozhodnutia, kedy
dvom maloletým deťom bola priznaná za stratu matky suma 100 000,- eur, dvom maloletým deťom za
stratu otca 33 500,- eur, 20 000,- eur, 15 000,- eur, 20 000,- eur, 15 000,- eur. Žalovaný poukázal na
rozhodnutia, kde bola plnoletým dcéram priznaná za smrť matky suma 5 000,- eur a nemajetkovej ujmy,
prípadne 10 000,- eur (Krajský súd v Nitre č. k. 9Co/367/2016) prípadne ďalšie rozhodnutia.

Žalobkyňa 6/ stratila otca vo veku 4 rokov, teda v útlom veku. Po ukončení spolužitia sa rodičia dohodli
na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Maloletá mala právo na styk s otcom s tým, že po
ukončeníspolužitia sarealizovalstykzosnuléhosožalobkyňou6/.Emocionálnevzťahymedzinimi
sa nepretrhli. Následky smrti otca sú trvalé a neodstrániteľné. Stratila právo na výchovu, starostlivosť
z jeho strany. Otec zomrel v produktívnom veku, mal voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť. Zažila pre

ňu nepochopiteľnú bolestivú a náhlu stratu. Vzhľadom na to, že po fyzickej a duševnej
stránke sa ešte len vyvíja, má táto strata na jej budúci život najrozsiahlejšie následky. Vzhľadom na
závažnosť vzniknutej ujmy smrť otca, ktorého absenciu bude žalobkyňu 6/ sprevádzať a ovplyvňovať
ďalším životom, na okolnosti úmrtia, atribút primeranosti, neospravedlnenie sa, dospel súd k záveru, že
požiadavke primeranej náhrady pre žalobkyňu 6/ zodpovedá suma 26 000,- eur. Žalobkyňa 5/ tiež náhle

zostala bez otca, stratila možnosť realizácie, rozvoja ich vzťahu, cítenia emočných potrieb, vzájomných
kontaktov, pričom právo na výchovu a starostlivosť z jeho strany ale nebolo tak výrazné ako u žalobkyne
6/, o dva a pol mesiaca dosiahla vek plnoletosti, na druhej strane mal voči nej zákonnú vyživovaciu
povinnosť s tým, že existenčne by bola na ňom závislá ešte po dobu vysokoškolského štúdia. Preto súd
prvej inštancie vzhľadom na závažnosť ujmy, smrť otca, ktorého absenciu bude žalobkyňu 5/ sprevádzať

a ovplyvňovať ďalším životom, okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, okolnosti úmrtia A.
H., primeranosti v záujme dosiahnutia účelu a kompenzácie, neospravedlnenie sa pôvodcu, princíp
právnej istoty, dospel súd k záveru, že primeranou náhradou nemajetkovej ujmy je suma 23 000,- eur
a v prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol.

18. V konaní ako svedkyňa bola vypočutá G. H. L., avšak vykonaním tohto dôkazného prostriedku
nebolaspochybnenákvalitaaintenzitavzťahovmedzižalobcamiazosnulým.Porozchodevzťahymedzi
svedkyňou a zosnulým zostali chladné. Zakazovala mu styk s maloletou R., neplatil výživné, čo ale
neznamená, že by si neplnil vyživovaciu povinnosť ku žalobkyniam 5/, 6/ a že by s nimi a
so žalobcami 1/ až 4/ neudržiaval kontakt.

19. Ďalej súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, poukázal na nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1/2004, kedy Civilný sporový poriadok nemá ust. § 142
ods. 3 OSP, s tým, že za základ sa považuje, že do práva žalobcov 1/ až 6/ bolo zasiahnuté a výška
nemajetkovej ujmy je druhotná a nadväzujúca. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné považovať

žalobcov 1/ až 6/ za plne procesne úspešných, pretože mali úspech čo do základu uplatneného nároku
a výška závisela z procesného hľadiska od úvahy súdu, a preto o výške náhrady trov konania rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.20. V konaní vznikli trovy štátu, odmena tlmočníka na posunkovú reč s tým, že ust. § 259 CSP
pokrýva aj potenciálne výdavky štátu a súd však náhradu trov štátu nepriznal, pretože žalobca 3/ je
nepočujúci, mal právo konať pred súdom v reči posunkovej, ktorej rozumie.

21. Nad rámec záverov súd zastáva názor, že neuvedenie v žalobe z hľadiska jednotlivých uplatnených
nárokovnanáhradunemajetkovejujmyvšetkýchskutočnostívýznamných prerozhodnutievoveci
nespôsobilo neprejednateľnosť žaloby, pretože potrebné tvrdenia mohli žalobcovia objasniť dodatočne
aj s poukazom na § 129 ods. 1 a § 150 ods. 2 CSP.

22. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne,
prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov
konania. Uviedol, že z imanentnej súčasti inštitútu nemajetkovej ujmy je vodič rozhodujúcou osobou,
ktorá do práv žalobcov zasiahla. Preto treba skúmať pomery na strane pôvodcu, resp. jeho sféry. Vždy

sú pre konanie rozhodujúce majetkové pomery pôvodcu zásahu vodiča a nie poisťovateľa. Žalovaný
ako poisťovateľ má v konaní pozíciu subjektu, ktorý v prípade priznania náhrady po zohľadnení pomerov
osoby, pôvodcu zásahu, za neho nahradí priznanú nemajetkovú ujmu. Konajúci súd síce vypočul vodiča,
ale nezohľadnil jeho majetkové pomery, schopnosť a možnosť uhradiť priznanú náhradu nemajetkovej
ujmy. Konajúci súd uviedol, že vodič je vlastníkom bytu, ale nezohľadnil, že na tento

byt mu bol poskytnutý hypotekárny úver, ktorý spláca. Súd neskúmal výšku úveru ani to, aká finančná
čiastka by pripadla vodičovi v prípade predaja bytu. Rovnako sa konajúci súd nevysporiadal riadne s
prejavom ľútosti vodiča, ktorý svoj čin oľutoval aj v trestnom konaní a aj na pojednávaní pred súdom, čo
súd nijako nezohľadnil. Konajúci súd mal pri prípadnom priznaní výšky ignorovať žalovaného
a vnímať ho len ako subjekt, ktorý za zákonom daných podmienok priznanú náhradu

uhradí. Nie sú rozhodujúce pomery poisťovateľa. Aj napriek situácií, kedy legislatíva výšku náhrady
nemajetkovej ujmy pozostalých explicitne nerieši, je potrebné skúmať kritériá, od ktorých sa následne
samotná výška nemajetkovej ujmy má odvíjať. Žalobcovia si môžu uplatniť v zásade akúkoľvek výšku,
avšak musia svoj nárok dôsledne odôvodniť, preukázať. Konajúci súd nedostatočne zohľadnil pomery
v rodine a tvrdenia žalobcov nepodrobil kritike, kedy možno predpokladať, že tvrdené vzťahy v rodine

nemuseli zodpovedať skutočnosti, čo deklaruje aj partnerský život nebohého. Žalobcovi 6/ konajúci súd
priznal najvyššie odškodnenie, avšak nezohľadnil, že maloletá dcéra síce prišla o otca vo
veku 4 rokov, ale od 2 rokov veku života netvorila s ním spoločnú domácnosť, vídali sa nepravidelne,
maloletá je vo veku, keď primeraný nový partner matky môže byť osobou, v ktorej nájde otcovský vzor
a bude mať aj plnohodnotnú rodinu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS/288/2017, preto

mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to
odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia.
Súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, nedostatočne zohľadnil majetkové
pomery vodiča a dopad do jeho psychickej sféry, jeho ospravedlnenie sa a dôvod, prečo nenavštívil
žalobcov s ospravedlnením. Prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti

považovalzapreukázané,ktorézapreukázanénepovažoval,zakýchdôkaznýchprostriedkovvychádzal
a odôvodnenie je preto podľa názoru odvolateľa nepreskúmateľné. Poukázal pritom na právo účastníka
na spravodlivý proces v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/171/05, ako aj judikatúru
ESĽP Ruiz Torija c/a Španielsko, séria A, č. 303-A, rozhodnutie Komisie vo veci E.R.T: c/a
Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91, rozhodnutie Ústavného súdu SR I.

ÚS 226/2003.

23. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovi 1/ až 6/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Uviedli, že súd v napadnutom rozhodnutí v rozsahu 40 strán rozsiahlym a podrobným spôsobom

popisuje skutkový stav, vykonané dokazovanie zdôvodňuje pasívnu legitimáciu poisťovateľa, právny
základ priznaného nároku, primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k jednotlivým
žalobcom, preto ho nemožno označiť inak ako za dostatočne zdôvodnený. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo sporovej strany, aby sa vo všeobecnosti súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a navrhovaným hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s požiadavkami sporovej strany (4ÚS
252/2004, 1ÚS 50/04). Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani aplikácia príslušných
ustanovení všeobecných záväzných predpisov a rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Poukázali na to, že práve výsluchomžalobcovbolipreukázanécitovéväzbymedzižalobcamiazosnulým.Čosatýkanámietkynezohľadnenia
majetkových pomerov škodcu uviedli, že tieto pomery nepredstavujú okolnosť významnú pre strádanie
poškodeného. Právo na súkromie a rodinný život sekundárnej obeti je funkčne vyššou hodnotou ako

právo na ochranu majetku škodcu. Hájenie ekonomických záujmov škodcu by mohlo pozostalým vzniklú
ujmu ešte prehĺbiť. Ide len o určitý korektív slúžiaci k eliminácii neúnosne vysokých nárokov na náhradu
nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k majetkovým pomerov vodiča, ktorý zavinil dopravnú nehodu poukázali
tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove Co 2/2021 s tým, že prihliadať na
majetkové pomery vodiča v prípade, že žalovaným je poisťovňa, nezodpovedá pravidlám logického

myslenia, iba v prípade, že by žalovaným bol vodič, táto otázka by bola dôležitá a iba v takých prípadoch
bola predmetom preskúmania najvyššími súdnymi inštitúciami. Vo vzťahu k námietke, že žalovanou
je len poisťovňa, s touto sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia,
kedy nie je možné konštatovať pochybenie žalobcov, keď zvolili právo domáhať sa nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy a nežalovali vodiča, ktorý spôsobil smrť ich blízkemu. Čo sa týka nezohľadnenia
ľútosti vodiča, žiadna forma morálneho zadosťučinenia, ani vydanie trestného rozsudku nepostačuje

na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane žalobcov
1/ až 6/. Súd prvej inštancie ďalej riadne zisťoval kvalitu a intenzitu vzťahov jednotlivých žalobcov
k pozostalému rozsiahlym dokazovaním, ako aj ich výsluchom na pojednávaní. Čo sa týka
neprimeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa zohľadnil závažnosť vzniknutej ujmy,
okolnosti za ktorých došlo k porušeniu práva, okolnosti na strane poškodeného, aj pôvodcu zásahu,

požiadavku primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy a rovnako aj požiadavku právnej istoty. V prípade
výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa odkázal na ustálenú a početnú rozhodovaciu prax
priurčenívýškynemajetkovejujmy.Tátozohľadnilaekonomickývývojspoločnosti,kedyNajvyššísúdČR
určil základnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20-násobku priemernej hrubej mzdy pre najbližšie
osoby s tým, že základná suma by mala byť modifikovaná s ohľadom na špecifické okolnosti na strane

poškodeného a škodcu len rádovo v desiatkach percentách. Žalobcovia sa dôrazne ohradzujú voči
tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného, ktorý opakovane poukazoval na možnú motiváciu žalobcu
pri podávaní žaloby, ktorým malo byť získanie finančných prostriedkov. Ubezpečujúc ho, že každý z nich
vrátene dcér zosnulého by oveľa radšej trávili čas so svojím otcom, synom, súrodencom na miesto
toho, aby po tragickej a nečakanej strate blízkeho mohli byť v jeho blízkosti len pri jeho hrobe a museli

opakovane počúvať, že v prípade straty ich otca, syna, brata v podstate o nič nejde a chcú na tejto
strate zarobiť.

24. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý opätovne poukázal na tú skutočnosť,
že žaloba evokuje finančnú motiváciu uplatnenia nároku a potláča satisfakčnú funkciu tohto inštitútu.

Konajúci súd síce vypočul vodiča, ale nezohľadnil jeho majetkové pomery a možnosť uhradiť priznanú
sumu nemajetkovej ujmy. Súd neskúmal výšku úveru, ani to, aká finančná čiastka by prípadne vodičovi
pripadla v prípade predaja bytu. Konajúci súd mal pri prípadnom priznaní výšky náhrady škody na
náhradu nemajetkovej ujmy podľa ich názoru ignorovať žalovaného a tohto vnímať ako subjekt,
ktorý v zákonom daných podmienok priznanú náhradu uhradí. Žalobcovia si môžu v zásade uplatniť

akúkoľvek výšku, avšak musia svoj nárok náležite odôvodniť. Žalobcovi 6/ konajúci súd priznal najvyššie
odškodnenie, avšak nezohľadnil, že maloletá dcéra prišla o otca vo veku štyroch ale od dvoch rokov,
avšak s ním netvorila spoločnú domácnosť a vídavali sa nepravidelne. Žiadali teda rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť, žalobcu zamietnuť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

25. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach stanovených § 379 a 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v súvisiacemu
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti

na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

26. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe

toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebookolnosť. Naopak prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj
náležite vyhodnotil, rešpektujúc zásady formálnej logiky.

27. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je
koherentný, jeho rozhodnutie konzistentné, rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené
v rozsudku ako aj závery, ku ktorým dospel sú racionálne a spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedenýmvust.§220ods.2CSP.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkupreto

odkazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

28. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštatnčný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny
relevantný právny, ani relevantný skutkový dôvod spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.

29. Z trestného rozsudku vychádzajúc z ust. § 193 CSP bola preukázaná zodpovednosť vodiča za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcov 1/ až 6/ ako aj do ich práva na súkromný
a rodinný život, ktorý bol smrťou blízkeho príbuzného natrvalo narušený. Jeho protiprávnym konaním
došlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich rámec súkromného života žalobcov 1/

až 6/. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi nebohým a žalobcami 1/ až 6/ boli vytvorené
vzájomnésociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahyvrámciichsúkromnéhorodinnéhoživota,sktorými
sa dôsledne zaoberal súd prvej inštancie aj vzhľadom na intenzitu vzťahov medzi jednotlivými žalobcami
a zosnulým, ako aj vzhľadom na rôzne príbuzenské pomery žalobcov k zosnulému. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalobcovia 1/ až 6/ sa oprávnené domáhali práva na ochranu osobnosti v zmysle

§ 11 a nasl. OZ, pretože morálna satisfakcia v zmysle § 13 ods. 1 OZ nie je v danom prípade postačujúca.
Žalobcom 1/ až 6/ vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 a 3 OZ,
keďže protiprávnym konaním škodcu došlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských vzťahov tvoriacich
základ a rámec súkromného života žalobcov 1/ až 6/.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že súčasťou práva na ochranu osobnosti je aj právo na
súkromie a rodinný život. Toto právo zahŕňa právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými
ľudskými bytosťami. Obzvlášť v citovej oblasti, aby fyzická osoba mohla rozvíjať vlastnú osobnosť. Smrť
ako absolútna strata predstavuje sama o sebe najzávažnejší zásah do práva na ochranu osobnosti,
pričom spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie. V prípade fungujúcej rodiny ako to bolo v posudzovanej

veci má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka. Protiprávne
narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na rodinný život. Občiansky
zákonník neurčuje minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky nemateriálnej
ujmy je závislé od úvahy súdu. Maximálna suma peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať
je ohraničená výškou žalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo

žalobného návrhu. I keď výška nemateriálnej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa
musí opierať o preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou
ľubovôľou súdu mimo rámec akejkoľvek kontroly. Vychádza sa iba z predpokladu akú ujmu mohol
neoprávnený zásah vyvolať. Nemožno presne zistiť skutočnú ujmu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch je určená základným zákonným kritériom, a to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy

a okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za závažnú ujmu treba považovať
ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,
jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú, pričom nie sú rozhodujúce subjektívne
pocity, ale objektívne hľadisko. Kvalifikácia odškodnenia nemajetkovej ujmy prirodzene neznamená
bezhraničnú neobmedzenosť. Primárne je preto potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu

a stretu práva postihnutej osoby a osoby, ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Je pravdou, že priznané
finančné plnenie by nemalo mať pre zodpovednú osobu likvidačný charakter, pričom výška náhrady
nemajetkovej ujmy zosobňuje hodnotu práva nemateriálnej povahy, týkajúceho sa osobnej integrity
človeka, vrátane ľudskej dôstojnosti.

31. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určení výšky musí súd vychádzať – prihliadať na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto
okolnosti môžu byť významné, tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásahspôsobila (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 89/97, príp. rozsudok Najvyššieho súdu
R29/2001).

32. Pri posúdení vecnej pasívnej legitimácie, súd prvej inštancie správne vychádzal z ustálenej
rozhodovacej praxe a správne sa s touto vysporiadal, kedy správne poukázal na
rozsudok súdneho dvora EÚ C-22/12 vo veci Haasová, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu 6MCdo
1/2016, rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 474/2016, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 143/2017, 6Cdo 219/2017, 6Cdo 206/2017, 8Cdo 6/2018. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu

stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná poisťovňa je vecne a legitimovanou
stranou sporu, pričom tento názor je aj v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj ustálenou
rozhodovacou praxou. Preto táto námietka vo vzťahu k vecnej pasívnej legitimácie zo strany žalovaného
neobstojí.

33. Vo vzťahu k odvolacím námietkam ohľadom finančnej motivácie žalobcov uplatnenia nároku, ktorý

by mal potláčať satisfakčnú funkciu tohto inštitútu, odvolací súd opätovne poukazuje na vecne správne
a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý sa dôsledne vysporiadal ako
so závažnosťou vzniknutej ujmy, ako aj okolnostiam, za ktorých došlo k porušeniu práva. V prípade
usmrtenia osoby blízkej je vnímaná intenzita nepriaznivého následku ako objektívne veľmi vysoká,
pretože sa jedná o následok nereparovateľný a obsahujúci prvok nečakanosti. Celková doba pôsobenia

nepriaznivého následku zásahu do osobnostných práv pozostalých je značne dlhá, aj keď časovo
presnejšie bližšie neurčiteľná. Podstatné sú zároveň aj okolnosti usmrtenia osoby. Napriek tomu,
že zákon bližšie nešpecifikuje, ktoré okolnosti usmrtenia majú byť zvlášť súdom posudzované, v prípade
stanovenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy, sa každý prípad skutkovo líši s tým, že rozhodovacia prax
súdov postupne ustálila kritéria pri určení výšky náhrady poskytnutej pozostalým. Tieto možno rozdeliť

na okolnosti na strane žalobcu poškodeného, ako aj okolnosti na strane subjektu zodpovedného za
spôsobenú nemateriálnu ujmu. Čo sa týka okolností na strane žalobcov, jedná sa o intenzitu vzťahu
žalobcov so zomrelým, vek zomrelého a pozostalého, otázka hmotnej závislosti
pozostalého na usmrtenej osobe, morálne zadosťučinenie vo forme právneho postihu
škodcu, spravidla trestnoprávna sankcia. Čo sa týka samotnej intenzity vzťahu žalobcov so zomrelým,

čo sa týka týchto všetkých okolností zo strany súdu prvej inštancie, tieto boli dôsledne
skúmané a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje a v celom rozsahu odkazuje na vecne
správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie.

34. Čo sa týka námietok zo strany žalovaného, že neboli dôsledne skúmané pomery na

strane škodcu, odvolací súd zdôrazňuje, že pri skúmaní takýchto okolností, s ktorými sa
rovnako súd prvej inštancie dôsledne zaoberal, sú podstatnými okolnosťami. Miera zavinenia na strane
škodcu, postoj škodcu, t. z. ľútosť, omluva, dopad udalosti do sféry pôvodcu, ako aj majetkové pomery
škodcu. Čo sa týka miery zavinenia škodcu, z pohľadu tohto kritéria je významné, či k usmrteniu
osoby došlo úmyselným konaním alebo jednaním z nedbanlivosti. Od nedbanlivosti je však tiež nutné

rozlíšiť tzv. hrubú nedbanlivosť, teda okolnosti dopravnej nehody. Ako možno konštatovať z trestného
rozsudku, na základe ktorého bol škodca odsúdený, príčina vzniku dopravnej nehody bola tá skutočnosť,
že vodič O. P. Q. porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona 8/2009 Z. z., keď na úseku cesty
označenou vodorovnou dopravnou značkou pozdĺžnou súvislou čiarou, kde je zakázané predchádzať,
toto nerešpektoval a začal predchádzať pred ním jazdiace motorové vozidlo, čím prešiel s motorovým

vozidlom zn. Hyundai do protismeru v ľavej časti vozovky, kde sa zrazil s protiidúcim motorovým
vozidlom zn. Ford Focus. Z rozhodnutia Okresného súdu Prievidza 1T 37/2020 nevyplýva, že by príčinou
nehodového deja bolo aj vlastné konanie, prípadne spoluzavinenia A. H..

35. Ďalšou podstatnou okolnosťou je postoj na strane žalovaného v podobe ľútosti, omluvy,

dobrovoľnej úhrady finančných čiastok pozostalým. Do výšky náhrady nemajetkovej ujmy však môže byť
premietnutý aj postoj negatívny, teda popieranie viny, absencia omluvy, prípadne iné nevhodné chovanie
k pozostalým. V prejednávanej veci sa aj týmito okolnosťami súd prvej inštancie riadne zaoberal,
kedy uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by sa vodič, ktorý spôsobil danú dopravnú nehodu,
ospravedlnil, aj keď je síce pravdou, že napísal ospravedlňujúci list, avšak tento žalobcom nedoručil. Je

síce pravdou, že na pojednávaní v trestnej veci O. P. Q. prejavil ľútosť, avšak ako správne
uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd sa s týmto konštatovaním v bode 124. napadnutého rozsudku
stotožňuje. Vyslovenie ľútosti v akejkoľvek forme je považovaný za elementárny prejav slušnosti, bez
adekvátneho vplyvu na výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, aj s prihliadnutím natú skutočnosť, že prejavenie ľútosti v trestnom konaní je motivované snahou páchateľa docieliť zníženie
trestu.

36. Rovnako je potrebné pri nahradení majetkovej ujmy skúmať aj dopady udalostí do
sféry pôvodcu. Usmrtenie inej osoby môže u pôvodcu udalosti vyvolať pocity viny, ktoré môžu prerásť
až do psychických problémov. Na druhej strane je potrebné tiež zohľadniť aj majetkové
pomery žalovaného, avšak nie z pohľadu stanovenia výšky priznanej satisfakcie, ale z pohľadu možnosti
reálneho uspokojenia priznaných nárokov žalovaným.

37. V časti týkajúcej sa priznania výšky samotnej nemajetkovej ujmy, odvolací súd opätovne poukazuje
na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje. Súd prvej inštancie sa rovnako zaoberal aj pomermi na strane škodcu a v tomto smere
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie prvej inštancie v bodoch 121., 122., 124. a 125. Bod 124. vo
vzťahu k pomerov na strane škodcu a ďalej sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal jednotlivými

kritériamirozhodujúcimipreurčeniekonkrétnejvýškynáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch.Ajvtomto
kontexte odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie dôsledne odôvodnil výšku nemajetkovej ujmy vo vzťahu k všetkým žalobcom
a predovšetkým vo vzťahu k žalobkyni 6/, kedy zohľadnil princíp proporcionálneho spravodlivého
zabezpečenia atribút primeranosti s tým, že výška náhrady nemajetkovej ujmy musí odrážať všeobecne

zdieľanépredstavyospravodlivosti,primárnyvýznamvyrovnávaciehocharakterunáhradanemajetkovej
ujmy, ktorý je zmiernením nepriaznivého následku nesprávneho zásahu. Kritérium primeranosti
priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá aplikácia tzv. statusu obete podľa článku 34
Dohovoru o ľudských právach. Ústavný súd ČR konštatoval, že pri stanovení čiastky relutárnej náhrady
je nutné použiť princíp proporcionality spôsobom, že všeobecné súdy porovnávajú čiastky tejto náhrady

prisúdenej v iných prípadoch, čo súd prvej inštancie dôsledne urobil a porovnával priznanú výšku
náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k iným rozhodnutiam iných súdov. Možno však konštatovať, že
zásahjenezvratnýmzásahomdosúkromnéhoarodinnéhoživotaavovzťahukžalobkyni6/tútopostihlo
v najširšom rozsahu, pretože v útlom veku prišla o otca s tým, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy
v zmysle zásad slušnosti a naplnenia požiadavky morálnej správnosti je spôsobilá na plne reštitučnú

podstatu kompenzácie. Takáto priznaná nemajetková ujma v peniazoch nemôže byť nikdy náhradou za
život, ale slúži na minimálne zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Preto súd prvej inštancie
postupovalvcelomrozsahusprávneakorektne,pokiaľmaloletejžalobkynipriznalnáhradunemajetkovej
ujmy vo výške, ako bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie.

38.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúddospelvkonečnomdôsledkukzáveru,
že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ až 6/ priznal ich náhradu

v celom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal.

40. Tento rozsudok bol prijatý senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).