Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, June 25, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16C/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623201724
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6623201724.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu Rozhlas a televízia

Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému I. Š., L..
XX.XX.XXXX, J. Y. XX/XX, C., o zaplatenie 142,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 125,28 Eur z titulu nezaplatenia úhrad za
služby verejnosti, sumy 17 Eur titulom pokuty, 2,10 Eur titulom nákladov poštovného. Žalobca svoj
nárok odôvodnil na tom skutkovom základe, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania

návrhu nezaplatil úhradu za obdobie od 01.11.2020 až 31.01.2023. Výzvou zo dňa 21.01.2023 vyzval
žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy. Žalovaný v lehote 30 dní od doručenia výzvy nezaplatil dlh. Preto bol povinný podľa § 10 ods. 3
zákona č. 340/2012 Z.z. zaplatiť aj pokutu v sume 17 Eur a poštovné sadzby vo výške 2,10 Eur. Žalovaný
bol evidovaný ako odberateľ elektriny. Žalovaný bol na základe jeho žiadosti vyzvaný žalobcom, aby
predložil preukaz ZŤP alebo doklad z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o uznaní ZŤP. Na to
nereagoval. Neuviedol tak v odhláške všetky požadované náležitosti k vzniku nároku na oslobodenie

od platenia úhrad.

2. Žalovaný sa v spore bránil tým, že je tri roky na plnom invalidnom dôchodku od 17.05.2020, o čom
žalobcuinformoval.Počasinvalidityešteriadneplatilpolrokaúhrady.Zdôvodkoronavírusuvdanejdobe
ho pustili len na jednu pobočku sociálnej poisťovne, kde mu dali rozhodnutie o invalidite. Ten žalobca
neuznal. Preukaz ZŤP im neposlal, pretože v telefonickom rozhovore boli agresívny, že tam už má dlh.
Spätne by mu už dlh nemohli odpustiť. Keď sa od júla malo zrušiť platenie koncesionárskych poplatkov,

stratilo to ďalej pre neho význam.

3. Súd podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP nepovažoval v konaní za sporné,
že žalovaný za obdobie od 01.11.2020 do 31.01.2023 neuhradzoval predpisy z koncesionárskych
poplatkov. Tie predstavujú sumu 125,28 Eur. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie nedoplatku listom zo dňa 21.01.2023, ktorý si žalovaný prevzal dňa 26.01.2023 podľa
pripojenej doručenky. Súd podľa potvrdenia tarifnej ceny za úhradu zásielok nachádzajúcej sa na č.l.

10 súdneho spisu považoval v konaní za nesporné, že cena za úhradu zásielky spolu s doručenkou do
vlastných rúk cez podací e-hárok predstavovala sumu 2,10 Eur.4. Žalovaný bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na 80 % od 17.05.2020 (dôkaz oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, Dr. Vodu 6 zo dňa
23.11.2020 pod č. 680 626 6500)

5. V konaní ostalo nepreukázané, čo bolo predmetom a obsahom žiadosti žalovaného o oslobodenie
od platenia úhrad za služby verejnosti, ktoré vo svojom podaní nepriamo spomenul žalovaný a bližšie
to rozviedol žalobca. Žalovaný a ani žalobca do sporu nepredložili ako dôkaz žiadosť žalovaného a ani
výzvu žalobcu, ktorou ho vyzvali na predloženie ďalších dokladov. Z toho súd považoval za nesporné

podľa § 151 ods. 2 CSP, že žalovaný podal dňa 18.01.2021 odhlášku u žalobcu (viď č. l. 30 druhá strana
spisu) a že žalobca vyzval žalovaného následne na jej opravu.

6. Súd posúdením predmetnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca je verejno-
právna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenska. Tým je aktívne
vecne legitimovaný na podanie návrhu aj podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o

úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný bol zo zákona
platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., ktorá je určená podľa
§ 6 ods. 1 predmetného zákona v sume 4,64 Eur za každý začatý kalendárny mesiac. Z nesporných
skutočností mal súd za preukázané, že žalovaný nezaplatil úhrady za uvedené obdobie. Je zrejmé, že
žalovaný si svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. nesplnil. Žalobca tak mal

právo uplatniť si na súde žalobu, ktorou sa domáhal úhrady predmetnej pohľadávky. V spore však bolo
zistené, že žalovaný bol podľa oznámenia Sociálnej poisťovne uznaný za invalida od 17.05.2020 s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 80 %. Táto skutočnosť v danom
konkrétnom prípade mala podstatný vplyv pre rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku žalobcovi v zmysle
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Výkon práv a oprávnených záujmov nemôže byť v rozpore dobrými mravmi. Ustanovenie § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka je právnou normou s abstraktnou hypotézou. Zásada výkonu práv s
dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať
tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (porovnaj nález Ústavného

súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2842/10 z 25.05.2011). Zmyslom tohto ustanovenie je zamedziť výkonu
práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Tie možno definovať ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
vystihujú podstatného historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 2421/2012). Otázku,

či sa prieči výkon práva dobrým mravom, musí byť súdom zistené podľa objektívneho kritéria s
prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta konania, ako aj
postavenia subjektov.
Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho
odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z

ústavnoprávnych princípov (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010).

8. V konaní nebolo sporné, že žalovaný požiadal žalobcu dňa 18.01.2021 o oslobodenie od platenia
úhrad v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2021, pretože podľa
§ 5 ods. 1 písm. a) zákona je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. K žiadosti mal predložiť

vyššie uvedené oznámenie zo sociálnej poisťovne. Žalobca mal podľa jeho tvrdenia následne vyzvať
žalovaného, aby predložil doklad ZŤP alebo doklad z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zrejme
teda to bolo pre žalobcu hlavným dôvodom, prečo nárok žalovaného na oslobodenie od platenia úhrad
neuznal. Žalobca do sporu nepredložil výzvu a ani netvrdil, aké iné náležitosti žiadosti neboli žalovaným
splnené. Súd však zistil, že žalobca nemal právny dôvod, aby od žalovaného vyžadoval doklad ZŤP

alebozÚradupráce,sociálnychvecíarodiny.Povinnosťdoložiťkoznámeniu(tusúddávadopozornosti,
že ide o oznámenie, nie žiadosť) podľa § 9 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z. z. v znení do 30.06.2021
žalobcom požadované doklady nevyplýva. Žalobca mal len preukázať, že mu vznikol nárok podľa § 5
ods. 1 písm. a) zákona. Pre preukázanie nároku podľa názoru súdu postačovalo predložené oznámenia
zo Sociálnej poisťovne. Najmä, ak žalobcovi malo požadované údaje poskytovať podľa § 9 ods. 3

zákona Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a podľa § 9 ods. 5 zákona Sociálna poisťovňa na
účely kontroly výberu úhrad. Žalobca neposkytol oslobodenie od platenia úhrad žalovanému na základe
nedostatkov žiadosti, ktoré od neho nebolo podľa zákona možné požadovať, pretože postačovalo
preukázanie invalidity. Následný postup žalobcu, ktorým vyzval žalovaného o doloženie dokladu ZŤPalebo dokladu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, predstavovalo podľa názoru zjavné zneužitie jeho
práva, resp. byrokratickú šikanu organizácie štátu voči obyvateľom. Najmä, ak si tieto údaje mal žalobca
možnosť získať sám vlastnou cestou. Je potrebné tiež prihliadnuť na to, že žalovaný má invaliditu v

rozsahu 80 %, je vážne chorý a v rozhodnom čase prebiehala epidémia ochorenia COVID-19, ktorá
ešte vážnejšie mohla ohroziť jeho zdravie. Nebolo preto v súlade so zásadou slušnosti, keď žalobca
požadoval ďalšie listiny pre preukázanie oslobodenia od platenia úhrad, pri ktorých musel žalovaný
navštíviť napr. kopírovacie centrum, poštu a pod. Súd je tiež toho názoru, že Slovenská republika ako
členský štát EÚ, by mala voči svojim obyvateľom (občanom) postupovať aktívne k zlepšeniu ich životnej

úrovne, nemala by ich zaťažovať nezmyselnými a zákonom výslovne neupravenými náležitosťami
žiadostí, ktorými majú byť oslobodení od platenia úhrad štátnym inštitúciám, akým je tiež žalobca v
zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. Najmä, ak žalobcovi ako vyberateľovi úhrad zákon dáva
možnosť získať informácie, či obyvateľ štátu má byť oslobodený od platenia úhrad. Súd poukazuje tiež
na to, že žalobca pro aktívne za účelom dosiahnutia príjmov si podľa 9 ods. 2 zákona č. 340/2012
Z. z. zabezpečoval údaje o platiteľoch. Nie je však v súlade so zásadou etiky a slušnosti, prečo si

automaticky zároveň nezabezpečoval evidenciu osôb, ktoré majú byť oslobodené od platenia úhrad.
O to viac, ak takúto skutočnosť žalobcovi žalovaný oznámil. Práve takáto činnosť štátnych inštitúcií
môže mať jedine znaky vyspelého, moderného a v konečnom dôsledku právneho štátu v priestore štátov
Európskej únie. T. j. bez zbytočnej byrokracie. Súd z uvedených dôvodov aplikoval na daný právny
vzťah § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby zmiernil aj tvrdosť právnej úpravy zakotvenej v § 5 ods. 2

zákona č. 340/2012 Z. z., podľa ktorého nárok na oslobodenie od platenia úhrad vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil skutočnosti
zakladajúce oslobodenie od platenia úhrad. Táto úprava potom môže pri dodatočných výzvach žalobcu
vzbudzovať u platiteľov úhrad demotivujúco ako v predmetnej veci. Žalovaný bol uznaný za invalidného
od 17.05.2020, avšak žalobca mu mohol priznať oslobodenie až od mesiaca nasledujúceho po podaní

žiadosti čo subjektívne pre žalovaného stratilo význam.

9. Žalovaný uviedol, že úhrady platil ešte pol roka od toho, ako bol uznaný za invalidného. Je zrejmé,
keďže žalobca nárok špecifikoval od 01.11.2020, že žalovaný zaplatil od uznania invalidity za mesiace
jún - október 2020 úhrady. Súd je toho názoru, že ak žalovanému bola priznaná invalidita už od

17.05.2020 a žiadosť podal až dňa 18.01.2021, bolo by s ohľadom na uvedené závery voči žalovanému
spravodlivé, aby žalobca od žalovaného nepožadoval úhrady spätne od 01.11.2020 až do podania
žiadosti. Je tak v súlade so zásadou slušnosti a dobrých mravov, ktoré má záujem spoločnosť chrániť,
aby žalovaný ako invalid, ktorý ešte 5 mesiacov platil úhrady za služby verejnosti, nebol sankcionovaný
za to, že si svoju povinnosť od 01.11.2020 ďalej neplnil. Preto výkon práva žalobcu podaním žaloby v

danej veci sa priečil dobrým mravom.

10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že žalovaný bol v
spore úspešný v celom rozsahu, vznikol mu plný nárok na náhradu trov konania. Súd z obsahu spisu
žiadne trovy žalovaného nezistil. Preto žiadnej zo strán nárok náhradu trov konania nepriznal podľa §

255 ods. 2 CSP (per analogiam).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.