Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122205521
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122205521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudkýň: JUDr.

Ľubica Bundzelová a JUDr. Janka Benkovičová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov: matka – C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. a otec – G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon
väzby, H. XXX/XX, I., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 38P/45/2022-40 zo dňa 13.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zníženie výživného
na maloleté dieťa zamietol a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine
(zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), § 2 ods. 1 a § 121 CMP

(zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), § 217 ods. 1 CSP (zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku) a vecne tým, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 24.08.2022
domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa na minimálnu výšku, pričom návrh
odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody a nie je schopný platiť súdom určené výživné.
Výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8C/179/2008-67 zo dňa
21.05.2009, ktorým súd schválil dohodu rodičov, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej
A. sumou 165,99 eur. Rozsudkom č. k. 20P/159/2011-217 zo dňa 26.11.2014 Okresný súd Trnava návrh

otca na zníženie výživného zamietol.

3. Z lustrácie rodičov v Registri obyvateľov súd prvej inštancie zistil, že obaja sú rozvedení, pričom matka
má dve deti, z toho jedna dcéra je plnoletá, a otec má päť detí, z toho jedna dcéra je plnoletá. Z lustrácie
otcavdatabázeZVJSsúdprvejinštanciezistil,žeotecvykonávatrestodňatiaslobodyvÚstavenavýkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov od 09.03.2022 do 09.03.2024. Z odpisu otca
z registra trestov vyplýva, že otec má päť záznamov. Zo záznamov vyplýva, že Okresný súd Trnava mu

trestným rozkazom dňa 13.12.2006, právoplatným dňa 22.12.2006, uložil peňažný trest vo výške 16.000
Sk (531,10 eur) pre trestný čin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (marenie výkonu úradného
rozhodnutia), trestným rozkazom dňa 09.02.2011, právoplatným dňa 30.05.2011, uložil trest odňatia
slobodypodmienečnena8mesiacovsoskúšobnoudobouvtrvaní2roky,pretrestnýčinpodľa§207ods.1 Trestného zákona (zanedbanie povinnej výživy), trestným rozkazom dňa 18.09.2012, právoplatným
dňa 24.10.2012, uložil trest odňatia slobody nepodmienečne na 1 rok pre trestný čin podľa § 207 ods. 1,
3 písm. c) Trestného zákona (zanedbanie povinnej výživy), rozsudkom dňa 24.02.2015, právoplatným

dňa 24.09.2015, uložil trest odňatia slobody nepodmienečne na 2 roky, pre trestný čin podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona (zanedbanie povinnej výživy), rozsudkom dňa 24.02.2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.09.2020, právoplatným dňa 24.09.2020, uložil trest odňatia slobody
nepodmienečne na 2 roky, pre trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona (zanedbanie povinnej
výživy).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na zníženie
výživného nie je podaný dôvodne, pretože k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie
výživného nedošlo. Otec maloletej A. sa od 09.03.2022 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody,
kde je pracovne zaradený, ale z jeho príjmu mu strhávajú na výživu maloletej A. len sumu okolo 10
eur mesačne, avšak svoju nepriaznivú finančnú situáciu si spôsobil vlastným zavinením, teda tým,

že sa dopustil trestnej činnosti, za spáchanie ktorej bol rozhodnutím súdu právoplatne odsúdený.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019
sp. zn. 3Cdo 236/2018, podľa ktorého pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej
platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré
dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,

ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp
sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká,
zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu
a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v

prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým
sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal doterajšieho
výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde
dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie

povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho
príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že
takýmtokonanímsapovinnývzdalobjektívnejmožnostiplatiťvýživné,nemôžebyťnaúkoroprávneného.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že by bolo v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať oveľa
vyšší príjem, ak by sa otec úmyselným protiprávnym konaním nevzdal výhodnejšieho zamestnania a
zárobku tým, že sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, a to práve trestného činu zanedbania povinnej
výživy, keď neplatil výživné na maloletú. Dôvod tvrdený otcom, že nie je schopný dosahovať dostatočný
príjem na úhradu výživného z dôvodu vykonávania trestu odňatia slobody nie je relevantný, pretože si

túto situáciu zavinil sám. Otec si musí uvedomiť, že s narodením dieťaťa sa spája zodpovednosť a tým
aj záväzok rodičov o jeho výživu, výchovu a celkovú starostlivosť. Vyživovacia povinnosť je prvoradou
azákonnoupovinnosťourodiča.Odčasuposlednejúpravyvýživnéhouplynuloviacako13rokovavčase
poslednej úpravy výživného mala maloletá A. takmer J. roky, navštevovala škôlku a mala bežné výdavky
primerané veku. Teraz má maloletá XX rokov, je takmer dospelá, študuje na strednej škole v F. a plánuje

budúci školský rok v rámci študijného programu študovať v USA, s čím budú spojené zvýšené výdavky
(ročný študijný pobyt 12.000 eur). Za túto dobu sa pomery na strane maloletej A. zmenili v tom smere,
že táto je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, nachádza sa vo veku blízkom veku dospelosti, čím matke
nepochybne vzrástli náklady na zabezpečenie jej riadnej výživy. U matky maloletej došlo k zvýšeniu jej
príjmu, keď aktuálne jej priemerný mesačný príjem v čistom je vo výške 1.791,73 eur oproti sume 531,10

eur, ktorý dosahovala v čase poslednej úpravy. V exekúcii odkúpila 1/4 nehnuteľnosti, v ktorej bývala a
ktorá bola vo vlastníctve otca. Obom rodičom odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej K.. Čo sa týka
otca maloletej, súd má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať najmenej príjem,
ktorý dosahoval pred nástupom výkonu trestu, a to 1.200 eur v čistom. Pri uvedenom potenciálnom
príjme otca tu potom dôvod na zníženie výživného nie je. Od poslednej úpravy síce u otca došlo k

zvýšeniu počtu vyživovacích povinností (z troch vyživovacích povinností k K., A. a L. na aktuálne štyri k
A., L., K. a M.), avšak narodenie ďalšieho dieťaťa nie je samo o sebe dôvodom na zníženie výživného
na staršie dieťa. Vychádzajúc z potenciálneho príjmu otca potom súd prvej inštancie dospel k záveru,
že pri určení výživného v rozsahu 30% (podľa ustálenej súdnej praxe tunajšieho krajského súdu) zčistého príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, je schopný určené výživné uhrádzať
(pri výživnom 165,99 eur na maloletú A. mu zostáva suma 194 eur na ostatné maloleté deti). Zvýšenie
príjmu matky oproti predchádzajúcej úprave nemôže nahrádzať vyživovaciu povinnosť otca, keď matka

sa svojím zvýšeným úsilím (služby, nadčasy, práca na dohodu okrem práce na trvalý pracovný pomer)
snaží zabezpečovať všetky potreby maloletej.

6. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane
otca ako povinného rodiča, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú

A.. V zmysle Zákona o rodine má vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom prednosť pred
ostatnými výdavkami rodičov. Vychádzajúc zo súčasných osobným a majetkových pomerov rodičov, ako
aj maloletej A., prihliadajúc na skutočnosť, že súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa otec
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, si zapríčinil vlastným zavinením, súd prvej inštancie návrh
otca na zníženie výživného zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok
na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl.
CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

8.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolanieotecsnávrhom,abysúdznížilvýživnénamaloleté
dieťa na ním požadovanú (minimálnu) výšku. Odvolanie odôvodnil tým, že jeho súčasný stav sa dá
definovaťakoosobavhmotnejnúdzi.Nevlastnížiadenhnuteľnýčinehnuteľnýmajetokasúbežnezarába
menejako1,6-násobokživotnéhominima,očomsvedčíajvýplatnývýmerzÚVTOSaÚVVLeopoldovza
mesiac november 2022 (hrubá pracovná odmena 233,95 eur, čistá pracovná odmena 204,97 eur, z toho

výživné na 4 deti spolu 46,88 eur, súbežne mu strhávajú 16,39 eur na viacero exekúcií v nesplatenej
sume cca 55.000 eur a taktiež mu ÚVTOS odpočítava 92,23 eur). Otec uviedol, že požadovanú sumu
165,99 eur nemôže splácať a požaduje sumu znížiť na zákonné minimum, nakoľko stále narastajúci
dlh má pre jeho osobu likvidačný charakter, keďže súčasné pomery vo výkone trestu mu nedovoľujú
sa zamestnať s lepším pracovným a finančným ohodnotením. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku,

v ktorom sa uvádza, že je schopný určené výživné uhrádzať, nakoľko mu má po odpočítaní výdavkov
zostať suma 194 eur. Toto tvrdenie je nesprávne, pretože jeho skutočný výplatný výmer po odrátaní
všetkých výdavkov je 49,47 eur, (osobné + vreckové). Otec ďalej uviedol, že po prepustení z výkonu
trestu chce splácať sumu pôvodne stanovenú súdom, avšak za súčasných podmienok, kedy mu ÚVTOS
neumožňuje zarobiť požadovanú sumu, je zo strany súdu nutné akceptovať fakt, že pôvodnú sumu nie

je schopný za daných okolností splácať.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril v podaní zo dňa 19.01.2023, navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že zníženie
výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

10. Matka maloletého dieťaťa s odvolaním otca a znížením výživného nesúhlasila s odôvodnením, že
náklady neustále stúpajú a výživné v sume 166 eur je v súčasnosti nepostačujúce. Otec maloletej riadne
neplatil výživné na svoje deti K. a A. od rozvodu a dlh stále narastá. Aj keď bol na slobode a pracoval,
výživné neplatil a na deti neprispel. Deti nedostali žiaden darček na Vianoce, ani na svoje meniny

a narodeniny, pričom všetka starostlivosť o deti bola na nej.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu spisu v prejednávanej veci súd zistil, že výška výživného na maloletú A. bola naposledy

určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8C/179/2008-67 zo dňa 21.05.2009. Týmto rozsudkom
súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli
maloletá A. a v tom čase ešte maloletá K. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky,
otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú K. (nar. XX.XX.XXXX) vo výške 232,36 eur a na maloletú
A. vo výške 165,99 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2009. Okresný súd
Trnava rozsudkom č. k. 20P/159/2011-217 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 11.02.2015, návrh otca

na zníženie výživného na v tom čase už plnoletú K. a na maloletú A. zamietol.

15. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 24.08.2022 domáha zníženia výživného na maloletú
A. z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane, čo odôvodnil tým, že sa v súčasnosti nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody, z ktorého dôvodu nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Matka ani

kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasili. Súd prvej inštancie návrh otca
ako nedôvodný zamietol z dôvodu nepreukázania zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo veci samej, ktoré otec napadol odvolaním, v ktorom opakovane poukázal na to, že nie je
v jeho možnostiach platiť súdom určené výživné, pretože sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

16. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa
vysporiadal s podstatnými argumentmi účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu
zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné

ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods.
2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s
prihliadnutímnaodvolaciunámietkunenachádzadôvod,prektorýbysamalodzáverovprvoinštančného
súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

24. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru,tedaozmenupodstatnúatrvalú.Akjepredsúdomtakátozmenapomerovpreukázaná,či na
strane oprávnených detí alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného,
resp. zníženie výživného.

26. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým porovnať zmenu odôvodnených potrieb
na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na
vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti

so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľno-
časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich
aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase
ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípade k
záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov, počtom ich vyživovacích

povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba
posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak
jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Pri zmene
pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky
vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v
porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy.

27. Po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci a s prihliadnutím na rozsah vykonaného
dokazovania mal odvolací súd za to, že odvolanie otca nie je opodstatnené z dôvodu nepreukázania
takej zmeny pomerov na strane posudzovaných osôb, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dokazovanie zameral na zisťovanie aktuálnych pomerov
maloletého dieťaťa a jeho rodičov, pričom tieto porovnal s pomermi v čase poslednej úpravy výšky
výživného, pričom sa zameral aj na zisťovanie zárobkových pomerov otca pred nástupom na výkon
trestu odňatia slobody. Matka bola k pomerom maloletého dieťaťa a svojej osoby vypočutá na
pojednávanídňa 13.12.2022.Otecsaod09.03.2022nachádzavovýkonetrestuodňatiaslobody,pričom

bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu priamo v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Leopoldov dňa 06.10.2022, súhlasil s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti a zotrval na ním
podanom návrhu na začatie konania.

29. Súd prvej inštancie v prvom rade správne poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo

k objektívnemu nárastu výdavkov na maloleté dieťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom a návštevou
školy, čo s prihliadnutím na § 62 ods. 4 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine nemôže zaťažovať výlučne
rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará (t. j. matku). Od času posledného posudzovania výšky výživného
v konaní sp. zn. 20P/159/2011 (rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/159/2011-217 zo dňa
26.11.2014) otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej M. N., nar. XX.XX.XXXX, no tiež mu

ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére K. B., na ktorú bolo určené výživné vo výške 232,36 eur.
V súvislosti s aktuálnou situáciou otca, ktorý návrh odôvodňoval tým, že sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval,
že otec si takýto stav privodil svojím vlastním (zavineným) správaním, keďže vo výkone trestu odňatiaslobody sa nachádza pre trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona). Namieste je preto aplikácia ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, v zmysle ktorého
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá

bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Ak potom otec
maloletej počas výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že pred nástupom na výkon trestu odňatia
slobody dosahoval mesačný príjem 1.200 eur netto, tento príjem je dôvodné považovať za príjem, ktorý
je schopný dosahovať a z ktorého je zjavne možné uhrádzať aj súdom určené výživné na maloletú A.
(165,99 eur), a to i s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností otca. Otec navyše počas konania

uviedol, že v prípade, ak by bol podmienečne prepustený, je schopný platiť výživné v súdom určenej
výške.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúd,podobneakosúdprvejinštancie,sprihliadnutím
na § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospel k záveru, že nebola preukázaná zmena pomerov
u posudzovaných osôb v miere, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté dieťa.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie

za vecne správny. Správnym bol i výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý je v súlade s §
52 CMP. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,

v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

32. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).