Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010314
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222010314.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu
JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.
XXXXXXXX XXXX v C., trvalé bydlisko B. D. - E. č. XXX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Želiezovce, pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného

voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 19. októbra 2022, č. k. 4T/42/2022-76, na verejnom
zasadnutí konanom 6. júla 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 19. októbra 2022, č.
k. 4T/42/2022-76, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 27.01.2022 v čase o 17.40 hod. v obci F. na G. XX/XXX, pred rodinným domom s popisným
číslom XXX, okres Dunajská Streda, vo svojej textilnej peňaženke čiernej farby, ktorú mal pri sebe,
neoprávnene prechovával 1 kus papierovej skladačky o celkovej orientačnej hmotnosti 1,1 g spoločne s
papierovouskladačkousobsahomhnedejkryštalickejlátkyvykazujúcejznakyomamnejapsychotropnej

látky, ktorá látka podľa vykonanej analýzy obsahovala heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s
celkovou hmotnosťou 256 mg s obsahom 36 mg absolútneho heroínu s priemernou koncentráciou
účinnej látky heroínu 14,1 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), ktoré množstvo zodpovedá
dvom bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom heroín (diacetylmorfin) je v zmysle zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok.

2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), §
37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. súhrnný úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa §
48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu okresného súdu z 29. januára
2022, sp. zn. 0T/17/2022, právoplatného 29. januára 2022 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
3.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplynulo,žeokresnýsúdvovecinariadilhlavnépojednávanie,
na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len Tr.
por.), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd toto vyhlásenie na návrh
prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len prokurátor) prijal a vykonal dokazovanie
podľa § 257 ods. 8 Tr. por. k výroku o treste.

4. K výroku o treste okresný súd uviedol, že z pripojeného spisu okresného súdu pod sp.
zn. 0T/17/2022 zistil, že obžalovanému bol právoplatne uložený trestným rozkazom z29. januára 2022, č. k. 0T/17/2022 - 48 nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Vo
vzťahu k tomuto rozhodnutiu bolo potrebné ukladať súhrnný trest, nakoľko skutok v teraz súdenej veci
spáchal 27. januára 2022, teda predtým, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok

za iný jeho trestný čin. V súlade s § 42 ods. 1 Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému súhrnný trest
pri súčasnom zrušení trestného rozkazu okresného súdu z 29. januára 2022, č. k. 0T/17/2022 - 48.
5. Ďalej okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť,
a to, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.)
a dve priťažujúce okolnosti, a to že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h)

Tr. zák.), a že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.). Vzhľadom na to, že prevažoval
pomer priťažujúcich okolností, okresný súd dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšil
o jednu tretinu. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:2, okresný súd
upravoval trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a tak prichádzalo do
úvahy uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe do 16 mesiacov. Okresný súd bol toho názoru,
že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov zodpovedá § 34 ods. 4 Tr. zák. Takto

uložený trest predstavuje vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť spravodlivý postih za protispoločenské
konanie obžalovaného.
6. Okresný súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

7. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
vzdal práva podať odvolanie. Obžalovaný po porade s obhajkyňou JUDr. Natáliou Kubáňovou (ďalej len
obhajkyňa) zahlásili odvolanie.
8. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 6. februára 2023 odôvodnil obžalovaný zahlásené
odvolanie prostredníctvom obhajkyne. V odôvodnení obhajkyňa uviedla, že okresný súd obžalovanému

pri ukladaní trestu aplikoval § 37 písm. h) Tr. zák., pričom v napadnutom rozhodnutí bližšie nešpecifikoval
o aké ďalšie trestné činy sa má jednať pri použití tejto priťažujúcej okolnosti. Ako priťažujúcu okolnosť mu
totiž už prirátal § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol súdne trestaný. Obhajkyňa sa nestotožňuje ani s výškou
uloženého trestu, poukázala na to, že obžalovaný okresnému súdu predložil lekárske správy matky,
ktorá je odkázaná na jeho osobnú starostlivosť, pričom okresný súd nebral na tieto dôkazy a potreby

jeho matky ohľad. Navrhla preto, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) napadnutý rozsudok
zrušil a vo veci rozhodol sám, prípadne vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
9. Zahlásené odvolanie obžalovaný odôvodnil aj vlastnoručným písomným podaním doručeným
okresnému súdu 2. marca 2023, v ktorom uviedol, že okresný súd pri ukladaní trestu nezvážil všetky
okolnostiprípadu,podľanehomoholzvoliťinúformupotrestaniaakonepodmienečnýtrest.Vzhľadomna

psychický a fyzický stav jeho matky, ktorá je odkázaná na jeho 24 hodinovú starostlivosť, je obžalovaný
toho názoru, že uložením alternatívneho trestu bude jeho náprava lepšie zabezpečená, nakoľko si
uvedomil svoje chyby.
10. K písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.
11. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného

7. júna 2023.
12. Krajskému súdu bolo 30. júna 2023 doručené vlastnoručné písomné podanie obžalovaného
označené ako „Generálna námietka zaujatosti a žiadosť o odňatie a prikázanie veci inému súdu.“
V podaní obžalovaný uviedol (vyabstrahované), že mal konflikt v kaviarni neďaleko krajského súdu, že
do tohto podniku chodia sudcovia aj prokurátori po práci na kávu, že v inkriminovanom čase bola táto

kaviareň plná ľudí, že po vulgárnej slovnej roztržke s viacerými osobami mu jeho kamarát H. I., trvalé
bydlisko F. J., okres Senec, oznámil, že sa práve pohádal so sudcami z krajského súdu, čo on nevedel.
Nevie ani to, o ktorých sudcov konkrétne ide. Hneď ho vtedy napadlo, že mu to raz spočítajú, ak ho
budú niekedy súdiť. Na základe toho si doma naštudoval ako ďalej postupovať v súdnych procesoch na
Slovensku. Aj nový zákon a súdna mapa o krajských súdoch túto vec povoľuje, preto navrhol, aby bolo

jehožiadostivyhovené. Spoukazomnavyššieuvedenéjepresvedčený,žehokrajskýsúdnesmiesúdiť.
13. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
najskôr na 29. júna 2023, ktorý z dôvodu riadneho ospravedlnenia obhajkyne bol zrušený a nový
termín verejného zasadnutia bol stanovený na 6. júla 2023, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej
prokuratúry, obhajkyňa a obžalovaný.

14. Predseda senátu obžalovaného na verejnom zasadnutí vyrozumel, že o predmetnej námietke sa
konať nebude, nakoľko nebola vznesená bezodkladne, pretože o údajných dôvodoch, pre ktoré by
mohli byť niektorí nemenovaní sudcovia krajského súdu vylúčení, sa mal dozvedieť bezprostredne po
incidente, ktorý síce nedatoval, no z logiky veci k nemu muselo dôjsť skôr, ako 13. júna 2022, pretožeod tohto momentu je doposiaľ nepretržite vo výkone trestu odňatia slobody. V ďalšom predseda senátu
poukázal na to, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného 19. októbra 2022,
pričom obžalovaný bol prvostupňovým súdom poučený, že o odvolaní bude rozhodovať krajský súd.

Následne bol aj riadne upovedomený o termíne konania verejného zasadnutia na krajskom súde, ktoré
si prevzal 16.6.2023. Z vyššie uvedených časových súvislostí je potom zrejmé, že generálnu námietku
zaujatosti voči sudcom krajského súdu neoznámil bezodkladne (do pár dní), ale až podaním doručeným
30. júna 2023, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka a o údajných dôvodoch vylúčenia mal vedieť
už pred 13. júnom 2022. Nehovoriac o tom, že táto námietka bola založená na tvrdení „jedna babka

povedala“, o ktorej námietke by sa ani inak nekonalo.
15. Predseda senátu súčasne nevyhovel ani žiadosti obžalovaného o oslobodenie ustanovenej
obhajkynespodpovinnostiobhajovania,očombudevyhotovenésamostatnéuzneseniesodôvodnením.
S touto žiadosťou naviac obžalovaný spájal aj žiadosť o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu voľby
nového obhajcu. V tomto smere krajský súd poukazuje na ust. § 36 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého za
včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods.

2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa §
40 ods. 2 dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania. Žiadosť o odročenie
teda nebola dôvodná a predseda senátu jej s poukazom na cit. ust. zákona nevyhovel.
16. Na úplný záver k obom podaniam obžalovaného krajský súd uvádza, že ich vnímal ako tendenčné,
produkované so zjavným cieľom zmariť nariadený úkon trestného konania, tu najmä s poukazom na to,

že obžalovanému končí výkon trestu odňatia slobody dňom 16.9.2023 (tzv. pevný výstup). Z jeho strany
teda nešlo o výkon práva, ale o jeho zneužívanie, ktoré konanie nepožíva právnu ochranu.
17. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy
neboli.
18. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť v zmysle §

319 Tr. por. ako nedôvodné. Obhajkyňa uviedla, že vzhľadom na trestný rozkaz okresného súdu z 29.
januára 2022, sp. zn. 0T/17/2022 navrhuje, aby krajský súd určil, že trest vo výmere 8 mesiacov je pre
klienta postačujúci. Poukázala na to, že vzhľadom na potreby jeho matky je potrebné, aby sa dostal čím
skôr na slobodu. Navrhla preto, aby krajský súd využil § 44 Tr. zák. a upustil od uloženia súhrnného
trestu. Obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedla jeho obhajkyňa a viac sa k tomu nevyjadril.

19. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
20. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti

výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Tr.por.krajskýsúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
21. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať,
že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne správne
a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K trestu všeobecne22. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
23. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných

pre ukladanie trestov uvedených v ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

24. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom

spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
25. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
26. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
27. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
28. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
29. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. spočíva

v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby
činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest
za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Ukladanie trestu
podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. v sebe zahŕňa aplikovanie absorpčnej (pohlcovacej) zásady,

ktorej obsahom je pravidlo, že prísnejší trest pohlcuje trest nižší (poena maior absorbet minorem), čo
samo osebe je výrazným benefitom pre páchateľa, ktorému sa trest ukladá.
30. Pokiaľ ide o súhrnný trest, ten súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol

súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný
trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený.
Trestný rozkaz má taktiež povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku
nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného
trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa
ovšetkýchjehotrestnýchčinochrozhodovalovjedinomspoločnomkonaní.Súhrnnýtresttedanastupuje

namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich
trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest
samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu,
pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda
zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov,

a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že
na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť.
K trestu konkrétne
31. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný
súd správne ustálil, že obžalovanému je potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu
k odsúdeniu trestným rozkazom okresného súdu z 29. januára 2022, č. k. 0T/17/2022-48, právoplatným

29. januára 2022, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr zák., ktorým mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák.,
§ 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 353 ods. 2 Tr. por. nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

32. Krajský súd preto v zhode s okresným súdom konštatuje, že aktuálne súdený skutok spáchaný
obžalovaným 27. januára 2022 je vo viacčinnom súbehu so skutkom spáchaným obžalovaným toho
istého dňa, t. j. 27. januára 2022 (trestné stíhanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn.
0T/17/2022), keďže medzi týmito skutkami nebol vyhlásený žiaden odsudzujúci rozsudok za iný trestný
čin obžalovaného, ktorý by bol prvý v poradí. Za všetky tieto skutky preto okresný súd správne

obžalovanému ukladal podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. jeden súhrnný trest. Súhrnný trest sa ukladá podľa
zásad určených na ukladanie trestu úhrnného (viď vyššie v texte), preto nesprávne okresný súd vo
výroku ukladal tento trest ako súhrnný a súčasne aj úhrnný (súhrnný úhrnný). Táto chyba však nerobí
výrok nezákonným a krajský súd na ňu poukazuje len z edukačných dôvodov, aby sa jej okresný súd
do budúcna vyhol.

33. Rovnako správne okresný súd ustálil, že zo zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný
práve aktuálne súdený prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. účinný v čase
spáchania skutku, za ktorý Tr. zák. ustanovoval trest odňatia slobody vo výmere až na tri roky.
34. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného

správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.
zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa
§ 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov, podľa § 37 písm. m) Tr. zák. bol už
za trestný čin odsúdený, pričom tieto okolnosti museli byť splnené vo vzťahu ku všetkým skutkom, na
ktoré sa uložený trest vzťahoval. Keďže tu existovala prevaha priťažujúcich okolností došlo k zvýšeniu

dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. Po
úprave trestnej sadzby bolo možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody od 1 roka do 3 rokoch,
nie do 16 mesiacov, ako nesprávne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol okresný súd !!!
35. Pokiaľ ide o výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok je na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Takto vymeraný trest krajský

súd považuje skôr za mierny, určite nie za trest neprimeraný. Je to trest spravodlivý, úmerný
ako závažnosti spáchanej trestnej činnosti, tak aj pomerom obžalovaného, postoju obžalovaného a
zrealizovanému vyhláseniu o vine. Takto uložený trest zodpovedá aj potrebám generálnej, ako aj
individuálnejprevencieabudeajpodľanázorukrajskéhosúdudostatočnýmprostriedkomnadosiahnutie
účelu trestu sledovaného Tr. zák. a súčasne aj morálne odsúdi konanie obžalovaného spoločnosťou.

36. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody. Správne okresný súd zdôraznil, že v osobe obžalovaného ide o recidivistu trestnej činnosti,
ktorého ani predchádzajúce odsúdenia neodradili od páchania trestnej činnosti, ergo je potrebné na
neho dôsledne pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody.
37. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, tu okresný súd tiež

vecne správne a zákonne rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním týchto trestných činov bol vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Okresný súd však opomenul v odôvodnení uviesť, oktoré odsúdenie ide, preto uvedený nedostatok krajský súd odstránil tým, že v tomto smere poukazuje
príkladmo na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Bratislava 2 sp.
zn. 0T/154/2020, ktorý mu bol uložený za úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd však nadbytočne poukázal vo výroku aj na ust. § 48 ods. 1 Tr. zák.
Táto chyba však nerobí výrok nezákonným a krajský súd na ňu poukazuje len z edukačných dôvodov,
aby sa jej okresný súd do budúcna vyhol.
K odvolacím námietkam obžalovaného
38. K námietke obžalovaného o nedôvodnom aplikovaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.

h) Tr. zák. krajský súd uvádza, že aplikácia tejto priťažujúcej okolnosti bola zo strany okresného súdu
správna,založenánatom,žesaobžalovanýdopustilprejednávanejtrestnejčinnostiprečinunedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák., teda spáchal dva trestné činy (viď bod 29. odôvodnenia). Rovnako správne mu
bola priznaná aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., lebo v minulosti už bol niekoľkokrát

odsúdený, teda v jeho osobe ide o recidivistu trestnej činnosti.
39. U obžalovaného neprichádzalo do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu, keďže takýto
postup je možný len vtedy, keď sú súčasne splnené formálne podmienky na uloženie súhrnného trestu
ustanovené v § 42 Tr. zák. a trest uložený skorším rozsudkom by bol dostatočný. Za dostatočný podľa
§ 44 Tr. zák. nemožno považovať trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd, pokiaľ ide o druh a

výmeru, nemohol uložiť za situácie, keby rozhodoval v spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných
činoch (bližšie pozri R 11/1972). Inak vyjadrené, pri posudzovaní tejto zbiehajúcej sa trestnej činnosti
v jednom konaní by neprichádzalo v tejto veci do úvahy uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom
upravenú dolnú hranicu trestu odňatia slobody, ktorá činí 1 rok, z tohto dôvodu nemôže byť ani trest
uložený skorším rozsudkom vo výmere 8 mesiacov považovaný za dostatočný.

40. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal uloženia alternatívneho trestu, toto s poukazom na aplikované ust.
§ 42 ods. 1 Tr. zák. neprichádzalo do úvahy, keďže platí, že súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako
trest uložený skorším rozhodnutím, ktorým bol nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto iný ako
nepodmienečný trest ani neprichádzal do úvahy.
41. Navyše, ako správne poukázal už okresný súd, v osobe obžalovaného ide o recidivistu, ktorý bol

doposiaľ 6-krát súdne trestaný, pričom bol niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia slobody, teda u neho
neprichádzalo do úvahy ani uloženie alternatívneho trestu. Obžalovaného od páchania ďalšej trestnej
činnosti neodradili ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal, preto je
potrebné na jeho nápravu a ochranu spoločnosti pôsobiť takýmto druhom trestu. Obžalovaný nepredložil
žiadnu listinu ohľadne zdravotného stavu jeho matky, ktorá potrebuje údajne jeho osobnú starostlivosť,

teda túto námietku považoval krajský súd za nepreukázanú. Okrem toho krajský súd obžalovanému
pripomína, že na negatívne dopady spojené s páchaním úmyselnej trestnej činnosti (na rodinu, vzťahy
atď.) je potrebné myslieť v čase jej páchania, nie ex post.
Záverečné zhrnutie
42. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí
zamietol.
43. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.