Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218200939
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8218200939.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členiek senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X,
D., právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti
žalovanej: B. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, F., právne zastúpenej JUDr. Lukášom Polákom,
advokátom, so sídlom Hlavná 137, Prešov, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/13/2018-255 zo dňa 06.04.2022 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %
s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:
„Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a to
vo výške 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 137 písm. c) zák. č. 160/20015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), §§ 34; 35 ods. 1; 36 ods. 1, 2; 37 ods. 1; 123; 124; 126; 132; 136;
137 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).

3. Konštatoval, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, aby bol rodinný dom (hrubá stavba)

postavený z úspor žalobcu. O uvedenom priamo nesvedčí žiaden vykonaný a predložený dôkaz
v konaní. Dokonca žalobca v priebehu konania uvádzal rôzne sumy, ktoré mal do výstavby domu
investovať. Rovnako aj čo sa týka úverov použitých na výstavbu domu čerpaných žalovanou, v žalobe
uviedol poradie úverov najprv suma 42.000,- eur, následne suma 19.000,- eur, avšak ako vyplýva
z predložených listinných dôkazov, bolo to naopak. Ak žalobca tvrdí, že investoval určitú sumu, je
jeho povinnosťou uvedené relevantne to preukázať, keďže dôkazne bremeno zaťažuje žalobcu (napr.
výpisom z účtu, pokladničným dokladom a pod.). Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca

žiadal doplniť dokazovanie, nakoľko zo žiadaných dôkazov uvedené nevyplynie. Svedok G. (dodávateľ
hrubej stavby) potvrdil, že výstavbu komunikoval so žalovanou a od nej bral peniaze. So žalobcom
sa stretol na začiatku, potom sa na stavbe len pozdravili a ďalej riešil veci len so žalovanou. Súd
nevykonal dôkaz vyžiadaním výpisu z úverov, keďže tieto sú na meno žalovanej a povinnosť úversplácať zaväzuje žalovanú. Žalobca taktiež nepreukázal, aby uhradil nejakú splátku za úver ( napr.
výpisom z účtu ). Dokonca v žalobe žalobca nesprávne uviedol rok začatia výstavby domu (2009),
pričom s jeho výstavbou sa začalo v roku 2011 (teda po vydaní stavebného povolenia v 10/2010), t.j. v

tomto je namieste prisvedčiť tvrdeniu žalovanej. Taktiež v žalobe nesprávne uviedol ukončenie výstavby
domu a jeho skolaudovanie v roku 2012, avšak k uvedenému došlo vydaním kolaudačného rozhodnutia
v roku 2015.
Skutkové tvrdenie o žalobcom poskytnutých finančných prostriedkov do výstavby rodinného domu v
udávaných výškach nebolo nepreukázané (okrem sumy cca 10.000 eur, plus 2-3 splátky na úver, ktoré

potvrdila sama žalobkyňa, v tejto časti sa jedná o zhodné tvrdenie).

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ak by uvedené žalobca aj preukázal, neznamená to uzavretie
dohody o podielovom spoluvlastníctve pred začatím výstavby stavby, ani to že sa stane automaticky
spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Skôr by to malo význam v žalobe na vrátenie investícii do majetku
cudzej osoby, samozrejme po preukázaní nároku. V tomto ohľade poukázal na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. novembra 2015.

5. Výpočet hodnoty finančných prostriedkov patriacich žalobcovi použitých na výstavbu domu, ktorý
prezentoval právny zástupca žalobcu je v rozpore s tvrdeniami žalobcu. Rovnako je až absurdné, ak
sumu finančných prostriedkov vložených do výstavby domu (bez akéhokoľvek dôkazu) žalobca odvíja

od hodnoty nehnuteľností ocenenej súdnym znalcom na účely poskytnutia hypotekárneho úveru v oboch
prípadoch, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom hodnota nehnuteľnosti súvisí s finančným vkladom
žalobcu na výstavbu domu.

6. Čo sa týka poukazu žalobcu na nízky príjem žalovanej prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaná

bolapocelúdobuzamestnaná,vykonávalafunkciuzástupkyneriaditeľaškolyakeďžebankovéinštitúcie
jej po posúdení výšky príjmu poskytli dva úvery na výstavbu, tak zrejme bol jej príjem dostatočný.
Teda námietka spochybňovania výšky jej príjmu nie je na mieste. Naopak, žalobca doposiaľ svoj príjem
a výšku úspor žiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdil na úsporách sumu 20.000,- eur, avšak ako
vyplynulo z dokazovania, táto bola spoločná a naviac za sumu 10.000,- eur bolo zakúpené motorové

vozidlo zn. Škoda, ktoré bolo predmetom trestných konaní iniciovaných žalobcom Predložený výpis z
účtu na meno žalobcu so zostatkom k 28.2.2011 v sume 17.054,86 eur neznamená automaticky, že
tieto peňažné prostriedky použil na výstavbu domu. Rovnako žiadnym dôkazom nebol preukázaný tzv.
mínus 100.000 eur na účte žalovanej.

7. To, že strany riešili cez mail nápočet na tzv. Durisol, resp. to či vyplatiť peniaze p. G., neznamená
automaticky, že na to boli použité finančné prostriedky žalobcu a že uvedené deklaruje uzavretie dohody
o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe.

8. Čo sa týka fungovania ich vzťahu a vedenia, či financovania domácnosti, prípadne uzavretia

dohody o podielovom spoluvlastníctve, tak rozpory v tvrdeniach strán sporu neboli odstránené ani
po vypočutí svedkov, ktorí s poukazom na pomer k stranám sporu vypovedali podľa toho, kto ich
ako svedka do konania navrhol, a teda prostredníctvom sprostredkovaných informácii od tej - ktorej
strany sa k uvedenému vyjadrovali, keďže priamo pri udávaných situáciách neboli. Ich informácie boli
sprostredkované od strán sporu, len svedkovia navrhnutí žalovanou boli aj na mieste samom ( teda

mali vedomosť o stavbe ), ostatní nie.

9. Preto mal súd prvej inštancie vážne pochybnosti o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
dohody o podielovom spoluvlastníctve k rodinnému domu pred začatím jeho výstavby, hoci čo i len
ústne. Žiaden priamy svedok takejto dohody súdom nebol zistený a z vykonaných dôkazov plynú len

pochybnosti o tvrdeniach strán, najmä žalobcu, ktorý je nositeľom dôkazného bremena preukázania
svojich tvrdení. V konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by uvedené jednoznačne potvrdil, a na
základe ktorého by mohol súd uvedené jednoznačne verifikovať, a tým autoritatívne zasiahnuť do
vlastníckeho práva žalovane, a teda ústavného práva žalovanej vlastniť majetok. Tvrdenia žalobcu
v konaní automaticky neznamenajú potvrdenie uzavretia dohody o spoluvlastníctve k predmetným

nehnuteľnostiam. Ani prípadné financovanie stavby žalobcom automaticky nezakladá jeho nárok na
vlastníctvo veci. V svetle uvedeného sa javí, že žalobca by sa mal domáhať vrátenia investícii do
cudzieho majetku (aj to bolo ďalším dôvodom zamietnutia doplnenia dokazovania na jeho návrh, keďže
ním vyžadované dôkazy smerovali skôr k potvrdeniu investícii, nie uzavretia dohody o podielovomspoluvlastníctve). Na uvedenom nič nemení ani výpoveď žalovanej v rámci trestných konaní, kde sa
žalovaná vyjadrovala k predmetu trestného konania, k spoločnému motorovému vozidlu a pod., bez
riešenia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti. Ako neskôr dodala myslela tým, kde budú bývať,

nie vlastniť tento dom. Naviac právny úkon, hoc vykonaný aj ústnou formou, musí spĺňať náležitosti
právneho úkonu podľa § 34 a nasl. OZ a splnenie týchto náležitosti nebolo v konaní preukázané.
Ak by aj súd teoreticky pripustil s poukazom na časový sled tvrdených udalostí a tvrdení žalovanej
(zaplatenie dlhov za žalobcu na nájomnom za byt v Bratislave v sume 226.000,- Sk), bolo by možné
prisvedčiť jej tvrdeniu, že sa mohli dohodnúť, že stavbu budú stavať obaja (nie vlastniť), ale len keď

aj byt v Bratislave bude na oboch. V prospech tejto domnienky svedčí zaplatenie dlhu za žalobcu
žalovanou, nevykonanie úkonu smerujúceho k tomu, aby byt bol v nájme, či vlastníctve oboch strán
sporu a samozrejme potom nadobudnutie vlastníctva k bytu samotným žalobcom na základe kúpnej
zmluvy z roku 2015. Mohla to byť v podstate podmienka (majúca charakter rozväzujúcej) k ich dohode
o výstavbe rodinného domu. Avšak ani táto teoretická úvaha na základe tvrdení žalovanej, nezakladá
záver, že došlo k uzavretiu platnej dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe pred začatím

jej výstavby. Žiadneskutkovétvrdeniažalobcunebolitedapreukázanérelevantnýmnespochybniteľným
dôkazom.

10. Z vyššie uvedených skutočností teda plynie záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno za
účelom preukázania skutkových tvrdení udávaných v žalobe a ďalších jeho vyjadrení. V konaní

nebol produkovaný jednoznačný a objektívny dôkaz o žalobcom tvrdenej skutočnosti uzavretia dohody
o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe ( neskôr rodinnému domu s.č. XXX na parcele č. XXX/X,
LV č. XXX, k.ú. H. F.) pred začatím jej výstavby. Uvedené totiž jednoznačne neplynie ani z vykonaných
dôkazov. Preto v tomto súd prisvedčil argumentácii žalovanej. A preto súdu prvej inštancie neostávalo
nič iné, len žalobcu v tejto časti (vo vzťahu k určeniu vlastníctva k rodinnému domu) zamietnuť.

11. Ďalej prvoinštančný súd dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemkom nadobudla žalovaná
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2009, teda jedná sa o derivatívny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva jeho prevodom od predchádzajúceho vlastníka. Na uvedenom základe sa žalovaná
stala výlučnou vlastníčkou pozemkov. Aj s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. novembra 2015 súd prvej inštancie nevzhliadol žiaden právny dôvod na
to, aby vyslovil, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k pozemkom formou podielového spoluvlastníctva
v podiele 1. Právny úkon - kúpna zmluva bol riadne uzavretá medzi zmluvnými stranami, vyjadrili v
ňom ich vôľu uzavrieť ho s tam uvedeným obsahom a na jej základe po vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou pozemkov. Právny úkon bol vykonaný

perfektne a spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti právneho úkonu podľa § 34 OZ a nasl.. Ak by
aj mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanej na zakúpenie
pozemkov (čo nebolo preukázané žiadnym dôkazom), mohol by sa domáhať len ich vrátenia titulom
investície do cudzieho majetku, t.j. titulom bezdôvodného obohatenia. Výklad, aký prezentoval žalobca
v konaní nenachádza oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky a prieči sa zmyslu a účelu striktnej

právnej úpravy nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam derivatívnym spôsobom, písomnou
zmluvou, za zákonom ustanovených podmienok. Naviac žiadnym rozhodnutím súdu nebola vyslovená
neplatnosť tohto právneho úkonu. V tomto súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii žalovanej a
neprihliadol na nedôvodné námietky a argumentáciu žalobcu. Preto aj v tejto časti žalobu žalobcu
zamietol. S poukazom na uvedené a ustálenú judikatúru v týchto otázkach súd zamietol žalobu žalobcu

v celom rozsahu.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 CSP a rozhodol tak, že úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, predčasný a nezákonný z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje zároveň za vysokoformalistický, arbitrárny, nedostatočne odôvodnený, a preto za neurčitý a nepreskúmateľný a vzhľadom
na svoj „nadštandardný rozsah" za atypický a ojedinelý.

14. Žalobca poukazujúc na judikatúru ESĽP a Ústavného súdu SR, tiež Najvyššieho súdu SR v odvolaní
uviedol, že jediné, s čím v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku a jeho odôvodnení súhlasí a
považuje za správne a zákonné je strana 36 (bod 32), kde sa uvádza, že otázkou posúdenia vzniku
podielového spoluvlastníctva k domu, alebo inej stavbe, postavenej spoločnou činnosťou viacerých
osôb sa opakovane už zaoberali všeobecné súdy SR s citáciou jednotlivej judikatúry (NS SR sp. zn.

4Cdo 131/2018, 4Cdo 93/1999, 3MCdo 20/2009, NS ČR 2Czl3/82, NS ČR 22 Cdo/2473/2006, 22Cdo
1174/2001).
Zvyššiecitovanejazaužívanejjudikatúryvšeobecnýchsúdov,ktorájevtýchistýchaobdobnýchveciach
pre všeobecné súdy záväzná vyplýva, že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu,
alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda uzavretá
medzi nimi o založení spoluvlastníctva, že táto dohoda nemusí byť písomná, zákon na jej uzavretie

nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť uzavretá aj konkludentne (mlčky), že na platnosť
takejto dohody sa vyžaduje určitosť a zrozumiteľnosť, že v dohode, pokiaľ nie je vopred určená veľkosť
spoluvlastníckeho podielu zo zákona platí, že podiely účastníkov sú rovnaké, ako aj, že dohoda musí byť
uzavretá pred začatím stavby. Prípadná absencia ďalších ostatných dohovorov (organizačné a finančné
zabezpečenie stavby, krytie stavebných nákladov, budúci spôsob užívania spoločnej stavby), nemá za

následok neplatnosť predmetnej dohody.
Žalobca uviedol, že citácia ustálenej judikatúry prijatej NS SR je jedna vec, avšak aplikácia
tejto judikatúry je vec druhá. Platí však, že obe tieto podmienky musia byť v súlade, v
diametrálnej jednote a aplikovateľné naraz, čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku absolútne
odignoroval, nerešpektoval a pri svojom rozhodovaní zo záväznej judikatúry nevychádzal. Súd

prvej inštancie si jednak nesprávnym právnym posúdením, nedostatočným vykonaným dokazovaním,
nesprávnymujasnenímapochopenímprávnejproblematiky,akoajvýlučnejednostrannýmzhodnotením
dokazovania v prospech žalovanej vo veci pri prílišnom formalistickom chápaní a arbitrárnom prístupe
dospel k predčasnému nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu.

15. Podľa žalobcu z doposiaľ vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že účastníci tohto konania
žili najmenej od roku 2000 do roku 2016 v družskom pomere, že ich vzájomné rodinné spolužitie, bývanie
a vedenie spoločnej domácnosti od roku 2000 až do kolaudácie a následného nasťahovania sa do
spoločne novopostaveného rodinného domu bolo v dôsledku bývania v rodičovskom dome žalovanej,
ktorý bol okrem účastníkov a maloletého syna žalovanej B. E. obývaný ďalšími viacerými osobami,

(obomarodičmižalovanejaďalšímijejsúrodencami),boloprepreplnenosťnekomfortnéanevyhovujúce.
Z tohto dôvodu preto po spoločnom uvážení a prehodnotení všetkého za i proti, sa ústne dohodli,
že si postavia vlastný rodinný domček v obci F., ktorý bude slúžiť na život a bývanie jedine pre nich
dvoch a dieťa žalovanej. Tak sa aj stalo, došlo za lacný peniaz k odkúpeniu pozemku, ktorý síce
v čase odkúpenia svojím stavom nemohol slúžiť na výstavbu rodinného domu a bolo potrebné na

tomto pozemku uskutočniť rozsiahle úpravy, čo aj urobili a náklady na tieto úpravy zabezpečoval a
uhrádzal žalobca a tiež uhradil aj zaplatenie kúpnej ceny za pozemok. Po vybavení a získaní stavebného
povolenia a vypracovaní projektovej dokumentácie, ktorá bola súčasťou v stavebnom konaní došlo v
roku 2011 k začatiu stavebných prác pri výstavbe rodinného domu, pričom náklady za všetky vykonané
stavebné práce pri výstave rodinného domu od základov až po prikrytie stavby realizáciou strechy

hradil výlučne žalobca zo svojich vlastných finančných prostriedkov v hotovosti. Celkove sa jednalo
o vynaloženie sumy cca 60 000 eur. Takéto financovanie stavby bolo medzi účastníkmi ešte riadne
a záväzne dohodnuté pred začatím výstavby, a to z toho dôvodu, že obaja si boli dobre vedomí, že
žalovaná ako životná družka žalobcu má jediný pravidelný mesačný príjem (učiteľský plat, ktorý bol
jediným zdrojom jej výživy a výživy jediného syna a nemá žiadne iné príjmy ani úspory. Taktiež mali

uzavretú dohodu, že pokiaľ sa na výstavbu domu minú všetky úspory žalobcu, tak potom na riadne
dokončenie domu do štádia kolaudácie sa bude čerpať potrebný stavebný úver, k čomu aj došlo.

16. Žalobca ďalej uviedol žalovaná do súdneho spisu ako písomný dôkaz mala predložiť zmluvy
o účelovom splátkovom úvere na sumy 42 600 eur resp. 19 000 eur s vypracovaným znaleckým

ohodnotením rozostavaného rodinného domu, ktorý pri poskytovaní úverov už slúžil ako záložné právo
(pozn. tieto zmluvy aj predložila).
Tiež uviedol, že v priebehu konania na zisťovanie, kto staval rodinný dom, bol vypočutý svedok I.
G., ktorý uviedol, že výstavbu domu realizoval spolu s ďalšími piatimi osobami ako živnostník, žefinancovanie výstavby sa realizovalo predovšetkým finančnými úhradami vystavených faktúr z účtu na
účet, ako aj, že sa platilo v hotovosti. Vypočutý svedok uviedol, že o vystavení faktúr a o úhradách sú k
dispozíciiuneholistinnédôkazy,vdôsledkučohožalobca,bezprostrednepovýsluchutohtosvedkasúdu

navrhol, aby tento svedok bol písomne vyzvaný na predloženie komplet účtovnej evidencie týkajúcej sa
realizáciestavebnýchprácadodávkymateriálov,ktorévykonávalnastavberodinnéhodomuúčastníkov.
ZároveňnavrholvyžiadaťajzTatrabankya.s.kompletvýpisynákupnýchoprávnení(jednotlivýchfaktúr),
ktoré boli uhrádzané z poskytnutého a čerpaného účelového splátkového úveru č. 2011086740 a č.
2015016300 v Tatra banka a. s., Bratislava, poskytnutého dlžníkovi B. E. E., D. XXX/X, F..

17. Tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie považoval za neúčelné, neekonomické,
nedôvodné, a preto ich odmietol. Takýto postup súdu považuje žalobca za formalistický, nesprávny,
spočívajúci v tom, že z takýchto zabezpečených dôkazov bolo možné zistiť, rozsah prác a ich úhradu,
vrátane dodávky materiálu. Po zistení takéhoto rozsahu prác uhrádzaných z úverov by potom bolo
následne možno dospieť k záveru, že všetky ostatné a potrebné vykonané práce a dodávky materiálu

na výstavbu domu boli hradené žalobcom v hotovosti z jeho finančných prostriedkov.

18. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval jednostranne iba v prospech žalovanej.
Žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s prehláseniami a výpoveďami samotnej žalovanej, ktorá uviedla
vo svojich výsluchoch pred OČTK konkrétne OOPZ Raslavice v konaní ČVS: ORP-83/RA-BJ-2017, ako

aj v ďalšom konaní na OOPZ Raslavice ČVS: ORP-139/RA-BJ- 2017, kde jednoznačne uvádza...že,
od roku 2000 žila ako druh a družka s jej vtedajším priateľom A. A. B., kde počas ich vzťahu v rokoch
2011 a 2012 si postavili rodinný dom na adrese F., J. D. K., XX, v ktorom následne bývali v spoločnej
domácnosti. Taktiež procesný súd odignoroval a v ničom sa nevysporiadal aj so záznamom spísaným
právnym zástupcom žalobcu JUDr. Františkom Komkom v jeho advokátskej kancelárii dňa 24.7.2017 v

rámci zmierivého mimosúdneho vyriešenia sporu ohľadne, výstavby rodinného domu, kde uviedla: „Je
pravdou, že s A. B. sme žili od roku 2000 ako druh a družka asi 3 roky pred začatím stavby rodinného
domu, ktorý sme podľa ústnej dohody začali stavať spoločne, pretože ja som už nemohla ďalej bývať aj
s A. B. v rodičovskom dome (ďalší štyria súrodenci), preto sme spoločne zvážili, že pôjdeme do výstavby
domu...", ako aj svedeckou výpoveďou svedka L. M. G. a písomného prehlásenia svedka A. M. N., ktorý

jednoznačne potvrdili úmysel a dohodu žalobcu a žalovanej na výstavbu spoločného rodinného domu.

19. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vo veci nekvalifikovaným spôsobom zaujal nesprávny
právny názor a nevykonal doplnenie dokazovania vo vyššie uvedenom a naznačenom smere, pričom
rozsah takéhoto dokazovania je nad rámec odvolacieho konania, žalobca navrhol, aby odvolací súd v

prejednávanej veci rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu, t. j. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so zaujatím a vyslovením právneho názoru,
ktorým bude prvostupňový súd viazaný.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že napadnutý rozsudok považuje

za vecne správny. Súd prvej inštancie sa rozsiahlo a podrobne vysporiadal so všetkými skutočnosťami,
ako aj s dôkazmi vykonanými v priebehu jednotlivých pojednávaní. Napadnuté rozhodnutie, v súlade
s platnou judikatúrou vyšších súdnych autorít, jasne a zrozumiteľne poskytuje odpovede na sporné
skutočnosti a z jeho obsahu je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k úplným a správnym skutkovým zisteniam.

Žalovaná poukázala na to, že žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie je "formalistické, nedostatočné, neurčité a nepreskúmateľné". S týmto názorom sa
nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie sa zrozumiteľne a dostatočne vysporiadal so všetkými
podstatnými skutočnosťami a svoje úvahy prehľadne a zreteľne uviedol v 45 stranovom rozhodnutí.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu a obranou žalovanej.
Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je riadne a spĺňa všetky kvalitatívne kritéria nevyhnutné pre
ústavne akceptovateľné odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Z odvolania žalobcu nie je zrejmé, v čom
konkrétnom má spočívať absencia dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca
frázovito poukazuje na kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie súdnych rozhodnutí, no

súčasne neuvádza, v čom konkrétnom má spočívať absencia riadneho odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Túto námietku žalobcu považuje preto za nedôvodnú. Práve obsah tejto námietky žalobcu sa
javí ako formalistický, mechanický, paušálny a teoretický bez konkretizovania a vymedzenia dôvodov
jeho tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.21. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazuje na všetky skutočnosti, ktoré boli jeho argumentačným
východiskom pri presadení názoru o dôvodnosti žalovaného nároku. Žalovaná má zato, že súd prvej

inštancie sa s argumentáciou žalobcu vysporiadal dostatočne a ním navrhnuté vykonanie ďalších
dôkazov správne zamietol, a to nielen z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, ale aj z dôvodu,
že obsah týchto dôkazov by žiadnym spôsobom neprispel k preukázaniu skutočností, ktoré by boli
relevantné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu, resp. také, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť
argumentáciu žalovanej strany. Súd správne návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol.

22. Žalobca ďalej v odvolaní prezentuje svoju argumentáciu tak, ako tomu bolo počas celého priebehu
súdneho konania. V tejto súvislosti odkazuje žalovaná na všetky svoje písomné a ústne vyjadrenia
a najmä poukazuje na všetky dôkazy, ktoré boli z jej strany vykonané. Považuje za duplicitné
opakovať prezentované vyjadrenia a dôkazy, nakoľko tie tvoria obsah súdneho spisu. Ňou prezentované
argumenty podporené množstvom dôkazov vyvrátili argumentáciu žalobcu, ku ktorej sám žalobca

nedokázal produkovať žiaden relevantný dôkaz. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku preto správne
konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil si tak povinnosť preukázať svoje tvrdenia.

23. K argumentom žalobcu pre zdôraznenie žalovaná uviedla, že žalobcom uplatnený nárok na určenie
vlastníckeho práva k parcelám reg. KN-C parc. č.: XXX, o výmere 141 m2, parc. č.: XXX/X, o výmere

472 m2 a parc. č.: XXX/X o výmere 146 m2 vedených na LV č.: XXX pre k. ú.: F. je už vzhľadom
na titul nadobudnutia vlastníctva týchto nehnuteľností žalovanou od počiatku diskvalifikovaný. Tento
nárok žalobcu je nielenže nedôvodný, ale najmä je právne neudržateľný. Všetky vyššie špecifikované
pozemky žalovaná nadobudla titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.06.2009 s predávajúcim A. H..
Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným pozemkom a teda, pri týchto pozemkoch

išlo o derivátny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva od predchádzajúceho vlastníka. Vzhľadom k
derivatnému spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným pozemkom nemôže
byť žalobca pri uplatnení svojho nároku úspešný, a preto súd prvej inštancie správne tento nárok
zamietol. Samotný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto pozemkom absolútne vylučuje,
aby sa žalobca mohol úspešne domáhať vlastníckeho podielu k týmto parcelám. V tejto časti preto

nepovažuje za potrebné bližšie hodnotiť vykonané dôkazy, nakoľko spôsob nadobudnutia vlastníctva
týchto pozemkov diskvalifikuje nárok žalobcu v absolútnej rovine.

24. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zásah do ústavou garantovaných vlastníckych práv
žalovanej k rodinnému domu súp. č. XXX, k. ú. F., bolo pre vecné a zákonné posúdenie veci nevyhnutné,

aby žalobca bez rozumných pochybností nepochybne dokázal, že pred výstavbou tohto rodinného
domu existovala dohoda medzi stranami sporu o založení ich podielového spoluvlastníctva. Žalobca v
predmetnom konaní však len tvrdí, že táto dohoda medzi stranami sporu existovala, avšak toto jeho
tvrdenie ostalo osamotené a dôkazy vykonané v tejto veci ho nijako nepotvrdili. Asi najzásadnejším
dôkazom, ktorý žalobca použil na potvrdenie svojho tvrdenia bol výsluch p. L. G.. Táto osoba, ktorá sa

nikdy nenachádzala v obci F., a to ani pred a ani počas výstavby predmetného rodinného domu tvrdí,
že má vedomosť o tom, že strany sporu stavali dom spoločne. Toto svoje tvrdenie svedok opiera o text
uvedenývdokumente,ktorýsanachádzavspise.Jeaž,absurdné,akopresneadetailnetentodokument
smeruje svoj kontext práve k preukázaniu dohody o spoločnej výstavbe rodinného domu. Svedok počas
svojho výsluchu tvrdil, že tento dokument mu prostredníctvom e-mailu zaslala žalovaná a preto tvrdil, že

obsah tohto dokumentu sú jej slová. Toto žalovaná kategoricky odmieta. Je potrebné upriamiť pozornosť
na to, že už vizuálna stránka tohto dokumentu diskvalifikuje tvrdenie svedka, že ide o e-mailovú správu
a zároveň tento dokument nie je nijako a nikým podpísaný. Svedok pri našich otázkach týkajúcich
sa tohto dokumentu nevedel ani len uviesť, z akej adresy bol tento e-mail poslaný, na akú adresu a
nevedel ani to, kedy bol tento e-mail odoslaný a doručený. Bolo evidentné, že tieto otázky rozrušujú

svedka a preto je tento svedok nedôveryhodný a ním predložený dokument je vyfabrikovaný "dôkaz",
ktorý len potvrdzuje perfídny spôsob, ktorý používa žalobca za účelom preukázania existencie dohody
o podielovom spoluvlastníctve k predmetnému rodinnému domu. Obsah predloženého dokumentu
nikdy nekreovala žalovaná a ako súkromnú listinu tento dokument poprela a preto ho považuje za
právne irelevantný. Žalobca k predloženému dokumentu nepredložil nič, čo by aspoň osvedčovalo jeho

pravdivosť a reálnosť jeho obsahu.

25. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia, I. G., O. C., A. A. a nakoniec aj syn žalovanej p. E..
Všetci títo svedkovia nezávisle od seba zhodne uviedli, že žalovaná nemala nikdy v úmysle vlastniť domspoločne so žalobcom. Osobitne treba poukázať na výsluch I. G., ktorý ako staviteľ domu pred súdom
potvrdil, že celý priebeh výstavby, ako aj celé finančné krytie stavby zabezpečovala práve žalovaná.
Uvedení svedkovia svojim výpoveďami potvrdili to, čo uvádza žalovaná, že žiadna dohoda o podielovom

spoluvlastníctve k rodinnému domu medzi stranami sporu neexistovala. Uvedené potvrdzujú aj listinné
dôkazy predložené žalovanou, a to územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie,
ktoré boli vydané práve pre žalovanú na jej vlastnú žiadosť. Ani v jednom z týchto dokumentov sa
nespomína žalobca. Rovnako osadenie potrubia pre zabezpečenie vstupu na pozemok, kde stojí
predmetný dom, riešila prostredníctvom uznesenia obecného zastupiteľstva v obci Raslavice práve

žalovaná a nie žalobca. To, že žalobca nefiguruje v žiadnom dokumente týkajúcom sa stavby rodinného
domu vyplýva ďalej aj z rozhodnutia o určení súpisného čísla a všetkých vystavených faktúr na stavebný
materiál alebo zariadenie rodinného domu. Čo sa týka finančného krytia výstavby tohto rodinného
domu, boli žalovanou predložené dve zmluvy o bankovom úvere s Tatra bankou. Vykonané dôkazy
preto v plnej miere korelujú s tvrdením žalovanej, že rodinný dom so súp. č.: XXX v obci F. je stavbou
výlučne v jej vlastníctve a že dohoda medzi stranami sporu o založení podielového spoluvlastníctva

nikdy neexistovala. Žalovaná na rozdiel od žalobcu svoje tvrdenia preukázala vyššie spomenutými
dôkazmi a je preto absolútne legitímne konštatovať, že neexistuje dôvod na zásah do vlastníckeho práva
chráneného Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Je to práve žalovaná, ktorá v tomto konaní
predložila značné množstvo dôkazov preukazujúcich opak tvrdení žalobcu. V porovnaní s ňou žalobca,
čo sa dôkazov týka, výrazne zaostáva, no je to práve on, kto má dokázať to, čo tvrdí v podanej žalobe.

26. S poukazom na ust. § 185 CSP a s poukazom na princíp formálnej pravdy má súd pri rozhodovaní
tohto sporu vychádzať výlučne z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu a ktoré boli následne v tomto konaní
vykonané. Ak teda vychádzame z dôkazov, ktoré použil na podporu svojho tvrdenia žalobca, tak je nutné
bez ďalšieho konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno skutočne neuniesol a nedokázal tak potvrdiť to,

že pred výstavbou predmetného rodinného domu došlo medzi ním a žalovanou k uzatvoreniu dohody
o podielovom spoluvlastníctve. Na druhej strane, žalovaná navrhla množstvo dôkazov, ktoré tvrdenie
žalobcu dostali do absurdnej roviny a jeho tvrdenie o existencii dohody o podielovom spoluvlastníctve
domu diskvalifikovali v celom rozsahu. Neexistuje preto zákonný dôvod prikloniť sa k tvrdeniu žalobcu
a autoritatívne zasiahnuť do ústavne chráneného vlastníckeho práva žalovanej. Tvrdenie žalobcu o

tom, že výlučne z jeho úspor bola realizovaná hrubá stavba domu samo o sebe nepredstavuje titul
nadobudnutia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. K danej problematike zaujal jednoznačné stanovisko aj
Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 25. novembra 2015, sp. zn. III. ÚS 288/2015. Akceptovanie
žalobcovho výkladu ust. § 132 OZ by v konečnom dôsledku znamenalo, že ktokoľvek, kto poskytol
tretej osobe peňažné prostriedky (či už darom, pôžičkou, alebo úverom), aby nadobudla vlastnícke

právo k nehnuteľnosti, by sa mohol súdnou cestou úspešne domáhať vydania rozhodnutia o jeho
spoluvlastníctve len z tohto titulu. Takýto výklad nielenže nenachádza oporu v právnom poriadku
Slovenskej republiky, ale prieči sa zmyslu a účelu striktnej právnej úpravy nadobúdania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam.

27. Vzhľadom k vyššie uvedenému vyjadrila žalovaná presvedčenie že argumentácia žalobcu
prezentovaná v jeho odvolaní neobstojí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za
rozhodnutie vecne správne a navrhuje, aby ho súd druhej inštancie v celom rozsahu postupom podľa
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil a zároveň priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

28. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

29. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou sporu v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

30. Súd prvej inštancie v predmetnom spore správne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval
príslušné právne predpisy a vo veci správne aj rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňujes podrobnými dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí (§ 387 ods. 2 CSP) a len pre zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu uvádza:

31. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby správne založil na závere, že žalobca
v konaní nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu dohody o podielovom
spoluvlastníctve k rodinnému domu pred začatím jeho výstavby, hoci len ústne. Žalobca síce v priebehu
konania tvrdil, že aj on sa finančne podieľal na výstavbe domu, avšak tak, ako to správne konštatoval
súd prvej inštancie, ani prípadné financovanie stavby žalobcom nezakladá, bez ďalšieho, jeho nárok

na spoluvlastníctvo veci. Žalobca argumentoval, že kúpu pozemku a náklady za všetky vykonané
stavebné práce pri výstavbe rodinného domu od základov až po strechu hradil výlučne on zo svojich
finančných prostriedkov v hotovosti. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, v zhode so
záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca síce žiadal vykonať dôkaz o spolufinancovaní
stavby, avšak aj takýto dôkaz by bol spôsobilý potvrdiť iba prípadnú investíciu žalobcu do výstavby
domu, nie však uzavretie dohody medzi stranami sporu o podielovom spoluvlastníctve k predmetným

nehnuteľnostiam. Vo vyššie uvedenej súvislosti by aj prípadné vyžiadanie účtovnej evidencie od svedka
G. (dodávateľ stavby) neviedlo k vyvodeniu záveru o existencii dohody medzi stranami o tom, že
predmetné nehnuteľnosti sú v ich spoluvlastníctve. Zároveň konštrukcia žalobcu o tom, že po spočítaní
všetkých platieb, ktoré žalovaná zaplatila svedkovi G. a ich odpočítaní od hodnoty domu určenej
znaleckým posudkom, bude jasné, že všetko ostatné financoval žalobca, sa javí ako prenášanie

dôkazného bremena žalobcu na žalovanú, pričom pokiaľ žalobca vyberal zo svojho účtu hotovosť
a túto odovzdával žalovanej, tak o týchto výberoch musia existovať záznamy banky, čo ale v konaní
nebolo preukázané. Opätovne však odvolací súd poukazuje na to, že ani prípadné preukázanie
spolufinancovania stavby, nesvedčí o uzavretí dohody strán sporu pred realizáciou stavby o tom, že táto
bude v ich podielovom spoluvlastníctve.

32. Žalobca poukazoval taktiež na rozhodnutie vyšetrovateľa v trestných veciach. Z vyšetrovacích
spisov Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove, Obvodné oddelenie PZ Raslavice vyplýva, že žalovaná
vypovedala pred povereným príslušníkom PZ, ktorý aj v týchto veci vydal rozhodnutia, teda v týchto
rozhodnutiach je iba prevzatý výsluch žalovanej, ktorá uviedla, že od roku 2000 žila ako druhá družka

so žalobcom a počas ich vzťahu si v rokoch 2011, 2012 postavili rodinný dom na adrese F., J. D. K.XX,
v ktorom aj následne bývali v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa k tomu v tomto konaní uviedla, že
týmto potvrdila, že v dome budú spolu bývať, ale nie že ho budú spolu vlastniť. Odvolací súd taktiež
poukazuje na to, že právnym zástupcom žalobcu avizovaný záznam, ktorý má tiež svedčať o totožných
skutočnostiach, nie je súčasťou spisu a navyše pokiaľ by aj bol predložený záznam právneho zástupcu,

ktorý by nebol podpísaný žalovanou, bola by takáto listina bez náležitej právnej relevancie.

33. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že v prospech žalovanej svedčí nepochybne
aj skutočnosť, na ktorú dôvodne poukázal aj súd prvej inštancie, a to, že prípadné podielové
spoluvlastníctvo k domu bolo zo strany žalovanej podmienené spoluvlastníctvom k bytu žalobcu v

Bratislave. K tomuto však žalovaná podielové spoluvlastníctvo nenadobudla, a preto bolo uzavretie
dohody o podielovom spoluvlastníctve k domu z jej strany aj z tohto dôvodu vylúčené, na čo poukázala
aj v priebehu konania.

34. Žalobca v konaní nepreukázal, že so žalovanou uzatvoril dohodu o vzniku spoluvlastníctva, ktorá

síce nemusela mať písomnú formu, ale bolo nevyhnutné preukázať, že existoval zhodný prejav vôle
účastníkov smerujúci k založeniu podielového spoluvlastníctva. Takýto zhodný prejav vôle strán sporu
absentuje a žalobca ho v konaní nepreukázal. Žalobca nenadobudol vlastnícke právo, pretože nebola
preukázaná dohoda o založení podielového spoluvlastníctva, ani zmluva o prevode spoluvlastníckeho
podielu.

35. Súd prvej inštancie sa taktiež správne vyjadril k hodnoteniu výpovedí svedkov, keď uviedol, že
svedkovia, ktorých navrhol žalobca, vypovedali v jeho prospech a svedkovia, ktorých navrhla žalovaná,
vypovedali v jej prospech. Svedkom, ktorý sa mohol nezaujate vyjadriť k týmto otázkam, bol svedok G.,
ktorý realizoval výstavbu rodinného domu a ktorý uviedol, že všetky platby cez účet resp. v hotovosti

uhrádzala výlučne žalovaná a žalobca bol prítomný iba na prvotnom sedení ohľadom plánovania
realizácie výstavby a následne sa už aktívne a ani úhradami materiálu resp. stavebných prác nepodieľal.
Z takto zistenej skutočnosti taktiež nevyplynulo uzavretie dohody o podielovom spoluvlastníctve pred
realizáciou predmetnej stavby.36. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že argumentácia žalobcu sa v podstatnej miere týkala výstavby
rodinného domu a aj keď v petite žaloby navrhol určiť spoluvlastníctvo aj k parcelám, na ktorých je dom

postavený, resp. k priľahlej záhrade, pričom k tejto časti návrhu sa žalobca v podstate nevyjadroval,
uviedol iba to, že on poskytol peniaze na zakúpenie pozemku, čo ale žiadnym spôsobom nepreukázal
a odvolaciemu súdu sa javí až „naivné“, že pokiaľ žalovaný poskytol finančné prostriedky na kúpu
pozemku, tak tento pozemok nezakúpil sám resp. minimálne do podielového spoluvlastníctva spolu so
žalovanou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje taktiež na to, že z vyjadrenia právneho zástupcu

žalobcu vyplynulo, že tento pozemok zakúpili obaja spolu, čo ale v konaní preukázané nebolo. Pokiaľ
sa žalobca vyjadril, že on poskytol finančné prostriedky, tak by bolo adekvátne vyjadrenie, že on zakúpil
tento pozemok.

37. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu taktiež vyplynulo, že žalovaná bola najprv ochotná uhradiť
žalobcovi jeho investície, ale následne s tým už nesúhlasila. Za daných okolností by sa javilo, že bola

na mieste žaloba na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, avšak uplynutie času pravdepodobne
malo vplyv na rozhodnutie žalobcu o tom, že podal žalobu o určenie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura
scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a pokiaľ žalobca nebol ostražitý pri uplatňovaní

svojich práv v primeranom čase, nie je možné v súčasnosti tento nedostatok zhojiť podaním žaloby
o určenie vlastníckeho práva a prípadným následným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva,
keďže ako už bolo konštatované, iba samotné financovanie výstavby (čo musí byť taktiež preukázané)
nezakladá bez ďalšieho, teda bez nepochybného preukázania dohody o podielovom spoluvlastníctve,
práve toto podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu resp. priľahlým parcelám.

38. Odvolací súd poukazuje taktiež na zásadu formálnej pravdy pri hodnotení dôkazov, čo znamená, že
súd v konaní vychádza iba z tých tvrdení, ktoré boli v konaní bezpečne preukázané, pričom v danom
prípade nemožno prípadnú ústnu dohodu o spoluvlastníctve preukázať iba tvrdením jednej strany. Teda
aj samotné tvrdenie žalobcu, že dom spoločne stavali a spoločne v ňom bývali nezakladá podielové

spoluvlastníctvo k domu.

39. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie
je zbytočne rozsiahly, keďže obsahuje rekapituláciu všetkých vyjadrení resp. pojednávaní a následne
správne obsahuje sumarizáciu skutkového stavu, avšak táto skutočnosť nezakladá jeho formálnosť,

arbitrárnosť resp. nedostatočnú odôvodnenosť. Práve naopak, súd prvej inštancie sa až nadmerne
venoval jednotlivým skutkovým tvrdeniam a tieto správne interpretoval, ako aj právne vyhodnotil, a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej súd priznal
vočineúspešnémužalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%..Kvantifikáciu
trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).