Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513209116
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3513209116.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne A. B. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
bytom D. E. F. G. XXX/X, G. H., zastúpenej Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou so sídlom L.
Novomeského 2667/4, Trenčín, proti žalovanému G. I. J. K. E., so sídlom D. E. F. G. XXX/X, G. H., IČO:
XXXXXXXX, zastúpenému Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom Komenského 2700/7, Nové

Mesto nad Váhom, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 3. novembra 2022, č.k. 7C/372/2013-393, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobkyne o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Právne vec posúdil podľa § 255 ods. 1 a § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní vychádzajúc z § 255 C.s.p.. Poukázal na to, že
samotná aplikácia § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené predpoklady
pre priznanie náhrady trov konania niektorej zo strán, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná, pričom právna úprava nevylučuje vidieť
dôvody hodné osobitného zreteľa aj vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi (napríklad Uznesenie

ÚS SR zo dňa 17.03.2015 sp. zn. II. ÚS 158/2015). Súd prvej inštancie preto posúdil všetky okolnosti
súvisiace so stavom veci pred začatím sporu, správanie strán v priebehu sporu i okolnosti uplatnenia
nároku a uviedol, že je zrejmé, že v danom prípade sa žalobkyňa pôvodne podanou žalobou domáhala
rozhodnutia súdu o celkovo 8 petitoch, následne došlo k zmene žaloby a žalobkyňa žiadala rozhodnutie
súdu o 16 petitoch žaloby. Uviedol, že počas prvých pojednávaní súdu prezentovali obe strany záujem
na mimosúdnom vyriešení sporu, v dôsledku čoho sa pojednávania vždy odročovali, následne súd

prvej inštancie prezentoval na základe podanej žaloby svoj právny názor počas konania, pričom sčasti
považoval po zmene žaloby niektoré z petitov za nevykonateľné z dôvodu ich
všeobecného formulovania (14.06.2019), tiež predbežne konštatoval, že v určitých častiach by nemohla
byť žalobkyňa úspešná z dôvodu, že zákon ňou požadované splnenie povinností žalovanému neukladá,
prípadne niektoré povinnosti boli zo strany žalovaného splnené, vytýkal žalobkyni dodržanie postupu
podľa zákona o vlastníctve bytov a podobne (14.11.2019), teda žalobkyňa si v uvedenom čase musela

byť vedomá toho, že v časti žaloby by úspešná byť nemohla. Mal za to, že aj v dôsledku predbežného
posúdenia súdu došlo k zmene žaloby na uloženie povinnosti nahliadnuť do dokladov,
čomu bolo napokon zo strany súdu aj vyhovené a je zrejmé, že žalobkyňa dospela k zmene žaloby
až po tom, čo súd prezentoval svoje stanovisko k pôvodnej žalobe, kde by bola prevažne neúspešná.
Preto priznanie trov konania žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní o poslednom zmenenom návrhu, ku
ktorému sa dopracovala až v priebehu konania v dôsledku právneho názoru súdu by bolo nespravodlivé.

Podľa názoru súdu prvej inštancie spor medzi stranami vznikol v dôsledku konania oboch strán, kedy
strany nedokázali spoločne komunikovať a problémy vyriešiť a vyriešenie sporu bolov záujme oboch strán, a preto by bolo neprimerane tvrdé, ak by priznanie trov zasiahlo iba žalovaného.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa má rovnako ako žalovaný svoj podiel viny na vzniku sporu,
keď sa aktívne nezúčastňovala na správe bytu a činnosti spoločenstva, pričom skutočnosť, že žije mimo

územia SR ešte neznamená, že nemôže využívať svoje práva, ktoré vo vzťahu k spoločenstvu má,
keď aktívnejšou účasťou na správe by mohla mnohým problémom predísť. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie konštatoval, že je spravodlivé, aby si v danom prípade trovy znášali strany samy, a preto
úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 06.12.2022 návrh na odpustenie zmeškania lehoty
spolu s odvolaním voči predmetnému uzneseniu v elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného
predpisu. V návrhu na odpustenie zmeškania lehoty uviedla, že žiada o odpustenie zmeškania
zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu, ktorá jej uplynula dňa
05.12.2022 o polnoci, a to z dôvodu zlyhania systému a nemožnosti podpísania dokumentov zaručeným
elektronickým podpisom. Uviedla, že odvolanie sa jej podarilo odoslať dňa 06.12.2022 o 02:33 hod., t.j.

cca 2 a pol hodiny po uplynutí termínu na podanie odvolania, pričom i tak v tomto
čase súdy nepracujú a odvolanie bude v čase začiatku úradných hodín k dispozícii súdu. V odvolaní
namietala, že má za to, že nie sú dané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie § 257 CSP,
a teda dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd plne úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov
konania. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovaný je povinný nahradiť

žalobkyni 100 % trov konania resp. aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie.

3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 7C/372/2013-408 zo dňa 22.02.2023, právoplatným dňa
12.03.2023, návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje
proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

6. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolacia lehota je zákonnou lehotou, teda ju
nemožno predĺžiť ani skrátiť, a to ani dohodou strán, ani rozhodnutím súdu.

7. Odvolanie je podané oneskorene, ak márne uplynula lehota na jeho podanie. Zákonná lehota na
podanie sa počíta od doručenia rozhodnutia, pričom v zmysle § 121 ods. 2 a 4 CSP deň doručenia sa

do tejto lehoty nezapočítava a ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

8. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej alebo v elektronickej
podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podanie nevyzýva.

9. Odvolanie žalobkyne bolo súdu prvej inštancie doručené v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu, dňa 06.12.2022. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté
uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 18.11.2022. Lehota 15 dní na podanie odvolania
teda začala plynúť dňom 19.11.2022, pričom 15. deň lehoty pripadol na sobotu 03.12.022,
a preto v zmysle § 121 ods. 4 CSP bol posledným dňom lehoty nasledujúci pracovný deň 05.12.2022.
Žalobkyňa preto mohla najneskôr dňa 05.12.2022 podať odvolanie priamo na súde, resp. ho v tento deň

odoslať súdu. Žalobkyňa doručila súdu odvolanie v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu až dňa 06.12.2022, čiže po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. v čase, keď uznesenie
už nebolo možné účinne napadnúť odvolaním.10. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne v zmysle § 386 písm. a) CSP odmietol.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).