Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 10, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202767
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4222202767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: S. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX

XX W. XX, zastúpený: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, 945 01
Komárno, IČO: 31167586, proti žalovanému: O. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX W. XXX, zastúpený:
Mgr. Beáta Kartíková, s. r. o., Gazdovský rad 2, 931 01 Šamorín, IČO: 48214337, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. W. D. a
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, vedenej na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXXX
orná pôda o výmere 15102 m2, a to v podiele 1/6 k celku nehnuteľnosti z podielu žalovaného zapísaného

na LV č. XXX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby z práva nehnuteľnosti pod por. č. 1.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 03.08.2022 domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. W. D. a Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, vedenej
na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXXX orná pôda o výmere 15102 m2, a to v podiele 1/6 k celku
nehnuteľnosti z podielu žalovaného zapísaného na LV č. XXX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby
z práva nehnuteľnosti pod por. č. 1. Uviedol, že je zrejmé, že došlo k pochybeniu pri zápise vlastníckych

práv k predmetným nehnuteľnostiam, kedy do katastra nehnuteľností nebolo zapísané uznesenie o
dedičstve D 697/63-10 vyhotovené Štátnym notárstvom v Komárne z 27.09.1963 v dôsledku čoho
potom došlo k neoprávnenému zápisu 1 nehnuteľnosti v prospech žalovaného na základe rozhodnutia
D-1797/93. Pri následnom zápise osvedčenia o dedičstve D 1678/94 z 29.07.1996 v rámci ktorého
nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, Okresný úrad Komárno nezapísal podiely
podľa predmetného dedičského rozhodnutia, podľa ktorého predmetom dedičského osvedčenia bola
celá nehnuteľnosť v 1/1.

2. Žaloba bola až do dňa konania pojednávania 10.07.2023 nesporná, kedy zástupkyňa žalovaného
na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na ROEP, ktoré prebehlo v roku 2010 vo vzťahu k žalovanému
v rámci obnovenej evidencie mal žalobca možnosť v rámci správneho konania uplatniť svoju obranu
vo forme námietok a v súčasnosti už určovacia žaloba, ktorou sa svojho nároku domáha, nie je
prípustná. Uvedené konanie, ktoré vyústilo do rozhodnutia C-4/2010 z 12.10.2010 sa totiž týkalo
všetkých vlastníkov uvedených v LV č. XXX. Uviedla, že v zmysle § 7 ods. 6 príslušného zákona

sa akákoľvek zmena zapísaných údajov na tomto LV mohla udiať najneskôr do 5 rokov od zápisu a
vzhľadom na to, že sa tak nestalo, v súčasnosti už nie je možné žiadnu zmenu vykonať. Uvedené
podporuje aj nález Ústavného súdu pod č. II ÚS 249/2020, z ktorého vyplýva právnaveta, že akýkoľvek zásah do zápisu podľa ROEP po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 5 rokov, je
neprípustným zásahom do ústavného práva na právnu istotu.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: osvedčenie o dedičstve D 1678/94, pozemno - knižná
vložka č. 145 na č. l. 12-13, uznesenie D 697/63-10, úmrtný list Ľ. Y., výpis z LV č. XXX, kúpna zmluva
z 18.08.1931, výpis z ROEP.

4. V konaní bolo zistené, a je aj nesporným, že pôvodnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti boli Ľ. Y.

a Q. Y., obaja v podiele 1. Uznesením D 697/63-10 z 27.09.1963 nadobudol Q. Y., právny predchodca
žalobcu, vlastníctvo k 1 parcely číslo XXXX vo vložke číslo 145, ktoré dovtedy patrilo jeho bratovi Ľ. Y..
Uznesením D 1678/94 z 29.07.1996 nadobudol žalobca vlastníctvo k 1/3 nehnuteľnosti označenej ako
parcela číslo XXXX roľa 15102 m2 vo vložke č. 145 pod B3a,b v celosti (1/1). Z vykonaných dôkazov
bolo nesporné, že predchodca žalobcu bol vlastníkom celej spornej nehnuteľnosti ako jediný vlastník,
ktorú po jeho smrti zdedili jeho deti rovným dielom. Spornou vyvstala v deň pojednávania až otázka

prípustnosti podania určovacej žaloby viac ako 5 rokov po zápise obnovenej evidencie pozemkov, ktorá
bola realizovaná v roku 2010.

5. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
6. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu..

6. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

7. Podľa § 7 ods. 6 a 7 zákona č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré
sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene
údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu
do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do

katastra nehnuteľností. Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k
prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku alebo dotknutého spoluvlastníckeho podielu na inú osobu.
Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu. (týmto je § 137 písm. c) CSP)
8. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Vzhľadom na to, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, musel súd preskúmať, či existuje
na jej podanie naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že jednoznačne áno. Žalobca je právnym
nástupcom po poručiteľovi, ktorému patrila sporná nehnuteľnosť v celosti. Súčasný stav podľa výpisu z
LV č. XXX nezodpovedá skutkovým tvrdeniam a dôkazom predloženým v tomto spore. Výsledok sporu

je spôsobilý k zmene zápisu údajov na predmetnom liste vlastníctva. Keďže skutkové tvrdenia žalobcu
neboli rozporované a to ani na vytýčenom pojednávaní, súd má za to, že žalobcovi jednoznačne svedčí
žalovaný podiel na vlastníckom práve žalovaného a vo vzťahu k meritu sporu vzhľadom na dokazovanie
nie je nutné uvádzať ďalšie dôvody.12. Aj keď nižšie popísaná otázka nebola namietaná, súd ju bol povinný skúmať ex offo a uvádza, že
pasívna vecná legitimácia v spore bola rovnako daná a to aj s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo/51/2009 z 28.10.2010, podľa ktorého v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu,

je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej
sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konania netýka a výsledok konania (určenie práva k
spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže mať žiaden
dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí
vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu.

12. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom neprípustnosti žaloby po uplynutí 5 rokov po zápise
ROEP s poukazom na § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 a na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 249/2020, súd
sa s týmto právnym názorom nestotožňuje. Konanie na ústavnom súde sa týkalo správneho súdneho
konania, kedy bola kasačná sťažnosť proti rozsudku krajského súdu zamietnutá Najvyšším súdom
Slovenskej republiky a toto rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, pričom z rozhodnutia
podľa názoru súdu vyplýva, že toto sa vzťahu na preskúmavanie správnosti a zákonnosti správneho

konania a správneho súdneho konania po uplynutí zákonom stanovej lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995. Tomuto záveru podľa názoru súdu svedčí v prvom rade samotné znenie zákona, kde §
7 ods. 7 zákona č. 180/1995 jednoznačne uvádza, že tým nie je dotknuté právo na začatie konania
podľa osobitného predpisu, ktorým je § 137 písm. c) CSP. Súd zároveň poukazuje na uznesenie NS
SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 15.12.2020, podľa ktorého (bod 30. odôvodnenia) rozhodnutie o schválení

ROEP v zásade nezakladá účinky tak „prejudiciality", ako aj „viazanosti súdu inými rozhodnutiami" (§
193 a § 194 CSP), a to jednak z dôvodu (iba) deklaratívneho charakteru verejnej listiny, ktorou je
Rozhodnutie o schválení ROEP a jednak z dôvodu priamo zákonom predpokladanej možnosti „práva na
začatie konania podľa osobitného predpisu" podľa § 137 CSP v prípade, ak dotknutá osoba s obsahom
verejnej listiny nesúhlasí. Ako správne uvádza aj odvolací súd (bod 2.3.), ak by po schválení registra

v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. v dôsledku uplynutia 5 ročnej lehoty nebolo možné - osobe, ktorá
nesprávnosťúdajavregistrinamieta-priamopožadovaťzmenuúdajovregistra,patríjejprávonazačatie
konania podľa osobitného predpisu, ktorým bolo ustanovenie § 80 písm. c/ OSP [v súčasnosti § 137
CSP (§ 7 ods. 7 in fine citovaného zákona)]. Uvedené konvenuje aj názoru vyslovenému dovolacím
súdom vo veci sp. zn. 4MCdo/12/2014, podľa ktorého „[p]ri vypracovaní ROEP ... dochádzalo v dôsledku

nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného
v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú správnosť a úplnosť
podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto na riešenie
týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní ... Dovolací súd sa preto stotožnil s
názorom generálneho prokurátora, že podľa zákona č. 180/1995 Z. z. sa vlastníctvo nenadobúdalo,

ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval
registerobnovenejevidenciepozemkov.Pokiaľodvolacísúdvychádzalznázoru,žezapísanímprávnych
predchodcov v katastri nehnuteľností v rámci ROEP ako vlastníkov predmetných nehnuteľností štát
uznal ich vlastnícke právo (nadobudli vlastníctvo), posúdil vec po právnej stránke nesprávne"
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške nároku na náhradu
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.