Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 14, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121208251
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3121208251.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1/ A. A., B. C., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX,

trvale bytom D. X.C. XXXX/X, E., F. B., 2/ A. C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX,
trvale bytom G. XXX, XXX XX G., obaja zastúpení zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrej
Jaroš, spol. s r.o., IČO: 36 839 132, so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, proti žalovaným: 1/
H. I. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. F. XXX, XXX XX J., F. B.,
2/ K. L., B. C., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom M. N. O. XX, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste

vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre okres Trenčín, obec
M. N. O., katastrálne územie M. N. O., a to: pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku
záhrada o výmere 1048 m2, a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku
parcela č. XXX/X, a toto podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že tieto nehnuteľnosti
p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade.

II. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu za jej spoluvlastnícky podiel
v sume 10.437,50 eur, a to do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2. rade náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel
v sume 10.437,50 eur, a to do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel v sume 52.187,50 eur, a to do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť H. P. E., znalcovi z odboru stavebníctvo, odvetvia
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností s miestom výkonu činnosti N. M. K. XXX, Q., znalečné
v sume 137,34 eur.

VI. Žalobcom v 1. a 2. rade sa spoločne a nerozdielne p r i z n á v a proti žalovanej v 2. rade právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

VII. Žalobcom v 1. a 2. rade sa proti žalovanému v 1. rade náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 20.12.2021 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcov, ktorou sa proti žalovaným
domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na Listevlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre okres Trenčín, obec
M. N. O., katastrálne územie M. N. O., a to: pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku

záhrada o výmere 1048 m2, a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku
parcela č. XXX/X, (ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“). Navrhli, aby súd
vyporiadal spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností spôsobom, ako bude zistený v konaní.

1.2 Túto žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi

predmetných nehnuteľností. Žalobca 1 má vo výlučnom vlastníctve spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 1/16, žalobca 2 o veľkosti 1/16, žalovaný 1 o veľkosti 5/16,
žalovaný 2 o veľkosti 9/16. Aktuálny vlastnícky stav a právny režim k nehnuteľnostiam je pre žalobcov
nevyhovujúci, nakoľko nehnuteľnosti nemôžu užívať. Nehnuteľnosti užívajú žalovaní. Žalobcovia svoje
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudli dedením po svojom otcovi A. C., B. C., ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia nemajú ďalej záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.

Disponujú informáciou, že nehnuteľnosti nie sú trvale obývané žalovanými, nakoľko majú zabezpečené
vlastné bývanie, ale sú obývané tretími osobami (pravdepodobne so súhlasom žalovaných), ktoré
nie sú známe žalobcom. Nakoľko platí zásada, podľa ktorej nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve, zaslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaným
výzvy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Zaslané výzvy

na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva obsahovali návrh na uzatvorenie Dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a to tak, že spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1/16 žalobcu 1 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 žalobcu 2 by pripadli do vlastníctva
žalovaného1ažalovaného2vpodiele,vakomsiurčiaažalobcombudeuhradenázaúčelomvyrovnania
majetkových podielov primeranú náhrada. Primeranou náhrada je všeobecná cena, t.j. taká cena, za

ktorú by sa spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti mohli predať z voľnej ruky v mieste, kde sa
nachádzajú a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu, resp. na
základe znaleckého posudku. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych
práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaní právnemu zástupcovi žalobcov svoje stanovisko požadované vo Výzvach k
dnešnému dňu neposkytli, žalobcovia sú toho názoru, že mimosúdna dohoda medzi účastníkmi nie
je možná. Žalobcovia majú za to, že prípadné rozdelenie nehnuteľností, najmä však stavby, by s
ohľadom na vážne narušené vzťahy medzi účastníkmi konania nebolo funkčne opodstatnené a naďalej
by neslúžilo vlastníkom spôsobom, ktorý by zodpovedal povahe a spoločenskému záujmu. Avšak z

dôvodu nezávislého posúdenia, navrhujú žalobcovia súdu, aby v rámci dokazovania nariadil vypracovať
súdnemu znalcovi posudok pre určenie hodnoty nehnuteľnosti s uvedením, či by nehnuteľnosti bolo
možné reálne rozdeliť a prípadne za tým účelom vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý by mal
náležitosti geometrického plánu.

1.3 V čase podania žaloby bola ako žalovaná 1 označená R. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX. Uznesením zo dňa 22.02.2022 súd konanie voči nej zastavil. Na základe návrhu žalobcov
súd uznesením zo dňa 02.08.2022 pripustil, aby do konania na stranu žalovaných pristúpil aktuálny
žalovaný v 1. rade.

2. K doručenej žalobe sa vyjadril iba žalovaný v 1. rade, a to v podaní zo dňa 09.09.2022. V ňom
ako podstatné k žalobe žalobcu uviedol to, že s návrhom žalobcov na súdne zrušenie spoluvlastníctva
súhlasí. Požiadavka žalobcov je s ohľadom na ich minoritný podiel pochopiteľná. Ani on nemá
záujem po doterajších negatívnych skúsenostiach s majoritným vlastníčkou K. L. naďalej zotrvávať
v spoluvlastníckom vzťahu. Aj v jeho záujme je zrušenie spoluvlastníctva, či už súdnym predajom,

alebo prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej 2, ktorá je majoritným vlastníkom
nehnuteľností. S uložením povinnosti na náhradu trov konania žalobcov nesúhlasí, nakoľko mu nebola
daná možnosť vyriešiť záležitosť so žalobcami dohodou. Jemu osobne nebola doručená žiadna
predžalobná výzva a ani žalobca v 2. rade neprejavil pri ich osobnom stretnutí 6.8.2022 žiadnu vôľu ani
návrh o dohodu, zmierne riešenie a nereagoval na jeho písomný návrh ako budú spoluvlastníctvo riešiť.

Z tohto dôvodu by bolo nanajvýš nespravodlivé, aby znášal súdne trovy žalobcov.

3. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade k žalobe sa vyjadrili žalobcovia v replike zo dňa 18.10.2022.
V nej stručne uviedli, že z doposiaľ zistených skutočností je zjavné, že nehnuteľnosti obýva výlučnežalovaná v 2. rade, pričom žalobcovia ani žalovaný 1 nehnuteľnosti nijakým spôsobom nevyužívajú.
Taktiež z komunikácie medzi žalovanými, ktorú do tohto konania predložil žalovaný 1 je zjavné, že
súčasný nepriaznivý spoluvlastnícky stav je možné vyriešiť výlučne autoritatívnym rozhodnutím súdu.

Pokiaľ ide o náhradu trov tohto konania, tak žalobcovia žiadajú súd, aby o náhrade trov konania rozhodol
v zmysle súčasných platných právnych predpisov.

4. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe, súd vykonal celkovo dve pojednávania, na ktorých sa
vyjadrili žalobcovia prostredníctvom ich právnej zástupkyne a žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade,

ktorábolariadnepredvolanánapojednávania,saichnezúčastnila,pričomsvojuneúčasťnapojednávaní
konanom dňa 15.06.2023.

5. Súd vykonal dokazovanie Znaleckým posudkom č. XX/XXXX z 23.05.2023 H. P. E., znalca v odbore
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, a oboznámením sa s aktuálnym listom vlastníctva,
na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané.

6. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe
v nezmenenom rozsahu. V priebehu konania od podania žaloby nedošlo v rámci spoluvlastníctva
k žiadnym podstatným zmenám s výnimkou zmeny v osobne podielového spoluvlastníka, ktorý zdedil
podiel po pôvodnej spoluvlastníčke R. A.. Žalobcovia zároveň nemajú záujem o zväčšenie svojich

podielov. K nehnuteľnosti nemajú žiaden vzťah. V rámci dokazovania navrhujú ustanoviť v konaní
súdneho znalca za účelom určenia aktuálnej hodnoty predmetných nehnuteľností a zodpovedania
otázky, či tieto sú dobre reálne deliteľné tak, aby po reálnej deľbe mohli byť účelne využívané za
dodržania veľkosti spoluvlastníckych podielov. Navrhuje, aby súd rozhodol tak, že žalobcovia budú v
rámcizrušeniapodielovéhospoluvlastníctvapredmetnýchnehnuteľnostízosvojichpodielovvyplatení,či

už žalovanou v 2. rade alebo oboma žalovanými. Za primeranú lehotu na vyplatenie náhrady žalobcovia
považujú lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka trov konania žalobcovia si uplatňujú
náhradu trov voči žalovanej v 2. rade. Voči žalovanému v 1. rade si trovy neuplatňujú.

7. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že rozmýšľal nad svojím postavením v tomto spore,

pričom jeho pozícia je v podstate na strane žalobcov, pretože takisto navrhuje zrušiť spoluvlastníctvo
a vyporiadať ho tým spôsobom, že žalovaná v 2. rade vyplatí žalobcov aj jeho podľa zistenej hodnoty
nehnuteľnosti.Knehnuteľnostiamnemážiadenvzťah,žijevČR.Spolunažívaniesožalovanouv2.radev
prípade nejakého reálneho rozdelenia, by viedlo k ďalším sporom. Čo sa týka trov konania, tak vzhľadom
k tomu, že žalobcovia si voči nemu trovy konania neuplatňujú, ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu.

8. Na základe vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových okolností súd zistil pre
rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka a vec právne posúdil.

9. V rámci skutkového stavu bolo zistené ako podstatné pre rozhodnutie súdu to, že sporové strany
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov. Žalobcovia v podiele 1/16 k celku každý
z nich, žalovaný v 1. rade v podiele 5/16 k celku a žalovaná v podiele 9/16 k celku. Žalovaná v 2. rade
má na predmetných nehnuteľnostiach evidovaný trvalý pobyt. Žalobcovia nemajú žiadny bližší vzťah
k predmetným nehnuteľnostiam, svoj podiel k nim zdedili po svojom otcovi a žalovaný v 1. rade žije

v Českej republiky. Svoj podiel k predmetným nehnuteľnostiam zdedil počas tohto konania po svojej
matke a nemá k nim bližší vzťah.

10. Ustanovený znalec H. P. E. určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v sume 167.000
eur po zaokrúhlení. Zároveň konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti nie sú dobre reálne deliteľné.

Podľa záveru znalca, rodinný dom je možné po rozhodnutí o zmene užívania stavby majetkovo rozdeliť
v zmysle stavebného zákona na rodinný dom o najviac troch bytoch. Uvedený rodinný dom nie je bez
rozsiahlych a finančne neúnosných nákladov možné rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov, ktoré sú
podľa listu vlastníctva jeden krát 9/16, dva krát 1/16 a jeden krát 5/16. Takto sformované bytové jednotky
by museli mať rekonštruované rozvody inžinierskych sietí, samostatného vykurovania, samostatného

merania spotreby energií a vody, zmenenú dispozíciu spoločných priestorov – vstupnej chodby, deliacich
priečok pre sformovanie štyroch bytov s povinným príslušenstvom bytu ako WC, kúpeľne, kuchyne, izby
a komory. Samotná reálna deľba sa musí realizovať formou kvantitatívnych parametrov stavby, v prípadebytov podlahovej plochy. Závery znalca, že nehnuteľnosti nie sú dobre reálne deliteľné, neboli sporovými
stranami žiadnym spôsobom rozporované.

11. Na zistený podstatný skutkový stav súd aplikoval citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka, následne vec právne posúdil a rozhodol o žalobe žalobcu.

12.1 Podľa § 141 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

12.2 Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13.1 Predmetom tohto konania je žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ktorého sa domáhajú žalobcovia, pretože sporové strany, ako podieloví spoluvlastníci, sa na zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva nedokázali dohodnúť.

13.2 Existencia podielového spoluvlastníctva sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam vyplýva

z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. N. O.. Po preukázaní existencie podielového
spoluvlastníctva sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam sa súd zaoberal dôvodnosťou žaloby
žalobcu a teda či je možné toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a následne aj vyporiadať.

13.3 Súd pri tomto rozhodovaní vychádzal zo základnej zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť,

aby zotrvával v spoluvlastníctve. Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporové
strany nedosiahli, preto bolo podanie žaloby na súd potrebné.

13.4 Pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je určujúce a záväzné
ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje kogentný postup vyporiadania

podielového spoluvlastníctva. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý tento súd
vyslovil v konaní vedenom pred ním pod sp.zn. III.ÚS 95/05 vyplýva, že z relevantnej právnej úpravy
(§ 142 Občianskeho zákonníka), ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov (napr. Rc 40/70)
je zrejmé, že so zrušením podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je nerozlučne spojené
vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva sú zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Ustanovenie § 142

ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza nielen jednotlivé spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale zároveň záväzne určuje poradie, v ktorom môžu byť tieto spôsoby vyporiadania
použité. Návrhom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je teda súd viazaný.
Zmyslom tohto vyporiadania je vyriešenie vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi
v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva, prípadne ktoré vznikajú medzi niekdajšími

podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva. Pretože rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov je ako spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov
uvedené na prvom mieste, musí sa súd vždy v prvom rade zaoberať posúdením možnosti použitia
tohto spôsobu vyporiadania najmä z toho hľadiska, či je reálne rozdelenie veci „dobre možné“,
prihliadajúc na „veľkosť podielov a účelné využitie veci“ (napr. funkčnosť a praktickosť, ale aj uspokojenie

bytovej potreby jednotlivých spoluvlastníkov a pod.). Súd po konštatovaní toho, že medzi stranami
nebolo sporné, že nehnuteľnosti nie sú dobre reálne deliteľné, pristúpil ku v poradí druhému spôsobu
vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva, teda k prikázaniu nehnuteľností za primeranú
náhradu jednému zo spoluvlastníkov. V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné nehnuteľnosti
s výnimkou žalovanej v 2. rade žiadny z ostatných podielových spoluvlastníkov neužíval ani neužíva.

Zároveň je žalovaná v 2. rade majoritnou podielovou spoluvlastníčkou.

13.5Vovzťahukprikázaniunehnuteľnostížalovanejv2.radedojejvýlučnéhovlastníctvasúduvádza,že
žalovaná v 2. rade počas konania nenamietala tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva.V konaní bola v pasívna, nezúčastnila sa žiadneho z pojednávaní. Žalobcovia ani žalovaný v 1. rade
o nehnuteľnosti nemajú záujem, pričom ich ani neužívajú. Sú menšinovými podielovými spoluvlastníkmi.
Jediným racionálnym a praktickým záverom je to, že žalovaná v 2. rade sa stane výlučnou vlastníčkou

predmetných nehnuteľností a bude jej uložená povinnosť vyplatiť ostatných spoluvlastníkov primeranou
náhradou, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku.

13.6 Vzhľadom na znalecky zistenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 167.000 eur, pričom
sporové strany uvedenú zistenú hodnotu nerozporovali, a na veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/16 k

celku, ktorý vlastnia každý zo žalobcov, súd rozhodol o povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť obom
žalobcom každému 10.437,50 eur ako náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. V prípade žalovaného v 1.
rade je výška náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/16 k celku v sume 52.187,50 eur.

13.12 Pri rozhodnutí súdu o splnení vyššie uvedených povinností žalovanej v 2. rade, súd postupoval
podľa § 232 ods.3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch určiť

dlhšiu lehotu na plnenie, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vzal do
úvahy vyššiu sumu peňažných prostriedkov, ktorú je povinná žalovaná v 2. rade žalovanému v 1. rade
a obom žalobcom zaplatiť titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovanej v 2. rade je tým
umožnené v primeranom čase, a to do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku, zabezpečiť sumu peňažných prostriedkov, ktorými si splní jej povinnosť výplaty žalobcov

a žalovaného v 1. rade. S uvedeným postupom títo aj súhlasili.

14.1 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

14.2 O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanou v 2. rade súd rozhodol podľa § 255
ods.1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcom vzhľadom na ich plný úspech v konaní priznal voči
žalovanej v 2. rade plnú náhradu trov konania. Ak by žalovaná v 2. rade akceptovala návrh žalobcov,
konanie by nemuselo prebehnúť a žalobcovia by neboli odkázaní na podanie žaloby. Objektívne nebolo
zo strany žalobcov možné dosiahnuť so žalovanou v 2. rade mimosúdnu dohodu, a to vzhľadom na

jej zamietavý (pasívny) postoj. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd vzal do úvahy to, že do konania
pristúpil po tom, čo jeho právna predchodkyňa zomrela 5 dní pred začatím konania. Od začiatku jeho
účasti v spore navrhoval rovnaké vyriešenie toho sporu, žalobu žiadnym spôsobom nerozporoval, zložil
preddavok na trovy znaleckého dokazovania a bol v spore aktívny. Nebolo by spravodlivé, aby aj on
musel znášať trovy konania žalobcov. Preto súd rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami

a žalovaným v 1. rade tak, že im náhradu trov konania proti nemu nepriznal. V podstate tento spor
nemusel vzniknúť a pokračovať, ak by žalovaná v 2. rade bola akceptovala navrhovaný spôsob zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a následne bola aj aktívna.

15.VýrokomV.tohtorozsudkusúdrozhodol,žežalovanáv2.rade jepovinná zaplatiťH.P.E.,znalcoviz

odborustavebníctvo,odvetviapozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľnostísmiestomvýkonučinnosti
N. M. K. XXX, Q., znalečné v sume 137,34 eur. Uznesením súdu zo dňa 26.05.2023 bolo rozhodnuté
o uplatnenom znalečnom za podaný znalecký posudok ustanoveného znalca, pričom podľa výroku III.
tohto uznesenia o zvyšku odmeny (ktorá nebola krytá preddavkom zloženým žalobcami a žalovaným
v 1. rade) vo výške 137,34 eur, bude rozhodnuté v meritórnom rozhodnutí, teda v rozsudku. S výnimkou

žalovanej v 2. rade všetky zvyšné sporové strany preddavok na znalečné zložili v sume 133,33 eur,
resp. 133,34 eur každý. K vyššej výške priznaného znalečného došlo zavinením znalca, pretože tento
dňa 28.03.2023 súdu uviedol, že predpokladané znalečné bude v sume 400 eur. Tomu zodpovedali aj
zložené preddavky v sume 400 eur. Ak by znalec uviedol vyššiu sumu predpokladaného znalečného,
boli by zložené aj vyššie preddavky a nebolo by potrebné zaviazať na zaplatenie časti znalečného

žalovanú v 2. rade. Ostatné sporové strany časť na nich pripadajúceho znalčného, už zaplatili zloženými
preddavkami.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajskýsúd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaná v 2. rade dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený z plnenia

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.