Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/125/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821202242
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5821202242.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v sporovej právnej
veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232
480, proti žalovanému: Matiaso Lucacci, s.r.o., so sídlom Kliňanská cesta 1222, 029 01 Námestovo,
IČO: 44 729 090, zastúpený zástupcom JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát, so sídlom H. R. XXXX/XX,

XXX XX A. J., v konaní o zaplatenie 3.713,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/58/2021-75 zo dňa 20. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/58/2021-75 zo dňa 20. júla 2022 v napadnutom výroku
II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku III. o trovách prvostupňového konania z
r u š u j e a v r a c i a v e c súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2038,16 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním
vo výške 1,50 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
45 %.

2. V uvedenej veci okresný súd podľa žaloby vydal dňa 13.01.2022 pod č.k. 5Cb/58/2021-12 platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením poukazujúc na to, že nárok je
neopodstatnený.

3. Okresný súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, tento svoju neúčasť
ospravedlnil podaním zo dňa 30.05.2022 hospodárnosťou konania, odvolávajúc sa na tisícky žalôb vo

veci zaplatenia úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, ktoré žaloby sú podávané na všetkých
súdoch po celom území SR, pričom pri takto vysokom počte predmetných súdnych konaní by si to
vyžiadalo nemalé náklady, ktoré v konečnom dôsledku len zvyšujú trovy konania, preto súhlasil s
konaním v jeho neprítomnosti. Zotrval na žalobe v celom rozsahu, považujúc nárok za dôvodný a
odvolávajúc sa na svoje vyjadrenie zo dňa 25.03.2022.

4. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012
Z.z., § 6 ods. 3 písm. a), b) a c) zákona č. 340/2012 Z. z., § 6 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z., § 7
ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z., § 10 ods. 1,
2 a 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. okresný súd žalobe čiastočne vyhovel.

5. Ako nesporné skutkové tvrdenia okresný súd označil, že žalobca je podľa § 4 ods. 1 zákona č.

340/2012 Z. z. subjektom, ktorý vyberá úhradu za služby poskytované verejnosti a v prípade ich
nezaplatenia je povinný príslušné nároky uplatniť na súde. Žalovaný je platiteľom úhrady za službyverejnostipodľa§3písm.b)zákona,keďžejezamestnávateľom,ktorýzamestnávalvobdobíod11/2009
do 05/2019 v pracovnom pomere a obdobnom pracovnom vzťahu od 3 - 9 zamestnancov, v období
od 01/2011 zamestnával od 10 - 49 zamestnancov a v období od 01/2018 zamestnával od 50 do

249 zamestnancov. Žalovanému preto vznikla povinnosť platiť žalobcovi mesačnú úhradu 4,64 Eur (v
období od 11/2009 do 12/2010), mesačnú úhradu v sume 18,58 Eur v období od 01/2011 do 12/2017
a mesačnú úhradu v sume 79,66 Eur od 01/2018 do 06/2021 titulom služieb žalobcom poskytovaných
v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Žalovaný aj napriek výzve žalobcu danej jeho listom
zo dňa 09.02.2021 s poukazom na § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., podanom na pošte Bratislava

12 dňa 10.02.2021, ktorý žalovaný prevzal 10.02.2021, nedoplatok vo výške 3.648,66 Eur neuhradil.
V priebehu konania žalovaný urobil nesporným časť nároku žalobcu vo výške 2039,66 Eur vrátane
poštovýchsadzieb1,50Eurazmluvnejpokuty66Eur,ktorýnárokžalobcunapokonvyplývaajzprehľadu
predpisov a platieb. Preto okresný súd nárok žalobcu v nepopretej a žalovaným uznanej časti žalobcovi
priznal vo výške 2038,16 Eur a poštové sadzby spojené s vymáhaním vo výške 1,50 Eur.

6. Vo zvyšnej časti - v časti nároku na zaplatenie sumy 1 675 Eur „súd žalobu zamietol z dôvodu
premlčania uplatneného nároku. Žalovaný voči nároku (nim neuznaného) vzniesol námietku premlčania
podľa § 101 OZ v spojení s § 7 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. Žalobca podal žalobu
15.12.2021, nároky uplatnené za obdobie od 11/2009 do 04/2019 boli najneskôr splatné do 30.11.2018.
Omeškania žalovaného nastalo 01.12.2018, týmto dňom je zásadne aj deň, keď právo žalobcu bolo

možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde - actio nata, t.j. odo dňa zročnosti
(splatnosti) dlhu. Posledný deň lehoty na uplatnenie nároku za toto obdobie uplynul 01.12.2021. Žalobca
podal žalobu dňa 15.12.2021, jeho nárok za obdobie od 11/2009 do 04/2019, ktorý bol najneskôr
splatný 30.11.2018 je premlčaný. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd musel dôvodne
prihliadať, a preto v tejto časti nárok žalobu zamietol.“ O nároku na náhradu trov konania okresný súd

rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 256 ods. 2 CSP a žalobcovi majúcemu čiastočný
úspech priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 45 %, t.j. v rozsahu jeho čistého úspechu. Žalobca si
uplatnil nárok na zaplatenie istiny 3713,16 Eur, priznaná časť nároku žalobcu - jeho úspech predstavuje
2039,66 Eur, čo je 55 %, potom čistý úspech žalobcu je 45 % (100-55 = 45).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 355 ods. 1 CSP v spojení s
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP proti výroku II. a III. odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne
posúdil otázku premlčania. Okresný súd v ods. 16. napadnutého rozsudku uviedol, že: „Vo zvyšnej časti
- v časti nároku na zaplatenie sumy 1 675 eur súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného

nároku. Žalovaný voči nároku (nim neuznaného) vzniesol námietku premlčania podľa § 101 OZ v spojení
s § 7 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. Žalobca podal žalobu 15.12.2021, nároky uplatnené
za obdobie od 11/2009 do 04/2019 boli najneskôr splatné do 30.11.2018. Omeškania žalovaného
nastalo 01.12.2018, týmto dňom je zásadne aj deň, keď právo žalobcu bolo možné odôvodnene vykonať
podanímnávrhu(žaloby)nasúde-actionata,t.j.ododňazročnosti(splatnosti)dlhu.Poslednýdeňlehoty

na uplatnenie nároku za toto obdobie uplynul 01.12.2021. Žalobca podal žalobu dňa 15.12.2021, jeho
nárok za obdobie od 11/2009 do 04/2019, ktorý bol najneskôr splatný 30.11.2018 je premlčaný. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd musel dôvodne prihliadať, a preto v tejto časti nárok žalobu
zamietol.“ Žalobca nesúhlasí s touto argumentáciou súdu prvej inštancie a je presvedčený, že vzťah
strán sporu, a na to nadväzujúcu otázku premlčania je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.
z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Zriaďuje sa Rozhlas

a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia
inštitúcia, ktorý poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.“ Podľa § 2
ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka: „Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v
obchodnomregistri;osoba,ktorýpodnikánazákladeživnostenskéhooprávnenia.“Jenespochybniteľné,
že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní

verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako
podnikateľ pri podnikateľskej činnosti, a preto je vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a tiež námietku
premlčania potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. „Uvedený názor podporuje
aj rozhodovacia prax súdov, napr. rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.: 15Cb/254/2015,Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 5C/163/2015, Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.:
15Cb/248/2015, Okresného súdu Senica, sp. zn.: 6Cb/40/2015. Tento názor nepriamo potvrdil aj Krajský
súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 2Cob/168/2016, v ktorom sa v plnom rozsahu stotožnil

so závermi rozhodnutia súdu 1. inštancie. Dovoľujeme si tiež uviesť právny názor Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn.: 3Cob/26/2019 zo dňa 30.09.2020, ktorý v bode 32 uvádza: „ Na základe uvedeného
preto bolo potrebné tento zo zákona vzniknutý vzťah medzi žalobcom a žalovaným definovať ako
obchodno-záväzkový vzťah (ide o vzťah medzi žalobcom ako verejnoprávnou inštitúciou zriadenou
zákonom a žalovaným podnikateľom - 261 ods. 2 Obchodného zákonníka), a preto sa na tento vzťah

mali použiť príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda aj otázku premlčania a jej dĺžky je
potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“

8. V odvolaní žalobca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je prejavom nejednotnosti
a nepredvídateľnosti rozhodovania okresného súdu a porušením princípu právnej istoty a doktríny
legitímnych očakávaní žalobcu. Žalobca má za to, že v predmetnom prípade sa jedná o diametrálne

odlišnú rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pričom táto situácia je ústavne neudržateľná. (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00,
PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak by súd prvej inštancie otázku premlčania posúdil správne, „musel by
dospieť k záveru, že je potrebné vychádzať zo 4 - ročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného
zákonníka. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie zaviazať žalovaného k úhrade nepremlčanej

časti žalovanej istiny vo výške 3 364,30 Eur (za obdobie od 12/2017 do 06/2021), pokuty vo výške 66
Eur podľa § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“) a poštových sadzieb vo výške 1,50 Eur podľa § 10 ods.
2 zákona č. 340/2012 Z. z.“ Okresný súd však rozsudkom žalobcovi priznal sumu vo výške 2 038,16

Eur (pozostávajúcu z 1 972,16 Eur a pokuty vo výške 66 Eur) a úhradu poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 1,50 Eur. Na základe uplatnenia 4-ročného premlčania sa však žalobca ešte
domáha časti istiny vo výške 1 326,14 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou priznanou rozsudkom
(na základe aplikácie 3-ročnej premlčacej doby) a sumou, ktorá predstavuje žalovanú sumu po aplikácii
4-ročnej premlčacej doby. Žalobca odvolaním napáda aj výrok III. napadnutého rozsudku, keďže pri

správnom posúdení otázky premlčania sa zmení pomer úspechu strán v predmetnej veci. Žalobca
navrhol, „aby odvolací súd výrok II. napadnutého rozsudku zmenil tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť
žalobcovi 1 326,14 Eur a výrok III. zmenil tak, že žalobcovi priznáva právo na náhradu trov podľa pomeru
úspechu vo veci, prípadne aby rozhodol, že odvolaním napadnuté výroky II. a III. rozsudku sa rušia a
vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“

9. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcom napadnutý
rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 20.7.2022, sp. zn. 5Cb/58/2021, je vecne správny v
celom rozsahu. Prvostupňový súd správne posúdil otázku premlčania a správne vyhodnotil, že na
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa má aplikovať v otázke premlčania zákon č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občiansky zákonník“). Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
upravuje Občiansky zákonník. Názor žalobcu, že otázku premlčania vo vzťahu žalobca - žalovaný majú
spravovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba „Obchodný zákonník“)
je nesprávny. Nie sú naplnené všetky zákonné predpoklady na to, aby sa na záväzkový vzťah medzi
žalovaným a žalobcom aplikoval § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedená norma vyžaduje (okrem

iného), aby na jednej zo strán záväzkového vzťahu stál podnikateľ, ktorý koná v rámci podnikateľskej
činnosti. V zmysle právnej teórie sa rozlišujú tzv. základné činnosti, t. j. činnosti, ktoré podnikateľ
vykonáva v rámci predmetu podnikania a potom tzv. akcesorické činnosti, ktoré podnikateľ vykonáva za
účelom zabezpečenia chodu a rozvoja podniku. Obidva druhy činností sa považujú za „podnikateľskú
činnosť“, resp. za činnosť súvisiacou s „podnikateľskou činnosťou“. Spoločnosť Matiaso Lucacci, s. r. o.,

je textilná spoločnosť, ktorej hlavnou náplňou podnikateľskej činnosti je výroba textilu a jeho následný
predaj. Žalovaným „kúpené“ rozhlasové vysielanie a televízne vysielanie, ktoré žalobca poskytuje ako
službu verejnosti, nie je súčasťou základných činností žalovaného v akejkoľvek forme - nepredáva
vysielanie, za odplatu nesprostredkúva, nie je to materiál, ktorý by použil pri výrobe odevov. Úhradu
za uvedené vysielania však platí ani z dôvodu, že by išlo o komoditu či službu, ktorú spoločnosť

potrebuje nakúpiť za účelom zabezpečenia chodu a rozvoja podniku. To znamená, že predmetnú
úhradu nie je možné považovať ani za akcesorickú činnosť podnikateľa. Do záväzkového vzťahu so
žalobcom nevstúpil dobrovoľne. Ocitol sa v ňom výlučne na základe pôsobenia zákona č. 340/2012 Z.z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, bez akéhokoľvek ohľaduna jeho vôľu. Z pohľadu aplikácie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka je naplnená podmienka, t. j.
že na jednej strane záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným stojí podnikateľ. Avšak zostalo
nepreukázané, že by bola naplnená podmienka, t. j. že by v záväzkovom vzťahu medzi žalovaným

a žalobcom vykonával podnikateľskú činnosť - či už vo forme základnej činnosti alebo akcesorickej
činnosti. Keďže naplnenie podmienky nebolo v konaní preukázané, aplikácia § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka na vyhodnotenie vzťahu medzi sporovými stranami, osobitne vo vzťahu určenia právneho
režimu v otázke premlčania, je vylúčená. Aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je porušením princípu právnej istoty v zmysle čl. 2 ods. 1, ods. 2 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“). Z vykonanej rešerše rozhodnutí
slovenských súdov, týkajúcich sa zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska, možno stanoviť, že doposiaľ najvyššie súdne autority (Najvyšší súd
SR, Ústavný súd SR) nevytvorili v predmetnej otázke ustálenú rozhodovaciu prax. Za účelom napĺňania
princípu právnej istoty v takejto situácii je potom nevyhnutné, aby bol navodený taký stav, v ktorom môže
každý účastník súdneho konania očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Poukázal na

rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 17.9.2020, so sp. zn. 4Cob/94/2019, Krajského súdu Prešov
zo dňa 11.12.2018, so sp. zn. 1Cob/35/2018 a Krajského súdu Prešov zo dňa 24.9.2020, so sp. zn.
4Cob/63/2020. V rozsudkoch krajské súdy dospeli k záveru, že otázka premlčania v súdnych sporoch, v
podstatných rysoch zhodných s tým, v ktorom sa nachádza žalobca a žalovaný, sa má spravovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým „ I. Rozsudok

Okresného súdu Námestovo zo dňa 20.7.2022, so sp. zn. 5Cb/58/2021 sa potvrdzuje. II. Žalovaný má
voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.“

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil podľa §

389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte 3:0.

11. V rámci podaného odvolania žalobca uviedol, že podáva odvolanie voči rozsudku okresného súdu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. V procesnej rovine žalobca považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre neúplnosť

dôvodov, podľa odvolateľa, rozhodných pre vecne správne rozhodnutie sporu. Uvedený dôvod je
možné podradiť pod § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Za naplnenie nesprávneho procesného postupu,
znemožňujúceho žalujúcej strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, považoval odvolateľ to, že
súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami
uplatnenými v rámci žaloby a celého prvoinštančného konania.

14. V odvolaní žalobca uviedol, „že vzťah strán sporu, a na to nadväzujúcu otázku premlčania
je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka:
„Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa

týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a
doplnení niektorých zákonov: „Zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná,
nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorý poskytuje službu verejnosti v oblasti
rozhlasového a televízneho vysielania.“ Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka:

„Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri; osoba, ktorý podniká na
základe živnostenského oprávnenia.“ Je nespochybniteľné, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia
spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho
televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti,
a preto je vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a tiež námietku premlčania potrebné posudzovať podľa

ustanovení Obchodného zákonníka.“

15. Vo vzťahu k vyššie uvedenej odvolacej argumentácií žalobcu odvolací súd uvádza, že podrobil
odvolaciemu prieskumu napadnuté rozhodnutie okresného súdu, z ktorého vyplýva: „Vo zvyšnej časti- v časti nároku na zaplatenie sumy 1 675 eur súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného
nároku. Žalovaný voči nároku (nim neuznaného) vzniesol námietku premlčania podľa § 101 OZ v spojení
s § 7 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. Žalobca podal žalobu 15.12.2021, nároky uplatnené

za obdobie od 11/2009 do 04/2019 boli najneskôr splatné do 30.11.2018. Omeškania žalovaného
nastalo 01.12.2018, týmto dňom je zásadne aj deň, keď právo žalobcu bolo možné odôvodnene vykonať
podaním návrhu (žaloby) na súde - actio nata, t.j. odo dňa zročnosti (splatnosti) dlhu. Posledný deň
lehoty na uplatnenie nároku za toto obdobie uplynul 01.12.2021. Žalobca podal žalobu dňa 15.12.2021,
jeho nárok za obdobie od 11/2009 do 04/2019, ktorý bol najneskôr splatný 30.11.2018 je premlčaný.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd musel dôvodne prihliadať, a preto v tejto časti
nárok žalobu zamietol.“

16. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy <., ktorý znie: „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ichnemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

20. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu
žalobcu v odvolaní, majúcu pre vec podstatný význam, a teda v súlade s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2015, podľa ktorého „súčasťou základného
práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní“.

21. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
za viazanosti rozsahom odvolania odvolacími dôvodmi vyjadrenými v odvolaní žalobcu (§ 379, § 380
CSP)odvolacísúduvádza,ženezistilkmomenturozhodovaniapodmienkyprepotvrdenieaniprezmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie a došlo k jeho zrušeniu. Primárne odvolací súd bol viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).

22. K vyššie uvedenému odvolací súd primárne uvádza, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na
rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Podľa §

220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný
a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd
zistil, že jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje,
že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho

súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie
uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax

použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie. V danom
prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dáva podklad pre uplatnenie druhej
vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom
ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za
následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

23. Z vyššie uvedeného, za konštatovanej dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, v rovine prijatých
skutkových a právnych záverov, bol vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti rozsudok okresného
súdu v napadnutých častiach zrušený v zmysle podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods.
1 CSP bola vec súdu prvej inštancie vrátená v zodpovedajúcich častiach na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie procesne zvoleným postupom v súlade s platnou právnou
úpravou CSP vyhodnotí všetky skutočnosti, v zmysle vyššie uvedených konštatovaní odvolacím súdom,
následne opätovne vec v rozsahu uvedom vo výroku tohto rozhodnutia posúdi a rozhodne nárokuplatnený žalobou a v zmysle § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, sa bude zaoberať všetkými
tvrdeniami sporových strán žalobcu a žalovaného v celom konaní, včítane tých uvádzaných v štádiu
odvolacieho konania, s dôsledným dodržaním procesných postupov vyplývajúcich z CSP, neopomenie i

skutočnosti uvádzané v odvolaní a vo vyjadreniach k odvolaniu, s dôrazom na odstránenie nedostatkov
vytknutých okresnému súdu týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. Okresný súd bude vychádzať z
platnejaúčinnejprávnejúpravy.Pokiaľvrámcinovéhokonanianedôjdekukvalitatívneodlišnejzásadnej
zmene skutkového a právneho stavu veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského
súdu.

25. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.