Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420010379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6420010379.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása., v trestnej veci obžalovaného V. M., stíhaného pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. v znení účinnom do 31.07.2019 a iné, na verejnom zasadnutí
dňa 28. júna 2023 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn.
4T/84/2020, zo dňa 10.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. M. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 4T/84/2020, zo dňa 10.05.2022 bol obžalovaný
V. M. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019 a
prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca jún roku XXXX do XX.X.XXXX na parcele registra E parcelného čísla XXXX/
X o výmere XXXX m2, vedenej ako trvalý trávnatý porast, nachádzajúcej sa v okrese D., mesto N.
A., katastrálne územie N. A., časť E., dal ním povereným osobám odpíliť bez povolenia a súhlasu
spoluvlastníkov XX ks stromov druhu dub cerový rôznych priemerov, ktoré následne dal napíliť na
sortiment metrovica a tieto odviezol na adresu N. A., E. č. XXXX, kde sa v tej dobe zdržiaval, pričom
odpílením daných stromov došlo k odpíleniu X,XX mX hrubiny bez kôry, čo bolo zistené znaleckým

posudkom č. X/XXXX J.. Q. A. W.., v spojení s jeho doplnením č. X/XXXX, čo činí v danej objemovej
hmote sumu vo výške XXX,XX Eur, ďalej v období od 21.6.2019 do 25.6.2019 na vyššie uvedenej
parcele dal ním povereným osobám znovu odpíliť bez povolenia a súhlasu spoluvlastníkov celkovo XX
ks stromov z toho XX ks druhu dub cerový, XX ks hrab obyčajný a 2 ks buk lesný rôznych priemerov,
ktoré následne dal napíliť na sortiment metrovica a tieto čiastočne odviezol na adresu N. A., E. č. XXXX,
kde sa v tej dobe zdržiaval, pričom odpílením daných stromov došlo k odpíleniu X,XX mX hrubiny bez

kôry, čo bolo zistené znaleckým posudkom č. X/XXXX J.. Q. A., W.., v spojení s jeho doplnením č. X/
XXXX, čo činí v danej objemovej hmote sumu vo výške XXX,XX Eur, čím uvedeným konaním spôsobil D.
X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, N. A. (spoluvlastník v podiele X/X), V.. R. W., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. cesta XXXX/XX, N. A. - M. (spoluvlastník v podiele X/X), V.. S. R., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom B. XXXX, C. ČR (spoluvlastník v podiele X/X) a P. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, D.
nad S. (spoluvlastník v podiele X/X), škodu spolu vo výške XXX,XX Eur, pričom zároveň v rozpore s

ustanovením § 47 ods. 3 D. číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
na parcele E.-K.slo U./1, trvalý trávny porast došlo uvedeným konaním k vypíleniu 11 ks stromov druhu
hrab obyčajný a 3 ks stromov dub letný, čím spôsobil na základe Odborného vyjadrenia Štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky, chránená oblasť M. vrchy, na životnom prostredí škodu vo výške XX.XXX
eur.Za toto konanie okresný súd obžalovanému v zmysle § 306 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1
Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil, podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne škodu

poškodeným, a to D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, N. A., V.. R. W., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom B. cesta XXXX/XX, N. A. - M., V.. S. R. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX, C., H. republika
a P. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, D. nad S., vo výške XXX,XX Eur.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný V. M., a to proti výrokom o vine,
treste a konaniu, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku. Z písomných dôvodov odvolania, ktoré bolo

doručené súdu prostredníctvom obhajcu obžalovaného v podstate vyplynulo, že obhajoba v prvej časti
odvolania napádala v skutkovej vete časové ohraničenie doby spáchania skutku, ďalej spochybnila
označenie parcely, na ktorej malo dôjsť k výrubu predmetných stromov, keďže parcela C-KN č. XXXX/
X bola vedená ako trvalý trávnatý porast a parcela C-KN č. XXXX/X bola vedená ako lesný pozemok
(námietky týkajúce sa označovania parciel uvedené v odôvodnení odvolania pod bodom I písm. b, str.

X).Ďalej obhajoba poukázala na to, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku nebol žiadnym spôsobom
definovaný ani stupeň ochrany, ktorý mal byť na parcele C-KN č. XXXX/X, že nebol definovaný ani
poškodený vo vzťahu k spôsobenej škode na životnom prostredí a v právnej vete bolo uvedené, o aký
súbeh sa jedná, pretože obžalovaný bol uznaný vinným za jeden skutok právne kvalifikovaný ako dva
trestné činy.

V druhej časti odvolania obhajoba poukázala na ust. § 202 ods. 2, veta tretia Tr. por. týkajúca sa
skráteného vyšetrovania prečinu proti životnému prostrediu, na § 10 ods. 7 písm. a) Tr. por.
týkajúca sa výkladu pojmu kto je policajt, na účely predmetného vyšetrovania. Ďalej obhajoba poukázala
na priebeh skráteného vyšetrovania a neprijateľnosť tolerancie nesprávnej právnej kvalifikácie skutku

určenej políciou, ktorá takýmto spôsobom podľa obhajoby zavádza obvineného, čím porušuje jeho
právo na obhajobu.

Súčasne obhajoba konštatovala, že obvinenia obžalovanému boli vznesené dvoma samostatnými
uzneseniami, v každom z nich za jeden skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods.

1 Tr. zák., pričom obhajoba špecifikovala ohraničenie doby, množstvo odpílených stromov a výšku škody
v oboch skutkoch. V nadväznosti na to poukázala na postup vyšetrovateľa, ktorý navrhol podať obžalobu
za tieto dva samostatné skutky s modifikáciou výšky škody s poukazom na doplnenie znaleckého
posudku č. X/XXXX. Prokurátor však trestné stíhanie voči obžalovanému nezastavil z dôvodu, že skutky
nie sú trestnými činmi, pretože minimálna škoda nedosahovala hranicu 266,- Eur, podal však obžalobu,

v ktorej preformuloval pôvodné dva samostatné skutky do jedného, so sčítaním škody presahujúcej tak
266,- Eur. S právnou kvalifikáciou ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., teda nie ani ako
pokračujúceho prečinu.

V tretej časti odvolania obhajoba namietala znalecký posudok J.. A., kde konštatovala, že otázkou je

presná identifikácia zrezaných stromov s ohľadom na ich lokalizáciu. V tejto súvislosti poukázala na
zásadu prezumpcie neviny a zásadu „in dubio pro reo“, ktorých podstatu obhajoba vysvetlila pod bodom
J. str. X odvolania obžalovaného. Následne obhajoba namietala postup súdneho znalca pri vypracovaní
znaleckého posudku vo vzťahu k zadováženým podkladom na vypracovanie znaleckého posudku, k
vyčísleniu škody vyrúbaných drevín, ktorému bolo potrebné venovať osobitnú pozornosť z hľadiska

vyčíslenia a ustálenia výšky škody, ako aj kvalifikačného momentu pri posudzovaní prečinu krádeže
podľa § 2X2 ods. 1 Tr. zák.

Znalec stanovil výšku škody na 441,61 Eur. Obhajoba sa v tomto smere nestotožnila so záverom súdu
prvého stupňa, predmetom krádeže mali byť stojace stromy, teda cena dreva v poraste, a nie už stromy,

ktoré boli odhaluzené, narezané vo forme metrovice, siahovice/sortimentu na jednom odbernom mieste
a pripravené na predaj, pričom aj miesto výrubu bolo vyčistené, teda znalec použil cenník V. lesov N.
A., kde sú zahrnuté aj náklady na pracovníkov, na stroje na manipuláciu s drevom a skladovanie. Pretotreba podľa obhajoby brať cenu dreva na pni, keď strom stojí, preto sa nezohľadňuje akosť/kvalita dreva,
ako je to pri sadzobníku cenníkovej ceny.

Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sám doplnil dôvody odvolania podaného obhajcom s prílohami na 79 stranách. Z obsahu
doplnenia odvolania v podstate vyplýva, že v prvej časti tohto doplnenia obžalovaný poukazuje na obsah

skutkovej vety, jej vady, predovšetkým, že chýba spôsob a množstvo dreva, ktoré malo byť odcudzené.
Nevyplýva zo skutkovej vety ani, o aký trestný čin sa jedná a konštatuje, čo má skutková veta popisovať
a že týmto bolo porušené ust. § 206 Tr. por.

Ďalejopakujeargumentáciuobhajobyoobvinenívznesenompredvaosobitnéskutkyzodňa 20.06.2019
a 25.06.2019. V tomto smere poukázal na obžalobu, ktorá bola podaná už pre jeden skutok v jednej

výške škody, čo obžalovaný považuje za porušenie Trestného poriadku. Ďalej duplicitne namietal
znalecký posudok vypracovaný svojvoľne znalcom (str. 3 a 7 doplnenie odvolania) na základe svojej
vlastnej nezákonnej obhliadky.

SúčasneobžalovanýhodnotilvýpovedesvedkaW.H., V.H.,V.K.,výpoveďpoškodenejL.W.vsúvislosti

s nájomnou zmluvou na pozemok na poľnohospodárske účely.

V ďalšej časti doplnenia odvolania opisuje skutkové okolnosti, ktoré sa mu podarilo preukázať na
hlavnom pojednávaní, tiež vyhodnotil výpoveď svedka J. S. realizovanú v rozpore s C. poriadkom.

V ďalšej časti doplnenia odvolania hodnotil vykonané dokazovanie tak, že podrobne hodnotil výpovede
jednotlivých svedkov, zápisnice z obhliadok z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, znalecký posudok č. X/
XXXX s doplnením č. X/XXXX J.. A. a v konečnom dôsledku namietal aj totožnosť skutku vo vzťahu k
použitej právnej kvalifikácii.

Y. sa súčasne venoval aj opisu, čo je súd, že v konaní nahrádzal orgány činné v trestnom konaní
a nadržiaval poškodeným. V tejto súvislosti obžalovaný vyhodnotil rozsudok súdu ako nezákonný,
metodicky a logicky chybný, rozporuplný a nič nepreukazujúci znalecký posudok J.. A..

V neposlednom rade pod bodom XX doplnenia odvolania uviedol námietky k odôvodneniu

rozhodnutia, ktoré porovnával s podanou obžalobou. Opätovne opakoval, že rozsudok je podľa neho
nepreskúmateľný, arbitrárny a nedostatočne odôvodnený.

V ďalšej časti doplnenia odvolania vysvetlil, ako sa uzatvára nájomná zmluva a ako to bolo v jeho
prípade. Na podporu svojich argumentov sa odvolal na Medzinárodný pakt o občianskych a politických

právach čl. 14, na Ústavu SR čl. 46 a 50, na § 14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Zb. účinného do 30.06.2019,
na zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 účinný do 31.07.2019, § 47 ods. 4 písm. a), d),
e) a ďalšie zákony a ustanovenia uvádzané a vysvetlené v doplnení odvolania týkajúce sa príslušnej
argumentácie obžalovaného.

V ďalšej časti doplnenia odvolania vysvetlil, na akých základoch spočívala jeho obhajoba.

V závere doplnenia odvolania vysvetlil súdu zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., zopakoval,
že súdne rozhodnutie je nezákonné, svojvolné, nepreskúmateľné v zmysle ustálenej praxe. V tejto
súvislosti opätovne poukázal na prax Ústavného súdu SR a jeho judikatúru - bez uvedenia konkrétneho

judikátu. Tiež poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (vec X. T. vs. M., § 26) a
iné, venujúce sa požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia a porušenie práva na spravodlivý proces. V
úplnom závere doplnenia odvolania obžalovaný poukázal na to, že namietané rozhodnutie je v rozpore
aj s tzv. materiálnym kolektívom (pozn. malo byť „materiálnym korektívom“) podľa § 10 ods. X Tr. zák.,
ktorý aj vysvetlil.

Z uvedeného dôvodu požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 321 ods.
1 písm. a), b), c), d) Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom a pre vážne pochybenia a nezákonné
postupy orgánov činných v trestnom konaní.Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny, uložený trest považuje tak isto za primeraný a zákonný a z toho dôvodu navrhol

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodená V.. R. W. na verejnom zasadnutí uviedla k náhrade škody, že v tejto súvislosti poukazuje
na to, že oni akceptovali výšku náhrady škody určenú súdnym znalcom napriek tomu, že si myslí, že
X Z. za jeden strom je smiešna suma, vypílených bolo 80 stromov, navyše na ich pozemku zostal po

výrube stromov „bordel“, ktorý budú musieť na svoje náklady nechať upratať. Nebude to lacná záležitosť.
Celková suma náhrady 440,- Eur je z ich pohľadu smiešna.

W.J..Q.S.naverejnomzasadnutíuviedol,žetakistoakceptujenáhraduškodyurčenúsúdnymznalcom,
nesúhlasí však s jej prípadným znížením o náklady spojené s výrubom, predsa nie je normálne, keď
niekto ide kradnúť a ešte mu budeme odrátavať sumu za námahu, ktorú vynaložil na odpílenie stromov.

Y. obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové konanie a prejednanie, alternatívne navrhuje, aby krajský súd rozhodol
sám tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby.

Y. sa nedostavil na verejné zasadnutie, keďže mal riadne vykázané doručenie predvolania a zachovanú
lehotu na prípravu, súd mal splnené zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti. Obžalovaný svoju neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnil.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného V. M. nie je dôvodné.

Y. súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní

všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a na rozdiel od obhajoby konštatuje, že okresný súd
vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne vyložil, ktoré

skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladá so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vynútené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými

dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s výpoveďami svedkov V. K., W. H.,
V. H., Q. W., svedkyne poškodenej V.. R. W. a samotnou výpoveďou obžalovaného V. M., ako aj
s listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým zápisnicami o obhliadkach
miesta s fotodokumentáciou zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX a znaleckým posudkom č.
X/XXXX a jeho doplnku k znaleckému posudku č. X/XXXX znalca J.. Q. A., W.. V tejto súvislosti ani

odvolací súd nemal pochybnosti o zistenom skutkovom stave, keďže obžalovaného z trestnej činnosti
usvedčovali priami svedkovia V. H., W. H. a V. K., pilčíci, ktorí potvrdili, že ich oslovil práve obžalovaní,
aby mu išli pomôcť s drevom. Y. ich doviezol na miesto, ukázal im, kde majú píliť a čo majú píliť. Y.
podľa týchto pokynov postupovali. B. H. potvrdil, že pílil na pľaci W., neriešil to, pretože obžalovaný
tvrdil, že na to má povolenie, že to má vybavené. B. W. uviedol, že miesto, na ktorom pílili, nepatrilo

mestským lesom ale rodine W., a preto ich telefonicky informoval o tejto skutočnosti. Na mieste výrubu
komunikoval s obžalovaným M., ktorý na neho kričal, že čo sa do tohto stará, že má povolenie od
polície. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa poškodená V.. R. W., ktorej pán W. telefonoval a
oznámil jej, že sa rúbe na ich pozemku. B. poškodený J.. Q. S. sa skontaktoval s políciou a XX.XX.XXXX
išiel s policajtmi aj na miesto, kde spravili obhliadku a zápis a dňa XX.XX.XXXX ju znovu upozornil

pán W., že sa rúbe na ich pozemku, znovu tam prišla polícia a zistila, že bolo vyrúbaných ďalších 48
stromov, dohromady bolo vyrúbaných 80 stromov. K výrubu sa svedok J.. Q. S. vyjadril v tom smere,
že náletové stromy a malé stromy boli ponechané a boli účelovo vyrúbané a vyťažené stromy, ktoré
mali veľký priemer. M. svedkov a poškodených zodpovedali aj zápisnice o obhliadkach z miesta činus fotodokumentáciou zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. B. stav mal prvostupňový súd
preukázaný aj znaleckým dokazovaním znalcom J.. Q. A., W.., ktorý vypracoval znalecký posudok č.
X/XXXX a doplnok k tomuto znaleckému posudku č. X/XXXX, z ktorého vyplynul rozsah výrubu na

pozemku poškodenej rodiny W., ktorým bol vyšpecifikovaný druh vyrúbaných drevín a množstvo, pričom
súdny znalec narátal XXX stromov, teda viac než bolo zadokumentovaných v obhliadkach v júni 2019,
ktoré vykonávali príslušníci polície v počte 80 vyrúbaných stromov. Z uvedeného dôvodu bol znalec
požiadaný o doplnenie znaleckého posudku, v ktorom znalec bral do úvahy iba 80 vyrúbaných stromov.
Pokiaľ ide o určenie výšky škody, túto znalec ustanovil na 440,61 Eur, čo predstavuje hodnotu, ktorú by

poškodení dostali, keby túto drevnú hmotu predali bežne na trhu. Je to cena určená bez DPH. Znalec
ďalej vysvetlil presný postup výpočtu tejto škody, tak ako to je uvedené na str. 10 - 11 napadnutého
rozsudku.

Vzhľadom na vykonané dôkazy prvostupňový súd správne ustálil skutkový stav a konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.07.2019 spáchaného

v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák.,
keďže obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu vyrúbal
stromy.

Vzhľadom k tomu, že závery okresného súdu a právne posúdenie konania obžalovaného sú podrobne
a presvedčivo rozvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku (str.3-13), odvolací súd o ich správnosti
nemal pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil a v
podrobnostiach na ne poukazuje.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, pri jeho ukladaní prihliadal ku
všetkým skutočnostiam, na ktoré bol povinný prihliadnuť podľa zákona. Správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. V tejto súvislosti správne konštatoval, že
obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, pričom sa v minulosti dopustil v štyroch prípadoch priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Preto obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu

okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním činu viedol riadny život, súčasne však zistil
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal dva trestné činy. Obžalovanému za
jeho konanie Trestný zákon umožňoval uložiť trest podľa zbiehajúcej sa najprísnejšej trestnej sadzby za
prečin porušovania ochrany stromov a krov, pri ktorom Trestný zákon ustanovuje výmeru trestnej sadzby
do 3 rokov. Prvostupňový súd potom po vyhodnotení osoby obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu

dospel k správnemu záveru, že obžalovanému postačí uložiť trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby vo výmere 4 mesiacov, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
2 roky. Takto uložený trest vyhodnotil aj odvolací súd za primeraný a zákonný vo vzťahu ku konaniu
obžalovaného, ktorý spĺňa zákonné podmienky pre individuálnu a generálnu prevenciu. Potrebné je
zdôrazniť, že takto uložený trest má predovšetkým plniť výchovnú funkciu pre obžalovaného. Súčasne

však spĺňa zákonné podmienky pre odstrašenie iných príslušníkov spoločnosti, ktorí by chceli páchať
takúto trestnú činnosť.

Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného, tieto musel aj krajský súd vyhodnotiť ako účelové,
ktorých cieľom bolo zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti alebo túto obmedziť na minimum.

Už samotný rozsah odvolania s jeho doplnením na 79 stranách aj s prílohami so zameraním na tie
najmenšie detaily, častokrát zamerané na nepodstatné skutočnosti, ktoré nemajú významný vplyv pre
stanovenie prípadnej viny a trestu obžalovanému, prípadne mali rozptýliť pozornosť súdu pri hodnotení
dôkazov.

V prípade námietok týkajúcich sa výroku o vine obžalovaného je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný
poprel spáchanie trestnej činnosti s odôvodnením, že ako rodina sa rozhodli hospodáriť na pozemkoch,
mali chovať zvieratá, zaoberať sa živočíšnou výrobou. Za týmto účelom sa snažili nejakým spôsobom
nadobudnúťpôdu.Vtejtosúvislostitvrdeniaohľadneuzatváranianájomnýchzmlúvokresnýsúdsprávne

vyhodnotilakonepreukázané,keďžesvedkyňaV..R.W. nepotvrdilaichexistenciu.U.obžalovanéhomal
súd preukázaný aj tým, že obžalovaný klamal o tom, že na výrub stromov mal povolenie, a to pilčíkom,
svedkovi W., poškodeným a policajtom. Z jeho samotného konania vyplynul fakt, že keď chcel podnikať,prečo si vybral ten najhorší pozemok, absolútne zarastený a pritom boli podľa poškodenej W. k dispozícii
bezproblémové pozemky.

V. z dokazovania vyplynulo, že si obžalovaný vyberal na spílenie tie najhrubšie stromy. S. popílil len na
začiatku pozemku, aby sa dostal s traktorom na pozemok. Nepravdivé bolo aj tvrdenie obžalovaného, že
neodviezol žiadne drevo z predmetných pozemkov, že po spílení zostali kmene na pozemku. Z výpovedí
pilčíkov, ktorí vykonávali výrub, vyplynulo, že odvážali drevo/metrovici na pozemok obžalovaného. Z
uvedeného konania obžalovaného je zrejmé, že tento mal úmysel popíliť predmetné stromy, drevo si

privlastniť, a že nešlo na pozemku poškodených o žiadne podnikanie.

V prípade námietky voči znaleckému posudku krajský súd sa s touto námietkou nestotožnil, pretože zo
záverov znaleckého posudku vyplynula výška škody vyčíslená znalcom na 440,61 Eur. Táto bola aj
podľa odvolacieho súdu správnym postupom súdneho znalca určená a ktorú znalec vyčíslil v súlade s
ust. § 126 ods. 1 Tr. zák., v ktorom je uvedené, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú

sa vec, ktorá bola predmetom útoku v čase a v mieste činu obvykle predáva. Znalec v tomto prípade
použil cenník Mestských lesov spol. s.r.o. N. A. na druhý kvartál roku XXXX.

Pri hodnotení záverov znaleckého skúmania aj krajský súd dospel k záveru, že nie je opodstatnené, aby
bola výška škody znížená o náklady, ktoré musí vynaložiť páchateľ v súvislosti s krádežou na ťažbu,

približovanie a manipuláciu dreva. Takýto postup by bol v rozpore aj s prirodzeným právom (teda v
rozpore so zdravím rozumom). V konečnom dôsledku, pokiaľ ide o námietku obžalovaného vo vzťahu
k spochybňovaniu počtu vyrúbaných stromov, v tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že je
pravdou, že znalec zistil odpílených stromov 104, pričom príslušníci polície vykonávajúci obhliadky
miesta výrubu zadokumentovali 80 stromov. Z uvedeného dôvodu bol súdny znalec požiadaný o

doplnenie znaleckého dokazovania doplnkom k znaleckému posudku č. 6/2019, kde znalec prihliadol
len na počet vyrúbaných stromov v počte 80 kusov, ktoré boli zistené a zadokumentované príslušníkmi
polície pri obhliadke miesta čiu, teda v rámci zásady „in dubio pro reo“ bol počet stromov upravený
v prospech obžalovaného. V neposlednom rade, pokiaľ ide o námietky týkajúce sa znenia skutkovej
vety, obžalovaný má pravdu iba v tom, že prvé obdobie výrubu „od mesiaca jún 2019 do 20.05.2019“

je uvedené na začiatku skutkovej vety, je to však preklep, keďže ďalej v rozsudku sa uvádza dátum
20.06.2019, kedy v tomto období došlo k prvému vypíleniu stromov bez súhlasu spoluvlastníkov v počte
32 kusov druhu uvedeného v skutkovej vete. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že skutková veta
neobsahuje právnu kvalifikáciu, má tak isto pravdu, pretože skutková veta obsahuje konanie, ktoré
sa dáva obžalovanému za vinu, pričom právna kvalifikácia je uvedená v právnej vete výroku o vine

obžalovaného. Námietky obžalovaného vo vzťahu k dvom skutkom v uzneseniach o vznesení obvinenia
a jedného skutku v obžalobe sú irelevantné a v tomto smere mohol obhajca obžalovaného mu vysvetliť
pravidlá aplikácie právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutkovej vete.

Krajský súd sa ďalej nestotožnil ani s ďalšími námietkami obžalovaného, ktoré vyhodnotil ako

irelevantné,ktorénemalipriamyvplyvnavýrokovineatresteuobžalovaného,asktorýmisavysporiadal
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Tieto odvolací súd rovnako vyhodnotil ako účelové, ktoré
mali obžalovaného zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.