Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/212/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010783
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2214010783.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marianny Kubicovej a z

prísediacichEduardaZalkuaJulianyKovácsovej,vtrestnejveciobžalovaných:1/T.O.,R..XX.XX.XXXX
C. A. I., T. D. J., a 2/ N. D., R.. XX.XX.XXXX C. A. I., T. D. H. XXX, J., pre zločin poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 odsek 1 písmeno h), odsek 2
písmeno a) Trestného zákona (obžalovaný T. O.) a pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (obžalovaní T. O. O. N. D.), na
hlavnom pojednávaní konanom v Dunajskej Strede dňa 7. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 166 Trestného poriadku súd obžalovaných: 1/ T. O., R.. XX.XX.XXXX C. A. I., T. D. J., a 2/ N. D.,

R.. XX.XX.XXXX C. A. I., T. D. H. XXX, J., s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 18.10.2017, sp. zn. 2T/212/2014, právoplatný vo výrokoch o vine a vo výrokoch o náhrade škody,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.01.2020, sp. zn. 3To/83/2019, na základe
ktorých bol obžalovaný T. O. uznaný za vinného v bode I zo zločinu poškodzovania a ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 odsek 1 písmeno h), odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona, a v bode II z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona; a obžalovaný N. D. uznaný za vinného v bode II z

prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona,

O d s u d z u j e:

Obžalovaného T. O.:

V bode I:

Podľa § 286 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l), § 39 odsek
2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon

trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 36 (tridsaťšesť)
mesiacov.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno h) Trestného zákona ukladá obžalovanému primeranú povinnosť

spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu
sociálneho výcviku.V bode II:

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 odsek 2, odsek
3, § 36 písmeno l) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody v trvaní
4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Obžalovaného N. D.:

V bode II:

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 odsek 2, odsek
3, § 36 písmeno l) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody v trvaní
4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda na Okresný súd Dunajská
Streda obžalobu č. k. 1 Pv 575/11-28 zo dňa 24.09.2013, okrem iných osôb vylúčených na samostatné
konanie, na T. O. pre skutky právne kvalifikované ako zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky
všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 odsek 1 písmeno h), odsek 2 písmeno a) Trestného

zákona a pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, a na N. D. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa §
212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorých
sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„T. O.:

v bode I.

- v presne nezistenom čase v dobe od 18:00 hod. dňa 31. mája 2012 do 07:00 hod. dňa 1. júna 2012

na ceste č. X. medzi obcami J. a A. D., okres Dunajská Streda, poškodil funkčnú prenosnú svetelnú
signalizáciu tak, že železnou tyčou odlomil zámku plechovej skrine prenosnej svetelnej signalizácie a
následne zo skrine odcudzil 1 ks akumulátor zn. VARTA Profesional, LFD 180, 12 V 180 Ah, čím pre
spoločnosť Strabag, s.r.o., Bratislava, spôsobil škodu vo výške 270,- eur,

- dňa 24. apríla 2012 v čase okolo 05:15 hod. na ceste č. X. medzi obcami J. a A. D., okres Dunajská
Streda, poškodil funkčnú prenosnú svetelnú signalizáciu tak, že železnou tyčou odlomil zámku plechovej
skrine prenosnej svetelnej signalizácie a následne zo skrine odcudzil 1 ks akumulátor zn. VARTA
Profesional, LFD 180, 12 V 180 Ah, čím pre spoločnosť Strabag, s.r.o., Bratislava, spôsobil škodu vo
výške 270,- eur,

T. O. a N. D.J. spolu s ďalšími osobami vylúčenými na samostatné konanie:

v bode II.- v dobe od 18:00 hod. dňa 20. júna 2011 do 07:00 hod. dňa 21. júna 2011 v obci J., H., okres Dunajská
Streda, po vzájomnej dohode vnikli na riadne oplotený pozemok rodinného domu so súpisným číslom
XXX,patriaceE.D.,atotýmspôsobom,ženezistenýmpredmetomrozstrihlidrôtovéoplotenierodinného

domu, následne cez vzniknutý otvor sa dostali na dvor uvedeného rodinného domu, kde z traktora zn.
Zetor, E.: A.-XXXAC, červenej farby, a z nakladača nezisteného typu, modrej farby, za použitia násilia
odcudzili pohonnú hmotu - motorovú naftu o celkovom objeme 300 l, a to tým spôsobom, že doposiaľ
nezisteným predmetom odrezali hadice vedúce do palivových nádrží hore uvedených strojov, čím E. D.
spôsobil škodu vo výške 443,70 eur.“

Okresný súd Dunajská Streda rozhodol predmetnú vec rozsudkom č.k. 2T/212/2014-141 zo dňa
18.10.2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.02.2020, sp. zn 2T/212/2014, tak, že
obžalovaného T. O. a obžalovaného N. D. uznal za vinných na základe prijatia ich vyhlásenia o vine
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to: obžalovaného T. O. zo zločin poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 odsek 1 písmeno h), odsek 2

písmeno a) Trestného zákona a z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil podľa § 286 ods. 2, § 36 písm. l),
písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 4 roky a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho zaradil pre výkon tohto trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a obžalovaného N. D. z

prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, za čo mu uložil podľa § 212 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 3 a § 56 ods.
1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 200,- eur s tým, že pre prípad, že by bol výkon tohto trestu
úmyselne zmarený mu podľa § 57 ods. 3 Trestného poriadku uložil náhradný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému T. O. tiež povinnosť

zaplatiť poškodenej spoločnosti Strabag, s.r.o. Bratislava, spôsobenú škodu vo výške 540,- eur, a podľa
totožného ustanovenia obom obžalovaným aj povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému
E. D. spôsobenú škodu vo výške 443,70 eur.

Na základe odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, ktorý podal voči vyššie

uvedenému rozsudku odvolanie čo do výrokoch o treste, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací
uznesením č.k. 3To/83/2019-208 zo dňa 23.01.2020 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d)
a ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda v napadnutých výrokoch o
treste a spôsobe ich výkonu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, nakoľko vo vzťahu k výrokom o treste

nebolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené a výroku o peňažnom treste nepredchádzalo riadne zistenie
osobných a majetkových pomerov obžalovaného N. D.. Odvolací súd súčasne konštatoval, že výroky
o vine a o náhrade škody zostali týmto zrušujúcim rozhodnutím nedotknuté. V súvislosti s odvolacou
námietkou prokurátora týkajúcej sa priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona vyslovil záver, že vyhlásenie o vine uskutočnené obžalovaným nemôže byť posudzované ako

poľahčujúca okolnosť podľa tohto ustanovenia, pretože trestné činy sa objasňujú v prípravnom konaní
a nie na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej poukázal na závery stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na
zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a písm.
l) Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm.

b) alebo písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi
obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia
skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného
poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36
písm. n) Trestného zákona. Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa

pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej
činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností
daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom
participuje na objasnení trestného činu. V závere odvolací súd určil prvostupňovému súdu, že po vrátení
veci na ďalšie prejednanie a rozhodnutie bude jeho úlohou zabezpečiť aktuálne dôkazné prostriedky

k osobám obžalovaných, teda aktualizovať register trestov, správy o povesti obžalovaných, register
priestupkov, vyžiadať, pripojiť a následne oboznámiť procesne súladným spôsobom relevantné spisy
týkajúce sa odsúdení obžalovaného T. O. a vyhodnotiť podmienky pre prípadné uloženie súhrnného,
úhrnného, spoločného príp. samostatného trestu, a pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanémuN. D. dôsledne vyhodnotiť kritéria pre ukladanie peňažného trestu, resp. dôsledne preskúmať osobné a
majetkové pomery obžalovaného a rozhodnúť takým spôsobom, ktorý bude plne súladný so zásadami
a kritériami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, a v prípade potreby vykonať i

ďalšie dôkazy vo vzťahu k obom obžalovaným. Súčasne okresnému súdu uložili, aby rozsudok náležite
odôvodnil tak, aby spĺňal zákonné kritéria vyžadované ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

V intenciách odvolacieho súdu okresný súd následne rešpektujúc právne názory vyslovené vo vyššie
špecifikovanom zrušujúcom uznesení vec vo vzťahu k výrokom o treste pre obžalovaných nanovo

prejednal a rozhodol.

Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku, ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor a obvinený
vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,
môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Ak ide o
mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného zástupcu a zástupcu orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný T. O. a prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
sa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní výslovným vyhlásením vzdali práva na podanie
odvolania a obžalovaný T. O. súčasne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania v jeho prospech inými

oprávnenými osobami v zmysle § 308 ods. 2 Trestného poriadku, súd v zmysle ustanovenia § 172 ods.
2 Trestného poriadku vyhotovil vo vzťahu k obžalovanému T. O. zjednodušený písomný rozsudok, ktorý
neobsahuje odôvodnenie jemu uložených trestov.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného N. D. súd vo vzťahu k výroku o treste vykonal dokazovanie: výsluchom

obžalovaného k jeho osobným, rodinným a majetkovým pomerom a k pohnútke a motívu spáchania
skutkupodľa§258ods.1Trestnéhoporiadku;apodľa§269Trestnéhoporiadkuprečítanímpodstatného
obsahu listinných dôkazov - výsledkov lustrácií na menovaného obžalovaného zo dňa 06.06.2023: v
Registri obyvateľov, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, v Registri trestov - odpis,
v agende dopravno-správnych činností, v Sociálnej poisťovni, a.s., v databáze súdov STA a v Zbore

väzenskej a justičnej stráže.

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (č.l. 395 ) obžalovaný N. D. k svojim osobným, rodinným a
majetkovým pomerom uviedol, že má priateľku, je slobodný, bezdetný a býva s matkou. Aktuálne (k
22.03.2023) je nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, pracoval ako SBS-kár a od 01.04.2023 mal

nastúpiť do OBI. Nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Pokiaľ ide o zdravotný stav, má
zvýšený cukor a tlak. K pohnútke a motívu spáchania skutku, a teda na otázku prečo spáchal predmetný
skutok, uviedol, že tam bol prítomný ako hosť, nakoľko opekali. Býval vo vedľajšej ulici. Večer tam prišiel
a všetko videl. Priznal sa, aby nemusel už chodiť na súd. Súhlasil aj so zaplatením čiastky spôsobenej
škody.

Z lustrácie obžalovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, že obžalovaný je
slobodný a bezdetný.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, a.s., vyplynulo, že obžalovaný bol v lustrovanom období (od mája

2020 do júna 2023) viackrát (5x) krátkodobo zamestnaný ako SBS-kár s viacerými niekoľko mesačnými
prestávkami, počas ktorých bol nezamestnaný, pričom od februára 2023 (vrátane) nemá v Sociálnej
poisťovni evidovaný žiaden zamestnanecký vzťah. Počas obdobia jeho zamestnanosti sa pohybovala
výška jeho vymeriavacieho základu v rozpätí od 33 do 683 eur. V poslednom období od októbra 2022
do januára 2023 bola výška jeho vymeriavacieho základu od 381 eur do 496 eur. Ďalej z tejto evidencie

vyplýva, že obžalovaný aktuálne poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 72,10 eur.

Z lustrácie v Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov a v Zbore väzenskej a justičnej
stráže bolo zistené, že obžalovaný nemá v týchto evidenciách žiaden záznam, prípadne sa v daných
evidenciách nenachádza.

Z odpisu z Registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný tu má jeden záznam na
základe trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.12.2013, sp. zn. 4T/205/2013,
právoplatného dňa 22.01.2014, za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 3 mesiace so skúšobnou
dobou v trvaní 1 rok 3 mesiace do 22.04.2015, kde sa osvedčil dňa 24.05.2016 a hľadí sa na neho,
akoby nebol odsúdený.

Z lustrácie v agende dopravno-správnych činností súd zistil, že obžalovaný je držiteľom vodičského
oprávnenia a doposiaľ sa dopustil na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky šiestich
priestupkov (jedného v roku 2007, štyroch v roku 2008 a jedného v roku 2012), v štyroch prípadoch
išlo o porušenie povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z.

o premávke na pozemných komunikáciách, za ktoré mu boli uložené pokuty od 1000 Sk do 2000 Sk,
jedenkrát išlo o prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti, za čo mu bol okrem pokuty uložený aj zákaz
vedenia motorových vozidiel od 13.01.2009 do 13.09.2010, a jedenkrát išlo o priestupok, kedy viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, za ktorý mu bola uložená pokuta.

Zo správy obce C. D. o povesti obžalovaného N. D. zo dňa 24.01.2023 súd zistil, že menovaný je

prihlásený na trvalý pobyt v tejto obci, pričom na obecný úrad tejto obce doposiaľ neprišla žiadna
sťažnosť na obžalovaného, doposiaľ nebolo jeho správanie prerokúvané Obecným zastupiteľstvom a
neboli mu uložené ani žiadne opatrenia.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u
spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery, a tiež z § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný N. D.

sa dopustil stíhaného skutku v bode II obžaloby vo forme spolupáchateľstva.

Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Prihliadol tiež na to, akou mierou konanie

obžalovaného N. D. prispelo k spáchaniu trestného činu. Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestného zákona“) je trestná sadzba
trestu odňatia slobody určená od 0 do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností,

keď súd u obžalovaného N. D. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval,
a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona preto z dôvodu prevahy
poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby trestu odňatiaslobody za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona (od 0 do 2 rokov=24 mesiacov) o
jednu tretinu (8 mesiacov), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody
predstavovala rozpätie od 0 do 16 mesiacov (24 mesiacov mínus 8 mesiacov).

Súd preto obžalovanému N. D. v zmysle trestnej sadzby ustanovenej § 212 ods. 2 Trestného zákona
mohol po jej úprave v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere
od 0 do 16 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu, a
to na úmyselné konanie obžalovaného vo forme spolupáchateľstva, čiže konanie realizované spoločným
konaním viacerých páchateľov na základe ich predchádzajúcej dohody, ktoré spočívalo v zmocnení sa
cudzej veci vlámaním, a teda smerovalo proti záujmu chránenému trestným zákonom, a to konkrétne
proti záujmu na ochrane majetku. Prihliadal tiež na následok takéhoto spoločného konania v podobe
spôsobenia škody na majetku inej osoby vo výške 443,70 eur. Z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností súd zohľadnil, ako je už vyššie uvedené, existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. l) Trestného zákona a absenciu priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o
osobu obžalovaného N. D., jeho pomery a možnosť jeho nápravy, v tomto smere zohľadnil skutočnosť,
že obžalovaný je slobodný, bezdetný, osoba v produktívnom veku, aktuálne nezamestnaný a poberajúci
dávkuvnezamestnanostivovýške72,10eur(viďvýsledoklustrácievSociálnejpoisťovni,a.s.).Doposiaľ

bol viackrát zamestnaný na kratšie obdobie a medzi jednotlivými zamestnaniami mal viaceré mesačné
alebo niekoľkomesačné prestávky. Ďalej zohľadnil údaje vyplývajúce z jeho odpisu z registra trestov a
z výsledkov jeho lustrácií v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a v agende dopravno-
správnychčinností,zktorýchjezrejmé,žeobžalovanýboldoposiaľjedenkrátsúdnepotrestanýzaprečin
úverového podvodu, a to trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.12.2013, sp.

zn. 4T/205/2013, právoplatným dňa 22.01.2014, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok a 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 3 mesiace do 22.04.2015, pričom
dňa 24.05.2016 sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Ďalej pokiaľ ide o priestupkovú
minulosť obžalovaného, súd zohľadnil, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil 6 priestupkov, všetkých na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to v roku 2007, 2008 a jedného v roku 2012, za ktoré

mu boli uložené pokuty od 1000 Sk do 2000 Sk. Spravidla išlo o menej závažné priestupky, jedenkrát
o prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti, za čo mu bol okrem pokuty uložený aj zákaz vedenia
motorových vozidiel od 13.01.2009 do 13.09.2010, a jedenkrát išlo o závažnejší priestupok spočívajúci
vo vedení motorového vozidlá pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, za ktorý mu bola uložená
pokuta. Posledného priestupku sa dopustil pred viac ako 10 rokmi. Sú vzal do úvahy aj skutočnosť

vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, a to, že obžalovaný bol neutrálne hodnotený z miesta jeho
bydliska, doposiaľ nebol kvôli svojmu správaniu prejednávaný Obecným zastupiteľstvom obce C. D., v
ktorej má trvalý pobyt a v ktorej aj reálne žije, a ani na neho neboli podané žiadne sťažnosti.

Súd prihliadal tiež na odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutku (obžalovaný sa stíhaného

skutku dopustil ešte v roku 2011), a že obžalovaný sa k jeho spáchaniu priznal už na prvom hlavnom
pojednávaní, ako aj na to, že od roku 2013 sa nedopustil už žiadnej trestnej činnosti ani priestupkov.

Vzhľadom na zistené osobné a majetkové pomery obžalovaného (nemajetný, aktuálne nezamestnaný,
poberajúci dávku v nezamestnanosti iba vo výške 72,10 eur a žijúci s matkou) dospel súd k záveru, že

obžalovaný by nebol schopný zaplatiť peňažný trest, preto mu tento druh trestu neuložil.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzuje obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (viď predchádzajúce
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.12.2013, sp. zn.

4T/205/2013, právoplatným dňa 22.01.2014), prichádzalo by do úvahy uloženie súhrnného trestu
podľa § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona, nakoľko však skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na
obžalovaného ako páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, ustanovenie o súhrnnom treste súd podľa
§ 43 ods. 3 Trestného zákona nepoužil a obžalovanému preto ukladal iba samostatný trest odňatia
slobody.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jehodoterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákona,pripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

S prihliadnutím na všetky vyššie zistené skutočnosti, a to na osobu obžalovaného a jeho doterajší
život, t.j. slobodný, bezdetný, nemajetný a aktuálne i nezamestnaný, doposiaľ jedenkrát súdne trestaný
za majetkovú trestnú činnosť (v roku 2013, t.j. pred 10 rokmi) - za prečin úverového podvodu, vo
vzťahu ku ktorému odsúdeniu sa na neho v súčasnosti hľadí, akoby nebol odsúdený, a dopustil sa 6
menej závažných priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (s výnimkou jedného
závažnejšiehopriestupku,keďviedolmotorovévozidlopodvplyvomalkoholualebonávykovejlátky),ato

všetkýchpredviacako11rokmiazohľadňujúcajpostojobžalovanéhokspáchanejtrestnejčinnosti,ktorý
sa k spáchaniu činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, dospel súd k záveru, že u obžalovaného
sú splnené podmienky na uloženie alternatívneho, konkrétne podmienečného trestu odňatia slobody
v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného nejde z kriminálneho
hľadiska o vo výraznej miere narušenú osobu, a preto na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho

nápravy výkon trestu odňatia slobody nepovažuje za nevyhnutný. Na základe všetkých uvedených
skutočností a nízku mieru narušenia obžalovaného, a s prihliadnutím aj na čas, ktorý uplynul od
spáchania stíhaného skutku (viac ako 10 rokov, počas ktorých sa obžalovaný už nedopustil ďalšej
trestnej činnosti a od roku 2013 ani priestupkov) mal súd za to, že z hľadiska dosiahnutia účelu trestu je
vhodné, postačujúce a najmä spravodlivé uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici

do úvahy prichádzajúcej (upravenej) trestnej sadzby (od 0 do 16 mesiacov), a to v trvaní 4 mesiace.
Zároveň vzhľadom na už vyššie uvedený časový odstup od spáchania stíhaného skutku a skutočnosť,
že obžalovaný sa priznal k stíhanému skutku už v prípravnom konaní súd obžalovanému v zmysle § 50
ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu taktiež na samej dolnej hranici, a to v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov, nakoľko takúto dĺžku skúšobnej doby považoval vzhľadom na osobu obžalovaného, nízku

mieru jeho narušenia a všetky okolnosti prípadu a danej veci za postačujúcu na zabezpečenie jeho
nápravy a dosiahnutie účelu trestu.

Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, zákonný a spravodlivý, a predovšetkým spôsobilý
dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní

ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto

odôvodnení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 Trestného
poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného

poriadku). Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala na hlavnom
pojednávaní je právne neúčinné.

Osoby oprávnené podať odvolanie:prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v

jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).