Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202002
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8820202002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

členovsenátuMgr.MilošaKolekaaJUDr.ZuzanyBiščákovejvprávnejvecimanželky(navrhovateľky):J.
J., nar. XX.XX.XXXX, U. X, Y., právne zastúpenej JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6,
Stropkov proti manželovi, ktorý návrh nepodal (odporcovi): J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/
XXX, T. Q. W., právne zastúpeného JUDr. Alexandra Sestrienková, PhD., so sídlom M. R. Štefánika
873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, za účasti maloletého dieťaťa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri
matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., F. XX, Y., o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o

odvolaní manžela (odporcu ) otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
8P/126/2020 - 229 zo dňa 11. 11.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Súd konaná o návrhu manželky zo dňa 30.7.2020 na rozvod manželstva v spojení s konaním o úprave

pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode podľa
§ 92 a nasledujúcich ustanovení a § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej „CMP“).

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol v znení
výroku:

„I. Súd manželstvo J. J., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a J. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého J. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.III. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletého J. J., nar. XX.XX.XXXX po 200€ mesačne
vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva.

IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne:
- každý párny týždeň v roku od štvrtka 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
- počas letných prázdnin od 01.07, od 08:00 hod. do 07.07. do 18:00 hod., od 16.07. od 08:00 hod. do
22.07. do 18:00 hod., od 01.08. od 08:00 hod. do 07.08. do 18:00 hod., od 16.08. od 08:00 hod. do

22.08. do 18:00 hod.,
- v párnom roku od 27.12. od 08:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. a v nepárnom roku od 23.12. od 08:00
hod. do 26.12. do 18:00 hod.,
- v párnom roku od Veľkonočného štvrtka od 08:00 hod. do Veľkonočnej soboty do 18:00 hod. a v
nepárnom roku od Veľkonočnej nedele od 08:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.,
- počas jarných prázdnin v každom párnom roku od pondelka 08:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

V. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi pred
domom kde býva a otec je povinný maloleté dieťa vrátiť matke v určenom čase v mieste jej bydliska.

VI. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. O rozvode manželstva rozhodol Okresný súd v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 v kontexte § 18 zákona

č. 36/2005 Z. z. o rodine. V spojenom konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu zároveň súd rozhodoval podľa ustanovení § 24 ods. 1, 2 a 4, §6 2 ods. 1, 2, 5, 6 a čl. 5 Zákona
o rodine. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 52 CMP.

4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, výsluchov účastníkov konania, listinných dôkazov

konštatoval okresný súd, že manželstvo účastníkov konania je v tomto štádiu hlboko a trvalo rozvrátené,
neplní si svoju spoločenskú funkciu. Obaja manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2020,
spoločne finančne nehospodária, spolu nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého dieťaťa a ich
manželstvo si neplní ani biologickú funkciu. Obaja manželia vo výpovediach prezentovali svoj postoj
k manželstvu, pričom manželka prezentovala nezáujem na zotrvaní v manželskom zväzku a manžel

s rozvodom manželstva nesúhlasil. Za obdobie od prerušenia manželského spolužitia do vyhlásenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci uplynula doba viac ako 2,5 roka, avšak vzťahy sa medzi
manželmi nijako nezlepšili, a to ani za pomoci psychológa z referátu poradensko- psychologických
služieb úradu práce. Obaja manželia majú rozdielne očakávania od manželstva a nie sú schopní
konštruktívnej komunikácie, zo vzťahu sa vytratila láska a dôvera, pričom manžel sa aj po prerušení

spolužitia správal voči manželke direktívne. S prihliadnutím na zistený rozvrat v manželskom spolužití
preto súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol.

5. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností, súd prvej inštancie rozhodol v znení výroku
napadnutého rozhodnutia po tom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vrátane posúdenia

konfliktnej komunikácie rodičov, ako aj riešenia uvedenej situácie za pomoci psychológa, referátu
poradensko-psychologických služieb úradu práce. S prihliadnutím na kritéria posudzovania záujmu
maloletého dieťaťa zobral do úvahy aj striedavú osobnú starostlivosť, avšak dané kritériá dôležitosti
uvedené v článku 5 písm. e) Zákona o rodine vyhodnotil po konfrontácii komunikácie medzi rodičmi tak,
že dôležité je, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych

osôb, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým
rodičom. V priebehu súdneho konania bolo preukázané, že otec sa správa k matke dieťaťa direktívne,
občas až vulgárne. Pred maloletým synom prezentuje, že matka nie je dobrým rodičom, čo určite nie je
na prospech zdravého psychického vývoja dieťaťa. S poukazom na zistený stav v rodine dieťaťa, mal
súd prvej inštancie za potvrdené, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie

do osobnej starostlivosti matky.

6. Pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal súd prvej inštancie z príjmov rodičov, ktorý v prípade
matky dosahuje za obdobie 11/2020 až 10/2021 priemerný čistý mesačný príjem sumu 638,96 eur. Vobdobí roka 2022 priemerný mesačný čistý príjem u matky predstavoval sumu 628,26 eur. Na strane
otca dosahoval v roku 2021 priemerný mesačný čistý príjem výšku 1 501,56 eur, v roku 2022 sumu
1 519,45 eur. Súd vzal do úvahy rozdielnosť príjmov na strane rodičov, ako aj počet vyživovacích

povinností, ako aj vyživovaciu povinnosť vyslovene k maloletému J. J. a určil výživné na maloleté dieťa
zo strany otca v sume 200 eur mesačne tak, aby dieťa malo zabezpečenú rovnakú životnú úroveň počas
starostlivosti, či už zo strany matky alebo zo strany otca. Takto určené výživné zodpovedá potrebám
dieťaťa a možnostiam a schopnostiam na strane oboch rodičov.

7. Napokon súd považujúc za preukázaný konfliktný vzťah rodičov, ich negatívny vzájomný postoj,
čo negatívne vplýva na samotné maloleté dieťa, ktoré tento negatívny postoj rodičov medzi sebou
navzájomveľmicitlivovníma,vyhodnotilnutnosťvovzťahukmaloletémudieťaťuapresnevyšpecifikoval
oprávnenie otca stretávať sa s maloletým dieťaťom tak, ako to bolo uvedené vo výroku IV. rozsudku
súdu prvej inštancie. Matka maloletého bola na základe výroku V. povinná maloleté dieťa na stretnutie
s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi pred domom, kde býva a otec je povinný maloleté dieťa vrátiť

matke v určenom čase v mieste jej bydliska tak, ako to vyšpecifikoval súd prvej inštancie v bode V.
výroku rozsudku.

III. Obsah odvolania otca maloletého dieťaťa a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku Okresného súdu podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa elektronickým podaním
zo dňa 14.1.2023 v rozsahu výrokov I. až V., čo sa týka výrokov VI. a VII. na základe rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v zmysle ktorých v prevyšujúcej časti návrh bol zamietnutý, ako aj o trovách konania,
otec maloletého dieťaťa a v danej veci odporca odvolanie nepodal.

Manžel navrhovateľky - odporca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a na základe
dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia danej veci.

9. Odvolaním zo dňa 14.1.2023 voči rozsudku súdu prvej inštancie žiadal odvolateľ, aby odvolací

súd podľa § 389 CSP rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.11.2022 pod sp. zn.
8P/126/2020 v časti výroku I., II., III., IV. a V. zrušil a podľa §391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok sa nezakladá

na plnom zistení skutkového stavu veci, on ako manžel s rozvodom manželstva a úpravou rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nesúhlasí a zároveň argumentoval tým, že
prvoinštančný súd v konaní nedostatočne posúdil a nevyhodnotil všetky opodstatnené životné výdavky
otca, ktorí za obdobie vyše dvoch rokov sa zvýšili a nie je tiež jasné, na základe akých konkrétnych
výdavkov matky prvoinštančný súd dospel k stanoveniu výšku vyživovacej povinnosti jeho ako otca voči

maloletému dieťaťu.
Podľa odvolateľa prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolateľ ako manžel s rozvodom manželstva od začiatku nesúhlasil, uviedol, že má záujem na tom,

aby maloletý syn J. vyrastal v kompletnej rodine a zastáva názor, že zachovanie rodiny a manželstva je
v záujme maloletého a súd musí na to pri rozhodovaní prihliadať. Poukázal na negatívny dosah rozvodu
manželstva na maloletého, ako aj na manželov samotných. Argumentoval tým, že manželia nežijú od
júla 2020 v spoločnej domácnosti a spoločne nevychovávajú ani ich maloletého syna, nakoľko matka
s maloletým po jej viacerých predchádzajúcich odchodoch od otca natrvalo ho opustila a rozhodla sa,

že s maloletým odíde k rodičom do U.. Poukázal zároveň, že okresný súd rozhodol o úprave práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu vo veci pod sp. zn. 8P/65/2021, zo dňa
11.11.2022, voči ktorému podal takisto odvolanie.

12. Odvolateľ, pokiaľ sa týka úpravy výživného má za to, že prvoinštančný súd tak v konaní, ako aj v

odôvodnení sa dostatočne nezaoberal preukázaním výdavkov matky, ktoré v návrhu len vyčíslila, pričom
konštatoval v bode 37. rozsudku, že pri určení výšky výživného vychádzal z veku maloletého dieťaťa,
jeho odôvodnených potrieb, ako aj zo zárobkových a majetkových pomerov otca a matky. V súvislosti
s nástupom maloletého do materskej školy súd neprihliadol na mieru osobnej starostlivosti matky omaloletého, ktorá doposiaľ substituovala materiálne plnenia. V súčasnosti však došlo k jej poklesu v
priebehu bežných dní, kým u maloletého vo veku dvoch rokov bolo možné uvažovať o nepretržitej
osobnej starostlivosti, počas pobytu maloletého v škôlke je táto starostlivosť poskytovaná pedagógmi.

Súd túto zmenu vôbec nevzal do úvahy, neprihliadal ani na mieru osobnej starostlivosti otca, čím podľa
odvolateľa poprel zmysel § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Zároveň poukázal odvolateľ ako otec maloletého,
žepracujeakoprofesionálnyvojak,poukázalvplnejmierenavýdavky,ktorémávzhľadomnajehopríjem
v roku 2022, ktorý predstavoval 1.500 eur., pričom prvoinštančný súd sa pri hodnotení skutočného stavu
veci nevyporiadal s výdavkami otca na pohonné hmoty, ktoré vynaloží na cestu za účelom stretávania

sa s maloletým, ako aj na ostatné výdavky, ktoré otec maloletého má. Zároveň odvolateľ poukázal v
odvolaní na to, že s mal. J. má veľmi pekný a blízky vzťah. Dieťa má v jeho domácnosti vytvorené
vhodné podmienky na oddych a aktívne trávenie voľného času, má svoju vlastnú izbu, oblečenie, nový
bicykel a veľa hračiek. Často chodievajú spolu na rôzne výlety po okolí a v prírode. V konaní otec žiadal v
prípade rozvodu manželstva zveriť maloletého do jeho výlučnej starostlivosti, príp. do striedavej osobnej
starostlivosti, čo mu nebolo vyhovené, napriek všetkým týmto okolnostiam a dôvodom. Poukázal pritom

na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., odbor sociálnych vecí a rodiny. Argumentoval
poukazom na čl. 7 a 8 Dohovoru, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu Košice 7CoP67/2014.

13. K podanému odvolaniu zo strany manžela a otca maloletého sa vyjadrila prostredníctvom právneho
zástupcu navrhovateľka - matka maloletého podaním zo dňa 6.2.2023, v ktorom argumentovala tým, že

má za to, že súd v danom konaní dôsledne vykonal dôkazy. Tieto dôkazy jasne vyhodnotil a na základe
tohorozhodolvzmyslezistenéhoskutkovéhostavevsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.Knesúhlasu
manžela s rozvodom uviedla, že z vyjadrenia vyplýva, že otec maloletého má známosť, s ktorou žije
v byte. Zároveň je jasné a zrejmé aj z sms a komunikácie, že vzťah otca k matke maloletého a jeho
agresívne povýšenecké správanie naďalej pretrváva a túto skutočnosť preukázal na pojednávaniach.

Je jasné a zrejmé, že manželstvo otca a matky maloletého neplní svoju úlohu a nie je vôbec funkčné,
preto má matka maloletého za to, že rozvod manželstva je to jediné riešenie vo vzťahu matky a otca.
Ohľadom výšky výživného, má za to, že žiadala vyššie výživné a mohla byť táto výška výživného v
prospech maloletého aj vyššia vzhľadom na potreby maloletého a príjem otca, avšak matka maloletého
nepodávala odvolanie z toho dôvodu, aby zbytočne nepredlžovala súdne konanie. Čo sa týka výhrad

otca v odvolaní ohľadom striedavej starostlivosti, plne sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvej inštancie
v bode 35. rozsudku. Po celé konanie bolo preukázané direktívne správanie otca voči matke a
otcove spochybňovanie matky a jeho majetnícky vzťah k matke, pričom zverenie dieťaťa do striedavej
starostlivosti by podľa jej názoru nebolo v prospech dieťaťa. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

V doplnení zo dňa 20.2.2023 uviedla, že otec maloletého má známosť, s ktorou riadne žije a k tomuto
pripojila aj zo sociálnej siete status priateľky otca maloletého, z ktorého je jasné a zrejmé, že tieto osoby
prechovávajú vzájomné city, a preto tvrdenie uvedené v odvolaní otca považuje nielen vo vzťahu k
rozvodu, ale aj vo vzťahu k ostatným uvedeným veciam za účelové.

14. K vyjadreniu manželky a matky maloletého sa písomným stanoviskom zo dňa 10.4.2023 vyjadrila
právna zástupkyňa odporcu a otca maloletého, z ktorého vyplýva, že ohľadom údajnej známosti otca,
s ktorou podľa tvrdení manželky otec riadne žije v byte, otec uvádza, že nemá žiadny vzťah, nežije v
byte so žiadnou ženou. On nič na sociálnej sieti nezverejnil a naďalej trvá na svojom odvolaní zo dňa
14.1.2023 v plnom rozsahu.

15. Odvolanie bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi 19.1.2023, ako aj rovnopis vyjadrenia k odvolaniu
zo strany manželky 16.3.2023 a vyjadrenie k odvolaniu podané zo strany právneho zástupcu manželky
23.5.2023. Tento sa k odvolaniu nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, po preskúmaní veci zistil, že odvolanie manžela, ako
navrhovateľa v predmetnom konaní bolo podané včas v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 CSP, ako

oprávneným subjektom - otcom maloletého dieťaťa podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 CSP, pričom
podané odvolanie má zákonné náležitosti podľa § 127 a § 363 CSP. Odvolací súd po preskúmaní
rozhodnutia v jeho napadnutej časti, ako aj konania mu predchádzajúceho, bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 392 ods. 1 CSP rozhodol, pričom deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na
dodržania minimálne piatich pracovných dní lehoty vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli, pričom dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho potvrdil.

17. Predmetom odvolacieho konania je v rozsahu odvolania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo výrokoch o rozvode, ako aj o zverení maloletého dieťaťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky a s tým spojenou úpravou styku, v nadväzujúcich výrokoch o výživnom povinného otca.

Rozhodnutie okresného súdu o rozvode manželstva tak nenadobudlo právoplatnosť, ako aj ostatné
výroky, ktoré sú obsahom rozsudku súdu prvej inštancie.

18.Odvolacísúdpreskúmalargumentyodvolateľauvedenévodvolanívovzťahukvýrokuorozvode,ako
aj ku konkrétnej úprave styku s maloletým dieťaťom, ktoré nakoniec vyhodnotil ako totožné s tvrdeniami
odvolateľa v priebehu konania, pričom posudzoval aplikáciu zákonných podmienok na dané skutkové

okolnosti pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z
manželstva v zmysle nadobudnutých výrokov súdu prvej inštancie.

19. Odvolací súd v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté detí podľa Civilného
mimosporového poriadku v zásade nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Vyšetrovací princíp je

upravený v čl. 6 CMP, podľa ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil
skutočný stav veci.

20. Vovzťahuknapadnutýmvýrokomrozsudkuakocelkuodvolacísúduviedol,žesúdomprvejinštancie
bol v dostatočnom rozsahu zistený skutočný stav a zo zistených skutočností bol následne vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré vo svojom rozhodnutí v plnom rozsahu odkazuje.

21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

22. Kolízny opatrovník poukázal na pretrvávajúce komunikačné problémy rodičov a jeho doporučeniu na
zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel a otca
zaviazal platením výživného s prihliadnutím na jeho zárobkové, majetkové pomery. Stretávanie otca s
maloletým dieťaťom presne vymedzil vzhľadom na konfliktnú situáciu rodičov tak, ako je to uvedené vo
výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Účastníci ako rodičia mal. J. však počas konania preukázali, že

sa vedia postarať o maloleté dieťa pochádzajúce z ich manželstva. Najvýraznejším kritériom hodnotenia
záujmu maloletého dieťaťa v danom konaní bolo predovšetkým to, že je preferovaná starostlivosť len
jedného z rodičov, a to v záujme výchovného vplyvu na dieťa zo strany obidvoch rodičov, aj keď spolu
títo nežijú. Vecne správne a s poukazom na potreby a záujem maloletého dieťaťa nastavil súd prvej
inštancie osobnú starostlivosť matky prihliadajúc na vek a potreby dieťaťa a s tým spojené povinnosti,

ako aj na pretrvávajúce konfliktné správanie sa rodičov navzájom voči sebe.

23. Napriek konfrontačnému vzťahu obidvoch rodičov, rodičia v období samotného konania o rozvode,
ako aj úprave práv a povinností rodičov k mal. J. preukázali, že v prvom rade je potrebné zosúladiť
ich vzťah k mal. J. a na základe odporúčania kolízneho opatrovníka rozhodnúť o osobnej starostlivosti

matky o mal. J. s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané počas konania súdu prvej
inštancie. Z hľadiska starostlivosti o mal. J. nebolo počas konania tak súdu prvej inštancie, ako aj
v odvolacom konaní preukázané zanedbanie povinností zo strany ani jedného z rodičov. Námietky
otca spochybňujúce starostlivosť matky považuje odvolací súd v rovine jeho tvrdení s poukazom na
dlhodobo pretrvávajúce vzájomné konfliktné správanie sa manželov voči sebe za nedôvodné. Odvolací

súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za najvhodnejšiu formu osobnej starostlivosti rodičov k
mal. J. podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine.24. Odvolací súd považuje zverenie mal. J. do osobnej starostlivosti matky v súčasnej dobe za najlepšiu
možnosť vzhľadom na jeho vek, ako aj potreby maloletého s poukazom na jeho vzťah k matke, pričom
otec maloletého má povinnosť úhrady výživného, ako aj stretávania sa s maloletým v čase, ktorý je

presne vyšpecifikovaný vo výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani
v najmenšom nespochybňuje úprimný záujem otca na výchove mal. J., avšak vzhľadom na všetky
konkrétneokolnostitohtokonaniasajavíjehozvereniedoosobnejstarostlivostimatkyakonajvhodnejšie
riešenie.
Čo sa týka odvolacej námietky voči výroku o výške výživného na maloleté dieťa zo strany povinného

otca, odvolací súd považuje uloženú povinnosť a samotnú výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca
popri osobnej starostlivosti matky za primeranú, vychádzajúcu z preukázaných osobných a majetkových
pomerov rodičov maloletého dieťaťa, v prospech ktorého je výška výživného určená. Okresný súd v
danom prípade vychádzal z pomerov dokladovaných oboma rodičmi, pričom iné príjmy namietané v
skutočnosti v rámci odvolania preukázané neboli. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný planiť si svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

25. V danom prípade je výlučne na oboch rodičoch a ich rodičovskej zodpovednosti, aby boli dodržané
všetky povinnosti vyplývajúce tak jednému, ako aj druhému rodičovi uložené rozsudkom súdu prvej

inštancie. Úlohou odvolacieho súdu v danom konaní bolo predovšetkým zohľadniť všetky okolnosti
posudzovanej veci a rozhodnúť nielen o samotnom rozvode manželov, ktorých spolužitie už dlhodobo
nefunguje tak po finančnej, biologickej, ako aj po vzťahovej stránke a rozhodnúť tak následnej aj o
starostlivosti voči maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z manželstva, aby podiel obidvoch rodičoch na
jeho starostlivosti a výchove bol zásadne rovnocenný.

26. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1
CMP.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).