Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201518
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8219201518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej JUDr. a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: T.. O. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040
01 Košice, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6,
IČO: 49 240 480, vykonávajúca podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom svojej
organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom
Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, právne zastúpený:
PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o náhradu

škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č. k. 5C/24/2019- 448 zo dňa 08.06.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III.

II. M e n í rozsudok vo výroku IV. tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit. :

„I. Konanie v časti o zaplatenie náhrady škody z titulu bolestného vo výške 12.838,50 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.295,50 Eur od 27.11.2019, zo sumy 543,00 Eur
od 01.07.2019 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 41.520,60 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.937,60 Eur od 27.11.2019, zo sumy 20.115,00 Eur

od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 12.156,00 Eur od 07.12.2019 do zaplatenia, z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 16.135,00 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody z titulu bolestného sumu
3.623,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.623,30 Eur od 01.07.2019 do
zaplatenia, z titulu sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 45.555,05 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 24.889,85 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 20.665,20 Eur

od 07.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 21.233,10 Eur od 01.07.2019 do 26.11.2019, z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 8.173,89 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,92 %,

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 441, § 442 ods. 1, § 444,
§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 135 ods. 1 veta tretia zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 4 ods. 1 a 2 písm. a) a c), ods. 3 a 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zmluvnom
poistení“), § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 4 a 5, § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 437/2004 Z.z.“), § 144, § 145, § 146 ods. 1, § 193 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), § 6 a písm. b), § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

3. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia náhrady škody titulom bolestného sumy 19.271,00 eur s 5,00 % ročným úrokom

z omeškania od 01.07.2019 do zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumy 59.912,00
eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2019 do zaplatenia, titulom zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sumy 29.956,00 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
ako vodič motocykla zn. M., ev. č. K. pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX na ceste č. T. v meste
K. utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Vodič motorového vozidla zn. Z. A., ev. č. K. M.. T. V. pri otáčaní

vyšiel s vozidlom na miesto ležiace mimo cesty a následne pri vchádzaní na cestu nedal prednosť v
jazde a vošiel do jazdnej dráhy motocykla, ktoré viedol žalobca. Na základe rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 22.11.2018 č.k. 2T/3/2017 bol vodič M.. T. V. uznaný vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Za škodu na zdraví žalobcovi
zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená na

základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. § 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ
motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti so žalovaným uzavreté poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom
znení. Nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok voči poisťovateľovi

je daný § 15 tohto zákona. V dôsledku dopravnej nehody žalobca utrpel povrchové rany hornej končatiny
a hlboké rany dolnej končatiny, vykĺbenie ľavého zápästia, pretrhnutie svalu, zlomeninu ľavej stehnovej
kosti, zlomeninu ľavého jabĺčka, zlomeninu ľavej holennej kosti, pomliaždenie periférneho nervu s
následkom depresívnej poruchy stredne ťažkého stupňa, obmedzenia pohyblivosti ľavého kolena, obrny
ihlicového nervu a keloidných jaziev predkolenia a stehna vľavo. Podľa lekárskych posudkov prim. M.. B.

I. z G. C. dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX bolo bolestné ohodnotené vo výške 1.010 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 3.140 bodov. Pre určenie výšky náhrady za bolesť v zmysle § 5
ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. je potrebné brať do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok 2018, kedy
bolo ukončené liečenie žalobcu. Pre určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
zmysle § 5 ods. 1 a 2. zákona č. 437/2004 Z.z. je potrebné brať do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok

2018, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č.
S05091-OL-2018 zo dňa 16.05.2018 bola pre rok 2018 ustanovená výšky náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia za jeden bod 19,08 eur. Náhrada za bolestné tak predstavuje zaokrúhlene
sumu 19.271 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 59.912 eur. Žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uplatnil dňa 13.03.2019 u žalovaného svoje nároky z povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom tieto nároky
neboli žalovaným v zákonnej trojmesačnej lehote v zmysle § 11 ods. 5, 6, 7 zákona č. 381/2001
Z.z. a § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. uspokojené. Žalobca si teda zároveň voči žalovanému
uplatňuje aj 5 %-ný ročný úrok z omeškania od 01.07.2019 (3 mesiace a 15 dní od doručenia uplatnenia
žalovanému dňa 15.03.2019) do zaplatenia zo sumy 19.271 eur a zo sumy 59.912 eur. Ďalej žalobca

vo svojej žalobe uviedol, že listom zo dňa 13.03.2019 adresovaným žalovanému navrhol uzavrieť
dohodu o vyrovnaní a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na vek žalobcu v
čase úrazu, rozsah a závažnosť následkov, invaliditu, obmedzenie a stratu spoločenského uplatnenia,
trvalosť a nemožnosť nápravy následkov, navrhol žalobca 50 % zvýšenie sťaženia spoločenskéhouplatnenia. K dohode o vyrovnaní nedošlo. Úraz zanechal u žalobcu také následky, ktoré degradovali
kvalitu jeho ďalšieho života vo veku XX rokov. Následkom úrazu sa stal čiastočne nesebestačný,
odkázaný na pomoc druhých a je natrvalo vylúčený z doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho

plnohodnotného osobného a spoločenského života. Je obmedzený v možnosti uplatniť sa v živote, v
pracovnom zaradení, v osobných záľubách, v kultúrnom vyžití, v športe. Pred úrazom žalobca viedol
aktívnyživot,veľašportoval,venovalsanajmäcyklistike,lyžovaniu,korčuľovaniuaturistike.Zúčastňoval
sa na amatérskych pretekoch motocyklov na A. i v zahraničí. Pravidelne sa staral o údržbu domu a
záhrady. S manželkou sa často zúčastňovali spoločenských a tanečných akcií a plesov. Každodenne

aktívne zabezpečoval chod firmy. Následkom úrazu sa stal invalidným s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Úraz s ťažkými následkami pre ďalší život utrpel v produktívnom
veku XX rokov. Je preukázateľné, že žalobca utrpel mimoriadnu ujmu na zdraví, ktorá je nemajetkovej
povahy. Je poškodený na svojej osobnosti a má nárok na zadosťučinenie za túto imateriálnu ujmu.
Jednorazovo priznanou finančnou náhradou má byť po celý zvyšok života žalobcu kompenzovaná
závažnosť poškodenia a tiež fyzické a psychické strádanie a strata zdravotnej pohody. V náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa okrem iného neodráža skutočnosť, že ťažkú dopravnú nehodu
utrpel žalobca vo veku XX rokov a znamená tak hlboký zásah do jeho fyzických a psychických
schopností, že výkon akejkoľvek činnosti je u neho spojený s vynaložením zvýšeného úsilia, s ktorým
musí prekonávať osobitné obtiaže vyvolané nepriaznivým zdravotným stavom. Súd preto má priznať
primeranúpeňažnúčiastku,nakoľkoodškodnenievtakomtoprípadenemôžebyťnahradenévhodnejším

spôsobom zadosťučinenia. Zdravotný stav žalobcu po úraze a následky z neho vyplývajúce sú svojou
povahou výnimočné a kvalitatívne predstavujú zmenu podmienok vyjadrenú pojmom „dôvody hodné
osobitnéhozreteľa“.Jemožnépreukázať,žeužalobcudošlokzmareniudosiahnutiaceloživotnéhocieľa
a k podstatnému obmedzeniu uspokojovania jeho životných potrieb. Na základe uvedené navrhol, aby
súd u žalobcu zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo pri základnom bodovom

hodnotení 3.140 bodov, t.j 59.912 eur predstavuje sumu 29.956 eur.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je poškodeným v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa XX.XX.XXXX, a zároveň, že zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi v súvislosti s
predmetnou dopravnou nehodou má podľa § 420 Občianskeho zákonníka vodič osobného motorového

vozidla a podľa § 427 Občianskeho zákonníka prevádzkovateľ motorového vozidla. Zároveň nebolo
sporným medzi stranami, že prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase dopravnej nehody uzavretú
so žalovaným zmluvu o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Podanou žalobou si žalobca postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č.

381/2001 Z.z. uplatnil nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, t.j. žalovanému. Žalobca
svoj nárok na náhradu škody z titulu bolestného odvodzoval od lekárskeho posudku o bolestnom
zo dňa 08.12.2018 vypracovaným M.. I. na 1.010 bodov (odsek 17. odôvodnenia), z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia odvodzoval od lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 08.12.2018 vypracovaným M.. I. na 3.140 bodov (odsek 18. odôvodnenia) a ďalej od lekárskeho

posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.08.2019 vypracovaným M.. V. R. na 3.450
bodov (odsek 19. odôvodnenia). Keďže žalovaný v konaní rozporoval závery všetkých troch lekárskych
posudkov, súd na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou LEGE ARTIS
znalecká organizácia, s.r.o., Košice, ktorá predložila znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 27.08.2021
(odsek 20. odôvodnenia). V zmysle záverov znaleckého posudku bolo žalobcovi stanovené bodové

ohodnotenie bolestného v celkovej výške 1.025 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej
výške 3.107,5 bodov. Po vypracovaní znaleckého posudku znaleckou organizáciou LEGE ARTIS
znalecká organizácia, s.r.o. žalobca pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby, keďže v podanej žalobe
vychádzal z hodnoty bodu 19,08 eur (rok 2018), avšak pri položkách, kde došlo k ustáleniu zdravotného
stavu v roku 2016 bolo potrebné vychádzať z hodnoty bodu 17,66 eur. Zároveň žalobca rozšíril žalobu

o položky, ktoré neboli zohľadnené v lekárskom posudku M. I., a to ohľadne pol. 239 - 35 bodov, pol
239 - 35 bodov pri ktorých došlo k ustáleniu zdravotného stavu v roku 2017 (hodnota bodu 18,24 eur)
a ďalej o pol.198d - 180 bodov, pol.239 - 35 bodov, pol.238 - 10 bodov, pri ktorých došlo k ustáleniu
zdravotného stavu v roku 2019 (hodnota bodu 20,26 eur). Súd uvedené rozšírenie žaloby postupom
podľa § 139 a nasl. CSP pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 09.05.2022.

Žalovanýspripustenímuvedenejzmenyžalobynesúhlasil,súdvšakvzmysle§143ods.1CSPnemalza
to, aby výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. K návrhu
žalobcu na rozšírenie žaloby došlo v dôsledku záverov znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou
LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., pričom uvedené znalecké dokazovanie bolo vykonané nanávrhsamotnéhožalovanéhoapredmetomrozšíreniažalobyboliďalšiepoložkybolestného,ktoréneboli
zohľadnené v lekárskom posudku o bolestnom M. I. zo dňa 08.12.2018.

5. Po vypracovaní znaleckého posudku znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o. žalobca zohľadnil
skutočnosť, že v zmysle záverov znaleckého dokazovania bolo celkové bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia stanovené v počte 3.107,5 bodov, pričom podanými žalobami (v konaniach
5C 24/2019 a 2C 30/2019, ktoré súd spojil na spoločné konanie) si žalobca uplatnil celkové
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 4.940 bodov (3.140 bodov v žalobe

sp.zn. 5C/24/2019 za somatické a psychické zdravotné ťažkosti a 1.800 bodov v žalobe sp.zn.
2C/30/2019 za sexuologické zdravotné ťažkosti). Žalobca preto predmetným podaním pristúpil k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, keďže v zmysle záverov znaleckého dokazovania si uplatňoval náhradu
za škodu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia z nižšieho počtu bodov ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia ako pôvodne v podaných žalobách. Zároveň žalobca rozšíril žalobu v
časti bodového ohodnotenia somatických zdravotných ťažkostí, nakoľko v podanej žalobe (sp.zn.

5C/24/2019) vychádzal z hodnoty bodu 19,08 eur, keďže mal za to, že k ustáleniu zdravotného stavu
došlo v roku 2018, avšak v zmysle záverov znaleckého dokazovania až v roku 2020, keď bod sťaženia
spoločenského sťaženia má hodnotu 21,84 eur.

6. Žalobca po pripustení zmeny žaloby (09.05.2022) a po čiastočnom späťvzatí žaloby sa domáhal

voči žalovanému náhrady škody titulom bolestného v sume 6.432,50 eur s príslušenstvom, titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 55.171,40 eur s príslušenstvom a z titulu zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 32.055 eur.

7. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie podľa názoru súdu vyplynulo, že poškodenie zdravia

žalobcu, ktoré bolo predmetom znaleckého dokazovania bolo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
zo dňa XX.XX.XXXX. Tým bola preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobcom uplatnenou škodou a
protiprávnym konaním vodiča motorového vozidla, ako to vyplýva z trestného rozsudku. Žalovaný v
rámci procesnej obrany žiadal zohľadniť spoluzavinenie žalobcu, a to s poukazom na skutočnosť, že
žalobca jazdil rýchlosťou vyššou, ako bola v danom úseku povolená, a zároveň nesprávne reagoval

na vzniknutú situáciu, keď nereagoval brzdením, ani len vyhýbaním. Súd na základe vykonaného
dokazovaniapostupompodľa§441Občianskehozákonníkazohľadnilspoluzavineniežalobcuvrozsahu
15 %, a to za porušenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. že vodič
smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km za hodinu, a zároveň za nesprávnu reakciu na vzniknutú
situáciu. Pri určení rozsahu spoluzavinenia súd vychádzal zo všetkých skutkových okolností, za akých

došlo k dopravnej nehode, a zároveň aký dopad nesprávna technika jazdy žalobcu (jazda rýchlosťou
vyššou ako bola dovolená a nespráva reakcia na vzniknutú situáciu) mohla mať na následky na zdraví,
ktoré žalobca utrpel následkom dopravnej nehody. Súd s poukazom na závery trestného rozsudku
Krajského súdu v Prešove zdôraznil, že vodič V. porušil svojím konaním povinnosť vyplývajúcu z § 21
ods.1zákonač.8/2009Zz.ocestnejpremávke,tedaprivchádzanízmiestamimocestysvozidlomnedal

prednosť v jazde motocyklu žalobcu prichádzajúceho zľava po ceste, pričom vodičovi V. nič nebránilo,
aby v čase začiatku jeho rozjazdu a bezprostredne pred týmto rozjazdom prichádzajúci motocykel videl.
Žalobca prekročil dovolenú rýchlosť len o 12 km/h, čo nie je možné považovať za extrémne porušenie
povinnosti vodiča a tiež, že toto porušenie neznemožnilo splniť vodičovi V. si povinnosť dať prednosť
v jazde motocyklu. Vzhľadom k uvedenému súd považoval spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 15 % za

primerané.

8. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, celková
hodnota sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle záverov znaleckého dokazovania znaleckou
organozáciou LEGE ARTIS, s.r.o. predstavovala 64.109,00 eur (39.797 eur + 24.312 eur), pričom bolo

potrebné zohľadniť čiastočné plnenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany žalovaného v sume
8.937,60 eur. Zo žaloby vedenej pôvodne pod sp.zn. 5C/24/2019 bol dôvodný nárok žalobcu na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 39.797,00 eur (somatické zdravotné ťažkosti 26.918,00
eur + psychické zdravotné ťažkosti 12.879,00 eur), z ktorej žalovaný v priebehu konania dobrovoľne plnil
sumu 8.937,60 eur, t.j. zostáva suma 30.859,40 eur a zo žaloby vedenej pôvodne pod sp.zn. 2C/30/2019

bol dôvodný nárok v rozsahu 24.312,00 eur (sexuologické zdravotné ťažkosti).

9. Súd žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody z titulu
bolestného sumu 3.623,30 eur. Z celkovej hodnoty bolestného podľa posudku znaleckej organizácie vsume 18.728,00 eur, po 15 % zohľadnení spoluzavinenie (2.809,20 eur), bolestné predstavuje 15.918,80
eur. Žalovaný zo sumy 15.918,80 eur v priebehu konania už plnil sumu 12.295,50 eur (18.728,00
- 2.809,20 - 12.295,50), a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 3.623,30 eur. Náhrada škody

z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia ohľadne somatických a psychických zdravotných ťažkostí
predstavuje 24.889,85 eur, keďže z celkovej hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia za tieto
zdravotné ťažkosti podľa posudku znaleckej organizácie v sume 39.797,00 eur, po 15 % zohľadnení
spoluzavinenia v sume 5.969,55 eur, je žalovaný povinný plniť sumu 33.827,45 eur, pričom z tejto
sumy žalovaný už plnil sumu 8.937,60 eur (39.797,00 - 5.969,55 - 8.937,60), preto je povinný zaplatiť

žalobcovi 24.889,85 eur. Súd vyhovel žalobe v časti náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia ohľadne sexuologických zdravotných ťažkostí v sume 20.665,20 eur, keďže z celkovej
hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia za tieto zdravotné ťažkosti v sume 24.312,00 eur podľa
znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou, po 15 % zohľadnení spoluzavinenia v
sume 3.646,80 eur, je žalovaný povinný plniť sumu 20.665,20 eur (24.312,00 - 3.646,80). Žalobu
v prevyšujúcej časti bolestného (2.809,20 eur), sťaženia spoločenského uplatnenia (5.969,55 eur +

3.646,80 eur) s požadovaným úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodnú z dôvodu spoluzavinenia.

10. K námietke premlčania vznesenej žalovaným vo vzťahu k položkám bodového hodnotenia
bolestného, ktoré neboli uplatnené v pôvodnej žalobe a k ich uplatneniu došlo v priebehu konania
podaním žalobcu zo dňa 07.10.2021 a to v zmysle záverov znaleckého dokazovania vykonaného

znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o. súd uviedol, že v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka
sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá, t.j. v subjektívnej premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, pričom to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví (bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia), t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Žalobca

podal žalobu sp.zn. 5C/24/2019 na súd dňa 25.07.2019 a uplatnil si náhradu škody z titulu bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia za somatické a psychické zdravotné ťažkosti, ktoré mu vznikli v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX. Pri uplatnených nárokoch na náhradu
škody žalobca vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom M. I. zo dňa 08.12.2018. Teda najskôr
dňa 09.12.2018 mohla žalobcovi začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, nakoľko dňa

08.12.2018 sa žalobca dozvedel o výške škody, pričom už skôr z trestného konania mal žalobca ako
poškodený vedomosť, kto za škodu zodpovedá. Keďže žaloba bola podaná na súd už dňa 25.07.2019,
subjektívna dvojročná premlčacia doba na náhradu škody z titulu bolestného žalobcovi neuplynula a
od momentu uplatnenia práva na súde v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka ani neplynula. Keďže
žalobcavkonanínasúderiadneuplatňovalsvojeprávonanáhraduškodyztitulubolestného,premlčacia

doba ohľadne nároku na náhradu škody z titulu bolestného v súvislosti s dopravnou nehodou zo
dňa XX.XX.XXXX neuplynula. V priebehu konania došlo k vypracovaniu znaleckého posudku zo dňa
27.08.2021, ktorý bol doručený žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.09.2021, a tento
podal na súd dňa 07.10.2021 návrh na zmenu - rozšírenie žaloby, teda v konaní riadne v zmysle
§ 112 Občianskeho zákonníka uplatňoval svoje právo na náhradu škody, ktorú si uplatnil v žalobe

doručenej súdu dňa 25.07.2019. Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú
žalovaným ako nedôvodnú.

11. Vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých súm žalovanej náhrady škody a
na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba v časti úrokov z omeškania, avšak

iba z priznaných súm náhrady škody, ako aj zo sumy plnenej po začatí konania (zo sumy 21.233,10
eur plnenej žalovaným dňa 26.11.2019) je taktiež dôvodná. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou
žalovaného, že k jeho omeškaniu s plnením nedošlo s poukazom na § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č.
381/2001 Z.z. Konajúci súd nemal dôvod vychádzať z § 11 ods. 8 citovaného zákona, pretože toto
sankcionuje nesplnenie povinnosti podľa odseku 6 a nie omeškanie s vyplatením poistného plnenia.

V danom prípade, keď si žalobca priamo ako poškodený uplatnil právo na náhradu škody podľa §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ustanovenie § 11 ods.
7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je nárok uplatnený priamo proti poisťovni. Súd má za to,
že oznámením o odmietnutí poistného plnenia žalovaný nesplnil podmienku, ktorá ho v zmysle § 11
ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu

úpravu platenia úroku z omeškania vo vzťahu k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázka splatnosti
poisteného plnenia je totiž upravená v § 11 ods. 7 zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok
riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do
omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základje daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalovaného, že povinnosť platiť úroky z
omeškania je upravená § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. je síce namieste, ale toto ustanovenie zákona
upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia, t.j.

sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti
platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to i v
prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnila včas (t.j. skončila prešetrenie
poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). V
prípade prijatia výkladu žalovaného by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia

priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody a to v čo najkratšom čase,
nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné
plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného. Podľa názoru súdu práve
poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenia. V
tejto súvislosti súd poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.10.2021 sp.zn. III. ÚS 215/2020.

12. Čo sa týka nároku na zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z.z., žalobca si v konaní uplatňoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o
50 %. Súd považoval za dôvodnú výšku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 15 %.
Uviedol, že napriek poškodeniu zdravia žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX

sa nestotožnil s výškou požadovaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na jej maximálnej
prípustnej hranici. Konštatoval, že zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % patrí
poškodeným, ktorí sú obmedzení po všetkých stránkach svojho života a sú v plnom rozsahu odkázaní
na pomoc tretej osoby. Pri posúdení nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. prihliadol na jednej strane na

spôsob života žalobcu pred poškodením zdravia, jeho dosiahnuté vzdelanie, pracovné zaradenie a na
strane druhej na rozsah následkov poškodenia zdravia. Žalobca nepreukázal vznik takého zásahu do
života, že jeho následky vo všetkých oblastiach ľudského prežívania sú mimoriadne rozsiahle a vážne,
t.j. neosvedčil úplné vylúčenie z bežného života, neschopnosť vykonávať ani základné samoobslužné
úkony, obmedzenie pohybových schopností na minimum, nepretržitú odkázanosť na pomoc iných,

vylúčenie z prežívania citových a rodinných vzťahov, čo by odôvodňovalo priznanie zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia na maximálnej možnej hranici. Žalobca mal v čase dopravnej nehody XX.
rokov a v dôsledku následkov dopravnej nehody bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Napriek uvedeným dôsledkom dopravnej nehody je žalobca
schopný samostatného pohybu, je samostatný v samoobslužných činnostiach (stravovanie, obliekanie,

osobná hygiena), je schopný vykonávať minimálne ľahšie domáce práce, naďalej vykonávať pracovno-
podnikateľskú činnosť, je v sociálnom kontakte s najbližším okolím, má zachované rodinné prostredie
s možnosťou autonómnej realizácie vzájomných rodinných väzieb, a preto nebola v prípade žalobcu
preukázaná taká strata životných príležitostí po celý zvyšok jeho života, v ktorých je takmer vyradený
zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií by boli bezmála, alebo celkom

zmarené. Žalobca v dôsledku zdravotných ťažkostí je obmedzený zo športových aktivít, pričom ako
vyplynulo z výsluchu žalobcu ako aj svedkov, tento bol pred dopravnou nehodou športovo veľmi aktívny
(plávanie, lyžovanie, bicyklovanie, motocykle, tenis, futbal, hokej), a po dopravnej nehode vykonáva iba
plávanie a čiastočne bicyklovanie. Od ostatných športových aktivít musel žalobca upustiť. Vzhľadom
na zdravotné ťažkosti žalobcu spôsobené dopravnou nehodou, tieto mali vplyv aj na manželský

intímny život. S poukazom na celkovú hodnotu sťaženia spoločenského uplatnia 64.109 eur (v zmysle
záverov znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, s.r.o.) po zohľadnení 15 %
spoluzavinenia vo výške 9.616,35 eur, predstavuje 15 % navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 8.173,89 eur. Súd preto v tejto časti žalobe žalobcu o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal pôvodne (sp.zn. 5C/24/2019) zaplatenia náhrady škody z
titulubolestnéhovsume19.271,00eur,ztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniavsume59.912,00eur
a ďalej pôvodne (sp.zn. 2C/30/2019) z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 36.468,00 eur,

t.j. spolu sumy 115.651,00 eur. Ďalej sa žalobca domáhal priznať mu zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 50 %, pričom súd priznal zvýšenie v rozsahu 15 % v sume 8.173,89 eur. Keďže výška
priznania uvedeného zvýšenia závisela od úvahy súdy, súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal
zo záveru, že v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia mal žalobca plný úspech, avšak ibaz priznanej sumy 8.173,89 eur, preto súd uvedenú sumu pripočítal k vyššie uvedenému celkovému
predmetu konania, t.j. 115.651,00 + 8.173,89 eur = 123.824,89 eur a táto suma predstavuje celkový
predmet konania pre účely rozhodovania o trovách konania. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu

čiastočne späť z dôvodu plnenia zo strany žalovaného a to v rozsahu 21.233,10 eur (12.295,50 +
8.937,60), t.j. v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovaný zavinil zastavenie konania v tejto časti a žalobcovi
patrí nárok na náhradu trov konania v tejto časti. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu čiastočne
späť v rozsahu 32.814,00 eur (543,00 + 20.115,00 + 12.156,00), t.j. v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalobca
späťvzatím žaloby bez zavinenia žalovaného zavinil zastavenie konania v tejto časti a žalovanému patrí

nárok na náhradu trov konania v tejto časti. Žalobca mal vecný úspech v spore v časti o zaplatenie
bolestného v sume 3.623,30 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 45.555,05 eur a zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8.173,89 eur, t.j. v zmysle § 255 CSP mu patrí nárok na
náhradu trov konania v tejto časti. Žalobca mal vecný neúspech v spore v časti o zaplatenie bolestného
v sume 2.809,20 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5.969,55 eur a v sume 3.646,80 eur,
t.j. v zmysle § 255 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalovanému. Z celkového

predmetu sporu vo výške 123.824,89 eur mal žalobca vecný úspech v sume 57.352,24 eur, procesný
úspech (žalovaný zavinil zastavenie konania) v sume 21.233,10 eur, t.j. spolu 78.585,34 eur (63,46 %)
a vecný neúspech v sume 12.425,55 eur, procesný neúspech v sume 32.814 eur (späťvzatie žaloby bez
zavinenia žalovaného), t.j. spolu 45.239,55 eur (36,54 %). V zmysle § 255, § 256 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na pomernú náhradu trov

konania v rozsahu 26,92 % (63,46 - 36,54 %).

14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie
žalobu v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 6.432,50 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 01.07.2019 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 55.171,40 eur s 5 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.859,40 eur od 01.07.2019 do zaplatenia, s 5 %-ným

ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.312,10 eur od 07.12.2019 do zaplatenia, 5 %-ný ročný úrok
z omeškania od 01.07.2019 do 26.11.2019 zo sumy 21.233,10 eur, ktorý predstavuje sumu 430,48
eur, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 32.055 eur. Uviedol, že súd prvej
inštancie pre určenie spoluzavinenia žalobcu vychádzal len z vykonaného dokazovania v trestnom
konaní, zo znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v

Žiline, ale nevychádzal plne zo skutočností majúcich vplyv na správne právne posúdenie existencie
spoluzavinenia na strane žalobcu, a to, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/6/2019
zo dňa 040.92019 vodič motorového vozidla N.: K. M.. T. V. bol uznaný vinným, že dňa XX.XX.XXXX z
dôvodu nedania prednosti v jazde vošiel do jazdnej dráhy motocykla N.: K., ktoré v tom čase po hlavnej
ceste v pravom jazdnom pruhu viedol poškodený T.. O. F., ktorý v dôsledku zrážky utrpel ťažké zranenia.

Konečné posúdenie dopravnej nehody, resp. vplyvu jednotlivých nesprávnych prvkov v technike jazdy
vodičov na príčinu dopravnej nehody je otázkou právnou. Pre záver o zavinení poškodeného v zmysle
ust. § 441 Občianskeho zákonníka musia byť dané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, t.j. zavinený protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Listinným dôkazom
vydaným OR PZ v K. zo dňa 01.06.2017 bolo preukázané, že na ceste T.XXX K. s dopravným značením

č. K bola stanovená najvyššia dovolená rýchlosť 60km/hod. a uvedená rýchlosť tam bola povolená aj v
čase, kedy došlo k dopravnej nehode. Žalobca preto neporušil zákonnú povinnosť z § 16 ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z.z., ako udáva súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pri vjazde do K. sa
v čase nehody nachádzala dopravná značka upravujúca najvyššiu dovolenú rýchlosť 60km/hod. Súd
prvej inštancie vychádzal z údaja v trestnom konaní, podľa ktorého prvá križovatka po vjazde do K.

uvedenú dovolenú rýchlosť rušila a za touto križovatkou bola dovolená rýchlosť ako v obci, t.j. 50km/
hod. Ale pred miestom dopravnej nehody o žiadnu križovatku nejde. Ide len o odbočku na účelovú
komunikáciu za účelom vjazdu do rodinného domu. Pred účelovou komunikáciou nebola dopravná
značka označujúca križovatku, ktorá ruší všetky predchádzajúce príkazy a zákazy. Túto podstatnú
skutočnosť súd vôbec nevyhodnotil a ani sa touto otázkou nezaoberal. Právne neposúdil, aby vjazd k

rodinným domom z hlavnej cesty mal charakter križovatky. Uvedené preukazuje absenciu zavinenia na
strane žalobcu. V trestnom konaní bolo preukázané, že príčinou dopravnej nehody nebolo porušenie
povinnosti poškodeného jazdiť pri pravom okraji vozovky. Súd prvej inštancie tiež pochybil, keď
rozhodnutie o spoluzavinení žalobcu založil na tvrdení, že žalobca mal zlú techniku jazdy a že nesprávnereagoval na vzniknutú situáciu. Porušenie povinnosti vodičom motorového vozidla dať prednosť v jazde
bolo príčinou stretu ním vedeného motorového vozidla a motocykla vedeného poškodeným žalobcom,
pri ktorom utrpel ťažké ublíženia na zdraví. Samotné porušenie právnej povinnosti spočívajúce v

nedaní prednosti v jazde je aj súdmi považované za mimoriadne závažné porušenie povinnosti,
čo bolo príčinou, že poškodený žalobca následkom uvedeného utrpel ťažké ublíženia na zdraví. K
zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne sa stal invalidným s poklesom schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 75 %. Rozhodnutím ÚPSVaR K. bol uznaný za osobu ZŤP s mierou funkčnej

poruchy vo výške XX %. Žalobca sa podrobil už desiatim operáciám , pričom ich počet nie je konečný.
Následkom úrazu nastal u žalobcu ako mladého človeka dramatický pokles vitality. Pred úrazom bol
žalobca veľmi aktívny v spektre športov, ktoré vykonával a mal o športovanie záujem. Následkom
skrátenia končatiny je hendikepovaný v možnosti športovania, kultúrneho života, v rodinnom živote,
manželskom živote a intímnom živote. Nenaplnil sa mu sen mať ďalšie dieťa, zmenila sa jeho povaha, je
depresívny, nešťastný, náladový, rozladený, popudivý a bol nútený požiadať o liečbu psychiatra. Právo

na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je možné
subsumovať pod zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 uvedeného zákona,
ktoré spadá do kompetencie ošetrujúceho lekára. Právo na zvýšenie spoločenského uplatnenia podľa
§ 5 ods. 5 neprináleží len v tých prípadoch, keď poškodenému vzniknú najťažšie následky poškodenia
zdravia na základe ktorých je imobilný a pripútaný na invalidný vozík, ako sa nesprávne domnieva

žalovaný. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú
funkciu. Poskytuje sa jednorazovo, čím sa kompenzujú všetky budúce strádania poškodeného. Výška
odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter a byť naplnením toho, že odškodnenie
má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia. Poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/142/2018 zo dňa 19.06.2019, ktorý za

relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje
ajvekpoškodeného,atoajpriaplikácii§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.Súdprvejinštanciedostatočne
nevyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, nezohľadnil, že v mladom veku
u žalobcu vznikli také trvalé následky, ktoré nie je možné odstrániť a v budúcnosti dôjde len k ich
progresii. K trovám konania uviedol, že žaloba bola ,čo do právneho základu, v celom rozsahu podaná

dôvodne. Pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Poukázal na právne názory uvedené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove
č.k. 12Co/21/2018 zo dňa 27.08.2019 a náleze ústavného súdu SR II. ÚS 225/2020 zo dňa 27.08.2020.

15. Proti výrokom II. a IV. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
namietal porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s viacerými jeho argumentami. Namietal, že súd bližšie neodôvodnil,
prečo spoluzodpovednosť žalobcu je iba v rozsahu 15 %, pričom uviedol len všeobecné formulácie.

Žiadnym spôsobom neuviedol, aký dopad mohla mať nesprávna technika jazdy žalobcu na vznik škody
na zdraví. Cesta, z ktorej vychádzal vodič vozidla, nie je označená zvislým dopravným značením.
Záver o vedľajšej ceste bol prijatý na základe významu ciest, pričom tento z dopravného značenia
nevyplýval. Rovnako sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca išiel motocyklom v strede,
resp. bližšie pri ľavom okraji svojho jazdného pruhu. Ak by žalobca išiel pri pravom okraji svojho

jazdného pruhu, zabránil by dopravnej nehode. Žalobca by rovnako intenzívnym brzdením zastavil
pred vozidlom. Nárazová rýchlosť motocykla bola 55 km/hod. a vozidla 14 km/hod. Konanie vodiča
tak nevyvolalo náhlu prekážku a žalobca mohol na vzniknutú situáciu reagovať a dopravnej nehode
zabrániť. Žalobca jazdil o 12 km/hod. vyššou rýchlosťou ako bola maximálna povolená rýchlosť v danom
úseku, vôbec nebrzdil a nesprávna reakcia žalobcu mohla byť zapríčinená rýchlosťou vyššou ako

bola dovolená rýchlosť v danom úseku. Žalobca porušil § 9 ods. 1 zákona o cestnej premávke, keď
sa pohyboval bližšie pri ľavom okraji svojho jazdného pruhu a nie pri pravom okraji svojho jazdného
pruhu, a keďže žalobca nebrzdil, narazil do vozidla vo vysokej rýchlosti, čo malo zásadný vplyv na
rozsah zranení žalobcu a teda výšku škody na zdraví. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/38/2007 zo dňa 28.02.2008 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/150/2019 zo

dňa 16.01.2020, na základe ktorých považuje záver súdu prvej inštancie o spoluzavinení v rozsahu
15 % za nesprávny. K nároku na náhradu za bolesť uviedol, že súd prvej inštancie pripustil zmenu
žaloby na pojednávaní, na ktorom bolo dokazovanie skončené. Žalobca si žalobou uplatnil nárok v
rozsahu podľa lekárskeho posudku v rozsahu 1.010 bodov. V zmysle znaleckého posudku LEGEARTIS patrí nárok na náhradu za bolesť v rozsahu uplatnenom v rozsahu 800 bodov, čo predstavuje
výšku 14.168,60 eur. Žalobcovi by pri výške spoluzavinenia v rozsahu 15 % patril žalobcovi nárok na
náhradu za bolesť vo výške 12.043,31 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi 12.295,50 eur z titulu náhrady

za bolesť, preto zaplatil viac ako mal. M. C. vykonal hodnotenie náhrady za bolesť ku dňu 09.11.2016.
Od tohto momentu žalobcovi začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa
09.11.2018. Nárok žalobcu na náhradu za bolesť bol v čase podania žaloby premlčaný. Žalobca neurobil
taký návrh, ktorým by rozšíril žalobu o nárok na náhradu za bolesť v súvislosti s hospitalizáciami v roku
2019, konkrétne od 07.04.2019 a od 18.10.2019. Ak by si aj tento nárok žalobca na pojednávaní dňa

09.05.2022 uplatnil, tento bol už premlčaný. Podaním pôvodnej žaloby nezačne spočívať premlčacia
doba paušálne aj pre všetky potenciálne ďalšie nároky neskôr uplatnené v konaní. Súd tak nesprávne
vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Žalobca bolesť v súvislosti s hospitalizáciou od 16.10. do
18.10.2019 vytrpel v období po podaní žaloby, t.j. škoda na zdraví vznikla až po podaní žaloby. Žalovaný
rozporoval závery znaleckého posudku LEGE ARTIS v časti položky č. 430a. V tejto časti považuje
znalecký posudok za nepreskúmateľný a v rozpore so záverom M.. I., ktorý vôbec nehodnotil náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s tvrdeným poškodením nervu tiabilis. V konaní nebolo
dostatočne preukázané poškodenie nervu tiabilis z dôvodu, že vykonané dôkazy tento záver vyvracajú.
Vo vzťahu k psychickým následkom uviedol, že z výsluchu svedka E. vyplynulo, že v období, kedy
došlo k dopravnej nehode, žalobcu poznačila smrť sestry. Žalobca tak nepreukázal súvislosť medzi
tvrdenou psychickou poruchou - dystýmiou a škodovou udalosťou. V žiadnej správe M. R. sa neuvádza

ani len zmienka o prípadných sexuálnych problémoch žalobcu. Navyše žalobca mal uviesť, že manželka
ochorela na onkologické ochorenie, čo v roku 2019 zapríčinilo nedostatok sexuálnej aktivity. Žalobca
nebol v oblasti panvy zranený, je naďalej sexuálne aktívny. V tomto konkrétnom prípade nebol dôvod pre
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Doživotné poškodenie zdravia
žalobcu a jeho obmedzenosť uplatniť sa v spoločenskom, kultúrnom a pracovnom živote vyplýva zo

samotnej podstaty náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vek poškodeného sa zohľadňuje
už pri vypracovávaní lekárskeho alebo znaleckého posudku. Mimoriadne zvýšenie nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 15 % považuje za príliš vysoké. Žalobca aj naďalej
v obmedzenej miere športuje, venuje sa plávaniu a bicykluje. V roku 2019 bol so svojou rodinou na
dovolenke v Z.. Podniká - prevádzkuje kaviareň, predajňu vína. V čase choroby svojej manželky sa staral

o domácnosť. Žalovaný žiadal, aby súd konal o sume, ktorú naviac zaplatil z titulu náhrady za bolesť
ako o kompenzačnej námietke. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého možno žalobcovi
priznať úrok z omeškania. Zákon o povinnom zmluvnom poistení upravuje možnosť výplaty poistného
plnenia až po doručení rozhodnutia súdu. Preto poisťovňa nemôže byť v omeškaní. Čo sa týka úroku
z omeškania pri náhrade za bolesť, žalovaný zaplatil viac ako mal, preto žalovanému nie je zrejmé,

prečo ho súd zaviazal na náhradu úroku z omeškania. K úroku z omeškania pri náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia uviedol, že lekársky posudok vypracovala M.. R., ktorá nebola ošetrujúcou
lekárkou žalobcu, preto nebola oprávnená vypracovať znalecký posudok. Žalobca si nárok uplatnil
na základe nezákonného lekárskeho posudku, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Súd
prvej inštancie navyše priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu psychických

následkov na základe úplne iných položiek ako tých, ktoré hodnotila M. R.. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 04.09.2018 sp. zn. 10To/6/2019, v ktorom súd uviedol, že za stret zodpovedá vodič

vozidla prichádzajúceho z miesta mimo cesty, resp. vedľajšej cesty. Príčinou dopravnej nehody nebolo
namietanéporušeniepovinnostipoškodenéhojazdiťpripravomokrajivozovky,atátoskutočnosťnaopak
mohla zlepšiť viditeľnosť a rozpoznateľnosť pre obžalovaného. Zavinenie žalobcu nebolo v konaní
preukázané, pretože pred miestom nehody o žiadnu križovatku nejde. Ošetrujúcou lekárkou žalobcu pre
psychické ťažkosti bola M.. K., ktorá nie je atestovanou lekárkou pre sexuológiu, preto lekársky posudok

vystavila M.. R.. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že táto nemá oporu v ust. § 106 a
§ 112 Občianskeho zákonníka. Pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví objektívna premlčacia
doba vôbec neplynie, plynie iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť dňom,
kedy sa poškodený o škode skutočne dozvedel, nie iba predpokladane dozvedel. Právo na náhradu
škody z titulu bolestného, ktoré súvisí s operáciami uskutočnenými v roku 2019 nie je premlčané.

Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že podanie žalobcu zo dňa 07.10.2021 len reagovalo na závery
znaleckého posudku a neuplatnil si žiaden nový nárok. Tvrdenie v odvolaní (kompenzačná námietka)
je v rozpore s ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca majetkový prospech nezískal bez právneho
dôvodu ani protiprávnym konaním a náhradu škody žalobca opiera o znalecký posudok, o ust. zákonač. 437/2004 Z.z. K zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že tvrdenie, podľa ktorého
neboli vôbec dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
považuje za vedomé znevažovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaný poskytol plnenie z

titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia po odpočítaní spoluviny, pričom právna povinnosť
poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou
povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie
o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej
právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody je potrebné aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ust.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením sa jedná o objektívnu zodpovednosť a
nevyžaduje sa zavinenie.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca k odvolaniu pripojil dve
fotografie, ktoré však neboli predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, ide o novotu v odvolacom
konaní, ktorá nie je prípustná. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody je uvedená najvyššia

dovolaná rýchlosť v mieste jej vzniku 50 km/hod, tiež z vykonanej doobhliadky miesta dopravnej
nehody sa žiadne dopravné značenie, ktoré by najvyššiu dovolenú rýchlosť na 60km/hod. upravovalo,
nenachádzalo. Takéto dopravné značenie sa nachádza až niekoľko desiatok metrov za miestom
dopravnej nehody, t.j. v mieste, kde sú popri ceste inštalované zvodidlá a nie sú v jej blízkosti rodinné
domy. Medzi vjazdom do K. a miestom nehody sa nachádza križovatka, ktorá by aj prípadnú najvyššiu

dovolenú rýchlosť rušila. Vzhľadom na uvedené trvá na tom, že spoluzavinenie žalobcu je minimálne
v rozsahu 50 %. K mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že žalobcovi
nevznikol tento nárok, nakoľko sa integroval späť do spoločenského, kultúrneho, pracovného, citového
života. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že argumentácia žalobcu by mohla byť relevantná pri
konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy, nie však pri nárokoch na náhradu škody na zdraví. Civilný

sporový poriadok neumožňuje priznať plnú náhradu trov konania tej strane, ktorá mala čiastočný úspech
vo veci, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Ohľadom
úroku z omeškania poukázal na argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správny potvrdil.

18. Žalovaný vo svojej replike uviedol, že cesta, z ktorej vychádzal vodič vozidla, nie je označená
zvislým dopravným značením, nenachádza sa tam dopravné značenie „daj prednosť v jazde“. Uvedené
je relevantnou okolnosťou pri posúdení zavinenia vodiča. Nárazová rýchlosť vyššia ako bola maximálna
dovolená rýchlosť v mieste zrážky bola hlavným a bezprostredným dôvodom, prečo žalobca utrpel
zranenia v takom rozsahu, v akom ich utrpel. V ďalšom zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa

náhrady za bolesť požadovanú pôvodnou žalobou a neexistencie návrhu na rozšírenie žaloby. Rovnako
trval na svojom tvrdení o premlčaní nároku na náhradu za bolesť, ktorá bola uplatnená žalobou. K
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia trval na svojej argumentácii a vo vzťahu k
mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia trval na tom, že následky u žalobcu boli
v dostatočnej miere odškodnené v rámci základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

a žalobcovi nevznikol nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 5 ods. 5 zákona o náhradách. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch II. a IV. zmenil tak, že žalobu zamieta, resp. rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalobca vo svojej replike uviedol, že tvrdenie žalovaného, že poškodený porušil povinnosť jazdiť
pri pravom okraji vozovky, je v rozpore s tvrdením vyplývajúcim z trestného rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10To/6/2019. Právo na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 nemožno subsumovať pod § 10 ods. 4. Ide o dva samostatné nároky, o ktorých
rozhoduje iná osoba. O zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia rozhoduje posudzujúci lekár bez

vykonaného dokazovania. O náhrade za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods.
5 rozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania. Pri uplatnení práva v zmysle ust. § 5 ods. 5
je potrebné brať aj satisfakčnú funkciu. K úrokom z omeškania uviedol, že ust. § 1 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z. stanovuje aplikáciu osobitných predpisov s priamym odkazom na Občiansky zákonník
za podmienky, že samotný zákon č. 381/2001 Z.z. nestanoví inak. Na predmetný právny vzťah sa tak

bude vzťahovať občiansky zákonník ako základný súkromnoprávny predpis v podmienkach SR. Zákon
č. 381/2001 Z.z. aplikáciu § 517 Občianskeho zákonníka nevylučuje. Vo vzťahu k trovám konania trval
na svojej argumentácii.20. Žalobca v duplike uviedol, že nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví preukázal
zákonným spôsobom v zmysle ust. § 3 ods. 2, § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., preukázal ho
znaleckými posudkami. Uvedený zákon neupravuje iný zákonný spôsob preukázania rozsahu práva na

náhradu škody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, ako to vyplýva z ust. § 7 ods.
6., teda z lekárskeho posudku. Rozšírenie žaloby v priebehu konania v súlade so závermi znaleckého
posudku nie je novým nárokom, jedná sa o náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví. Námietka
premlčania nemá oporu v § 106, ani § 112 Občianskeho zákonníka. Pri práve na náhradu škody
spôsobenej na zdraví objektívna premlčacia doba vôbec neplynie. Plynie iba subjektívna dvojročná

premlčacia doby v zmyslu ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom pre začatie jej plynutia je
významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený dozvie o škode a
kto za škodu zodpovedá. Pre začiatok plynutia sa vyžaduje preukázaná vedomosť o vzniknutej škode
určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol žalobca svoj nárok uplatniť (vyčísliť v žalobnom
návrhu na súde). Nestačí však len predpokladaná vedomosť o škode (R 38/1975). K bezdôvodnému
obohateniu tvrdenému žalovaným uviedol, že jeho tvrdenie je v rozpore s ust. § 451 Občianskeho

zákonníka. V zmysle ust. § 207 CSP bolo nariadené znalecké dokazovanie, o ktoré požiadal žalovaný,
čím je hodnotenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku určujúce pre
rozsah náhrady škody. Čo sa týka zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, uviedol, že toto právo
nemožno subsumovať pod § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko ide o dva samostatné nároky.
Ustanovením § 10 ods. 4 nie je krytá napríklad invalidita a ani satisfakčná funkcia. Vo vzťahu k úrokom

z omeškania uviedol, že k tomuto sa podrobne vyjadril v predchádzajúcom podaní, na obsahu ktorého
trvá. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. stanovuje aplikáciu osobitných predpisov s
priamymodkazomnaObčianskyzákonník.NapredmetnýnároksatakvzťahujeObčianskyzákonníkako
základný súkromnoprávny predpis v podmienkach Slovenskej republiky. Teda zákona č. 381/2001Z.z.
aplikáciu ust. § 517 Občianskeho zákonníka nevylučuje. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

(3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017), ako aj nález Ústavného súdu SR (III. ÚS 214/2020-29) a uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/1/2022 zo dňa 21.06.2022, ktoré vychádza zo stanoviska
Ústavného súdu SR.

21. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že v celom rozsahu trvá na argumentácii uvedenej v

predchádzajúcom podaní. Nové dôkazy uvedené žalobcom nie sú prípustné v odvolacom konaní a
nemožno na ne prihliadať. K spoluzodpovednosti žalobcu nepovažoval za nevyhnutné opakovať svoju
argumentáciu a odvoláva sa na výsledky trestného konania. Podľa žalovaného je zavinenie vodiča
maximálne v rozsahu 50 %. Žalobca prispel k zväčšeniu rozsahu škody tým, že nedodržal maximálnu
dovolenú rýchlosť v danom úseku, nebrzdil a do vozidla narazil vo vysokej rýchlosti. Vzhľadom na

uvedené považuje posúdenie spoluzodpovednosti v rozsahu 15 % za nesprávne a neprimerané.
K mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia už v základnej výmere predstavuje náhradu za preukázané nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo naplnenie jeho spoločenských úloh. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

predpokladá existenciu ďalších skutočností, z ktorých vyplýva, že obmedzenie poškodeného nie je
dostatočne pokryté základným odškodnením. Trvá na tom, že v tomto prípade neboli splnené podmienky
vzniku nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom následky
užalobcubolidostatočneodškodnenévrámcizákladnejnáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia.
Vo vzťahu k úrokom z omeškania trvá na svojej argumentácii uvedenej v predchádzajúcich podaniach.

K trovám konania uviedol, že v prípade korekcie výroku o nároku na náhradu trov konania by sa súd
nemal odkloniť od zásady úspechu.
22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich

z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods.
3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch
II. a III. je potrebné ako vecne správny potvrdiť. Odvolaním napadnutý výrok IV. o trovách konania je
dôvodné zmeniť.

23. Odvolanie bolo podané proti výrokom II., III. a IV. napadnutého rozsudku, na základe čoho výrok I.
akovýroknenapadnutýodvolanímnadobudolprávoplatnosťanebolpredmetomodvolaciehoprieskumu.24. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca si uplatňoval v konaní náhradu škody z ublíženia na
zdraví, ku ktorejdošlo dôsledkom dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX. Na základe rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa, sp. zn. 10To/6/2019, bol vodič a prevádzkovateľ motorového vozidla (ktorý pri

otáčaní vyšiel s vozidlom na miesto ležiace mimo cesty a pri vchádzaní na cestu nedal prednosť v jazde
a vošiel do jazdnej dráhy motocykla, ktorý viedol žalobca), uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví.
Spornou otázkou aj pred súdom odvolacím zostala výška náhrady škody v dôsledku aplikácie ust. § 441
Občianskeho zákonníka, teda v dôsledku prihliadnutia na spoluzavinenie poškodeného žalobcu.

25. Určenie výšky spoluzavinenia, zníženie náhrady škody sa odvíja od posúdenia miery účasti
účastníkov dopravnej nehody na jej vzniku a príčinách. Škodu, ktorú si uplatňoval žalobca bola
spôsobená aj zavinením poškodeného žalobcu, preto bolo dôvodné, že súd prvej inštancie aplikoval
a vyhodnotil otázku miery spoluzavinenia poškodeného. Odvolací súd uznáva, že vodič motorového
vozidla bol v trestnom konaní uznaný vinným, avšak pri posúdení okolností priebehu dopravnej nehody,
správne súd prvej inštancie vychádzal zo zistených skutočností uvedených v trestnom spise.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že aj zo strany poškodeného
žalobcu ako motocyklistu došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého
je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.

Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na
ktorú má rozhľad. Znaleckým dokazovaním vykonaným v rámci trestného konania bolo jednoznačne
konštatované, že priamou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika
jazdy vodiča vozidla Z., spočívajúca v nedaní prednosti v jazde motocyklistovi pohybujúcemu sa v
tom čase po hlavnej ceste, a to vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti jazdy motocykla cca 62 km/h, tak

aj vo vzťahu k rýchlosti v danom úseku, bez ohľadu na to, či pri vjazde do K. bola dopravným
značením dovolená rýchlosť jazdy 60km/h alebo nie (č.l. 472 trestného spisu). Nesprávna technika
jazdy poškodeného spočívala v jeho jazde s motocyklom M. rýchlosťou vyššou, ako bola v danom
úseku dovolená, ako aj v jeho z technického hľadiska nesprávnej reakcii na vzniknutú situáciu, na ktorú
nereagoval intenzívnym brzdením, ale len vyhýbacím manévrom. Tieto nesprávne prvky v technike

jazdy motocyklistu poškodenému znemožnili zabrániť dopravnej nehode. Aj vzhľadom na tieto závery
súd prvej inštancie jednoznačne a správne dospel k tomu, že predmetnú dopravnú nehodu zapríčinil aj
samotný motocyklista, ktorý prekročil povolenú rýchlosť, pričom nemožno ponechať bez povšimnutia aj
skutočnosť, že v prípade, ak by poškodený motocyklista sa pohyboval, i keď po hlavnej ceste a s právom
prednostnej jazdy správnou technikou jazdy, by k nárazu vôbec nedošlo.

27. Žalobca, ako aj žalovaný preto v odvolaní len polemizujú so závermi znaleckého posudku,
resp. účelovo zdôrazňujú tie okolnosti dopravnej nehody, ktoré spochybňujú mieru spoluzavinenia
poškodeného na dopravnej nehode. Podstatným pre ustálenie výšky spoluzavinenia je závislé na tom,
akou mierou sa ten-ktorý účastník dopravnej nehody na jej vzniku podieľal. Ak bol vodič motorového

vozidla uznaný vinným, že porušil právne predpisy a nedal prednosť v jazde, podieľal sa na dopravnej
nehode vo väčšom rozsahu ako vodič motocykla, ktorý jazdiac po hlavnej ceste síce prekročil maximálnu
povolenú rýchlosť, nie však podstatným spôsobom, zároveň však žalobca nesprávnou technikou jazdy,
dopravnej nehode nezabránil.

28. Východiskom ust. § 441 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba výsledkom
konania škodcu, ale i samotného poškodeného. Preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou
prevenčnou povinnosťou v občianskoprávnych vzťahoch bola taká skutočnosť zohľadnená a poškodený
buď pomerne alebo úplne niesol škodu vzniknutú na vlastnom majetku či zdraví. V občianskom súdnom
konaní súd na spoluzavinenie poškodeného prihliada aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak v priebehu

súdneho konania vyšli najavo také skutkové okolnosti na strane poškodeného, ktoré boli jednou z príčin
vznikuškody,nemožnovyvodiťplnúzodpovednosťškodcu.Vrozsahu,vakomsanaškodlivomnásledku
podieľali okolnosti na strane poškodeného, nie je daná zodpovednosť škodcu. Preto stále platí, že
v sporovom konaní súd aj bez námietky škodcu rozhoduje o prípadnej spoluúčasti poškodeného na
vlastnej škode.

29. Vyššie popísaným konaním poškodeného došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré bolo jednou z príčin
vzniku dopravnej nehody. V konaní bolo dostatočne preukázané, že príčinou predmetnej dopravnej
nehody bol nielen nesprávny otáčací manéver vodiča motorového vozidla, teda, že nedal prednosťv jazde poškodenému žalobcovi, ale aj prekročenie povolenej rýchlosti poškodeným, v spojení s
nesprávnou technikou jazdy. Vzhľadom na okolnosti nehodového deja, podmienky, na základe ktorých k
vzniku dopravnej nehody došlo tak, ako bolo uvedené vyššie uvedeným dokazovaním, dospel odvolací

súd k tomu, že v priebehu konania vyšli najavo také skutkové okolnosti na strane poškodeného, ktoré
boli aj súdom prvej inštancie správne posúdené ako jedna z príčin vzniku škody, preto nemožno
vyvodiť plnú zodpovednosť škodcu. Protiprávne konanie poškodeného bolo jednou z príčin škody
vyvolanej osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla, preto poškodený znáša škodu
len pomerne a určenie podielu v rozsahu 15 % pripadajúcich na poškodeného, považuje aj odvolací

súd za primerané okolnostiam dopravnej nehody. Uvedené skutkové a právne závery potvrdzujú všetky
ďalšie súdom prvej inštancie vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti.

30. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

31. Žalobca v konaní uvádzal, že pred nehodou žil veľmi aktívnym životom, bol športovo veľmi aktívny
(plávanie, lyžovanie, bicyklovanie, motocykle, tenis, futbal, hokej), pričom po dopravnej nehode sa
venuje už len plávaniu a čiastočne bicyklovaniu. Od ostatných športových aktivít musel žalobca upustiť.
Zdravotné ťažkosti žalobcu spôsobené dopravnou nehodou mali vplyv aj na manželský intímny život.
Žalobca mal v čase dopravnej nehody XX rokov a v dôsledku následkov dopravnej nehody bol uznaný

invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Žalobca je napriek tomu
schopný samostatného pohybu, je samostatný v samoobslužných činnostiach (stravovanie, obliekanie,
osobná hygiena), je schopný vykonávať minimálne ľahšie domáce práce, naďalej vykonávať pracovno-
podnikateľskú činnosť, je v sociálnom kontakte s najbližším okolím, má zachované rodinné prostredie
s možnosťou autonómnej realizácie vzájomných rodinných väzieb. Preto súd prvej inštancie správne

konštatoval, že v tomto prípade nebola preukázaná taká strata životných príležitostí po celý zvyšok jeho
života, v ktorých je takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií by
boli bezmála, alebo celkom zmarené.

32. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia o zvýšení náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 15 %, keď i podľa názoru
odvolacieho súdu sú na strane žalobcu dané dôvody hodné osobitné zreteľa odôvodňujúce tento rozsah.
Žalobca bol uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75
%. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že poškodenie zdravia žalobcu vo
veku XX. rokov škodovou udalosťou, ktoré mu bolo spôsobené pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX,

malo nepriaznivé následky a zasiahlo do jeho jednotlivých oblastí života. Odvolací súd poukazuje, pokiaľ
ide o aplikáciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., že citované ustanovenie prenecháva
súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný
osobitného zreteľa“ a v prípade kladného záveru rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady

je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre
vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ
zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o
50 %, je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu

zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa
vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere
jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia
zdravia a intenzita obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musí prejaviť aj v diferencovanom prístupe
k zvýšeniu tejto náhrady. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať
bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným
životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého
jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v
najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad

oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich
vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia
zdravia. Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č.437/2004 Z.z. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na zreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Invalidita, ako hľadisko priamo v tomto ustanovení uvádzané,
skutočnenevyjadrujestupeňangažovaniasapoškodenéhovspoločnostipredpoškodenímjehozdravia.

To však ešte samo o sebe neznamená, že aj ďalšie hľadiská musia byť tiež bez vzťahu k tomu,
aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej sfére.“ ... „Zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sa teda neobmedzuje
len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej,
umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých

to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide
o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského
angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou.“ ...“ Súd musí dbať o to, aby priznaná výška
tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej
náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje

princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou
náhrady a spôsobenou ujmou (3 Cdo 464/2015).“ Súd prvej inštancie v danej veci prihliadol pri
posudzovaní nároku žalobcu o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia správne na
jeho invaliditu, ako aj vek v čase dopravnej nehody, ako aj spôsob vedenia jeho života pred dopravnou
nehodou. Odvolací súd má teda za to, že pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia súd prvej inštancie zohľadnil stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (žalobca môže
vykonávať bežné životné úkony, podniká), ako aj stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť
vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie, čiastočne sa opäť venuje športovým aktivitám,
ako aj to, že je spoločensky aktívny, aj keď v obmedzenom rozsahu, t.j. bol na dovolenke s rodinou v
Z., stretáva sa s kamarátmi a známymi, prevádzkuje kaviareň. Z uvedených dôvodov u žalobcu neboli

naplnené podmienky pre priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v hornej
hranici stanoveného limitu (50 %). Odvolací súd preto považuje záver súdu prvej inštancie o priznaní 15
% navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za dostatočné.

33. K žalovaným vznesenej námietke premlčania nároku na bolestné, odvolací súd uvádza, že

súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 09.05.2022 uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle
písomnéhopodaniažalobcuzodňa07.10.2021,pričomprávnyzástupcažalovanéhožiadaloprerušenie
pojednávania a poskytnutie 5 minút na telefonickú konzultáciu s klientom (žalovaným). Následne
súd pokračoval v pojednávaní, kde právny zástupca žalovaného uviedol, že klient prejavil záujem
o čo najskoršie ukončenie veci, a preto nežiada o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k rozšíreniu

žaloby, pričom sa vyjadrí na tomto pojednávaní. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania. Odvolací súd sa stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie, že nároky žalobcu boli uplatnené včas so zreteľom na to, že v prípade
škôd na zdraví treba uvažovať len so subjektívnou lehotou týkajúcou sa uplatnenia nárokov v tomto
smere, pričom táto lehota vyplýva z už citovaného ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý

správne odcitoval v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie. Ustálenie zdravotného stavu žalobcu
bolo posudzujúcim lekárom považovaný dátum operačného výkonu (okrem iných) hospitalizácia v
FNsP v O. od XX. do XX.XX.XXXX (spongioplatika osteotómie) Pokiaľ v písomnom podaní zo dňa
07.10.2021 žalobca uviedol na základe znaleckého posudku nárok na výšku bolestného, na základe
tohto znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie potom správne pripustil zmenu žaloby, pričom

žaloba o náhradu bolestného bola žalobcom podaná v lehote dvoch rokov uvedenej v § 106 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, pričom objektívna lehota pre uplatnenie nárokov pri škodách na zdraví neplatí.

34. Predmetom odvolacieho konania zostali aj úroky z omeškania z náhrady škody, na ktoré má žalobca
nárokvsúvislostisnesplnenímsipovinnostižalovanéhovzmysleust.§11ods.6a7zákonač.381/2001

Z.z., teda nedodržania trojmesačnej lehoty určenej na prešetrenie poistnej udalosti a 15-dňovej lehoty
určenej na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný v odvolacom konaní namietal samotnú možnosť
súdu priznať úroky z omeškania.

35. Odvolací súd viazaný právnym názorom nadriadených súdnych inštancií uvádza, že otázka

splatnosti poistného plnenia je upravená v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa
nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote
splatnosti určenej zákonom, alebo odmietne poskytnúť poistné plnenie, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo poškodeného (žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorýchzáklad je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.
upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., t. j.
sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti

platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v
spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany
poškodeného priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu
a účelu ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť
poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu

vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné
plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať
následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade
odmietnutia plniť dostane do omeškania.

36. Zjavným, prirodzeným a nesporným účelom úrokov z omeškania, podobne ako aj akýchkoľvek

iných sankcií za nesplnenie povinnosti, je totiž nútiť dlžníkov, aby svoju povinnosť splnili riadne a
včas, čo nepochybne zahŕňa nielen časovú, ale aj kvalitatívnu a kvantitatívnu zložku ich povinností.
Svoju povinnosť tak majú splniť nesporne nielen včas, ale aj úplne a riadne, a teda nie len formálne
podľa subjektívneho uváženia dlžníka, ale objektívne v zmysle zákona. Inak by tieto sankcie nemali
žiaden reálny význam. Z pohľadu teologického a spravodlivého výkladu povinností ust. § 11 ods. 6

zákona č. 381/2001 Z.z. a úrokov z omeškania ako sankcie za ich nesplnenie preto nemôže stačiť,
aby poisťovateľ v stanovenej lehote poskytol poškodenému akékoľvek vyjadrenie či odôvodnenie
k jeho riadne uplatnenému nároku, a tak si údajne riadne splnil svoju povinnosť, a tým si bez
akýchkoľvek následkov oddialil svoju povinnosť poskytnúť peňažné plnenie až do (právoplatného)
rozhodnutia súdu. Zjavnému a spravodlivému účelu týchto ustanovení teda zodpovedá výklad taký, že

ak bol v stanovenej lehote poisťovateľovi nárok na náhradu škody zo strany poškodeného objektívne
dostatočne preukázaný, poisťovateľ bol povinný najneskôr v lehote troch mesiacov skončiť svoje
potrebné prešetrovanie tohto nároku a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia zodpovedajúcu
rozsahu objektívne preukázanej povinnosti, a súčasne najneskôr do uplynutia 15 dní od toho poskytnúť
poškodenému tomu zodpovedajúce poistné plnenie, a ak sa tak nestalo, od nasledujúceho dňa je tak

povinný zaplatiť poškodenému z tejto sumy aj zákonom stanovené úroky z omeškania.

37.Vprospechtohtovýkladukonajúcehosúdusvedčínapokonajdôvodovásprávakzákonuč.381/2001
Z.z., a to či už k jeho pôvodnému zneniu, alebo aj k jeho novelizácii zákonom č. 430/2003 Z.z. (ktorým
bola do tohto zákona zavedená právna úprava povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania). Podľa

dôvodovej správy k pôvodnému zneniu by tento zákon mal viazať splatnosť poistného plnenia „podobne
ako tomu bolo doteraz na dobu 15 dní po skončení šetrenia potrebného na zistenie výšky povinnosti
poistiteľa nahradiť škodu. Rovnaká lehota platí, ak o nároku poškodeného rozhoduje súd, bez ohľadu
na to, či poškodený žaloval poistiteľa alebo poisteného.“, a teda bez ohľadu na to či by o nároku
rozhodoval súd. A podľa dôvodovej správy k novelizácii zákona č. 381/2001 Z.z. zákonom č. 430/2003

Z.z. nové znenie by malo vychádzať „z čl. 4 odsek 6 smernice č. 2000/26/ES (štvrtá smernica), ktorá
jednoznačne stanovuje povinnosť poisťovateľovi do troch mesiacov poskytnúť poškodenému poistné
plnenie, ak boli rozsah povinnosti poisťovateľa plniť a nároky na náhradu škody preukázané alebo
poškodeného písomne informovať o dôvodoch pre ktoré odmietol alebo znížil poistné plnenie, alebo
dôvodov pre ktoré v ustanovenej lehote nebolo možné preukázať rozsah povinnosti poisťovateľa plniť.“

Účelacieľtejtoprávnejúpravytedamožnovyvodiťzčl.4ods.6smerniceč.2000/26/ES,zktoréhopodľa
dôvodovej správy úlohou členských štátov bolo zaviesť povinnosť, podporenú „primeranými, účinnými a
systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa,
kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby,
ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi

a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh
na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b)
poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne
odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne
určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené, a zároveň členské štáty mali prijať „ustanovenia, aby

zabezpečili,žeaknávrhniejepredloženývlehotetrochmesiacov,okremnáhradynavrhnutejpoisťovňou
alebo určenej súdom budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky“. Účelom zákona teda bolo zabezpečiť,
aby boli povinnosti plnené odôvodnene, riadne a včas.38. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchajú žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z. Správne preto súd
prvej inštancie rozhodol, ak žalobcovi priznal aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania.

39. Na základe vyššie uvedeného v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch II. a III.

40. Výrok o trovách konania bol zmenený postupom podľa § 388 CSP a súd o náhrade trov konania

medzi žalobcom a žalovaným rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V predmetnom konaní mal žalobca
úspech, pričom výška priznanej náhrady závisela od znaleckého posudku a od úvahy súdu. U takéhoto
nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je
totiž možné zaťažiť žalujúcu stranu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Žalobca
bol, čo sa týka základu nároku, plne úspešný ohľadom trov prvoinštančného konania, a preto má právo

na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže úspech, ako bolo uvedené, sa skúma čo do právneho
základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Preto odvolací súd o trovách prvoinštančného konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v spojení
sust.§262ods.2CSP,keďodvolacísúdrozhodolrovnakoakoonáhradetrovprvoinštančnéhokonania,
aj o náhrade trov odvolacieho konania. Priznanie plnej náhrady trov odvolacieho konania výlučne z
prisúdenej sumy je aj v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ postupom

podľa § 255 ods. 1 CSP.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).