Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822202221
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5822202221.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Táni Rapčanovej v sporovej veci žalobcu: HERN s.r.o.,
so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, zastúpenému zástupcom Karkó s.r.o.,
so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: BorgWarner Akasol
AG, so sídlom Kleyerstraße 20, D-64295 Darmstadt, Nemecká spolková republika, v konaní o zaplatenie

47.279,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k.
7Cb/51/2022-56 zo dňa 24. marca 2023

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/51/2022-56 zo dňa 24. marca 2023 z r u
š u j e a v r a c i avec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I/ vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie

zastavil. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II/ tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa
15.11.2022, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 47.279 Eur s príslušenstvom,
ktorú odôvodnil tým, že na základe vzájomného dodávateľsko-odberateľského vzťahu a objednávok

žalovaného dodával žalobca žalovanému od roku 2021 tovar - súčiastky označené kódom produktu
35002M0002099, 35002M002133, 35002M002215. V priebehu roku 2022 si žalovaný objednal u
žalobcu dodávku uvedených súčiastok, a to o.i. na základe nasledovných objednávok:
1. objednávka zo dňa 25.03.2022, č. 4500013994, termín dodania 25.07.2022,
2. objednávka zo dňa 25.03.2022, č. 4500013996, termín dodania 29.08.2022,
3. objednávka zo dňa 30.03.2022, č. 4500014174, termín dodania 19.09.2022,

4. objednávka zo dňa 08.04.2022, č. 4500014504, termín dodania 28.09.2022,
5. objednávka zo dňa 08.04.2022, č. 4500014505, termín dodania 31.10.2022,
6. objednávka zo dňa 08.04.2022, č. 4500014525, termín dodania 17.10.2022,
7. objednávka zo dňa 08.04.2022, č. 4500014526, termín dodania 21.11.2022, po zadaní ktorých
pristúpil žalobca k ich realizácii. Za týmto účelom zabezpečil potrebný materiál vo forme oceľového
plechu, pričom samotná výroba prebiehala jednak prostredníctvom samotného žalovaného ako aj

prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti ALDAN, s.r.o., so sídlom Tomanoczyho 377, 027 43 Nižná,
IČO: 47 989 297. Žalobca zdôraznil, že predmetom kontraktu bolo výlučne dodanie požadovaného
tovaru bez toho, aby bolo dojednané, aký subjekt má tieto výrobky zhotoviť. Dňa 20.07.2022 žalovaný
bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia zaslal žalobcovi e-mail, v ktorom uviedol, že nakoľko
dodávané výrobky neboli vyrobené priamo v závode žalobcu, ale spoločnosťou ALDAN, s.r.o., ruší
všetky otvorené objednávky. Žalobca odpovedal žalovanému, že jeho dôvody na zrušenie objednávok

neakceptuje. V čase oznámenia o zrušení objednávok bola objednávka č. 4500013994 vyrobená a
pripravená na expedíciu (dátum dodania bol stanovený na 25.07.2022), a preto bol žalovaný vyzvaný,aby si vyrobený tovar prevzal, čo odmietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bezdôvodne odmietol
prevziať tovar objednaný a vyrobený v zmysle jeho objednávky č. 4500013994, žalobca sa domáha v
samostatnom konaní týchto nárokov a podal návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu.

3. Okrem nároku na zaplatenie kúpnej ceny vyrobeného tovaru, vznikla v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním žalovaného žalobcovi škoda, a to v podobe nákladov na rozpracované výrobky,
ktorézadaldovýrobypoichobjednanítak,abysiriadnymspôsobomsplnilsvojezmluvnépovinnostivoči
žalovanému. Škoda pre žalobcu spočíva v nákladoch, ktoré pri výrobe týchto rozpracovaných výrobkov

znášal (energie, ľudské zdroje, materiál atď.), a to nasledovne:
1. typ výrobku 35002M0002099, počet vyrobených kusov 1.100, nákladová cena spolu 323,-Eur,
2. typ výrobku 35002M002133, počet vyrobených kusov 2.100, nákladová cena spolu 119,- Eur,
3. typ výrobku 35002M002215, počet vyrobených kusov 17.200, nákladová cena spolu 5.579,-Eur.
Škoda v súvislosti s realizáciou rozpracovaných objednávok predstavuje spolu sumu vo výške 6.021,-
Eur.

V súvislosti so zadanými objednávkami objednal žalobca u svojich dodávateľov tovar - plechové
tabule rôznych rozmerov, z ktorého sa produkty realizovali. Bez uvedených objednávok by si žalobca
predmetný tovar neobjednal. V zmysle priložených faktúr predstavovala kúpna cena dodaného plechu
sumu vo výške spolu 21.668,14 Eur (všetko kúpené pre účely zhotovenia výrobkov pre žalovaného).
V čase zrušenia objednávok predstavovali skladové zásoby nespotrebovaného a aktuálne pre žalobcu

nepotrebného materiálu 3.464 kg, čo zodpovedá škode vo výške 11.698,- Eur. Okrem škody v podobe
nespotrebovaného materiálu vznikla žalobcovi z dôvodu protiprávneho konania žalovaného aj škoda
v podobe nákladov vynaložených na formy, prostredníctvom ktorých boli predmetné výrobky pre
žalovaného vyrábané a ktorých výroba bola nevyhnutná na splnenie zmluvného záväzku žalobcu,
ktoré formy vyrobila spoločnosť ALDAN, s.r.o. výlučne pre výrobu „na mieru“ žalovaným objednaných

produktov a za týmto účelom vystavila žalobcovi dňa 28.03.2022 faktúru č. 2200171 na sumu 29.560,-
Eur bez DPH, ktorá bola žalobcom v celom rozsahu uhradená. Nakoľko tieto formy nie je možné použiť
iným spôsobom, v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda
vo výške 29.560,-Eur. Žalobca k rozhodnému právu a príslušnosti poukázal na Článok 4 bod 1. písm.
a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, Článok 7 bod 1. písm. a) Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, keď mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji tovaru, a teda v danom prípade sa vec spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, pretože v zmluvnom vzťahu vystupoval ako predávajúci žalobca. Právomoc na
rozhodovanievtejtoveciprináležísúdomSlovenskejrepubliky,nakoľkožalovanýodmietoltovarprevziať
a v dôsledku jeho omeškania sa došlo k dodaniu tovaru ako aj ku vzniku škody na území Slovenskej

republiky a v obvode Okresného súdu Námestovo.

4. Okresný súd citoval § 161 ods. 1 a 2, § 9 CSP v spojení s Článkom 4 bod 1., Článkom 5 bod 1.,
Článkom 7, Článkom 63 bod 1., Článkom 62 bod 2., Článkom 26 bod 1., Článkom 28 bod 1. Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach (ďalej „Nariadenie“).

5. Na posúdenie právomoci súdu na konanie okresný súd aplikoval Článok 7 bod 2. Nariadenia,
podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo
veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo

dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Pri preskúmavaní procesných podmienok podľa §
161 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žaloba bola podaná na slovenský súd,
pričom nejde o prípad, pri ktorom je daná právomoc slovenských súdov. Toto konanie sa týka nároku
z mimozmluvnej zodpovednosti - nároku na náhradu škody, nie priameho nároku zo zmluvy, ako tvrdí
žalobca v žalobe (sám pritom uvádza, že zmluvný nárok voči žalovanému si už uplatnil v inom konaní o

vydanie európskeho platobného rozkazu). V prípade uplatnenia nároku z mimozmluvnej zodpovednosti
sa právomoc súdu určuje podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá
takýto nárok. Žalobca svoj nárok voči žalovanému v tomto konaní uplatnil na základe toho, že žalovaný
od neho bezdôvodne odmietol prevziať tovar, vyrobený podľa jeho objednávky č. 4500013994, čím
mu spôsobil škodu, ktorú predstavuje hodnota surovín, foriem a pracovnej sily, ktorú použil na výrobu

daného tovaru. Skutočnosťou, ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, bolo
tedaodmietnutieprevzatiažalovanýmobjednanéhoažalobcomvyrobenéhotovaru-kodmietnutiudošlo
na území Spolkovej republiky Nemecko, kde má sídlo žalovaný. O odmietnutí prevzatia tovaru žalovaný
žalobcu informoval e-mailom.6. Okresný súd v súlade s Článkom 7 bod 2. Nariadenia uzavrel, že v danom prípade ide o osobitnú
právomoc a súdom, ktorý disponuje právomocou, je súd príslušný podľa sídla žalovaného. Na konanie

nie je príslušný žiadny súd ani iný orgán Slovenskej republiky, preto postúpenie veci v zmysle § 10 ods.
1 CSP nie je možné. Na základe uvedeného, keďže nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie
vo veci, a teda nie je daná ani právomoc Okresného súdu Námestovo, s poukazom na § 9 ods. 1 CSP
a § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.

7. Okresný súd poukázal na to, že existencia právomoci súdu patrí medzi procesné podmienky konania,
ktorej absenciu nemožno odstrániť, pričom súd splnenie tejto podmienky skúma ex offo v každom štádiu
konania. V danom prípade spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky a vec ani nemožno
postúpiť, keďže právomoc konať vo veci patrí súdom iného členského štátu. Preto konanie vo veci
zastavil.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd nepostupoval podľa § 256 ods. 1 CSP, hoci
zastavenie konania (z procesného hľadiska) zavinil žalobca tým, že podaním žaloby vyvolal súdny
spor, na rozhodovanie ktorého tunajší súd nemal právomoc. V tomto štádiu sporového konania (pred
doručením žaloby žalovanému) by však nebolo hospodárne formálne rozhodovať o nároku žalovaného

na náhradu trov konania, ktorých výšku (0,- Eur) by následne určoval svojím rozhodnutím vyšší súdny
úradník,akužterazjezrejmé,žeformálne(procesne)úspešnejsporovejstranežiadennároknanáhradu
trovobjektívnenemoholvzniknúť.Pretorozhodolonepriznanínáhradytrovžiadnejzostrán(§257CSP).

9.Protitomutouzneseniuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcaprostredníctvomzástupcuzdôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom vyhodnotil povahu
zodpovednosti za spôsobenú škodu, keď uviedol, že sa jedná o nárok z mimozmluvnej zodpovednosti.
Ako je zrejmé z predložených dôkazov (najmä objednávok žalovaného), medzi stranami sporu existoval
zmluvný vzťah, na základe ktorého mal žalobca dodávať žalovanému tovar (súčiastky). Na základe

zmluvného vzťahu žalobca aj reálne tovar žalovanému dodával. Až dňa 20.07.2022 žalovaný oznámil
žalobcovi, že ruší všetky nevybavené objednávky, t.j. že neprevezme od žalobcu žiadny tovar, ktorý si
objednal. V čase doručenia tejto správy už bola jedna z objednávok vyrobená a pripravená na expedíciu
(dátum dodania bol stavený na 25.07.2022). Nakoľko žalovaný pristúpil k bezdôvodnému zrušeniu
objednávok (vypovedaniu zmluvného vzťahu, na základe ktorého bol tovar pre žalovaného vyrábaný

a následne dodávaný - každá individuálna objednávka a jej akceptácia predstavovala samostatnú
zmluvu), dopustil sa protiprávneho konania. V súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného
vznikla žalobcovi škoda podrobne špecifikovaná v žalobe. Keďže žalovaný bez relevantného dôvodu
odmietol prevziať už vyrobenú objednávku a zrušil všetky ďalšie objednávky, dostal sa s prevzatím
vyrobeného tovaru do omeškania. V dôsledku jeho omeškania sa došlo k dodaniu vyrobeného

tovaru na území Slovenskej republiky v obvode Okresného súdu Námestovo. Škoda, ktorá následne
vznikla žalobcovi, vznikla výlučne v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaného a táto vznikla
výlučne na území SR. Na rozhodnutie vo veci má preto súd prvej inštancie právomoc v zmysle Článku
7 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012. Aj v prípade, ak by
okresný súd vyhodnotil povahu zodpovednosti za škodu správne, t.j. že by sa skutočne jednalo o

škodu z mimozmluvnej zodpovednosti, aj v takom prípade by bola založená právomoc Okresného
súdu Námestovo. Je síce pravdou, že ku skoncipovaniu e-mailu zo dňa 20.07.2022, ktorým žalovaný
oznámil zrušenie objednávok, došlo v Nemecku, avšak uvedené nie je možné považovať za skutočnosť,
ktorá zakladá nárok na náhradu škody z mimozmluvnej zodpovednosti. Za takéto skutočnosti je možné
považovať (i) až doručenie takejto správy žalobcovi, k čomu došlo na území SR v Námestove, pretože až

doručením tejto správy žalovaný prejavil vôľu neodobrať od žalobcu objednaný tovar (napísanie správy
naúzemíinéhočlenskéhoštátuanedoručenietejtožalobcovibyžiadnynároknezakladalo,pretožebysa
žalobca o zrušení objednávky a vypovedaní zmluvy samozrejme nedozvedel - žalovaný by žiadnu vôľu
neprejavil a bez prejavu vôle sa nemôže jednať o perfektný právny úkon) a (ii) skutočnosť, že žalovaný
nárok (škoda) v podobe nákladov na výrobu rozpracovaných výrobkov, kúpu materiálu a nákladov na

výrobu foriem, vznikol výlučne na území SR. Aj v prípade mimozmluvnej zodpovednosti za spôsobenú
škodu tak bola založená právomoc Okresného súdu Námestovo, a to s poukazom na Článok 7 bod 2.
Nariadenia EÚ parlamentu a Rady č. 1215/2012. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 389 písm. b), c) CSP
a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie

bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

12. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo napadnuté uznesenie okresného súdu
preskúmavané v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podanom odvolaní v podaní
zástupcu zo dňa 11.04.2023 (č.l. 68-69 spisu). Žalobca vymedzil odvolací dôvod v tom smere, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP).

13. Odvolací dôvod žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíval v námietke nesprávne
vyhodnotenej povahy zodpovednosti za spôsobenú škodu okresným súdom, ak uviedol, že sa jedná
o nárok z mimozmluvnej zodpovednosti. Žalobca poukázal na to, že medzi stranami sporu existoval
zmluvný vzťah, podľa ktorého žalobca mal žalovanému dodávať tovar (súčiastky), čo aj žalovanému
reálne dodával. Dňa 20.07.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že ruší všetky nevybavené objednávky, t.j.

že neprevezme od žalobcu žiadny objednaný tovar, pričom v čase doručenia tejto správy už bola jedna
z objednávok vyrobená a pripravená na expedíciu (dátum dodania bol stavený na 25.07.2022). Nakoľko
žalovaný pristúpil k bezdôvodnému zrušeniu objednávok (vypovedaniu zmluvného vzťahu, na základe
ktorého bol tovar pre žalovaného vyrábaný a následne dodávaný - každá individuálna objednávka a jej
akceptácia predstavovala samostatnú zmluvu), dopustil sa protiprávneho konania, v súvislosti s ktorým

vznikla žalobcovi škoda, a to výlučne na území SR. Podľa žalobcu na rozhodnutie veci má preto súd
prvej inštancie právomoc v zmysle Článku 7 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č. 1215/2012. Aj v prípade, ak by sa jednalo o škodu z mimozmluvnej zodpovednosti, bola by založená
právomoc Okresného súdu Námestovo podľa Článku 7 bod 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 1215/2012, pretože za skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody z mimozmluvnej

zodpovednosti, je možné považovať (i) až doručenie správy e-mailu zo dňa 20.07.2022, ktorým žalovaný
oznámil zrušenie objednávok žalobcovi, k čomu došlo na území SR v Námestove, pretože až doručením
ktorej žalovaný prejavil vôľu neodobrať od žalobcu objednaný tovar a skutočnosť, že žalovaný nárok
(škoda) v podobe nákladov na výrobu rozpracovaných výrobkov, kúpu materiálu a nákladov na výrobu
foriem, vznikol výlučne na území SR.

14. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek prihliada na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o
nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

16. Podľa Čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

17. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ má súd skúmať a vyriešiť otázku svojej právomoci vo veci s
cudzím prvkom (ktorý môže byť daný či už vzhľadom na strany sporu, vzhľadom na predmet sporu,
alebo okolnosti vyplývajúce z predmetu sporu), vychádza z obsahu multilaterálnych, ak týchto niet -
bilaterálnych zmlúv (dohovorov), ktorými je ten - ktorý štát viazaný. Len v prípade, ak týchto dohovorov

niet, prípadne ich nie je možné v danom prípade použiť, súd aplikuje pri vyriešení otázky, či v predmetnej
veci je daná jeho právomoc, normy svojho vnútroštátneho právneho poriadku; spravidla pôjde o kolízne
normy (výnimočne i priame normy) upravujúce právne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom.
18. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I

bis) je podľa jeho článku 66 bod 1. použiteľné na konania začaté dňa 10. januára 2015 a neskôr.

19. Podľa bodu (13) preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej „Nariadenie“),medzi konaniami, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie a územím členských štátov by mala existovať
väzba. Preto by sa spoločné normy právomoci mali v zásade uplatňovať, ak má žalovaný bydlisko na
území niektorého z členských štátov.

20. Podľa bodu (15) preambuly Nariadenia normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a
vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc
založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií,
keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko

právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu
právomoci.

21. Podľa bodu (16) preambuly Nariadenia okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj
alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely
uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu

istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím nemohla rozumne predvídať.
Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z
porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.

22. Podľa bodu (34) preambuly Nariadenia treba zaručiť kontinuitu medzi Bruselským dohovorom z roku

1968, nariadením (ES) č. 44/2001 a týmto nariadením a musia sa určiť prechodné ustanovenia na tento
účel. Rovnaká potreba kontinuity sa týka aj výkladu Bruselského dohovoru z roku 1968 a nariadení,
ktoré ho nahradili, Súdnym dvorom Európskej únie.

23. Podľa Článku 1 bod 1. Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach

bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani
na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

24. Podľa Článku 4 bod 1. Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

25. Podľa Článku 5 bod 1. Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na
súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
26. Podľa Článku 7 bod 1. Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v
inom členskom štáte:

a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali

poskytnúť;
c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

27. Podľa Článku 7 bod 2. Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v
inom členskom štáte: vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde

došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;

28. Podľa Článku 63 bod 1. Nariadenia, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo
iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a)
registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

29. Podľa Článku 26 bod 1. Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

30. Prejednaním veci krajský súd zistil, že na Okresný súd Námestovo bola dňa 15.11.2022 žalobcom
doručená žaloba proti žalovanému BorgWarner Akasol AG, so sídlom Kleyerstraße 20, D-64295
Darmstadt, Nemecká spolková republika, o peňažné plnenie. Vzhľadom k žalovanému subjektu, ktorýmá sídlo v Nemeckej spolkovej republike, ide o spor s cudzím prvkom. Podľa údajov obsiahnutých
v žalobe, žalobca vymedzil skutkový stav tvrdeniami, podľa ktorých mal so žalovaným uzatvorený
dodávateľsko-odberateľský vzťah, na základe ktorého a objednávok žalovaného dodával žalovanému

od roku 2021 tovar - súčiastky, pričom v priebehu roku 2022 si žalovaný objednal u žalobcu dodávku
súčiastok podľa objednávok zo dňa 25.03.2022, 30.03.2022, 08.04.2022 (7 objednávok), po zadaní
ktorýchpristúpilžalobcakichrealizácii,zabezpečilpotrebnýmateriál,pričomsamotnávýrobaprebiehala
jednak u žalovaného ako aj prostredníctvom subdodávateľa. Žalobca zdôraznil, že predmetom kontraktu
bolo dodanie požadovaného tovaru. Následne žalovaný dňa 20.07.2022 e-mailom oznámil žalobcovi,

že nakoľko dodávané výrobky neboli vyrobené priamo v závode žalobcu, ruší otvorené objednávky,
čo žalobca neakceptoval. Pretože žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať tovar v zmysle objednávky
4500013994, ktorá objednávka bola vyrobená a pripravená na expedíciu, okrem nároku na zaplatenie
kúpnej ceny vyrobeného tovaru vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného
žalobcovi škoda v podobe nákladov na rozpracované výrobky, ktoré znášal, teda škoda v podobe
nespotrebovaného materiálu, ako aj škoda v podobe nákladov na vynaložené formy.

31. Okresný súd v rámci skúmania svojej právomoci rozhodovať o uplatnenom nároku dospel k záveru,
že predmetné konanie sa týka nároku z mimozmluvnej zodpovednosti - nároku na náhradu škody a
nie priameho nároku zo zmluvy, že skutočnosťou, ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody voči
žalovanému, bolo odmietnutie prevzatia žalovaným objednaného a žalobcom vyrobeného tovaru, ku

ktorému došlo na území Spolkovej republiky Nemecko, a preto v zmysle Článku 7 bod 2. Nariadenia
nie je daná právomoc slovenského súdu.

32. Krajský súd však v rámci posudzovania odvolacieho dôvodu žalobcu podľa § 356 ods. 1 písm. h)
CSP, po oboznámení sa so spisovým materiálom, žalobou žalobcu a v nej uplatneným nárokom, je toho

názoru, že záver okresného súdu o nedostatku jeho právomoci vo veci konať je predčasný, pretože
nemá základ v dostatočne vykonanom šetrení a výklade Článku 7 bod 1. a 2. Nariadenia v súlade s
rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora.

33. Odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že pri skúmaní podmienok konania ide o postup súdu v

konaní a nie o zisťovanie skutkového stavu, nevykonáva sa dokazovanie podľa § 185 a nasl. CSP, ale
šetrenie, pri ktorom sa ustanovenia upravujúce postup súdu pri dokazovaní použijú len primerane, tak
ak žalobca k tvrdeniam poskytnutým v žalobe dokladal listiny týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného,
tieto boli v nemeckom jazyku, a preto vo vzťahu k týmto listinám nebolo možné vykonať relevantné
šetrenie k overeniu povahy nároku žalobcu.

34.Krajskýsúdupriamujepozornosťnato,žeposudzovanieprávomocislovenskéhosúduvobčianskych
a obchodných veciach je determinované uplatňovaním tzv. bruselského režimu, ktorý je v oblasti
medzinárodnej právomoci v súčasnosti tvorený nariadením Brusel I bis, ktorý má aplikačnú prednosť
pred pravidlami národného práva. V súvislosti s posudzovaním právomoci slovenských súdov krajský

súd v prvom rade uvádza, že systematika Nariadenia spočíva na všeobecnom pravidle v právomoci
súdov členského štátu (Článok 4 bod 1. Nariadenia), v ktorom má žalovaný bydlisko, zatiaľ čo pravidlá
osobitnejprávomocistanovenénajmävČlánku7tohtoNariadeniapredstavujúvýnimkyzovšeobecného
pravidla a ako také sa majú vykladať reštriktívne a vzájomne sa vylučujú (rozsudok Súdneho dvora vo
veci C-59/19 zo dňa 24. novembra 2020, bod 26). Pravidlá osobitnej právomoci, ktorých sa žalobca

môže dovolávať podľa Článku 7 bod 1. a 2. Nariadenia a ktorých sa žalobca v predmetnej veci
dovolával podľa Článku 7 bod 1. Nariadenia, boli zavedené so zohľadnením existencie osobitnej
úzkej väzby medzi žalobou a súdom, na ktorý mohla byť žaloba podaná, alebo s cieľom riadneho
výkonu spravodlivosti. Uplatniteľnosť Článku 7 bod 1. Nariadenia alebo Článku 7 bod 2. Nariadenia
závisí jednak od rozhodnutia žalobcu dovolávať alebo nedovolávať sa niektorého z týchto pravidiel

osobitnej právomoci a jednak od preskúmania súdom, ktorý začal konanie, týchto osobitných podmienok
upravených v ustanoveniach (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-59/19 zo dňa 24. novembra 2020 bod
28.,29.).

35. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora obidve pravidlá osobitnej právomoci stanovené v Článku

7 bod 1. a 2. Nariadenia sa majú vykladať autonómne s odvolaním sa na systém a ciele Nariadenia
tak, aby bolo zabezpečené jeho jednotné uplatňovanie vo všetkých členských štátoch (napr. rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-59/19 zo dňa 24. novembra 2020 bod 25). Táto požiadavka, ktorá platí
najmä pre vymedzenie príslušných pôsobností týchto dvoch pravidiel, znamená, že pojmy „zmluvnéveci“ a „nároky z mimozmluvnej zodpovednosti“ sa nemôžu chápať tak, že odkazujú na kvalifikáciu,
akú príslušné vnútroštátne právo dáva právnemu vzťahu, o ktorý ide v konaní pred vnútroštátnym
súdom (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-548/12 zo dňa 13. marca 2014, bod 18.). Súdu prináleží

overiť, či nárok žalobcu má, bez ohľadu na jeho kvalifikáciu podľa vnútroštátneho práva, povahu
zmluvnej veci alebo naopak, povahu nároku z mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle Nariadenia. Pokiaľ
okresný súd uzavrel, že predmetné konanie sa týka nároku z mimozmluvnej zodpovednosti - nároku
na náhradu škody, a to bez zohľadnenia výkladu Článku 7 bod 1. a Článku 7 bod 2. Nariadenia v
súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora, teda nevyhodnocoval pravidlo príslušnosti vo väzbe

na hraničné ukazovatele, a nevyjadril, či pojmy „zmluvné veci“/“nároky z mimozmluvnej zodpovednosti“
posudzoval podľa vnútroštátneho práva alebo zohľadňoval systém, ciele a výklad aplikovaného
Nariadenia, čo je nevyhnutné pri zhodnotení, či vec patrí alebo nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, jeho záver, ktorým vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať, bol zhodnotený ako predčasný.

36. Odvolací súd nevylučuje, že vyššie uvedené skutočnosti okresný súd v prvoinštančnom konaní i

mohol posudzovať, avšak z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú takéto úvahy a myšlienkové pochody
spojené v tejto rovine s prijatými závermi, tak potom nie je miesto pre iné konštatované než také, že
táto absencia odôvodnenia na seba viazala záver o predčasnosti prijatých záverov okresným súdom v
skutkovej rovine, ktorá sa následne premietla do právneho hodnotenia.

37. V novom konaní bude preto povinnosťou okresného súdu vykonať preskúmanie svojej právomoci
so zohľadnením výkladu systému a cieľov Nariadenia tak, aby bolo zabezpečené jeho jednotné
uplatňovanie vo všetkých členských štátoch, a to bez ohľadu na kvalifikáciu pojmov „zmluvnej
veci“/“nároky z mimozmluvnej zodpovednosti“ podľa vnútroštátneho práva.

38. Pokiaľ okresný súd uzavrel, že skutočnosťou, ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody voči
žalovanému, bolo odmietnutie prevzatia žalovaným objednaného a žalobcom vyrobeného tovaru, ku
ktorému odmietnutiu došlo na území Slovenskej republiky, tak odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu
činnosť Súdneho dvora, v zmysle ktorej je možné konštatovať, že miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť
ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok (Článok 7 bod 2. Nariadenia), sa týka tak miesta, kde vznikla škoda

(inak miesto následku) ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-12/15 zo dňa 16. júna 2016 bod 28., vo veci C-451/18 zo dňa 29. júla 2019
bod 25., vo veci C-27/17 zo dňa 05. júla 2018 bod 28., vo veci C-133/11 zo dňa 25. októbra 2012 bod
39.), teda pre záver okresného súdu bolo potrebné dôsledne vyhodnotiť Článok 7 bod 2. Nariadenia, a
to z hľadiska určenia miesta, kde vznikla škoda alebo mohla vzniknúť, keďže vymedzenie tohto pojmu

je potrebné vykladať v zmysle úniového práva zodpovedajúcej judikatúre Súdneho dvora. V súvislosti s
aplikáciou Článku 7 Nariadenia krajský súd poukazuje i na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-548/12
zo dňa 13. marca 2014, vo veci C-375/13 zo dňa 28. januára 2015, vo veci C-59/19 zo dňa 24. novembra
2020 ako aj na návrh generálneho advokáta vo veci C-59/19 prednesený dňa 10. septembra 2020.

39.VsúvislostisustálenoujudikatúrouSúdnehodvoralendávadopozornostiodvolacísúd,ževzhľadom
k tomu, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 ruší a nahrádza Nariadenie Rady
(ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré
nahradilo Dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach v znení neskorších Dohovorov o pristúpení nových členských štátov k tomuto Dohovoru, platí

výklad poskytnutý Súdnym dvorom vo vzťahu k ustanoveniam týchto posledných uvedených právnych
nástrojov rovnako aj vo vzťahu k Nariadeniu č. 1215/2012, pretože tieto ustanovenia možno kvalifikovať
ako „rovnocenné“ (napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 343/19, bod 22). Ustanovenia Nariadenia
Radyč.44/2001relevantnévtejtoveci,atokonkrétneČlánok5bod1.a3.odrážajúrovnakúsystematiku
a sú formulované v rovnakom znení ako Článok 7 bod 1. a 2. Nariadenia, ktoré na predmetnú vec

aplikoval okresný súd. Z uvedenej rovnocennosti a vzhľadom na rozhodovaciu prax Súdneho dvora
je potrebné zabezpečiť kontinuitu vo výklade týchto dvoch predpisov. V tejto súvislosti krajský súd
zároveň poukazuje v rámci eurokonformného výkladu i na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, z ktorej
vyplýva, že v režime Nariadenia Brusel I bis súd nemôže (s výnimkou veci uvedenej v Článku 24
Nariadenia) preskúmavať svoju medzinárodnú príslušnosť (právomoc) a miestnu príslušnosť skôr, než

doručí žalobu žalovanému a umožní sa mu, aby sa k nej vyjadril. Príslušnosť procesného súdu totiž
môže byť založená postupom podľa Článku 26 Nariadenia Brusel I bis i tým, že žalovaný sa vyjadrí k
žalobe, bez toho, aby najneskôr súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku príslušnosti
procesného súdu (uznesenie NS ČR zo dňa 23. septembra 2008 sp.zn. 29Nd/336/2017, publikovanév Zbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 14/2009). Ak teda súd potom čo obdrží žalobu,
dospeje k záveru, že nejde o prípad výlučnej príslušnosti (Článok 24 Nariadenia), musí žalobu alebo inú
rovnocennú písomnosť doručiť žalovanému s výzvou k vyjadreniu sa, pričom k tomuto doručeniu musí

dôjsť v dostatočnom predstihu, ktorý mu umožní prípravu na konanie a uplatnenie jeho práv predtým,
než je v odosielacom štáte vydaný vykonateľný rozsudok (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 13. júla
1995 vo veci C474/1993 Hengst Import BW proti Anne Marii Cantese).

40. Okresný súd v novom konaní za dodržania procesného postupu v zmysle Nariadenia a jeho

rozhodných ustanovení opätovne posúdi svoju právomoc vo veci konať, a to s poukazom na systém a
ciele Nariadenia so zohľadnením judikatúry Súdneho dvora, ktorá poskytuje výklad pojmov „zmluvnej
veci“/“nároky z mimozmluvnej zodpovednosti“, posúdi aplikáciu Článku 1 bod 1., prípadne Článku 7 bod
2. Nariadenia práve so zohľadnením judikatúry Súdneho dvora, po tomto posúdení vo veci opätovne
rozhodne, ktoré rozhodnutie náležite zdôvodní.

41. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

42. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.