Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213679
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6715213679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu
IMMO Service Group, s.r.o., so sídlom Tomášikova 50/E, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto,
IČO: 36 740 012, právne zastúpený Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 248 998, proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomD.XXXX/X,XXXXXE.,právnezastúpenýMgr.MilanomKantuľákom,advokátom,sosídlom
AdvokátskejkancelárieF.D.XX,XXXXXG.,vkonaníozaplatenie613,85€spríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/351/2015-545 zo dňa 08. septembra 2022

ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o čiastočnom vyhovení žalobe p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v závislom IV. výroku o trovách prvoinštančného konania m e n í tak,
že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 38,36% do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom konanie čiastočne zastavil ohľadom istiny 613,85 € (I.
výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ktoré špecifikoval (II. výrok),
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III. výrok) a vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania (IV. výrok).

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo nasledovné:

3. Právny predchodca žalobcu sa ako správca bytového domu na základe zmluvy o výkone správy
z 30.10.2011domáhal žalobou z 05.08.2014 zaplatenia nedoplatkov žalovaného ako vlastníka bytu č. 3

a nebytového priestoru - garáže so službami (plnenia s užívaním bytu) a s fondom opráv za obdobie
mesiacov január 2011 až júl 2015 spolu z úrokom s omeškania, dokopy v sume 1 511,74 €, z toho
1 315,90 € za byt č. 3 a 195,84 € za nebytový priestor - garáž.4. Dňa 12.03.2019 zobral žalobca žalobu späť v rozsahu 436,01 € z dôvodu, že žalovaný zaplatil dňa
06.02.2018 sumu 1 000,- €, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu dňa 07.02.2018 s tým, že žalovaný
špecifikoval, že ide o platbu na OLO (odvoz a likvidácia odpadu) a BVS (Bratislavská vodárenská

spoločnosť) a teda ju žalobca mohol započítať len na vodné a stočné do 31.07.2015 v celkovej výške
396,01 €, a tiež dňa 06.07.2018 žalovaný uhradil sumu 40,- € so špecifikáciou záloha za platbu za
dodávku elektrickej energie, ktorú žalobca započítal na energiu za spoločné priestory. Žalovaný dňa
22.01.2020 zaplatil žalobcovi sumu 4 000,- € so špecifikáciou platby na byt, a preto dňa 14.02.2020
zobral žalobca žalobu späť v rozsahu 897,89 €. Neuhradenou istinou a teda aj predmetom konania

v časti istiny ostala suma 195,84 € za garážové stojisko a príslušenstvo pôvodne žalovanej istiny.

5. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 6C/351/2015-382 zo dňa
07.09.2020, ktorý bol v II. výroku o vyhovení zvyšku žaloby po čiastočnom zastavení prvoinštančného
konaniaavzávislomIII.výrokuonárokunanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniauznesenímKrajského
súduvBanskejBystricič.k.17Co/19/2021-458zodňa30.11.2021zrušenýzdôvodu,žezmluvaovýkone

správy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, a preto súd prvej inštancie
nemohol s poukazom na § 299 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom
znení (ďalej aj „C.s.p.“) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (spotrebiteľa). Pôvodný (prvý)
rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zastavení konania v časti istiny 897,89 € nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

6. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný dňa 31.12.2020 uhradil aj sumu za garážové stojisko, a preto
žalobca zobral žalobu podaním doručeným súdu 16.12.2021 späť aj v tejto časti (195,84 €). Predmetom
konania tak už ostalo len príslušenstvo pôvodne žalovanej istiny a to úrok z omeškania z dlžných súm
požadovaný žalobcom.

7. Uznesením č.k. 6C/351/2015-516 z 02.03.2022 súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu na
strane žalobcu z dôvodu, že došlo k zmene správcu bytového domu.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenia § 145 ods. 2 a § 151 ods. 1

C.s.p., § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O.z.“), § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z.z.“), § 8a ods. 1 a 3, § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov“).

9.Vzhľadomnaspäťvzatiežalobyčodocelejistiny,súdprvejinštancievI.výrokutohtorozsudkukonanie
zastavil aj ohľadne zbytku istiny, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté a to vo výške 613,85 €.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú

sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania,
ktorú súd prvej inštancie považoval za čiastočne dôvodnú. Nakoľko bola žaloba podaná na súde dňa
11.08.2015, s poukazom na 3 - ročnú premlčaciu dobu súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti
úrokov z omeškania splatných pred 11.08.2012. Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu aj čo
sa týka požadovaného úroku z omeškania 0,05 % denne z jednotlivých súm od ich splatnosti až do

zaplatenia a to v prevyšujúcej časti nad zákonný úrok z omeškania, keďže ustanovenie čl. IX. ods. 1
zmluvy o výkone správy, v zmysle ktorého bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania je v rozpore s ustanovením § 39 O.z., nakoľko v občianskoprávnych
(spotrebiteľských) vzťahoch nie je možné dohodnúť vyšší ako je zákonný úrok z omeškania. Výška úroku
z omeškania v tomto prípade s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného k 31.01.2013, keďže zmluva o výkone správy bola uzatvorená dňa
30.10.2011) predstavuje 8 % zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú
k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný výšku
zákonných úrokov z omeškania vzhľadom na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. nerozporoval, vychádzal
preto z nesporných skutočností a priznal žalobcovi úroky z omeškania tak ako sú špecifikované v zmysle

II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 255
ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku(ďalej aj „C.s.p.“) tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100
% z dôvodu, že v časti istiny bola žaloba späťvzatá z dôvodu postupných úhrad žalovaným a teda
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, pričom žalobca bol v konaní neúspešný len v určitej časti

príslušenstva pohľadávky.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v II. a IV. výroku podal včas odvolanie žalovaný. Rozhodnutie
označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., t.j. z dôvodov, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný argumentoval tým, že súd prvej inštancie ho zaviazal zaplatiť príslušenstvo, a to úroky z
omeškaniajednotlivýchkaždomesačnýchzáloh.Súdprvejinštanciesanezaoberaluplatnenýmnárokom
žalobcu a námietkami žalovaného o nesprávnosti jednotlivých položiek vyúčtovania (domovník, poplatok
za správu, zimná údržba), pričom svoje zisťovanie obmedzil na konštatovanie späťvzatia žaloby, čím bez

ďalšieho považoval nárok v celosti za dôvodný a automaticky usúdil, že žalovaný je povinný zaplatiť tiež
príslušenstvo. Žalovaný považuje takýto postup súdu prvej inštancie za arbitrárny a vecne nesprávny.
Bez zistenia a riadneho odôvodnenia dôvodnosti uplatnenej istiny nie je možné zaviazať žalovaného k
povinnosti platiť príslušenstvo. Žalovaný preto namieta aj samotnú nesprávnosť výroku o príslušenstve.
Spoločne s vyjadrením zo dňa 10.02.2019 žalovaný predložil súdu potvrdenia o tom, že preventívne

dňa 05.06.2017 uhradil žalobcovi 500,- €, dňa 06.02.2018 sumu 1 000,- €, dňa 04.07.2018 čiastku 40,-
€, čím v celosti pokryl nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené je evidentným
pochybením súdu prvej inštancie určenie povinnosti platiť úrok z omeškania pre niektoré položky až
do 30.12.2020. Súd prvej inštancie prevzal tvrdenie žalobcu o absencii platieb za „garážové stojisko“,
ktoré majú odôvodňovať pokračujúce omeškanie žalovaného s istinou, avšak toto zúčtovanie vykonal

svojvoľne sám žalobca.

14. Ďalej žalovaný namietol nesprávne právne posúdenie ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. Pokiaľ by takýto výklad prechodných ustanovení nariadenia bol správny, potom prevzatie
správy bytového domu pred 01.02.2013 by vždy malo za následok platnosť úpravy platnej do 31.01.2013

týkajúcej sa omeškania, bez ohľadu na moment, kedy k omeškaniu dôjde, a to do budúcnosti bez
časového obmedzenia. Pokiaľ nastane omeškanie s platbou vyúčtovania, výšku občianskoprávneho
úroku z omeškania ustanovujú právne predpisy platné k prvému dňu omeškania. Dikcia ustanovenia
§ 10c za „záväzkový vzťah“ neoznačuje väčšinou odhlasovanú zmluvu o výkone správy, ale záväzok
majiteľa bytu uhradiť nedoplatok vyúčtovania správy. Výška úroku z omeškania je preto nesprávna.

15. Žalovaný je toho názoru, že zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu sú preddavkom
vyúčtovania. Až zročný nedoplatok, alebo preplatok z vyúčtovania, je nárokom úspešne uplatniteľným
na súde. Žalobca nemôže úspešne žalovať zaplatenie preddavkov, alebo zálohových platieb pred
splatnosťou vyúčtovania, rovnako ako sa žalovaný nemôže domáhať vrátenia zálohových platieb, ktoré

by považoval za neadekvátne, pred vyúčtovaním skutočných nákladov. Na podporu svojej argumentácie
žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/227/2011 zo dňa 03.04.2012,
v ktorom prvoinštančný súd analogicky poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/140/02, podľa ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním
bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná

a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 O.z. Uvedená nesprávnosť
žalobného návrhu, ktorý nekriticky prevzal súd prvej inštancie do svojho rozhodnutia má za následok
bezdôvodnosť jednotlivých mesačných záloh, ktoré nie sú konečnými sumami, ktoré by bol povinný
znášať vlastník bytu. Po správnosti mal žalobca uplatniť v tomto konaní jednotlivé nedoplatky ročných
vyúčtovaní, nakoľko až vyúčtovaním, nie zálohou, je možné odôvodniť výrok o povinnosti platby, čo sa

vzťahuje aj na prípadné príslušenstvo.

16. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím konanie čiastočne zastavil a zároveň žalovaný nárok
ohľadompríslušenstvauplatnenéhožalobcomvprevažnejčastizamietol.Vzhľadomnauvedenéjevýrok
o povinnosti žalovaného znášať trovy konania v rozsahu 100 % zjavne vecne nesprávnym rozhodnutím.

Pokiaľ žalobca mal za to, že ním uplatnený nárok je oprávnený a prijal od žalovaného v rokoch 2017
a 2018 platby prevyšujúce istinu nároku, tak potom mal tieto platby zarátať voči tvrdeným nedoplatkom
a navrhnúť zastavenie konania. Keďže žalobca tak nekonal, znáša trovy, ktoré zavinil (§ 256 ods. 2
C.s.p). Ak žalobca mal za to, že okrem istiny požaduje úroky z omeškania, mal tieto riadne vyčísliť vzákonnejvýške,atosomeškanímodjednotlivýchkaždoročnýchvyúčtovanídoplatiebvroku2017,resp.
2018. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania protirečí ostatným výrokom napadnutého
rozhodnutia, vybočuje z ustálenej súdnej praxe a je rovnako vecne nesprávne.

17. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.10.2022 k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný

namietalnesprávneprávneposúdenieustanovenia§10cnariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,keďpodľa
žalovaného pojem záväzkový vzťah v zmysle tohto ustanovenia označuje záväzok majiteľa bytu uhradiť
nedoplatokvyúčtovaniasprávyanieväčšinouodhlasovanúzmluvuovýkonesprávy,stakýmtovýkladom
žalobca nesúhlasí. Záväzkovým vzťahom je v danom prípade príslušná zmluva o výkone správy a ak
aj omeškanie s peňažným plnením vznikne po februári 2013, smerodajným pre úpravu vzťahov medzi
správcom a vlastníkom bytu je časový okamih vzniku záväzkovo právneho vzťahu, resp. zmluvy,

z ktorej vyplýva pre dlžníka povinnosť platiť pohľadávku a úrok z omeškania dohodnutý v zmluve. Opak
by znamenal neúčelnosť daného prechodného ustanovenia. Pokiaľ žalovaný namietal, že zálohové
platby za služby spojené s užívaním bytu sú preddavkom vyúčtovania a až zročný nedoplatok alebo
preplatok z vyúčtovania je nárokom úspešne uplatniteľným na súde, žalobca poukázal na to, že žalovaný
predmetné skutočnosti v priebehu konania nenamietal a v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. si súd nepopreté

a zhodné tvrdenia strán osvojil ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal v meritórnom rozhodnutí.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil.

19. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

20. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 ods. 1 C.s.p. prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. naplnené neboli. Posudzujúc správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným v odvolaní, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
odvolací súd viazaný a rešpektujúc rozsah odvolania žalovaného v súlade s § 379 C.s.p. dospel odvolací

súd k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vo veci samej (II. výrok) vecne
správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdiť. V závislom výroku o trovách konania (IV.
výrok)bolrozsudoksúduprvejinštanciezmenenýpodľa§388C.s.p.,nakoľkonebolisplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Odvolanie žalovaného voči II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej nepovažuje
odvolací súd za dôvodné. V predmetnom konaní sa pôvodný žalobca ako správca bytového domu
domáhal nedoplatkov zo strany žalovaného ako vlastníka bytu č. 3 a nebytového priestoru - garážového
stojiska za plnenia s užívaním bytu a s fondom opráv za obdobie mesiacov 01/2011 až 07/2015
v celkovej sume 1 511,74 € s príslušenstvom - úrokom z omeškania, ktorý špecifikoval. Počas konania

zobral žalobca žalobu späť v časti celej istiny a to podaniami zo dňa 12.03.2019 v sume 436,01
€, zo dňa 14.02.2020 v sume 897,89 € a zo dňa 15.12.2021 v sume 195,84 € (spolu 1 511,74 €)
z dôvodu čiastočných postupných úhrad zo strany žalovaného. V tejto časti bolo konanie súdom prvej
inštancie zastavené a to rozsudkom č.k. 6C/351/2015-382 zo dňa 07.09.2020 v sume 897,89 € (I.
výrok) a rozsudkom č.k. 6C/351/2015-540 zo dňa 08.09.2022 v sume 613,85 € (I. výrok), pričom

predmetné výroky neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. Odvolací súd konštatuje,
že zaplatením celej istiny po podaní žaloby a nerozporovaním započítania úhrad na istinu žalovaný
uznal nárok žalobcu za opodstatnený. Predmetom konania tak ostalo len príslušenstvo istiny, a to úroky
z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil z jednotlivých omeškaných súm istiny až do ich úhrad žalovaným.
V časti úrokov z omeškania bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu uplatnenej námietky premlčania

zo strany žalovaného a z dôvodu rozporu požadovanej výšky percentuálnej sadzby úroku z omeškania
sobčianskoprávnouúpravou,pričomIII.výrokrozsudkusúduprvejinštancienebolnapadnutýodvolaním
a tiež nadobudol právoplatnosť.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku

a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Súd skôr, ako v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové
tvrdenia strán sú sporné, a ktoré sú nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy napreukázanie nesporných skutkových tvrdení strán a tieto si súd osvojí ako zistený skutkový stav,
z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo
nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou (§ 151 C.s.p.). Popretie

(žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedkom procesnej obrany a toto musí byť výslovné. Iba
účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval
právnu domnienku uvedenú v § 151 ods. 1. C.s.p., podľa ktorej ak strana sporu neunesie bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie po zohľadnení

námietky premlčania a aplikácie občianskoprávnej úpravy vo vzťahu k výške percentuálnej sadzby
úrokov z omeškania ich dôvodnosť nenamietal. Súd prvej inštancie preto vychádzal z nesporných
a nepopretých tvrdení žalobcu vo vzťahu k úrokom z omeškania a priznal žalobcovi úroky z omeškania
v zákonnej výške v súlade s § 517 ods. 1 a 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
účinného do 31.01.2013 tak, ako si ich žalobca uplatnil od dátumu omeškania jednotlivých plnení do
úhrad týchto súm žalovaným. Nakoľko k zaplateniu dlžnej sumy istiny žalovaný pristúpil až po podaní

žaloby, súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobca má právo požadovať od žalovaného úroky z
omeškania na základe zákona stanovenej výške, ktorá je ustanovená vykonávacím predpisom a o tomto
uplatnenom nároku žalobcu zároveň rozhodol aj v súlade so zákonnou dikciou ustanovenia § 151 ods.
1 C.s.p. ohľadom nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany.

23. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto
prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany možno v zmysle zákonnej koncentrácie konania uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.). Pri spotrebiteľských sporoch sa

v zmysle § 296 C.s.p. uplatňuje osobitná právna úprava, ktorá vylučuje použitie prísneho princípu
koncentrácie konania, typického pre všeobecnú úpravu sporového konania. Spotrebiteľ môže predložiť
alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, pričom ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej
koncentráciikonaniasanepoužijú.Predmetnéustanoveniesavšaknepoužijevprípade,žejespotrebiteľ

zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 C.s.p.). Uvedené je odôvodnené tým, že ak sa spotrebiteľ
nechá zastúpiť advokátom pojmovo stráca postavenie slabšej strany v konaní pretože disponuje
kvalifikovanou právnou pomocou. V danom konaní bol žalovaný zastúpený advokátom, a preto naň
uvedenú osobitnú úpravu o koncentrácii v spotrebiteľských sporoch vzťahovať nemožno a je potrebné
vychádzať zo všeobecnej úpravy koncentrácie konania v zmysle §§ 153 a 154 C.s.p.

24. V zmysle § 383 C.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu spočíva všeobecne v tom, či rozhodnutie súdu prvej
inštancie vyhovuje právu, procesnému alebo hmotnému, pričom vychádza zo skutkového podkladu,
ktorý bol základom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd v zásade nemôže prehodnotením

dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci.
Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie
skutkových tvrdení i označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené len do určitej fázy konania.
Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú prípady, v ktorých odvolací súd

dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ak je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých
stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za
podmienok uvedených v § 366 C.s.p., pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. So zreteľom na

nové skutočnosti alebo dôkazy uplatnené až v odvolacom konaní je možné vec samú preskúmavať iba v
prípadoch podľa § 366 C.s.p., ktorý jasne hovorí o tom, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany,ktoréneboliuplatnenépredsúdomprvejinštanciemožnovodvolanípoužiťlenvtedy,aksatýkajú
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom
konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom
konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou
stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku jetak potrebné zásadne uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich
uplatnenia v odvolacom konaní.

25. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného (vo vzťahu k úrokom z omeškania) odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní uviedol žiadne nové skutočnosti –
už rozporoval aj zvyšné súdom prvej inštancie priznané úroky z omeškania, avšak neuviedol dôvody,
pre ktoré ich objektívne nemohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom, a ktoré by spĺňali
procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 C.s.p. na to, aby mohli byť relevantným odvolacím

dôvodom.Vzmysle§154C.s.p.moholžalovanýuplatniťprostriedokprocesnejobranyspočívajúcivjeho
tvrdení o nedôvodnosti, resp. nesprávnosti príslušenstva istiny - úroku z omeškania uplatňovaného
si žalobcom, najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie končí.
Vyhlásenie tohto uznesenia je moment, po ktorom už na účely odvolacieho konania nie sú nové
prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany prípustné. Na pojednávaní konanom sa dňa
18.08.2022 súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p. uviedol svoje predbežné

právne posúdenie veci, podľa ktorého mal za to, že čo sa týka výšky úroku z omeškania, táto je
v danom prípade určená v zmysle § 517 ods. 2 O.z. s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., keď v občianskoprávnych vzťahoch nie je možné dohodnúť si výšku úroku z omeškania nad
rámec zákonného úroku z omeškania. Žalovaný na predmetnom pojednávaní prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že sa stotožňuje s prezentovaným právnym názorom, predbežným právnym

posúdením súdu a „čo sa týka prípadných úrokov z omeškania určených k jednotlivým položkám, tak
tie v podstate nerozporujem, avšak upozorňujem, že v tejto veci skutočne sú vysoké trovy konania a to
za každý úkon a považujem ich za spôsobené postupom žalobcu minimálne od tej doby kedy už istina
tohto nároku uplatneného bola uhradená v celej výške.“ Súd prvej inštancie následne vyzval v zmysle §
182 C.s.p. strany na záverečný prednes, pričom žalovaný svoj záverečný prednes smeroval opätovne

len voči trovám konania a navrhoval nepriznať trovy konania žiadnej strane, pričom vo vzťahu k nim
ešte uviedol, že „zákonné príslušenstvo a to, ktoré bolo uplatnené a ktoré bude musieť byť čiastočne
zamietnuté, je tiež predbežne polovica...“. Návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného
podaný nebol, preto vyhlásil súd prvej inštancie uznesením dokazovanie za skončené. Vzhľadom na
vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý, že v konaní bude zaviazaný na zaplatenie

časti príslušenstva, výšku príslušenstva ani dátumy jeho uplatnenia zo strany žalobcu nenamietal. Až
v odvolacom konaní začal žalovaný namietať nedôvodnosť uplatneného príslušenstva zo strany žalobcu
a jeho priznania súdom prvej inštancie. Aj námietka žalovaného s poukazom na analogickú aplikáciu
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/140/2002 zo dňa 26.03.2002, že vlastník bytu nie je v
omeškaní s úhradou plnení spojených s užívaním bytu pred riadnym vykonaním vyúčtovania týchto

platieb, pretože pred vyúčtovaním táto úhrada nie je splatná, je novou procesnou obranou žalovaného
uplatnenou až v odvolacom konaní a ide o novotu bez splnenia podmienok podľa § 366 C.s.p. Odvolací
súd opätovne udáva, že prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je potrebné zásadne uplatniť
pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní.
Žalovanému nič nebránilo uplatniť uvedené prostriedky procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej

inštancie a pre to na ne odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 366 C.s.p. a zákonnú koncentráciu
konania prihliadnuť nemohol.

26. Odvolací súd sa nestotožnil ani so žalovaným namietaným nesprávnym právnym posúdením
prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zo strany súdu prvej inštancie.

Vychádzajúc zo znenia predmetného intertemporálneho ustanovenia § 10c, ako prechodného
ustanovenia k úprave účinnej od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
Nie je správna argumentácia žalovaného, že záväzkový vzťah v zmysle ustanovenia § 10c nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. označuje záväzok majiteľa bytu uhradiť nedoplatok vyúčtovania správy a výška

omeškania sa má určiť v zmysle právneho predpisu platného k prvému dňu omeškania, nakoľko
takýmto výkladom by prechodné ustanovenie § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. strácalo svoj
význam. Zo znenia tohto prechodného ustanovenia je naopak zrejmé, že zákonodarca viazal účinnosť
a aplikovateľnosť tohto prechodného ustanovenia na omeškanie vzniknuté zo záväzkového vzťahu,
vzmyslektoréhomožnoaplikovaťsospätnouplatnosťouprávnuúpravuúčinnúdo31.01.2013ajzadobu

omeškania po 31.01.2013. V danom prípade sa nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní odvíjajú
od zmluvy o výkone správy. Nebolo ani nie je sporné, že záväzkový vzťah strán zo zmluvy o výkone
správy vznikol pred 01.02.2013 (30.10.2011), a preto podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
sa výška úrokov riadila predpismi účinnými k 31.01.2013, teda podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013. Výška úrokov z omeškania je tak o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

27. Odvolací súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.
nebol žalovaným uplatnený dôvodne. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a
obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne, jeho skutkové zistenia
vyplývajú z vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p) a zároveň vec správne právne posúdil

(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p).

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku vo
veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

29. Odvolací súd považuje odvolanie žalovaného proti IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie

o nároku žalobcu na náhradu trov konania za čiastočne dôvodné, preto pristúpil k jeho zmene
podľa § 388 C.s.p. Odvolací súd súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie v tom smere, že vo
vzťahu k trovám prvoinštančného konania bolo potrebné aplikovať zásadu procesnej zodpovednosti
za zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. Späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti celej istiny
bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle

uplatneného nároku žalobcu, keď postupnými úhradami zaplatil celú nárokovanú istinu zo strany
žalobcu, a preto z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania v tejto časti zavinil
žalovaný. Čo sa týka žalobcom uplatnených úrokov z omeškania (príslušenstva pohľadávky), v tejto
časti bol žalobca čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného a požadovanú výšku úrokov žalobcom nad zákonom povolený rámec.

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k zásade úspechu
vo veci podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., keď priznal žalobcovi plnú náhradu trov prvoinštančného konania
s poukazom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný len pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky.
S ohľadom na výšku uplatnených ako aj priznaných úrokov z omeškania však tento neúspech žalobcu
v prevyšujúcej časti zamietnutej žaloby nemožno považovať len za neúspech v pomerne nepatrnej

časti. Odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
M Cdo 1/2004 z 27. apríla 2004 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
pod publikačným číslom R 34/2005, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa
celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z
omeškania)nemožnovodôvodnenýchprípadoch(prirozhodovaníonáhradetrovkonania)považovaťza

„neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., ale za „čiastočný úspech“ v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti ustanovenia § 255 C.s.p. – poznámka odvolacieho
súdu). Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, a preto bolo potrebné, aby súd prvej inštancie pri
určovaní pomeru úspechu strán sporu v konaní prihliadol aj na príslušenstvo spočívajúce v úrokoch
z omeškania a podľa § 255 ods. 2 C.s.p. náhradu trov konania pomerne rozdelil. Úspech žalobcu

pozostáva z istiny 1 511,74 €, ktorá bola zaplatená v priebehu konania a z priznaného príslušenstva,
ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (26.07.2023) činí 719,38 € (úroky z omeškania
špecifikované v zmysle II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom),
spolu 2 231,12 €. Pôvodne uplatnená pohľadávka s príslušenstvom činila spolu sumu 3 225,34 € (istina
1 511,74 € + úroky z omeškania špecifikované v zmysle podania žalobcu zo dňa 15.12.2021, t.j. 1 713,60

€). Úspech žalobcu v pomere k pôvodne uplatňovaným nárokom tak činí 69,18 %. Jeho neúspech a teda
úspech žalovaného činí 30,82 %. Po započítaní úspechu žalovaného do úspechu žalobcu patrí viac
úspešnému žalobcovi voči žalovanému pomerná náhrada trov prvoinštančného konania vo výške 38,36
%.

30. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní v plnom rozsahu
(vo vzťahu k napadnutému II. výroku vo veci samej) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady

(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcurozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).