Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Cos/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823201522
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7823201522.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E.
XX, XXX XX C. D. E., proti žalovanému F. G., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, XXX
XX H. I., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu osobnosti z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňapodaladňa03.07.2023návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianaochranuosobnosti,
ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov a priznal jej náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že je bývalou partnerkou žalovaného. Žalovaný bol rozsudkom
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/5/2022 - 961 zo dňa 08.02.2023 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6To/25/2023 - 1042 právoplatne odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a to na tom skutkovom
základe, že: počas vzájomného spolužitia v období najmenej od 17.06.2020 až do 07.08.2021 v obci
H. I., okres F., v rodinnom dome č. XXX, kde žil so svojou družkou poškodenou A. B. v spoločnej

domácnosti, a inde, sa k nej správal hrubo a bezohľadne, keď ju najmenej počas uvedeného obdobia
opakovane z rôznych aj malicherných dôvodov fyzicky napádal, vyhrážal sa jej, že ak mu zoberie dcéru,
že dopadne zle, pričom niekoľkokrát ju surovo zbil, kedy mieril údery na jej hlavu, spôsobil jej krvácanie
a podliatiny, pričom jej vulgárne nadával. Následne sa poškodená v obave pred jeho ďalšími útokmi
musela správať, akoby sa nič nestalo a vo všetkom s ním súhlasiť, vrátane toho, že je sama zodpovedná
za jeho agresívne správanie, okrem toho dňa 17.06.2020, keď ho žiadala, aby nezaťahoval jej mamu

do svojich problémov so zákonom ju fyzicky napadol v obývačke ich domu, kde ju bil a zhodil z gauča,
pričom jej spôsobil zlomeninu chirurgického krčka pravej ramennej kosti s minimálnym posunom s
dobou liečenia najmenej 4 týždne. Dňa 03.07.2021 ju zbil, keď odmietla prepísať motorové vozidlo a to
tak, že na ceste autom z Gemerskej Panice domov ju po vzájomnej hádke v prítomnosti ich maloletej
štvorročnej dcéry začal biť, pričom jej dal silnú facku, a keď sa začala brániť, uhryzol ju do ľavej ruky,
čím jej spôsobil hryznú ranu malíčka ľavej ruky s hnisavým zápalom, s dobou liečenia tri týždne a dňa

07.08.2021 ju napadol v garáži ich domu, kde jej dal dve facky, následne si išla ľahnúť do postele,
kde za ňou prišiel a bil päsťou do tváre, čím jej spôsobil silné krvácanie nosa, v útoku pokračoval aj
za prítomnosti ich maloletej dcéry, ktorá poškodenú objímala, čím jej spôsobil pomliaždenie s krvnou
podliatinou na tvári vpravo, s dobou liečby do sedem dní. Za uvedený skutok bol odporcovi uložený trest
24 mesiacov nepodmienečne, bol mu v zmysle § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona
uložený ochranný dohľad na dobu 12 mesiacov, okrem iného príkaz podrobiť sa v priebehu výkonu

ochranného dohľadu psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Iné obmedzujúce
opatrenia žalovanému v odsudzujúcom rozsudku neboli uložené. Žalovaný sa dopustil uvedenej trestnejčinnosti voči nej napriek tomu, že mu plynul podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za iný
ním spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví, za ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Košice II. sp.zn. 3T/22/2020 zo dňa 01.07.2020 právoplatný dňa 28.01.2021. V trestnom konaní bol

vyhotovenýznaleckýposudokPhDr.ZuzanyVozárovejč.14/2021zodňa28.01.2021,vktoromznalkyňa
jasne popísala osobnostné črty žalovaného. Žalovaný je osobnosťou nepociťujúcou ľútosť, natoľko, aby
sa mohol poučiť z utrpenia, ktoré druhým spôsobuje, má anomálne štruktúrovanú osobnosť, emočne in
stabilnú, je emočne labilný, impulzívny, psychopatický typ, vysokorizikovej skupiny pre recidívu. Ďalším
znaleckým posudkom bol posudok MUDr. Greškovej č. 77/2021 zo dňa 01.10.2021, ktorý tiež potvrdil

impulzivitu žalovaného, ktorý sa prejavuje nekontrolovateľnou agresivitou voči okoliu, emočná in stabilita
a disociálna povaha osobnosti s neuváženým správaním, nepredvídateľným správaním s tendenciami
k výbuchom zlosti a násilia s barchiálnou agresivitou a kolísavou náladou. Správanie žalovaného bolo
odborníčkou jednoznačne zachytené ako pudové, bez sebareflexie s nízkym prahom pre spustenie
agresívneho správania. U žalovaného sú prítomné aj manipulatívne sklony. Žalovaný si do 22.06.2023
odpykával nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu vyššie uvedeným rozsudkom Okresného

súdu Rožňava. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že vo veci žalovaného sa má na Mestskom súde
Košice sp.zn. I. Pp/296/2023 konať rozhodovanie o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody, preto na súd adresovala intervenčný návrh so žiadosťou, aby boli žalovanému uložené
obmedzenia vrátane zákazu priblíženia sa k jej osobe a kontaktovania jej osoby. Zároveň požiadala, aby
ju súd informoval o výsledku rozhodovania vo veci. Zo súdu však neobdržala žiadnu odpoveď a nevie

presný výsledok konania. Napriek tomu sa však dozvedela, že žalovaný je na slobode od 22.06.2023,
kedy ho prepustili z výkonu trestu odňatia slobody. Má strach o svoj život a zdravie. Verila, že po
tom, ako sa odhodlala násilné správanie žalovaného riešiť cestou orgánov činných v trestom konaní
jej bude poskytnutá náležitá ochrana primeraným trestom, avšak nestalo sa tak. Žalovaný bol vzatý
do väzby, z ktorej opakovane žiadal o prepustenie. Opakovaný strach, čo sa stane ak sa žalovaný

dostane na slobodu ju privádza do úzkosti ohľadom toho, ako ochrániť seba pred ďalšími útokmi
žalovaného, ďalším jeho násilným správaním, verbálnymi útokmi a ohrozovaním jej duševnej integrity.
Žalovaný bol v minulosti súdený 16 krát. Opakovaná násilná trestná činnosť' voči iným osobám, a
následnej aj voči jej osobe, preukazujú skutočnosť, že u žalovaného ide o nenapraviteľného recidivistu,
ktorý nemá zábrany pred opakovaním násilného konania voči nej. Žalovaný vo výkone trestu odňatia

slobody pri vyšetrovacích úkonoch vrátane znaleckého dokazovania u MUDr. Greškovej si dovolil
predstierať duševné ochorenie. Krajský súd vzhliadol jeho zdravotné problémy a odvolanie prokurátora
voči nízkemu trestu prvoinštančného konania zamietol. Žalobkyňa má vážne obavy zo žalovaného.
Jeho nevyspytateľná osobnosť, násilné správanie, ktoré voči nej opakoval vyvolávajú v nej hrôzu,
úzkosti, narušujú jej slobodný život s dcérou, ktorý sa jej podarilo nastaviť v čase, keď bol žalovaný

vo výkone trestu odňatia slobody. Má dôvodnú obavu o svoju telesnú a duševnú integritu, práve kvôli
predchádzajúcemu trestnému konaniu zo strany žalovaného voči nej a rovnako tak kvôli osobnostným
črtám žalovaného, ktoré vyšli jednoznačne v trestnom konaní najavo. Po poslednom útoku žalovaného
sa aj s dcérou nachádzala v krízovom centre, kým sa jej podarilo vrátiť sa k normálnemu životu a
v súčasnosti je tu opäť obava, že žalovaný bude v páchaní trestnej činnosti voči nej pokračovať, a

poškodzovať jej psychické a fyzické zdravie. Dovoláva sa ochrany svojho života a zdravia, ktoré sú
ohrozené, a do ktorých môže žalovaný opakovane zasiahnuť. U žalovaného je značný predpoklad, že
jej hrozí z jeho strany opakovaný zásah do jej osobnostných práv. Žalobkyňa má dôvodnú obavu z
pokračovania protiprávneho konania žalovaného voči jej osobe, práve vzhľadom na skutočnosti, ktoré
vyšli najavo jednoznačne v trestnom konaní a na skutočnosť, že žalovaný je na slobode. Jej práva

na ochranu života, zdravia, ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života sú ohrozené, a nevidí
iný spôsobom, ako sa voči týmto hrozbám brániť inak, ako podaním tohto návrhu. Žiada súd, aby jej
poskytolvčasnúochranujejprávazamedziltomu,abysažalovanývočijejosobedopustilďalšíchútokov,
nátlaku, násilia, pretože je nevyspytateľný manipulátor, ktorý by vo svojom konaní neprestal, pokiaľ by
po rokoch utrpenia nenašla odvahu a neobrátila sa so žiadosťou o pomoc na políciu. Ústava Slovenskej

republiky zaručuje v čl. 19 každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnosti, dobrej povesti a
na ochranu mena, taktiež právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného
života. Ochrana osobnosti má svoj právny základ v Občianskom zákonníku ust. § 11: „Fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Práva podľa uvedených ustanovení má každý

bez ohľadu na svoj pôvod, rasu, národnosť, sociálne postavenie a pod.. Ochrana je zameraná na osobu
človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok. „Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút,
v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu
ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálnehodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesnú integrita a pod.),
jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho
dotknutiatýchtočiastkovýchprávvrámciprávanaochranuosobnostitrebaukaždéhoznichposudzovať

samostatne." (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp . zn . 3 Cdo 137 /2008 zo dňa 18.02.2010). V
zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: §13 ods. 1 až 3: (1) Fyzickä osoba má právo
najmä sa domähať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadostučinenie.

3. Súd sa oboznámil s priloženým Odpisom z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z ktorého vyplýva, že žalovaný bol doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaný a to naposledy
v zahraničí príslušným súdom v Szegede (Maďarská republika), ktorým dňa 04.05.2021 bol pre daňový
trestný čin a iné, odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, ktorý trest doposiaľ nenastúpil.

4. Z Rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/5/2022 – 961 zo dňa 08.02.2023, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 28.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/25/2023
vyplýva, že žalovaný bol odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 236/2021 Z.z. na trest odňatia slobody
v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne, v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20Pr/42/2023 (probačná a mediačná kancelária
Okresného súdu Rožňava) bolo zistené, že žalovanému je uložený ochranný dohľad na dobu 1 rok so
začiatkom od 23.06.2023 do ukončenia dňom 23.06.2024, kedy je počas tohto obdobia žalovanému
v zmysle vyššie citovaného rozsudku uložená povinnosť podľa § 77 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnej a
mediačnej úradníčke Okresného súdu Rožňava a oznamovať v rámci uloženého ochranného dohľadu
potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto aj preukazovať, a to najmenej jedenkrát
za kalendárny mesiac. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je žalovaný povinný sa po
výkone trestu odňatia slobody osobne hlásiť u probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu

Rožňava najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac. Podľa § 77 ods. 1 písm. c) Trestného zákona je
žalovanýpovinný povýkonetrestuodňatiaslobodyvopredoznamovaťprobačnejamediačnejúradníčke
Okresného súdu Rožňava vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce
sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Podľa § 77 ods. 2
Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona bola žalovanému uložená povinnosť

spočívajúca v príkaze podrobiť sa v priebehu výkonu ochranného dohľadu psychoterapii a zúčastniť
sa na psychologickom poradenstve. Obmedzenia žalovanému podľa § 51 Trestného zákona neboli
uložené.

6. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že žalovaný má so žalobkyňou

jedno maloleté dieťa B. G., nar. XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti si do spisu pripojil Rozsudok tunajšieho
súdu sp. zn. 12P/51/2022 – 72 zo dňa 10.08.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2022,
z ktorého vyplýva, že bola schválená dohoda medzi rodičmi maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX, v zmysle
ktorej maloletá B. G., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne) A.
B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec (žalovaný) maloletej

F. G., nar. XX.XX.XXXX je zaviazaný prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred do rúk matky a styky otca (žalovaného) s maloletou ponechal neobmedzené s tým, že
sa budú realizovať na základe dohody rodičov.

7. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.

8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11.Podľaustanovenia§328ods.1,2,3Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúdnepostupovalpodľa§327,
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
12. Podľa § 329 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo
po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov
je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie,
ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu

rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvorilnezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby
splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

16. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným

opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.

jej zväčšovanie.

17. Vydanie neodkladného opatrenia však aj naďalej predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť,
dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená.

Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé
osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

18. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne

vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená. Tieto zákonné podmienky
musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každý jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením

nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia vo
veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
dôvodnosti a trvaní nároku, ku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej
úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia
nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný

žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad
nevyhnutnú mieru.

19. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia článku
3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní

ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako súd fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má

byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri
neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy
determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity

navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením
tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie
komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy
do osobných slobôd povinného sú ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo
duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred

nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované znenie Civilného
sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla

ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

21. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie

charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. C. s. p.), ale
vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( viď 3Obdo/1/2017).

22. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so
zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové
strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom.
V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k
dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom

konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a
účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane
práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana
žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou
žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).

23. Žalobkyňa svojím návrhom žiadala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu
osobnosti, aby súd nariadil žalovanému povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Žalobkyňa však
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a neosvedčila ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

24. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol v minulosti
partnerský vzťah, pričom žili v spoločnej domácnosti. Z ich vzťahu pochádza aj spoločné maloleté dieťa.
Žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
( žalobkyne) podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 236/2021

Z.z. na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne, v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Uložený trest žalovaný vykonal a bol podmienečne prepustený
na slobodu dňa 22.06.2023. Žalovanému bol tiež uložený ochranný dohľad na dobu 1 rok so začiatkom
od 23.06.2023 do ukončenia dňom 23.06.2024 a zároveň uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v priebehu výkonu ochranného dohľadu psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom

poradenstve. V priebehu výkonu trestu odňatia slobody žalovaného, bola rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 12P/51/2022 – 72 zo dňa 10.08.2022 schválená dohoda medzi rodičmi – žalobkyňou
a žalovaným- maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom styky otca (žalovaného) s maloletou súd
ponechal neobmedzené s tým, že sa budú realizovať na základe dohody rodičov. Z podania žalobkyne,
je nepochybné, že žalovaný sa v minulosti vo vzťahu k žalobkyni správal násilne, pričom svojim konaním

naplnil skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený, pričom mu bol uložený
trest, ktorý aj vykonal. Žalobkyňa jednoznačne pociťuje obavy a strach, aby sa do budúcna neopakovalo
násilné správanie žalovaného voči nej, avšak napriek prezentovanému strachu o svoj život vo svojom
návrhu nielenže nepreukazuje, ale ani netvrdí, že by ju žalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody ohrozoval, fyzicky napádal, vyhrážal sa jej, dokonca ani neuvádza, že by ju kontaktoval, pričom

žalobkyňa ani nepredložila v konaní žiadne lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej
osoby, písomnú, elektronickou alebo telefonickou komunikáciu ktoré by takéto skutočnosti preukazovali
a boli by predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h)
CSP. V priebehu výkonu trestu odňatia slobody žalovaného sa navyše v poručníckom súdnom konaní
strany dohodli o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k ich spoločnej maloletej

dcére, pričom styky otca s maloletou boli ponechané neobmedzene, na základe vzájomnej dohody
rodičov, preto nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobkyňou by bolo v priamom
rozpore s rodičovskou dohodou. Na základe uvedeného súd nemá za jednoznačne preukázané a
osvedčené, že v súčasnej dobe by správaním žalovaného telesná alebo duševná integrita žalobkynemohla byť ohrozená. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žalobkyňa tak neosvedčila ani
danosť, dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku ako ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov. Je teda celkom nepochybné, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady pre

vyhovenienávrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniavyplývajúcezust.§325ods.1C.s.p

25. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov
nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku neúspešnej žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že jej nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko v konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.