Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Boris Šiška, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/30/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123216420
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:6123216420.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, so
sídlom Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarsko, reg. Č. CHE-496.825.067, zastúpený : AGM partners
s. r. o., advokátska kanceláriou so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava, IČO: 47 258 586, proti
žalovanému: V. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Za O. 5, Z., v konaní o zaplatenie 563,28 eura
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (následne postúpenou
Okresnému súdu Nitra) ako súdu upomínaciemu dňa 13.01.2023 požadoval, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 563,28 eura s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaným
boli uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj
telekomunikačného zariadenia pre žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok bližšie
špecifikovaných v zmluve. Spoločnosť 02 Slovakia, s.r.o. poskytovala žalovanému služby, za ktoré
mu boli vystavené faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené. Spoločnosť 02 Slovakia,
s.r.o. predmetnú pohľadávku vo výške 563,28 eura postúpila na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného
prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, ku ktorej
však k uhradeniu zo strany žalovaného nedošlo.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v
plnom rozsahu. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk ani po vykonaných
šetreniach. Žalobca navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 1, 3 zákona č. 307/2016 Z. z.
Platobný rozkaz sa tým zrušil zo zákona a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra (§ 10 ods. 3
zákona č. 307/2016 Z. z.).
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej
žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP nevyjadril. Súd vykonal
všetky potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného, avšak napriek tejto skutočnosti sa
pobyt žalovaného nepodarilo zistiť.
4. Súd výzvou zo dňa 24.03.2023 vyzval žalobcu, aby purekázal, že výzva jeho právneho predchodcu
zo dňa 04.11.2021, ktorej súčasťou bola aj kvalifikovaná výzva podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z. z. sa mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného.5. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že doručovanie bolo upravované v bode 17.1 písm a) a 17.2 VOP.
Výzva bola doručovaná obyčajnou formou v súlade s postupom uvedeným vo VOP.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednávanie vykonal v neprítomnosti
strán sporu podľa § 180 CSP, pretože na takýto postup mal splnené procesné podmienky. Žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu
ospravedlnil a požiadal, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný, ktorý mal predvolanie na
pojednávanie vykázané postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, svoju neúčasť neospravednil, nežiadal o
odročenie pojednávania.
7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, pričom vychádzal z dôkazov,
ktoré predložil, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:
8.Zozmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebuzatvorenejpodľazákonač.351/2011Z.z.oelektronických
komunikáciách, súd zistil, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o.,
uzavrela so žalovaným dňa 24.07.2020 zmluvu, ktorou sa zaviazala vykonať aktiváciu SIM karty do
30 dní a poskytovať mu elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete a
žalovaný sa zaviazal platiť cenu a poplatky v zmysle zmluvy a cenníka.
9. Na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu -
spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o a žalovaným dňa 24.07.2020, sa spoločnosť zaviazala odpredať
žalovanémumobilnézariadeniaSamsungGalaxyA71,ktoréhokúpnucenusažalovanýzaviazalzaplatiť
podľa splátkového kalendára v 24 splátkach po 24 eur.
10. Spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o vystavila žalovanému faktúry, a to faktúru č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou dňa 28.09.2020, znejúcu na sumu 46 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa
27.11.2020, znejúcu na sumu 22 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 28.10.2020, znejúcu
na sumu 69,82 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 28.08.2020, znejúcu na sumu 12,46
eura, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 28.12.2020, znejúcu na sumu 462 eur.
11. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. listom nazvaným ako pokus o zmier zo dňa 14.10.2020 vyzvala
žalovaného na okamžitú úhradu sumy 128,28 eura. V prípade neuhradenia uvedenej sumy ho
upozornila, že pristúpi bez ďalšieho upozornenia k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.
12.SpoločnosťO2Slovakia,s.r.o.,dňa15.10.2020odstúpilaod zmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,
a vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu sumy 58,46 eura. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
ukončili odstúpením ku dňu 14.11.2020.
13. Z predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o., zo dňa
24.11.2020 rezultovalo, že ku dňu jej vyhotovenia evidovala voči žalovanému nedoplatok vo výške
140,28 eura, zároveň ho požiadala o úhradu na bankový účet špecifikovaný v upomienke.
14.Výzvounaúhraduzodňa04.11.2021spoločnosťO2Slovakia,s.r.o.,vyzvalažalovaného,abyuhradil
dlžnú sumu 602,28 eura, pretože doba jeho omeškania s plnením peňažného záväzku presiahla 90 dní.
Zároveň ho upozornila na možnosť postúpenia pohľadávky v súlade s § 43 ods. 13 zákona č, 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách inej osobe aj bez jeho súhlasu.
15. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 351/2011 Z. z.) zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú
zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
16. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.17. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., ak je napriek písomnej výzve podniku účastník
nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže
podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou
zmluvou inej osobe, aj bez súhlasú účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť , ak účastník ešte
pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o
záväzkovom vzťahu, na korého základe vznikla postúpená pohľadávka.
18. Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, konania začaté a
právoplatne neskončené pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do
dňa účinnosti tohto zákona; ustanovenie § 125 ods. 3 sa použije aj na konania začaté pred dňom
účinnosti tohto zákona.
19. Podľa § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek
písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho
peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik
nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.
21. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastnící môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobine
upravená, nesmie však odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
25. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
26. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaný uzavreli
dňa 24.07.2020 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
odpredaj mobilného zariadenia Samsung Galaxy A71. Predmetnú zmluvu uzavretú medzi stranami
sporu súd považoval za zmluvu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v čase
jej uzavretia) s tým, že s poukazom na predmet činnosti právneho predchodcu žalobcu, ide súčasne
aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o.
(ako právny predchodca žalobcu) vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neuhradil žalobcovi, respektíve
jeho právnemu predchodcovi úhradu za telekomuničné služby a úhradu splátok titulom kúpy mobilného
zariadenia.27. Súd v prvom rade rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože túto
je povinný skúmať súd z úradnej povinnosti, aj keď to strana konania nenamieta. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že
ju žiaden z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sasňouvkonanínezaoberal.Tým,žeprvostupňovýsúdrozhodolvprospechžalobcu,ktorémuprávona
náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
predmetnej žaloby voči žalovanému, u korého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“
28. Súd sa v predmetnom konaní primárne zaoberal tým, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia
v spore, to znamená či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky, pretože zákon č. 351/2011
Z.z. nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidla pri postúpení pohľadávok.
Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona
č. 351/2011 Z.z. (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorých v splnenie v spore preukazuje
žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom,
ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného - spoločnosti 02 Slovakia, s.r.o.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysly § 43 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. je iba pohľadávka,
ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník
nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy
môžepodnikpostúpiťsvojupeňažnúpohľadávkuzodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzkupísomnou
zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z.z. , pri porušení ktorých právny úkon postúpenia
pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
29. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, čo
odôvoduje nasledovne. V konaní síce bola preukázaná existencia písomnej výzvy podľa § 43 ods. 13
zákona o elektronických komunikáciach (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorá je súčasťou
listiny nazvanej ako „výzva na úhradu“ zo dňa 04.11.2021, avšak nebolo preukázané, že žalovanému sa
dostala takáto výzva do dispozičnej sféry a teda sa s ňou mohol oboznámiť. Pretože žalobca nepredložil
k uvedenej výzve doručenku, súd ho vyzval, aby predložil doklad preukazujúci doručenie takejto výzvy,
respektíve, že sa mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že
predmetná výzva bola odoslaná obyčajnou formou v súlade s bodom 17.1 a 17.2 VOP, tvrdiac, že toto
tvrdenie je nesporné.
30. Súd ku skutkovému tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého odoslanie výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona o
elektronických komunikáciách (teraz § 86 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách), sa považuje
za nesporné skutkové tvrdenie uvádza nasledovné. V danom prípade nie je možné vychádzať z toho,
že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, a preto ostali nesporné a preto by mal súd žalobe
automatickyvyhovieť.Ajnapriektomu,žeplatnosťpostúpeniapohľadávkynebolažalovanýmnamietaná
(žalobca ani nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok) v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v
zmysle § 295 CSP, pričom súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takýmto dôkazom, ktorý si súd vyžiadal od žalobcu, bol
dôkaz o tom, že sa výzva podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z.
z. (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorá bola súčasťou listiny nazvanej ako „výzva na
úhradu“ zo dňa 04.11.2021 mohla dostať do sféry dispozície žalovaného. Ani pri pasivite žalovaného
nie je možné vychádzať z nepopretia skutkového tvrdenia, pretože v spotrebiteľských sporoch je súd v
zmysle § 290 a nasl. CSP povinný na ochranu spotrebiteľa prihliadať ex offo. Súd pritom poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017-194 zo dňa 30.04.2018, v obdobnej veci ako je
tu prejednávaná, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou slabšej strany sporu v zmysle ustanovení § 290
a nasl. CSP, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie
aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia § 300 CSP platí,
že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie jeustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú len
„primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“
sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151
ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na
charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu,
nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí,
ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia
žalobcupreukázané,nakoľkovtýchtosporochjesúdvzmysleust.§290anasl.CSPpovinnýnaochranu
takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo. Okrem toho, súd je vždy z úradnej povinnosti povinný skúmať
vecnú legitimáciu, a to aj napriek tomu, ak to žiadna zo sporových strán nenamieta.
31. Vzhľadom na uvedené, súd následne vyhodnocoval, či doručovanie takejto výzvy podľa VOP
neodporuje zákonu. V bode 17.1 a 17.2 VOP, ktoré žalobca predložil je upravené doručovanie
písomností účastníkovi. V zmysle bodu 17.1 písm. a) poskytovateľ je oprávnený oznamovať
skutočnosti, zasielať výzvy, záväzné pokyny a činiť ďalšie úkony doručením písomnosti osobne
alebo prostredníctvom subjektu povereného doručovaním (pošta), b) doručením prostredníctvom
elektronických komunikačných prostriedkov podľa čl. 17.5. V zmysle bodu 17.2 sa za doručenie
prostredníctvom subjektu povereného doručovaním sa považuje obyčajné doručenie písomnosti,
doporučené doručenie písomnosti alebo doporučené doručenie písomnosti s doručenkou. Písomnosť
sa považuje za doručenú dňom, keď Účastník alebo iná dospelá osoba bývajúca v tom istom byte,
alebo v tom istom dome, alebo zamestnaná na tom istom pracovisku písomnosť prevezme. Ak nemožno
písomnosť doručiť takýmto spôsobom, uloží sa u subjektu povereného doručovaním a Účastník sa
vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom,
keď bola uložená, aj keď sa Účastník o uložení nedozvedel. Podľa názoru súdu, v prvom rade je
potrebné poznamenať, že takto dojednaná fikcia doručenia obsiahnutá v bode 17.2 je v rozpore so
zákonom, konkrétne ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z povahy ustanovenia § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú
dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto
ustanovenímtotižzabezpečujespravodlivévyvažovaniezáujmovzmluvnýchstrán.Adresátoviprávneho
úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného
právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené.
32. Ďalej súd uvádza, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že splnenie zákonnej podmienky pre
platné postúpenie pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je naplnené aj odoslaním
takejto výzvy podľa bodu 17.1 a 17.2 VOP, súd sa s takýmtom názorom nestotožňuje. Podľa judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu,
že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania
bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich
účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného
práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych
vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou
osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosťspoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa
adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného
vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020).
33. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky
podnikom (ktorú skutočnosť ani žalobca nepreukázal) na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie
v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným
právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavnéhosúdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že: „Pasivita žalovaného
v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného
súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.
34. Zo všetkých, vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože neboli
kumulatívne splnené podmienky podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, a síce
nebolo preukázané, žeby sa výzva podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciach dostala
do sféry dispozície žalovaného, pretože žalobca nepreukázal (takúto skutočnosť nepreukázal ani po
výzve súdu, keď nepredložil žiadnu doručenku, respektíve poštový podací hárok.).
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal a to z
dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy konania preukázateľne nezvnikli. Zároveň súd nevzhliadol žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadený
súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.