Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/159/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225372
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7117225372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov v 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,
C., B. XX, 2. rade D. B., nar.XX.XX.XXXX, C., B. XX, proti žalovaným v 1. rade E. F. (predtým G.), nar.
XX.X.XXXX, C., H. X, zastúpená: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., Košice, Jazmínová 1,
IČO: 52 280 799, 2. rade I. E., nar. XX.X.XXXX, C., J. K. XX, zastúpený: JUDr. Rolandom Kovácsom,
advokátom, Košice, Mäsiarska 30, 3. rade E. C. L., notárka, Notársky úrad C., C. XX, zastúpená:
Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., Košice, Jazmínová 1, IČO: 52 280 799, 4. HM REAL
TREND s.r.o., Košice, Trieda KVP 1, IČO: 46 823 794, zastúpený: Mgr. Tomášom Hôrom, advokátom,

Košice, Trieda KVP 1, v konaní o určenie práva nájmu k bytu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
24C/43/2017-429 z 21.9.2021, Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Žalovaným v 1. a 4. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v 1.
a 2. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta
a II. žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade

v rozsahu 100%.

2.1.Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobcovia sa podaním zo 6.12.2017 domáhali na jednej strane
proti žalovanej E. G. a na druhej strane aj voči I. E. a F. G. určenia, že ich nájomný vzťah k bytu nezanikol
a žalobca v 2. rade je doposiaľ nájomcom bytu.
2.2.Žalobcovia podaním v spojení s doplnením podaním z 8.2.2018 žiadali, aby súd vo veci samej
rozhodol tak, že „určuje, že žalobcovia, ktorým bol na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene

bytov z 3.6.1980 a zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu pridelený trojizbový byt na G. M. XX/X
A. C., z dôvodu, že im bola odobratá možnosť poverenej zastupovaním riaditeľa BPMK B. K., aby byt bol
vrátený pôvodným nájomcom preto, že im bola odobratá možnosť si byt odkúpiť do svojho vlastníctva
a zároveň boli naplnené znaky skutkovej podstaty podvodu. Preto, ktorí sa na podvode podieľali a to
žalovaní a riaditeľka BPMK B. K. týmto svojim konaním nahradili žalobcom spôsobenú škodu za celé
obdobie“.
2.3.Súd osobitne poukázal na skutočnosť, že už v uznesení z 21.2.2018 vyzval žalobcov na späťvzatie

zjavne bezdôvodnej žaloby podľa § 138 CSP.
2.4.Žalobcovia podaním z 9.8.2018 upresnili petit žaloby tak, že navrhovali, aby súd určil, že žalobcovia
sú v podiele 1/1 od 9.6.1980 nájomcami bytu č.1 umiestneného na prízemí vo vchode č.XX na G. ulici
v C., ktorý je zapísaný na LV č.XXXXX okres C. I., N. C. - K., katastrálne územie Severné mesto a vpodiele 218/10000 nájomcami podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku, na
ktorom je postavená stavba súp. č. XXX na LV č. XXXXX okres C. I., N. C. - K., katastrálne územie K. F..
Žalobcovia navrhli, aby súd pripustil rozšírenie okruhu žalovaných, ktorých upresnili naposledy podaním

z 15.6.2020 a súčasne voči žalovanému I. F. G. - G. REAL TREND, C., G. X vzali žalobu späť.
2.5.Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, čo dôvodili nedostatkom naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení a namietali svoju pasívnu legitimáciu v spore.
2.6.Súd po vykonaní dokazovania zhrnul, že skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania a síce,
že žalobcovia boli spoločnými užívateľmi, resp. nájomcami predmetného bytu od roku 1980 až do

roku 1995, kedy na základe výmeny bytov sa mal stať nájomcom bytu žalovaný v 2. rade I. E., ktorý
21.10.1997 odkúpil byt od F. C. do svojho vlastníctva a v roku 1998 byt predal O. F.. Následne v roku
2003 a v roku 2017 došlo ešte k ďalším dvom prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu na
ďalšie osoby.
2.7.Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú spoločnými nájomcami predmetného bytu.
Určenie tohto práva sa domáhali za tej skutkovej situácie, kedy tento tzv. obecný byt v roku 1997 obec

(Mesto Košice) previedla do vlastníctva žalovanému v 2. rade I. E., ktorého evidovala ako výlučného
nájomcu bytu, pritom následne došlo k ďalším prevodom vlastníckeho práva na ďalšie fyzické osoby.
2.8.Žalobcovia tvrdili, že ich právo spoločného nájmu k predmetnému bytu nezaniklo, pretože dohoda o
výmene bytov bola uzatvorená podvodným spôsobom, teda neplatne.
2.9.Súdvecprávneposúdilpodľa§137CSPakonštatoval,žepodľapísm.c/žaloboumožnopožadovať,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
2.10.Naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté
dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku. Naopak,
naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným

právnym prostriedkom odstrániť. Primárnym dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol v predmetnej veci
je, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že sú nájomcami
predmetného bytu a to z dôvodu, že takéto určenie neovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému. Nad rámec uvedeného konštatoval, že právny záujem na tomto určení nie je daný, pretože
právo nájmu žalobcov, ktoré má byť podľa žaloby ohrozené alebo neisté, bolo dotknuté ďalšími právnymi

zmenami. Ako konštatoval, išlo o obecný byt, ktorý v roku 1997 obec (Mesto Košice) previedla do
vlastníctva žalovanému v 2. rade I. E. podľa z. č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, ktorého evidovala ako výlučného nájomcu bytu a následne došlo k ďalším trom prevodom
vlastníckeho práva na ďalšie fyzické osoby. V súčasnosti sú ako vlastníci predmetného bytu evidovaní
I. A. F. a C. O., ktorí nie sú v okruhu sporových strán označení ako žalovaní.

2.11.Žalobcovia tvrdili, že ich právo spoločného nájmu k predmetnému bytu nezaniklo, pretože dohoda o
výmene bytov s I. E. bola uzatvorená podvodným spôsobom, teda, neplatne a preto ďalšie právne úkony,
predmetom ktorých boli prevody vlastníctva k bytu, sú neplatné. Súd však pri tomto vymedzenom petite
žaloby a okruhu označených žalovaných nemohol vykonávať dokazovanie v merite veci a teda skúmať
platnosť tohto právneho úkonu, nakoľko práva k predmetnému bytu boli dotknuté ďalšími právnymi

zmenami, byt stratil charakter obecného bytu a stal sa predmetom prevodu vlastníctva na iné osoby.
2.12.Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sú po
procesnej stránke skutočnosti, že sporové strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem. Aplikujúc uvedené na predmetnú vec je možné konštatovať, že aj keby súd učinil
záver, že dohoda o výmene bytov je neplatná a teda žalobcovia nemohli stratiť postavenie spoločných

nájomcov bytu, rozsudok o určení, že sú spoločnými nájomcami bytu by nevyriešil právne postavenie
žalobcov a nevytvoril by pevný základ pre usporiadanie existujúcich vzťahov. Inak povedané, hoc by súd
žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia sú spoločnými nájomcami bytu, takýto rozsudok by nemal vplyv na
právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností, podľa ktorého sú vlastníkmi bytu tretie osoby. Kataster
nehnuteľností by vlastnícke právo týchto osôb nemohol vymazať. Medzi nedostatkom naliehavého

právneho záujmu je úzka súvislosť aj s nedostatkom vecnej legitimácie sporových strán.
2.13.Žalobcami označený okruh žalovaných nespĺňa podmienku danosti vecnej pasívnej legitimácie.
Medzi označenými žalovanými totiž absentuje subjekt prenajímateľa bytu, ktorý je jednou zo zmluvných
strán v rámci nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme a tí žalovaní, ktorých žalobcovia označili,
okrem žalovaného v 2. rade, ktorý bol účastníkom právneho úkonu výmeny bytov, zjavne nie sú

vecne pasívne legitimovaní, keďže neboli účastníkmi (zmluvnými stranami) tohto namietaného právneho
úkonu a dokonca ani účastníkmi ďalších nadväzujúcich právnych úkonov, ktorými došlo k prevodom
vlastníckeho práva k bytu. Napokon, medzi označenými žalovanými absentujú poslední, v katastri
nehnuteľností evidovaní vlastníci predmetného bytu.2.14.Sekundárnym dôvodom, že právo žalobcov, určenia ktorého sa domáhali na zamietnutie žaloby
bola aj skutočnosť, že toto právo je premlčané. Žalovaní v spore uplatnili námietku premlčania, ktorá
je dôvodná.

2.15.Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý uznesením 31.7.2009 1MCdo 8/2008
túto otázku riešil.
2.16.Konštatoval, že podľa § 100 ods. 1 OZ v nadväznosti na § 871 ods.1 OZ žalobcom vzniklo právo
spoločného osobného užívania k predmetnému bytu v roku 1980, ktoré trvalo aj k 1.1.1992 a v zmysle
prechodných ustanovení § 871 ods.1 OZ sa uvedeným dňom transformovalo na právo spoločného

nájmu, ktoré pretrvalo až do roku 1995, kedy sa mala uskutočniť výmena bytov.
2.17.Žalobcovia mohli svoje právo k nájmu k predmetnému bytu uplatniť už v roku 1995, kedy došlo
k uzavretiu dohody o výmene bytov. Trojročná premlčacia doba im teda začala plynúť v roku 1995 a
uplynula v roku 1998. Svoje právo žalobcovia uplatnili žalobou 6.12.2017, t.j. po 22 rokoch, dávno po
uplynutí premlčacej doby. Aj z uvedeného dôvodu, prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania, súd
žalobcom nemohol vyhovieť.

2.18.O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným priznal proti
neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia a to voči uzneseniu Okresného súdu Košice
I sp.zn. 24C/43/2017 z 21.9.2021, citujúc § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a konštatovali, že súd

nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázali na § 241 ods.1 (zrejme OSP) a tvrdili, že
príslušnosť v danom spore je daná podľa § 87 písm. b/ OSP.
3.2.Podaním odvolania proti rozsudku okresného súdu v zmysle § 16 z. č. 514/2003 Z.z. z 21.9.2021
sp.zn. 24C/43/2017 spôsobenej škody a to dôkazmi, ktorými je preukázaný trestný čin podvodu, ktorý

sudkyňa Okresného súdu Košice I tieto opomenula a nevzala na vedomie, týmto nezákonným úradným
postupom porušením ľudských práv a Ústavy SR.
3.3.Ďalej poukázali na § 197 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku a oznámenie Okresnej prokuratúry 1Pn
789/16/8802-6 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods.1
písm. a/ D. B. a A. B., obaja z Košíc na neznámeho páchateľa, ktorý mal bez ich súhlasu uskutočniť

výmenu 3-izbového bytu na prízemí v C. na ulici G. č. XX/X, ktorý nadobudli do užívania 9.6.1980.
Uvedený byt bez súhlasu a bez vedomia oznamovateľov dali do užívania tretím osobám, pričom na
základe tohto konania prišli oznamovatelia ako nájomcovia o 3-izbový byt na G. H. XX/X, mestskej
časti C. 22.3.1995 bez ich vedomia a súhlasu o dohode o výmene bytov medzi manželmi D. B. a A. B.
medzi I. E. za 1-izbový družstevný byt na G. H. XX na KVP. B. J. G. XX v roku 1997 odkúpil do svojho

výlučného vlastníctva a potom ho ďalej predal, a to aj napriek tomu, že oznamovatelia nikdy žiadnu
dohodu o výmene bytov s I. E. nepodpísali, čím mali byť poškodené práva oznamovateľov ako nájomcov
bytu. Uviedli, že podali trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Košice I, ktorá dôvodí v podstate
rovnaké skutočnosti, ako v rámci trestného oznámenia popisovali stav transakcie ohľadom spornej
bytovej jednotky a uviedli, že došlo k premlčaniu trestného stíhania, to sa nevzťahuje „na vlastnícke

právo podľa Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je nepremlčateľné“ a poukázali na § 67 ods.2 Trestného
zákona. Uviedli, že žalovaná a klame a zavádza súd, keď tvrdí, že žalobcovia sa nezdržiavali mimo
republiku a nepracovali v cudzine, pracovne zo súdneho spisu 18C/1058/97 Okresného súdu Košice II,
že počas niekoľkých rokov sa nezdržiavali obaja na mieste bydliska. Je potvrdené aj v súdnom spise
Okresného súdu Košice II, ktorý vznikol pri užívaní bytu na Hlinkovej za nezaplatenie nedoplatkov

za roky 2004 až 2005. Bytový podnik za užívanie médií, ktoré museli vyplatiť za žalovanú E. G. (F.),
ktorá nechala byt užívať I. E. bez povolenia a vedomia nájomcov. Dôkaz zápisnica z pojednávania
19C/1155/02. K námietke právneho zástupcu žalovaných, že od 1.1.1995 do 21.3. žalovaní byt užívali
len do septembra 1995 a potom žalovaní byt neužívali. Táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie vo
veci a vyplýva z toho, že žalovaní nechali užívať byt iným osobám, keďže v zmysle nájomnej zmluvy

boli nájomcami žalovaní a písomná výpoveď zo strany žalobcu žalovaným nebola daná a ani neuplynula
lehota nájomnej zmluvy. V opačnom prípade žiadal Bytový podnik Mesta Košice, aby žalovaní predložili
záznam o odovzdaní bytu na G. XX Bytovému podniku mesta Košice.
3.4.Ďalší právny úkon, ktorý je absolútne neplatným, nemôže byť právnym úkonom v reťazci právnych
úkonov na seba nadväzujúcich právne uznaným právnym úkonom ako podkladom pre vlastníctvo k bytu

pôvodne prideleného obom žalobcom. Ide o reťaz nezákonných prevodov a scudzení práv k bytu, o
ktorý pripravili nelegálne nadobudnutý byt žalobcov.
3.5.Vykonaný podvod mala žalovaná dobre premyslený už na samom začiatku, keď uskutočňovala
hneď ako sa nasťahovala do 3-izbového bytu žalobcov na G. H. XX/X C.. O tom, že sa žalobcovianenachádzajú na Slovensku vedela, túto skutočnosť ešte raz preverila a nechala si ju druhou osobou
overiť.
3.6.Úkony rozsiahleho podvodu ohľadne výmeny bytov a predaja bytu bol vykonaný na vystavenú

rozsiahlu plnú moc na realitného makléra I. F. G., ktorá bola overená notárkou E. C. L. v kancelárii
na ulici C. XX bez prítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade. Na žiadosť žalobcov v 1. a 2. rade notárku E.
C. L. o nazretie do knihy podpisov ako účastníkov súdneho konania, no táto možnosť zo zákona bola
zamietnutá notárkou, ktorá nedovolila sa im nazrieť do knihy podpisov, si ju pritisla k sebe.
3.7.Vykonaním posudkov podpisov a porovnaním podpisov na plnej moci je vidieť voľným okom, že

podpisy nachádzajúce sa na plnej moci vystavenou notárkou E. C. L. nie sú žalobcov v 1. a 2. rade. Na
základe vystavenej a overenej plnej moci notárkou E. C. L. v prospech realitného makléra I. F. G., ktorú
žalobcovia v 1. a 2. rade nepodpisovali, lebo neboli prítomní na Slovensku. Týmto došlo notárkou E. C.
L. k spáchaniu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a zo spáchania a napomáhania
závažného trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu podvodu.
3.8.I. F. G. na základe vystavenej plnej moci požiadal v ich mene o súhlas na výmenu 3-izbového bytu

žalobcov v 1. a 2. rade Severné mesto za 1-izbový družstevný byt na G. H. XX/X, 2. poschodie na
sídlisku KVP, ktorý vlastnil I. E. na základe súhlasu MÚ Severné mesto, Bytový podnik vydal súhlas
a povolil výmenu bytov 22.3.1995 na základe súhlasu k dohode o výmene bytov medzi žalobcami v 1.
a 2. rade a I. E.. Tvrdenie žalovanej, ktorá tvrdí, že žalobcovia v 1. a 2. rade dobrovoľne previedli výmenu
trojizbového bytu na G. XX/X, K. F. C. na I. E., o ktorej nemali žiadnu vedomosť o tom, že obýva a užíva

ich 3-izbový byt na G. XX, ktorý mala dočasne užívať E. G.. Tvrdenie I. E., že on nemenil 1-izbový byt
aj s doplatkom so žalobcami v 1. a 2. rade, ale s majiteľkou E. G. B. J. G., K. F., C..
3.9.Vystavenou plnou mocou na I. F. G., ktorý 3-izbový byt žalobcu v 1. a 2. rade na G. XX/X, K. F. C.
previedol na I. E., ktorý dohodnutý doplatok vyplatil E. G.. Touto transakciou podvodne skončil, naďalej
sa riešilo bývanie p. G..

3.10.1-izbový byt na sídlisku KVP bol predaný bez vedomia žalobcov v 1. a 2. rade I. F. G. P. G., bytom
Q. XX, C. v prospech žalovanej E. G., ktorá celý tento podvod naplánovala. Pri výmene 3-izbového bytu
za 1-izbový byt kúpila byt na B. M. E. F., ktorý jej dohodil I. F. G..
3.11.Nazákladeplnejmocibolspáchanýtrestnýčinpodvodunažalobcov1.,2.rade,ktoríbolipodvodom
pripravení o 2-izbový byt na G. XX/X K. F. C., na vystavenú plnú moc a tým spojené aj právne úkony

na preberanie všetkých písomností žalobcov v 1. a 2. rade na vystavenú plnú moc notárkou E. C. L.
bez prítomnosti pri overovaní podpisov žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí pri vystavení plnej moci neboli
prítomní. Žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s návrhom sudkyne, aby do konania vstúpila namiesto I.
F. G. spoločnosť HM REAL TREND, s.r.o., KVP 1.
3.12.Naďalej trvajú na uvedenom okruhu žalovaných a nesúhlasia, aby bolo uznesením 24C/43/2017

sudkyňou Okresného súdu Košice I zastavené vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným I. F. G. konanie,
a to z dôvodov, že všetky podvodné prevody boli vykonané vystavenou plnou mocou na I. F. G., ktorý
žalobcu v 1. a 2. rade podvodom obral o 3-izbový byt na G. XX, K. F., C..
3.13.Ďalej odvolatelia citovali § 341 ods. 1 (zrejme OSP), § 87 písm. b) OSP, článok 3 ods. 1 CSP, §
1, § 2, § 3, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 OSP, § 73h, § 221 ods. 1, 4 písm. a), § 253 ods. 1

zrejme Trestného zákona, § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. a), b), § 2 ods. 1, § 36 ods. 1, §
39 ods. 4, § 40, § 4 ods. 2, 3, 4 z.č. 232/1992 Zb. (Notársky poriadok) a usúdili, že podľa vyjadrenia
notárky spolupráca notárky trvá už dlhšiu dobu ako oslovovala realitného makléra krstným menom, že
táto spolupráca nebola len v ich prípade, takých prípadov notárka a majiteľ realitnej kancelárie I. F. G.
bolo spáchaných na občanov vo viacerých prípadoch.

3.14.Ďalej citovali znenie § 41 ods.2 OSP a § 73e, § 221 ods.1,4 písm. a) a navrhli, aby krajský súd
rozhodol, že 1. Určuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podiele 1/1 od 9.6.1980 nájomcami bytu na G. XX/
X, C., K. F. C., Zapísaný úradom geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností Slovenskej republiky
na TV č. 12971 pre okres C. I., N. C. K. C. územie - K. F. C. a sú podiele 218/10000 nájomcami podiele
na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku, na ktorom je postavená stavba označená

na LV č. XXXXX pre okres Košice I, obec C., K. F. súp. č. XXX a 2. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom
spôsobenú škodu, ktorá bola spôsobená BPMK nedoplatok na médiách, ktoré vznikli pri užívaní bytu E.
G. (F.), ktorú žalobcovia vyrovnalo BPMK.

4.1.Kodvolaniužalobcovsavyjadrilžalovanýv2.rade(č.l.457),ktorýkonštatoval,žerozsudokpovažuje

za správny a zákonný, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
4.2.Na základe skutkových a právnych okolností bol súd povinný žalobu zamietnuť a navrhol, aby
odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte vyjadrenia a síce, aby potvrdil rozsudok súdu
a aby mu priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.5.1.Kodvolaniusavyjadriliajžalovanáv1.a3.rade(č.l.475-477),ktoréodvolanímnapadnutýrozsudok
považujú za vecne a právne správny, trvajú na tom, čo uviedli vo svojich doterajších vyjadreniach

a k predmetnej žalobe, ako aj k nasledujúcim podaniam žalobcov v tejto veci.
5.2.Žalovanáv1.rade,akoajžalovanáv3.radeuvádzajú,žetak,akodoterajšiepodaniažalobcov,takaj
toto odvolanie považujú za nejasné, neurčité, nezrozumiteľné, obsahujúce absurdné právne konštrukcie
a výklady, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku platnom v súčasnosti a ani nikdy v minulosti a ani vo
vykonanom dokazovaní, že obsahuje už prezentované alebo nové tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom

nepreukazujú relevantnými dôkazmi.
5.3.Žalované poukazujú na to, že žalobcovia neakceptovateľným spôsobom prepájajú trestné právo
a civilné právo a to samozrejme účelovo a bez náležitého právneho vedomia.
5.4.Rovnako obe tieto žalované uvádzajú, že trvajú na všetkých svojich doterajších prednesoch
a podaniach produkovaných v tomto konaní.
5.5.Vzhľadom na skutočnosť, že ide o civilné konanie, tak z tohto dôvodu sa nebudú vyjadrovať k akýmsi

tvrdeniam smerujúcim k preukázaniu toho, čo malo údajne dôjsť k spáchaniu trestného činu. Žalovaná
v 3. rade aj napriek uvedenému zopakovala, že ona žiadnu plnú moc, kde by splnomocnitelia žalobcovia
a splnomocnení I. G. nevystavovala a ani nespisovala, ako to opakovane sa snažia klamlivo tvrdiť, a to
samozrejme navyše bez akéhokoľvek dôkazu.
5.6.Žalovaná v 3. rade uvádza, že ide o absolútne klamstvo, keď žalobcovia tvrdia, že ona s F. G. sa

pozná dlhšie, že s ním spolupracovala. Ide o účelový výmysel žalobcov.
5.7.Žalované v 1. a 3. rade na základe doteraz uvedeného odvolaciemu súd navrhli, aby odvolaním
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a právne správny a priznal im náhradu trov prvoinštančného,
ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6.1.K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 4. rade č.l. 481, ktorý nesúhlasí s odvolaním žalobcov
anapadnutýrozsudoknavrholpotvrdiťakovecnesprávnyauplatnilsináhradutrovodvolaciehokonania.
6.2.Stotožnil, sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako aj so skutočnosťou, že naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe nebol daný a rovnako s uplatnenou námietkou premlčania a premlčania
v otázke práva z nájmu.

7.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods.2 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle §
385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. e) a h) CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2
CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani
podané odvolanie.

8.1.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolatelia, presne nešpecifikujú

jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnili samostatne existenciu každého
uplatneného odvolacieho dôvodu.
8.2.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, žalobcovia uvádza len všeobecne a nie je zrejmé,
v čom uplatnená procesná vada má spočívať.
8.3.Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu, taký procesný postup

súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v
takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v
čom by takáto procesná vada mala spočívať a preto odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie
je daný. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne
posúdil.

8.4.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie. Žalobcovia v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať
pod uplatnený odvolací dôvod neuvádzajú, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

8.5.Žalobcoviavodvolaníneoznačujúžiadendôkaz,ktorýnavrhovaliužvkonanínasúdeprvejinštancie,
ale nebol vykonaný a tento bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo bol spôsobilý
preukázať právne významnú skutočnosť. Avšak iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy
účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Odvolací súdkonštatuje, že za daných okolností v prejednávanie veci nebolo potrebné vykonanie žiadnych ďalších
dôkazov, lebo ich vykonanie by bolo nehospodárne. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP
nie je daný.

8.6.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP, preto odvolací dôvod podľa § 365
ods.1 písm. f) CSP nie je daný.
8.7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený
skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia

súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a
účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím
dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým,
aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné. Žalobcovia žiadne
takéto dôkazy neoznačujú.

8.8.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.
8.9.Ani jeden zo žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

9.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.

10.Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vychádzajú z početnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR napr. ZSP 78/2006, (Výber rozhodnutí NS SR) V 15/1987.

11.1.Žalobcovia v podanom odvolaní neuvádzajú žiadne také skutočnosti, ktoré by boli právne
relevantnévprejednávanejveciapretoodvolacísúdsakuvádzanýmtvrdeniamnepovažujezapotrebné
sa vyjadriť.
11.2.Žalobcami podané odvolanie je nesúrodé a chaotické, keď žalobcovia aplikujú resp. citujú súčasne

CSP a OSP, a uvedené prelínajú Trestným zákonom.
11.3.Vzhľadom na skutočnosť, že ide o civilné konanie, v tomto konaní nemožno riešiť, či došlo alebo
nedošlo k spáchaniu trestného činu. V prípade, ak sa žalobcovia domnievali, že konaním žalovaných
bol spáchaný nejaký trestný čin alebo priestupok mali toto v danom čase riešiť pred orgánmi činnými
v trestnom konaní.

12.1.Záverom odvolací súd konštatuje, že v celom rozsahu zdieľa aj závery prvoinštančného súdu
týkajúce sa premlčania daného nároku žalobcov uvedené v bodoch 51. až 55. odôvodnenia.
12.2.Žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Uvedené tvrdenie
je pravdivé, ale žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhajú určenia vlastníckeho práva, ktoré im ani nikdy

nesvedčalo, ale určenia nájomného vzťahu, ktorý sa premlčuje tak ako to správne uviedol prvoinštančný
súd.

13.1.Podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania a to podľa § 255 ods.1 CSP.

13.2.V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní 1., 2., 3. a 4. rade, preto bol im priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti neúspešným žalobcom.

14. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.