Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122011340
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122011340.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozef Janík a sudcov JUDr. Milana
Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale
bytom E., F. XX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,
na neverejnom zasadnutí dňa 13.07.2023 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 26. apríla 2023, sp. zn. 6Pp/64/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. apríla 2023, sp. zn. 6Pp/64/2023, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/146/2017 zo dňa 04.05.2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/64/2018 zo dňa 19.07.2018, a rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 1T/26/2017 zo dňa 27.04.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 1T/26/2017 zo dňa 15.01.2019 (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia).

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote prokurátor
sťažnosť.

Prokurátor podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Dôvodom podania sťažnosti je predpoklad, že u odsúdeného A. B. v zmysle § 66
ods. 1 Trestného zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca

v zákonnej požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti.

Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že u odsúdeného A. B. sa nejedná o osobu, ktorá by prvýkrát
spáchala trestnú činnosť. Odsúdený bol v minulosti 3x súdne trestaný a momentálne vykonáva dva
postupne uložené tresty odňatia slobody. Je možné konštatovať, že ani predchádzajúce odsúdenia
u menovaného neviedli k náprava a k tomu, aby viedol riadny život a už sa trestnej činnosti nedopustil.

Uvedená recidíva A. B. svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti
viedol riadny život, preto je potrebné, aby uložený trest vykonal v uloženom rozsahu.Páchanie trestnej činnosti vzhľadom na vyššie uvedené nie je u odsúdeného A. B. iba ojedinelým
jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale zjavne v jeho prípade možno vypozorovať

jednoznačné sklony k jej páchaniu. Pokiaľ je odsúdený už opakovane súdne trestaný, je možno vyvodiť,
že predchádzajúce tresty a odsúdenia u neho neviedli k náprave.

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba v tom, že odsúdený bude za dobré správanie,
resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky

prepustenýnaslobodu,posplneníformálnejpodmienkystanovenejzákonom,teda pouplynutízákonom
ustanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu.

Zároveň poukazujem na to, že A. B. bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172ods.1písm.c),d),ods.2písm.c)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.j)Trestnéhozákona.

Jedná sa teda o mimoriadne závažnú trestnú činnosť, pričom odsúdený bol zaradený do stredného
stupňa stráženia. Tu si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že drogovej trestnej činnosti sa odsúdený
dopustil už druhýkrát.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel

trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život
a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom k predchádzajúcej
kriminálnej minulosti a drogovej trestnej činnosti odsúdeného A. B. nie je možné očakávať.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného A. B. vykonávaný

trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho
odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného
odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom
prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia skúšobnej doby
nemožno preto vyhodnotiť ako vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného A. B. naopak mala do popredia vystúpiť
represívna zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, a ktorý by
mal byť v tomto prípade uplatnený v celom jeho rozsahu. Odsúdený by mal byť v prvom rade zaradený
do minimálneho stupňa stráženia, aby v ústave s otvoreným režimom preukázal, že vie viesť riadny život

a bude sa riadne správať.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň podľa § 66 ods.
1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Trestného zákona návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie ako

nedôvodný zamietol.“

K sťažnosti prokurátora sa odsúdený do konania neverejného zasadnutia krajského súdu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí 13. júla 2023 podľa § 192 ods.

1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im
predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie
je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil

v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je

napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa § 1 písm.
a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri

jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky
zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods.

2 Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti z výmery uložených vykonávaných trestov odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky, spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené
skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,

že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát vo výkone trestu, hoci v strednom stupni stráženia, je
nielen na požadovanej úrovni, ale neustále u neho dochádza len k pozitívnemu progresu, za čo mu bolo
udelených doposiaľ 13 disciplinárnych odmien. Z týchto dôvodov sa krajský súd sa stotožnil s názorom
okresného súdu, podľa ktorého v správaní odsúdeného vo výkone trestu (i keď so stredným stupňomstráženia) došlo k výraznému zlepšeniu, čoho prejavom je aktívne plnenie stanoveného programu
zaobchádzania vo všetkých bodoch. Z hodnotenia ústavu pritom nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové
konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné

prepustenie. Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo
výkone trestov odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť

riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona, aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd
konštatuje, že odsúdený má v odpise z registra trestov evidované síce 3 záznamy, avšak v jednom
prípade sa na odsúdeného hľadí , ako keby nebol odsúdený a zvyšné dva záznamy sa týkajú jeho
odsúdenia, za ktoré súčasne vykonáva tresty odňatia slobody. Odsúdený si podľa hodnotenia ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Ilave počas výkonu trestu uvedomil negatívne následky spáchania
obzvlášť závažného drogového trestného činu, čím dospel nielen ku kritickému postoju k spáchanej

trestnej činnosti, ale aj vytvoreniu si predpokladov pre riadne vedenie života po ukončení výkonu trestu
odňatiaslobody.Krajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsazaoberalskutočnosťamisvedčiacimitak
v prospech, ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel od prokurátora, ktorý poukázal len na negatívne
poznatky súvisiace s osobou odsúdeného. V tomto smere okresný súd súčasne zrozumiteľne vysvetlil,
prečo ho tieto skutočnosti neviedli k záveru o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti

povedie riadny život. Pokiaľ prokurátor poukazuje vo svojich námietkach na zaradenie odsúdeného
v ústave so stredným stupňom stráženia, krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, pričom
dodáva, že zákon umožňuje podmienečné prepustenie odsúdeného bez ohľadu na stupeň stráženia,
pokiaľ výchovný účel u odsúdeného bol naplnený a dostatočne preukazuje splnenie materiálnych
podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Rovnako nemožno opomenúť ani skutočnosť, že

hoci odsúdený počas predmetného výkonu trestu neabsolvoval uloženú ochrannú protitoxikomanickú
liečbu ambulantnou formou, preukázateľne má však o ňu záujem, pričom si treba uvedomiť, že jej výkon
v podmienkach výkonu trestu nie je závislý od jeho vôle. Okresný súd tiež správne poukázal na to,
že zo spisu vyplývajú také skutočnosti, ktoré svedčia o pozitívnom nastavení odsúdeného k výkonu
ochranného liečenie po prepustení z výkonu trestu.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a na okresným súdom správne
preukázané polepšenie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života, k čomu má dopomôcť nielen
skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke, ale aj výkon uloženého ochranného dohľadu s uloženou

ochrannou protitoxikomanickou ambulantnou liečbou rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
sp. zn. 1T/146/2017 zo dňa 04.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
2To/64/2018 zo dňa 19.07.2018, ktoré súčasne a vzájomne by mali efektívne eliminovať možné rizikové
faktory u odsúdeného.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je
dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.