Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 21, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010856
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123010856.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 02.06.2023, č. k. 28PP/26/2023-38, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.08.2023
v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo dňa 02.06.2023, č. k. 28PP/26/2023-38,
podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. o podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýrozsudkomOkresnéhosúduDunajská
Streda zo dňa 12.09.2018, sp. zn. 1T/76/2017.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak ani jedna
materiálna podmienka.

Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku okresný súd uviedol, že na základe záverov plynúcich z

hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody dospel k záveru, že vo vzťahu k
odsúdenému nie je táto materiálna podmienka v dostatočnej miere splnená. Z hodnotiacej správy ústavu
vyplýva, že jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, a to v období 2019-2021, keď vykonával
trest odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, kde bol odsúdený premiestnený na vlastnú žiadosť. Jeho
správanie a vystupovanie v tomto ústave nebolo vždy na požadovanej úrovni, mal fyzický konflikt s iným
odsúdeným, vystriedal viaceré pracoviská, avšak z každého bol vyradený z dôvodu slabých pracovných

výkonov, disciplinárne odmenený tu nebol. Hoci bol počas celého výkonu trestu 3-krát disciplinárne
odmenený, bol počas výkonu trestu aj 1-krát disciplinárne potrestaný. Okrem toho podľa riaditeľa
ústavu odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Plnenie
si základných povinností vo výkone trestu je pritom nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie,
tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody. S poukazom na uvedené potom okresný súd
konštatoval, že správanie odsúdeného vo výkone trestu je skôr výrazom prispôsobenia sa samotnému

režimu výkonu trestu a nie prejavom jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia
sa. Odsúdený svojou vlastnou aktivitou, ktorú možno objektivizovať najmä cez disciplinárne odmeny a
dlhodobo stabilné dobré správanie (obzvlášť pri 12-krát súdne trestanom recidivistovi vykonávajúcom
v poradí ďalší trest odňatia slobody) nepreukázal polepšenie a skutočnú snahu po náprave. Nemožno
teda urobiť záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním v dostatočnej miere
preukázal polepšenie, ba práve naopak, uloženie disciplinárneho trestu (hoc už zahladeného) a slabé

pracovné výkony, svedčia o jeho nedostatočnej schopnosti dodržiavať pravidlá aj v prostredí ústavu a
nedostatočnej pripravenosti viesť riadny život na slobode.Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd uviedol, že odsúdený bol doposiaľ 12-krát súdne
trestaný za rôznorodú predovšetkým majetkovú kriminalitu. Odsúdený bol opakovane súdne trestaný

najmä za trestné činy krádeže podľa § 212 Trestného zákona, v tomto ohľade je teda špeciálnym
recidivistom. Vzhľadom na to, že odsúdený ani v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody
nepreukazuje svojim správaním skutočnú snahu o polepšenie, o to viac jeho zjavné kriminálne sklony
počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie
riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie,

ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny
život. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemali vplyv ani
opakované bezprostredné hrozby výkonu trestov odňatia slobody pri podmienečných odsúdeniach a ani
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Osoba odsúdeného podľa názoru okresného súdu nevytvára
reálne predpoklady na úvahu o tom, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody by viedla riadny život. V jeho prípade preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti

pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.

Nazáverokresnýsúduviedol,ževzhľadomnaspáchanútrestnúčinnosťmalzato,ženápravapáchateľa
a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu
odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by

nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, avšak odsúdený
zahlásil sťažnosť, ktorú ku dňu konania neverejného zasadnutia bližšie neodôvodnil.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave na podklade podaných sťažností podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal
sťažnosti, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči
rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej

lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného a nie
je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený už vykonal pomernú časť - dve tretiny – z trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený za zločin (v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku).

Okresný súd správne vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu nepreukazuje polepšenie
tak, aby bolo možné dospieť k záveru, že táto podmienka je splnená v zmysle § 66 ods. 1 Trestného
zákona. Vychádzajúc zo záverov hodnotenia riaditeľa ústavu a kriminálnej anamnézy odsúdeného je

krajský súd toho názoru, že odsúdený sa len formálne prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý záver mimo iné podporuje aj resocializačná prognóza, ktorá sa u odsúdeného z hľadiska
hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd správne a v súlade so zákonom

dospel k záveru o tom, že žiadna z objektívne zistiteľných skutočností nedáva dostatočné záruky na
to, že v prípade prepustenia na slobodu odsúdený bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so
zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov
zaznamenaných celkom 12 odsúdení a bol už aj vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva,že odsúdený už v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy
bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti. Krajský súd zdôrazňuje,
že odsúdený sa trestnej činnosti dopúšťal opakovane a to za účelom získania finančného prospechu,

doposiaľ nebol riadne zamestnaný, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania
a je mu venovaný individuálny prístup, pričom z postoja odsúdeného nevyplýva ako sa chce na slobode
živiť, keď na verejnom zasadnutí uviedol len, že chce byť so svojou rodinou.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí

v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne
podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň
je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nespĺňa obe materiálne podmienky
vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom
rozhodol, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.