Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6P/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623200868
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7623200868.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, E. F. G. a otca H. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, F. D., v konaní na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/ 15 /2016-55 zo dňa 3.11.2016 v časti
vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX tak, že je povinný prispievať na výživu
maloletej A. sumou vo výške 220 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred počnúc od 20.2.2023 opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 20.2.2023 do 31.07.2023 vo výške 638.57 eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 20.2.2023 na Okresnom súde Spišská Nová Ves návrh na zvýšenie

výživného zo strany otca. V návrhu uviedla, že jej mesačný príjem jej vo výške 800 eur s bonusom, žije
s partnerom, s ktorým ma spoločné dieťa, ktoré navštevuje 2. ročník základnej školy. Otec prispieva na
výživu mal. A. od roku 2016 výživné vo výške 100 eur. Keďže maloletá od septembra 2023 nastupuje na
strednú školu a za posledných 7 rokov sa u maloletej zmenili pomery, narástli náklady na stravu, odev,
obuv, vzdelanie, hygienu a kozmetiku bola nútená podať návrh na zvýšenie výživného na sumu 325 eur
mesačne. Mesačné výdavky navrhovateľka vyčíslila na sumu 584,75 eur (strava škola 46 eur, strava
200 eur, hygiena 50 eur, šport 20 eur, kultúrne podujatia a voľný čas 75 eur, platba za byt 78,75 eur,

inkaso 55 eur, mobil 10 eur, vreckové 50) a ročné výdavky vo výške 694 eur (ošatenie 150 eur, obuv
150 eur, pomôcky do školy 200 eur, ZRPŠ 14 eur, darčeky na meniny, narodeniny, Vianoce 180 eur).

2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

3. Navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom návrhu na zvýšenie výživného minimálne na sumu

200 eur mesačne. Uviedla, že otec prispel naposledy maloletej na hokejovú pernamentku vo výške 130
eur, nakoľko navštevuje hokejové zápasy. Maloletá sa nezúčastňuje žiadnych krúžkov. Otec jej prispieva
mimo výživného na narodeniny a Vianoce, ale len posledné 2 roky. Taktiež nevedela uviesť zvýšené
náklady spojené s nástupom na strednú školu.4.OtecmaloletejA.napojednávaníuviedol,žeod8.7.2023jenanezamestnaný,keďžeukončilpracovný
pomer dohodou a momentálne je na úrade práce. Požiadal o podporu v nezamestnanosti, ale nakoľko

ešte nemá všetky dokumenty z Nemecka nevie kedy mu ju priznajú a či vôbec nakoľko počas obdobia
Covidu, takúto podporu poberal. V súčasnosti býva u rodičov, nemá žiadne úspory a súhlasil by so
zvýšením výživného na sumu 120 eur. V závere uviedol, že s maloletou A. sa od roku 2016 stretáva
2 až 3 krát ročne, kedy ju zoberie na nákupy a minie takto cca 300 eur ročne a naposledy jej dal 100
eur na Vianoce.

5. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:

6. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5P/15/2016-55 zo dňa 3.11.2016,
právoplatným dňa 15.12.2016, vyplynulo, že otec mal. A. je povinný prispievať na jej výživu vo výške
100 eur mesačne od 1.9.2016.

7. Zo správ ÚPSVaR Spišská Nová Ves a záverečného prednesu, vyplynulo, že navrhovateľka
žije v spoločnej domácnosti v 3 izbovom byte s mal. A., jej partnerom a ich spoločným dieťaťom.
Navrhovateľka a jej partner sú zamestnaný. Maloletá A. má spoločnú izbu s jej bratom, so samostatným
kútikom, posteľou, písacím stolíkom, stoličkou, skriňou na oblečenie. Maloletá A. je žiačkou 9 ročníka

základnej školy a je prijatá na Strednú Hotelovú školu – odbor kuchár čašník. Nakoľko mal. A. dospieva
viac si potrpí na oblečenie, topánky, kozmetiku. Otec maloletej je od septembra 2021 zamestnaný
v Rakúsku v mäsopriemysle a jeho mesačný plat je cca 1427 eur. Jeho základné mesačné výdavky
sú ubytovanie 200 eur, strava 150 eur ako aj ďalšie. Podľa vyjadrenia otca zvýšenie výživného na 325
eur je pre neho likvidačné. Kolízny opatrovník navrhol, že je potrebne zaviazať otca platiť zvýšené

výživné minimálne vo výške 200 eur mesačne, nakoľko aktuálne určené výživné nepostačuje na pokrytie
základných potrieb maloletej.

8. Z vyjadrenie otca k návrhu a jeho príloh vyplynulo, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí.
Pracoval v Rakúsku s mesačným príjmom cca 1447 eur. Od 8.7.2023 je zaradený do evidencie

uchádzačov o zamestnanie z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou. Jeho mesačné výdavky
počas zamestnania boli vo výške ubytovanie 200 eur, strava 300 eur, cigarety 210 eur, tabletky 40 eur,
pôžička 90 eur, cestovné 50 eur, výživné 100 eur, boli 40 eur, hygiena 40 eur, šport – kultúra 30 eur.

9. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania,
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP, zistil, že navrhovateľka a H.
B., sú rodičmi maloletej A.. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje jej matka, ktorá je zamestnaná

s mesačným príjmom 800 eur s daňovým bonusom, a ktorá zabezpečuje starostlivosť aj svojmu
druhému dieťaťu, ktoré má so svojim partnerom. Mesačné výdavky matky na maloletú vyčíslila na
sumu 642,58 eur (mesačne 584,75, ročne 694 eur). Otec maloletej pracoval v Rakúsku od septembra
2021 s mesačným príjem cca 1447 eur v mäsopriemysle. Od 8.7.2023 je evidovaný ako uchádzačo zamestnanie, nakoľko svoj pracovný pomer ukončil dohodou. Jeho mesačne výdavky vyčíslil na sumu
1100 eur. Otec platí výživné na mal. A. od roku 2016 vo výške 100 eur mesačne, pričom ročne minul
na maloletú mimo výživného sumu cca 300, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľka

potvrdila, že maloletej prispel na Vianoce a narodeniny po 50 eur a na ročnú hokejovú pernamentku
130 eur. Maloletá A. od posledného určenia výživného navštevovala základnú školu, pričom je prijatá na
strednúHotelovúškolu,kdenastupujeodseptembra2023.ZozáverovšetreniaÚradu,práce,sociálnych
vecí a rodiny ako aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka(na pojednávaní) vyplynulo, že u maloletej sa
výrazne zmenili potreby od poslednej úpravy výživného a je potrebné zvýšiť výživné na maloletú, tak

aby boli zabezpečené jej potreby primerane k jej veku.

15. Pri rozhodnutí o zvýšení výživného súd prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného za rešpektovania kritérií vymedzených v čl. 5 Zákona o rodine. V prvom rade bolo
úlohou súdu vyriešiť otázku, či nastali také zmeny pomerov u dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zmenu
výšky výživného. Posledné rozhodnutie o určení výživného je z roku 2016 (sp. zn. 5P/15/2016) kedy

maloletá mala 7 rokov a navštevovala základnú školu, naproti v súčasnosti čoskoro dovŕši 15 rokov a od
septembra 2023 nastupuje na strednú školu. Vzhľadom na časový úsek od posledného rozhodnutia
o výživnom a vek maloletej súd konštatuje, že u maloletej nastala zmena pomerov, ktorá nie je dočasná
resp. nahodila, ale ide o dlhodobú zmenu do budúcna a náklady spojené s uhrádzaním základných
potriebsazvýšilinielenaktuálnealevdlhodobomhorizonte.Ďalšímzdôvodovprepozitívnerozhodnutie

je skutočnosť, že v súčasnosti (rok 2023) sa v Slovenskej republike inflácia vyšplhala cez 10 %, čo samo
o sebe znižuje hodnotu uhrádzaného výživného (reálna hodnota výživného cca 85 až 90 eur) a nie je
možné zaobstarať toľko oprávnených potrieb ako v minulosti. V zmysle uvedeného má súd zato, že
pôvodne určené výživné (100 eur) je neprimerané vzhľadom na oprávnené nároky maloletého dieťaťa

16. Po zhodnotení zmeny pomerov u maloletej bolo potrebné určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca
s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Zákona o rodine. Základným kritériom pre určenie
výšky výživného bola pre súd opodstatnenosť potrieb maloletého dieťaťa (po zohľadnení veku, rozsahu
starostlivosti o dieťa, iných vyživovacích povinností, finančných možností rodičov). Výšku určeného
výživného súd ustálil na sumu 220 eur mesačne v prepočte 7,33 eur na deň (220/30 dní). Takto určená

výška výživného je spôsobilá pokryť životné výdavky maloletému dieťaťu (ošatenie, bývanie, strava,
zvýšená socializácia, všestranný rozvoj, príprava na povolanie pod.). K predmetnej výške výživného
súd dospel analýzou doterajších príjmov a výdavkov otca, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že aj po
úhrade nevyhnutných výdavkov je v možnostiach otca platiť takto zvýšené výživné. Z dôvodu, že otec je
dobrovoľne nezamestnaný, pri výške výživného vychádzal súd jedna z dokladovaného príjmu (1446 eur)

a z potencionálneho príjmu, pričom priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve za 1. štvrťrok 2023 je
vo výške 1.327 eur a z množstva voľných pracovných miest na území Slovenskej republiky s priemernou
mzdou nad 1100 eur (K.). Za nevyhnutné výdavky súd nebral v úvahu otcom uvádzané výdavky na
cigarety vo výške 210 eur mesačne, ktoré boli posúdené ako nadštandardné výdavky zo strany otca.

17. Pri určení výšky výživného súd taktiež vzal do úvahy aj z materiál Ministerstva spravodlivosti ČR pod
názvom „Doporučená východzí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem jdenocení rozhodovací
praxe soudu v otázkach výživného pro nezaopařené deti.“ V zmysle uvedeného materiálu by výživné pre
dieťa vo veku 14 rokov malo predstavovať 15 až 19 % z čistého príjmu povinného rodiča. Čistý príjem
otca od septembra 2021 do 8.7.2023 predstavoval 1447 eur, pritom 15 až 19 % z tejto sumy predstavuje

sumu 217,05 až 274,93 eur, teda súd určil výživné na spodnej hranici uvádzaného percentuálneho
podielu výživného so zreteľom, že maloletému dieťaťu poskytuje celoročnú starostlivosť matka. Súd
poukazuje, že aplikácia takto tabuľkového výživného nie je dôvodná nakoľko nemá záväzný charakter,
ale jeho použiteľnosť v prejednávanom konaní umožňuje blízkosť právneho prostredia Českej republiky.
Pre zachovanie právnej istoty a zabezpečenia rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach

nebude súd rozhodovať rozdielne vzal pri určení výšky výživného do úvahy predmetný materiál.

18. Tvrdenie otca, že zvýšenie výživného na sumu vyššiu ako 120 eur je pre neho likvidačne aj vzhľadom
na skutočnosť, že od 8.7.2023 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, súd vyhodnotil v danom štádiu
za irelevantné. Podstatou je skutočnosť, že otec vedel, že sa vedie konanie o zvýšenie výživného a bez

ohľadu na výsledok konania dobrovoľne ukončil pracovný pomer dohodou. Za daných okolnosti si musel
byť vedomí, že doposiaľ je povinný platiť už skôr určené výživné a bez racionálnych dôvodov sa vzdal
pravidelného príjmu. Treba poukázať, že v prípade ak chcel ukončiť zamestnávateľ pracovný pomer
s otcom možno predpokladať, že aj zákonná úprava členského štátu kde otec pracoval poskytuje určitéochranné mechanizmy pred svojvoľným ukončením pracovného pomeru. Ide predovšetkým o dĺžku
výpovednej doby, odstupné, čo by v konečnom dôsledku zabezpečilo stabilný mesačný príjem otca
na určité obdobie a možnosť si priebežne hľadať nové zamestnanie. Je na mieste uviesť, že otec

maloletej počas výpovede uviedol, že aktuálne čaká na schválenie dávky v nezamestnanosti resp.
nevie či mu bude priznaná. Takéto sú viac účelové ako pragmatické a logické, vzhľadom na finančnú
situáciu otca, ktorý týmto postavil svoju obranu voči zvýšeniu výživného, nakoľko danú skutočnosť
oznámil až na pojednávaní. Otec je slobodný, bez inej vyživovacej povinnosti a nie je u neho problém
skúšať sa zamestnať jednak území Slovenskej republiky ako aj v inom členskom štáte, keďže dlhodobo

pracovalvRakúskuzobdobnýmmesačnýmpríjmomakopoberaldoteraz.Taktiežotecpracovaldoposiaľ
v mäsovýrobe napriek tomu, že je vyučený kamenár, čo samo o sebe naznačuje rozsiahlejšie možnosti
vo výbere zamestnania, keďže sa nesústreďuje len na špecifické zamestnania.

19. Nakoľko určenie výživného navrhovateľkou v sume 325 eur presahuje rámec oprávnených potrieb
maloletéhodieťaťa,atýmpresahujespotrebnýcharaktervýživného,súdnávrhmatkyvprevyšujúcečasti

zamietol. Ide najmä o ročné náklady na Vianoce, narodeniny, meniny (180 eur), ktoré súd vyhodnotil ako
nesúvisiace náklady s výživným. Súd tiež prihliadal na skutočnosť, že matka maloletej poberá prídavky
na dieťa a daňový bonus, ktorý svojou výškou dopĺňajú zvýšené výživné, tak že pokryjú všetky výdavky
potrebné pre zaobstarania potrieb maloletej.

20. Súd určil dlžné výživné od podania návrhu ( 120 eur x 5(marec, apríl, máj, jún, júl) s tým, že dlžné
výživné vo februári počítal podľa dní (120 / 28 dní) x 9 = 38,57 eur. Na základe takto určeného dlžného
výživného súd uložil povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné vo výške 638,57 eur v lehote 12 mesiacov.
Súd pri dĺžke výživného prihliadal jednak na finančnú situáciu otca ako aj na skutočnosť, že takéto dlžné
výživné má byť uhradené v primeranej lehote, aby oprávnenému dieťaťu bola daná možnosť využiť ich

na pokrytie aktuálnych potrieb.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok,

trovy právneho zastúpenia a pod.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)