Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119012730
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119012730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX/XXX, E., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovanéhovočirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa19.9.2022,sp.zn.9T/38/2019,naverejnom
zasadnutí konanom dňa 17.8.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XXX, E.,

o d s u d z u j e

podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo

výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 19.9.2022, sp. zn. 9T/38/2019 uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1

Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
sa v dňoch od 05.11.2016 približne do 11.00 hod. dňa 10.11.2016 ubytoval v priestoroch ubytovacieho
zariadenia Penzión a reštaurácia G. na ulici D. I. J. X K. L. a počas svojho pobytu využíval taktiež
reštauračné služby tohto zariadenia, pričom od počiatku nemal v úmysle za poskytnuté služby zaplatiť
z dôvodu, že nedisponoval potrebným množstvom finančných prostriedkov, čím zneužil omyl personálu
uvedeného zariadenia v otázke svojej solventnosti a schopnosti zaplatiť za poskytnuté služby, a svojím
konaním tak spôsobil podnikateľskému subjektu A. H. - REŠTAURÁCIA LIPA, s miestom podnikania I.

J. X, XXX XX L., IČO: 37 566 431, škodu v celkovej výške 381,69 €.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno
h), § 38 odsek 2, odsek 4, § 41 odsek 1, a § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobodyvo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
podmienečne odložil a zároveň mu podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní
3 (tri) roky. Obžalovanému bol podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložený aj trest zákazu

činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Trnava zo dňa 20.12.2016, sp. zn. 0T/256/2016, právoplatného dňa 20.12.2016, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť

poškodenému A. H. - REŠTAURÁCIA LIPA, s miestom podnikania I. X, L., IČO: 37 566 431, škodu vo
výške 381,69 eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd mal výpoveďami obžalovaného,
svedkov M. N., A. A. a O. C. a z fotokópie pokladničných blokov preukázané, že obžalovaný sa
ubytoval v P. G., bol tam ubytovaný viacej dní, za časť svojho pobytu zaplatil, počas jeho pobytu ho

navštevoval svedok O. C., ktorý pre neho robil šoféra, pobyt v penzióne si opakovane predlžoval a na
konci pobytu, keď sa obžalovaný odhlasoval z penziónu, za zostávajúce služby nezaplatil, pričom chcel
zaplatiť platobnou kartou, ale nakoľko v penzióne nebolo možné platiť platobnou kartou, uviedol, že
si ide vybrať hotovosť z bankomatu. V tejto časti skutok v zásade nebol ani spochybňovaný zo strany
obhajoby. Rovnako nebola namietaná ani výška nákladov za ubytovanie a služby spojené s ubytovaním,

preukázaná pokladničnými blokmi, a ani skutočnosť, že ku dňu rozhodovania táto suma uhradená
nebola. Podľa okresného súdu len obžalovanému vznikla povinnosť úhrad za ubytovanie a služby
spojené s ubytovaním v penzióne G. v rozhodnom období, pričom toto potvrdil samotný obžalovaný, keď
uviedol, že to mal zatiahnuť on, a svedok A. A. uviedol, že na zaplatenie vyzýval priamo obžalovaného.
Obranu obžalovaného, že nemal v úmysle za ubytovanie a služby nezaplatiť, lebo mal peniaze, okresný

súd vyhodnotil ako účelovú, keďže mal z výpovede svedkyne M. N. preukázané, že zo začiatku
ubytovanie a stravu uhradil, potom sa vyhováral, že zaplatí neskôr a predlžoval si aj pobyt, a z výpovede
svedka A. A., vyplynulo, že od 5.11.2016 mal obžalovaný problémy s platením, stále platenie za služby
odďaľoval, hovoril, že keď sa bude odhlasovať, všetko uhradí, ale v tom čase obžalovaný svedkovi O.
C. dlžil 200 eur, na účte mal obžalovaný len sumu 7,18 eur, pričom ani samostatne vystavený účet

poškodeným na sumu 25,50 eur obžalovaný neuhradil, hoci tvrdil, že mal hotovosť 150 eur. Okresný súd
súčasne nezistil dôvody pre spochybnenie vierohodnosti svedkov M. N. a A. A.. Okresný súd neuveril
ani obrane obžalovaného, že dlžnú sumu uhradil dodatočne cez svedka O. C., keďže tento svedok toto
v prípravnom konaní poprel, a hoci na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od obžalovaného dostal
peniaze na úhradu dlhu za ubytovanie a služby, výpoveď svedka o tom, akým spôsobom mu obžalovaný

poslal peniaze a cez koho, bola odlišná od toho čo tvrdil obžalovaný, preto okresný súd vyhodnotil
výpoveď svedka O. C. z hlavného pojednávania ako snahu pomôcť obžalovanému, keďže predtým pre
neho robil šoféra, a jeho výpovedi neuveril.

Podľa okresného súdu obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa § 221 odsek

1 Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku, teda poškodeného A. H., obohatil seba
tým, že uviedol poškodeného do omylu ohľadom toho, že prejavil záujem uhradiť sumu za ubytovanie
a služby poskytnuté s ubytovaním, hoci na to v tom čase prostriedky nemal a ani nechcel úhradu
vykonať. Poškodenému svojím konaním obžalovaný spôsobil malú škodu, nakoľko dlžná suma 381,69
eur prevyšuje sumu 266 eur v zmysle 125 odsek 1 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu okresný súd dospel k záveru, že obžalovanému treba uložiť súhrnný trest k trestu
mu uloženému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/256/2016 zo dňa 20.12.2016,
právoplatnému dňa 20.12.2016, keďže skutok v tomto konaní zo dňa 17.12.2016 je v súbehu so
skutkom v prejednávanom konaní od 5.11.2016 do 10.11.2016. Ako predbežnú otázku si okresný súd

vyhodnotil, že v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/256/2016 doposiaľ nedošlo k osvedčeniu
sa obžalovaného podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona, hoci mu bol ukladaný podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 2 roky, ktorá obžalovanému plynula od
21.12.2016,keďžeokresnýsúdmalpreukázané,žeobžalovanýbolvovýkoneväzbyminimálnevobdobí
od10.4.2017do10.6.2020aod20.9.2021do2.8.2022,kedymuskúšobnádobaneplynula,tedaokresný

súd vyhodnotil, že obžalovanému skúšobná doba ešte neuplynula. Okresný súd obžalovanému preto
uložil súhrnný trest podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona,
nezistiac žiadnu spoločnú poľahčujúcu okolnosť a zistiac jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
h) Trestného zákona, lebo obžalovaný spáchal dva trestné činy (podvod a marenie výkonu úradnéhorozhodnutia). Pôvodná trestná sadzba až 2 roky sa menila tak, že sa dolná hranica zvyšovala o jednu
tretinu a súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe 8 mesiacov až 2 roky. Obžalovanému bol uložený
súhrnný trest vo výmere 8 mesiacov, teda prísnejší ako pôvodne ukladaný trest vo výmere 4 mesiace,

zohľadniac okolnosti skutkov aj spôsobenú škodu blízko pri dolnej hranici malej škody. Uložený trest súd
obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky.

Vzhľadom k tomu, že poškodený výšku škody preukázal pokladničnými dokladmi, ktorými vyúčtoval
ubytovanie a ďalšie služby, škodu si riadne a včas uplatnil, preto súd obžalovaného zaviazal na úhradu

spôsobenej škody poškodenému.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, sa
prokurátor vzdal práva na podanie odvolania a obhajca obžalovaného si ponechal lehotu na podanie
odvolania.
Podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 4.10.2022 a doručeným okresnému súdu dňa 6.10.2022,
obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal odvolanie voči rozsudku vo výroku o vine.

V odôvodnení odvolania doručenom súdu dňa 18.1.2023 obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol,
že sa nestotožňuje s tvrdeniami v napadnutom rozsudku ohľadom skutočností, ktoré podľa súdu neboli
sporné, a to kto mal zaplatiť za ubytovanie, keďže tam bol čiastočne ubytovaný obžalovaný, nejaká
žena aj svedok C., a aj keď obžalovaný uviedol, že to mal zatiahnuť on, bolo to len preto, že on mal

peniaze a svedok C. nie, a okrem toho aj poškodený uviedol, že za zákazníkov považoval oboch, svedok
A. uviedol, že boli ubytovaní všetci a svedkyňa N. uviedla, že sa navečerali a predlžovali si pobyt,
teda nehovorila v jednotnom čísle. Obžalovaný v penzióne ubytovaný bol, ale nie sám, preto v prípade
spoločného ubytovania by bolo sporné, či vzniknutý dlh nemal obžalovaný zaplatiť len v polovičnom
podiele a potom by aj vniknutá škoda nedosahovala hodnotu malej škody. Pokladničné bloky síce

obsahujú meno obžalovaného, ale toto bolo na nich dopísané dodatočne. Podľa obžalovaného nebol
preukázaný ani podvodný úmysel smerujúci k spôsobeniu malej škody, keďže obžalovaný si pobyt
postupne predlžoval, teda nebolo preukázané, že ak existoval podvodný úmysel, že by smeroval od
počiatku k takej dĺžke pobytu a nákladov za stravovanie, ktoré by dosahovali výšku malej škody.

Obžalovaný k neurčitosti a rozdielnosti jeho výpovedí a výpovedí svedka C., ktoré súd z tohto dôvodu
vyhodnotil ako účelové, uviedol, že tieto rozdielnosti boli spôsobené odstupom času medzi výpoveďami
v prípravnom konaní a v konaní na súde, pričom obžalovaný bol v tomto medziobdobí pomerne dlhú
dobu vo výkone väzby v inej trestnej veci.

V danej veci podľa obžalovaného treba aplikovať zásadu ultima ratio s tým, že daná vec mala byť riešená
prostriedkami civilného práva, keďže poškodený poznal adresu obžalovaného.

Záverom obžalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu o nemožnosti použitia
tzv. materiálneho korektívu s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného, ktorá je pri posudzovaní

okolností podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona irelevantná.

Obžalovaný žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) termín verejného zasadnutia na 17.8.2023, na ktorý sa dostavili prokurátor a obhajca
obžalovaného. Obžalovaný, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený a nezúčastnil sa
ho, prostredníctvom svojho obhajcu ospravedlnil svoju neúčasť.

Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v

tomto smere neboli.

Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného žiadal odvolaniu vyhovieť
s poukazom na písomné odôvodnenie odvolania.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti

výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného síce
nie je dôvodné, ale pokiaľ ide o výrok o treste, tak tento treba zmeniť z dôvodu nesprávneho ukladania
súhrnného trestu okresným súdom.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový

stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom
konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku
treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní
vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestnéhoporiadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje,
a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. V posudzovanom
prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím nenarušenú,
logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Ku kľúčovým odvolacím námietkam obžalovaného, podľa ktorých nečerpal ubytovacie a stravovacie
služby v penzióne sám, ale so svedkom C. a jednou ženou, teda by mal platiť maximálne polovicu
vzniknutej škody, krajský súd uvádza, že túto skutočnosť už vyhodnocoval okresný súd, pričom krajský
súd sa s jeho argumentáciou stotožňuje a dopĺňa, že sám obžalovaný uviedol, že to mal zaplatiť on,

pričom toto vyjadrenie obžalovaného nemožno interpretovať tak, ako tvrdí obžalovaný v odvolaní, že to
uviedol len preto, že svedok C. nemal peniaze. Svedok C. v tom čase robil obžalovanému šoféra, takže
ak obžalovaného len nedoviezol a neodviezol, ale zostal s ním ubytovaný a spolu sa stravovali, mal
obžalovaný povinnosť uhradiť všetky čerpané služby. Okrem toho, obžalovaný pred platením v penzióne
nežiadal,abybolúčetrozdelenýmedzijehoasvedkaC.,prípadneajženu,ktorátambolasobžalovaným

nejaký čas ubytovaná. V tomto smere okresný súd správne vyhodnotil, že len obžalovanému vznikla
povinnosť uhradiť celú dlžnú sumu za poskytnuté služby.

K námietke obžalovaného o nepreukázaní podvodného úmyslu k spôsobeniu malej škody od počiatku,
keďže si pobyt postupne predlžoval, krajský súd uvádza, že okolnosti subjektívneho charakteru možno

spravidla dokazovať len nepriamo, z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad
správneho (logického) myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu
záujmov chránených Trestným zákonom (judikatúra R 62/1973), pričom záver o subjektívnej stránke
trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného činu (judikatúra R
5/1951). Obžalovaný od 5.11.2016 zotrval v penzióne až do 10.11.2016, pričom vedel aká je výška platby

za ubytovanie, keďže už bol v penzióne ubytovaný od 3.11.2016 do 5.11.2016, kedy aj za pobyt zaplatil,
pričom pri objednávaní stravy taktiež vedel v akej hodnote túto konzumuje, preto z týchto okolností
je zrejmé, že jeho úmyslom bolo spôsobiť malú škodu, inak by pobyt ukončil v priebehu týchto dní
skôr tak, aby škoda ním spôsobená nepresiahla sumu 266 eur. Odďaľovanie platby za ubytovanie,
predlžovanie si pobytu až do doby, keď dlh obžalovaného presiahol sumu 380 eur, svedčí o tom, že

úmyslom obžalovaného bolo spôsobenie malej škody.

K vyhodnoteniu neurčitostí a rozdielností vo výpovediach obžalovaného a svedka C., ktorých výpovede
vyhodnotil okresný súd ako účelové, krajský súd uvádza, že rozpory nebolo možné vyhodnotiť len
ako nejasnosti spôsobené odstupom času medzi výpoveďami z prípravného konania a z hlavného

pojednávania, keďže nešlo o nepatrné alebo nepodstatné rozdiely, pričom obžalovaný ani svedok na
hlavnom pojednávaní neuviedli, že si na presné informácie s ohľadom na odstup času nepamätajú.
Okresný súd tak správne vyhodnotil výpovede obžalovaného a svedka C. ako účelové, najmä ak ostatní
svedkovia vypovedali o podstatných okolnostiach zhodne na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom
konaní.

K aplikácii zásady ultima ratio pre daný prípad krajský súd uvádza, že z okolností skutku a spôsobu
jeho spáchania vyplýva, že tento prípad už vybočuje z medzí určovaných civilným právom, kedy nepríde
k plneniu si zmluvných povinností, teda úhrady sumy za poskytnuté služby. V tomto smere bolo potrebné
zohľadniť, že obžalovaný za ubytovanie a stavu od 3.11.2016 do 5.11.2016 zaplatil, následne sa znovu

ubytoval, využíval aj služby stravovania, pričom platenie odďaľoval a neuhradil ani časť dlhu, hoci tvrdil,
že mal pri sebe v hotovosti 150 eur.K odvolacej námietke obžalovaného, že pri odôvodnení tvz. materiálneho korektívu nemožno zohľadniť
jeho trestnú minulosť, treba prisvedčiť, avšak krajský súd po vyhodnotení spôsobu vykonania činu
(opätovné prihlásenie sa na ubytovanie, opakované predlžovanie pobytu), jeho následkov (spôsobenie

škody 381,69 eur), okolností za ktorých bol spáchaný (obžalovaný za predchádzajúci kratší pobyt
zaplatil, následný pobyt si predlžoval, hoci nemal na jeho zaplatenie dostatok hotovosti ani prostriedkov
naúčte),mieryzavineniaapohnútkyobžalovaného,malzato,žezávažnosťčinuobžalovanéhojevyššia
ako nepatrná, a teda ide o prečin.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že obžalovanému treba ukladať
súhrnný trest. Okresný súd správne vyhodnotil, že skutok v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/256/2016, ktorý obžalovaný spáchal dňa 17.12.2016, je v súbehu so skutkom v prejednávanom
konaní, keďže sa stal od 5.11.2016 do 10.11.2016, a medzi nimi neprišlo k vyhláseniu iného
odsudzujúceho rozsudku, avšak nesprávne posúdil otázku, či sa v konaní Okresného súdu Trnava
sp. zn. 0T/256/2016 na obžalovaného už nehľadí, ako keby nebol odsúdený. Okresný súd zistil, že

obžalovaný bol minimálne v období od 10.4.2017 do 10.6.2020 a od 20.9.2021 do 2.8.2022 vo výkone
väzby v inej veci, preto mal za to, že počas tejto doby mu skúšobná doba neplynula, avšak pri vyvodení
tohto záveru vychádzal z ustanovenia § 50 odsek 1 tretia veta Trestného zákona v aktuálnom znení.
Ustanovenie § 50 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2018 však neobsahovalo tretiu vetu,
teda, že skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas

výkonu väzby. Obžalovanému v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/256/2016 začala plynúť
dvojročná skúšobná doba dňa 21.12.2016 a mala mu plynúť do 21.12.2018, pričom s ohľadom na znenie
ustanovenia § 50 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2018, mu aj dňa 21.12.2018
skúšobná doba uplynula, nakoľko v tom čase nebola účinná právna úprava, podľa ktorej skúšobná doba
neplynie počas výkonu väzby. Teda napriek tomu, že obžalovaný bol od 10.4.2017 vo väzbe v inej

veci, podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2018 sa mu plynutie skúšobnej
doby výkonom väzby neprerušovalo, keďže toto ustanovenie neobsahovalo výslovné znenie o tom,
že sa skúšobná doba prerušuje výkonom väzby, preto skúšobná doba obžalovanému dňa 21.12.2018
aj uplynula. V danom prípade bolo potrebné posudzovať plynutie skúšobnej doby obžalovaného
v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/256/2016 podľa ustanovení Trestného zákona účinného

v čase plynutia mu tejto skúšobnej doby, teda v znení účinnom do 31.12.2018. Posudzovanie plynutia
skúšobnej doby podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 1.1.2019 nebolo ani možné,
nakoľko obžalovanému skúšobná doba uplynula ešte pred 1.1.2019. Následne uplynutím dvoch rokov
po skončení skúšobnej doby, teda dňom 21.12.2020 prišlo vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/256/2016 k osvedčeniu sa obžalovaného zo zákona. Keďže vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom

Trnava sp. zn. 0T/256/2016 sa na obžalovaného hladí, ako keby nebol odsúdený, nebolo mu možné
s poukazom na § 42 odsek 3 Trestného zákona ukladať súhrnný trest, keďže ustanovenie o súhrnom
treste sa nepoužije, ak je skoršie odsúdenie takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol
odsúdený.

Vzhľadom k tomu, že napadnutým rozsudkom okresného súdu bolo porušené ustanovenie Trestného
zákona vo výroku k treste nesprávne uloženým súhrnným trestnom, krajský súd podľa § 321 odsek 1
písmeno d), odsek 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil len vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu a obžalovanému uložil nie súhrnný ale samostatný trest, ktorý súčasne pri zachovaní
zásady zákazu reformatio in peius, teda zmeny k horšiemu v neprospech obžalovaného, nemohol byť

s ohľadom na už uložený trest v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/256/2016 prísnejší ako
pôvodne okresným súdom uložený súhrnný trest, nakoľko zo strany prokurátora neprišlo k odvolaniu
v neprospech obžalovaného. V konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/256/2016 bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2
roky a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky a 8 mesiacov, pričom okresný súd obžalovanému

v prejednávanej veci ukladal súhrnný trest vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 3 roky, preto krajský súd obžalovanému mohol uložiť maximálny trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok, aby tak neuložil prísnejší
trest ako bol obžalovanému uložený súhrnným trestom, zohľadniac, že uložením samostatného trestu,
zostal obžalovanému v platnosti trest uložený v konaní 0T/256/2016.

Krajský súd podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona,
keďže nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť (spáchanie dvoch trestných činov na čo
prihliadol okresný súd sa týkalo len prípadu ukladania súhrnného trestu), obžalovanému uložil trestodňatia slobody vo výmere 4 mesiace, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, zohľadniac aj spôsob
spáchania činu, jeho následky (škodu blízko dolnej hranice malej škody), zavinenie, pohnútku aj osobu
obžalovaného a možnosť jeho nápravy, prihliadnuc aj na čas, ktorý od spáchania činu uplynul. Uložený

trest je pritom zákonný a primeraný. Výkon trestu bol obžalovanému podmienečne odložený, keďže
s prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, má krajský súd dôvodne za to, že
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný. Skúšobnú dobu súd určil vo výmere 1 rok tak, aby spolu so skúšobnou dobou vo veci
0T/256/2016 nebola dlhšia ako pri uloženom súhrnnom treste.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom
podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu zrušil a napokon podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.