Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417213432
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4417213432.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej v spore žalobcov: 1) H. J., nar. X.X.XXXX, bytom
Y. - F. R., Sv. C. XXXX/XX, 2) H. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom L., P. XXX/XX, 3) H. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom L., J. XXXX/XX, 4) O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. republika, S. XXXX, J., zastúpený H. J.,
nar. X.X.XXXX, bytom Sv. C. XXXX/XX, Y., žalobkyňou v 1. rade, 5) Y. F., nar. X.XX.XXXX, pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, zastúpený opatrovníkom Mesto Stupava, so sídlom Stupava, Hlavná 1/24,
proti žalovanému: J. F., nar. X.XX.XXXX, bytom Y., P. XXX/X, právne zastúpený Mgr. Jana Bartošová,
advokátka so sídlom Šurany, Kukučínova 23, IČO: 42 194 814, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
9C/106/2017- 360 zo dňa 20.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. XXXX kat. územia Y., pre obec Y., okres X. B., parcely reg.
„C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX o výmere XXX mX - záhrady, parc. č. XXXX o
výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej parcele sa nachádza rodinný dom so súp. č.

XXX. Žalobu odôvodnili tým, že od smrti ich otca Y. F., zomr. XX.XX.XXXX celý rodinný dom spolu s
ostatnými parcelami užíva výlučne žalovaný bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom snažil vysporiadať
otázku spoluvlastníctva s ostatnými súrodencami, spoluvlastníkmi. Žalobcovia dodali, že z dôvodu, že
sú šiesti súrodenci a podieloví spoluvlastníci v rovnakom podiele 1/6, nie je možné rozdelenie veci
reálne, ale ani ďalší spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú finančnú
náhradu jednému zo spoluvlastníkov, nakoľko ani jeden zo spoluvlastníkov nemá finančné prostriedky
na vyplatenie, preto navrhli tretí spôsob vyporiadania, a to predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku

z predaja podielov jednotlivým spoluvlastníkom.
2. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 4.2.2019 súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo
podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1., 2., 3., 4. a 5. rade a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným
na Okresnom úrade X. B., katastrálnom odbore, zapísaných na LV č. XXXX kat. územia Y., pre obec Y.,
okres X. B., parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX o výmere 264 m2 - záhrady,
parc. č. 2330 o výmere 284 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej parcele sa nachádza rodinný
dom so súp. č. XXX, každého v podiele 1/6 k celku, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Súd vyporiadal

uvedené nehnuteľnosti tak, že nariadil predaj tejto nehnuteľnosti s tým, že výťažok sa rozdelí podľa
podielov každému žalobcovi a žalovanému po 1/6 podielu. Žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade zaviazal zaplatiť
spoločne a nerozdielne titulom trov štátu znaleckého dokazovania sumu 70,70 eur na účet tunajšiehosúdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa

30.09.2020 pod sp. zn. 7Co/186/2019-250 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zastal ten názor, že súd
prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil argumenty žalovaného týkajúce sa posúdenia dôvodov hodných
osobitného zreteľa aj s poukazom na judikatúru súdov. Nestotožnil sa ani s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, podľa ktorého zamietol vykonať výsluch žalovaným navrhnutých svedkov, ktorými žalovaný

chcel preukázať, že sa staral o rodičov až do ich smrti. Okrem toho odvolací súd poukázal na to,
že pri hodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného súd zisťuje aj okolnosti
vedúce aj k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva na strane žalobcov. Preto sa súd prvej
inštancie musí zaoberať aj dôvodmi na strane žalobcov, ktoré ich viedli k podaniu žaloby na zrušenie a
vyporiadaniespoluvlastníctvaavyhodnotiťichvsúvislostisposudzovanímdôvodovhodnýchosobitného
zreteľa.

4.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách štátu rozhodol tak, že
žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne titulom trov štátu znaleckého
dokazovania sumu 70,70 eur na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, voči žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade. 2.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Doplnil

dokazovanie najmä výsluchmi navrhnutých svedkov. V odôvodnení opätovne poukázal na znalecký
posudok č. 36/2018 zo dňa 17.11.2018, v ktorom znalkyňa určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností
ku dňu vypracovania posudku, ktorá je 38.100,- eur a zároveň uviedla, že rodinný dom nie je reálne
deliteľný medzi šiestich spoluvlastníkov. Súd konštatoval, že prvý spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva podľa § 142 odsek 1 Občianskeho zákonníka nepripadá do úvahy, zároveň ani druhý

spôsob prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, lebo ako žalobcovia, tak ani
žalovaný nepreukázali svoju finančnú solventnosť na to, aby vedeli vyplatiť ostatných spoluvlastníkov
a takýto spôsob žalobcovia zásadne odmietali a žalovaný nesúhlasil ani s jedným zo spôsobov
vyporiadania, lebo mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane, a preto je
potrebnéžalobuzamietnuť.Súdprvejinštanciepretopristúpilkuskúmaniu,čisúnaplnenédôvodyhodné

osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu,
alebo predajom veci a rozdelením výťažku poukazujúc aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
25.02.1998 pod sp. zn. 4Cdo 137/97 (R 100/1997).
4.2 Súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedkov zo strany žalovaného, ktorí potvrdili, že niekoľko
rokov dobre poznajú žalovaného a niektorí z nich dobre poznali aj otca strán sporu. Niektorí zo svedkov

chodiličastejšiedodomácnostižalovaného,niektoríznichmenej,niektorípomáhalipriamožalovanému,
či už pri oprave domu s určitými prácami, alebo s prácami v záhrade. Väčšina svedkov potvrdila, že
nemali vedomosti o tom, že by žalovaný organizoval v predmetnom dome rôzne oslavy, že by bol hlučný,
že by pri týchto príležitostiach požíval alkoholické nápoje, alebo niečo podobné. Svedok O. M. potvrdil
súdu, že si pamätal, čo sa týka vzťahu žalovaného a jeho otca, že mu jeho otec hovorieval, „že je rád,

že má J., lebo mu pomáha, aj navarí a stará sa oňho, a keď je chorý, tak mu tiež pomôže“. Tento svedok
s určitosťou potvrdil súdu, že sa pamätá, ako sa vyjadril otec žalovaného k domovej nehnuteľnosti, keď
ešte žil a uviedol, že dom prenechá tomu, kto sa o neho bude starať. Svedok E. O. potvrdil súdu, že k
žalovanémuchodievallenvtedy,keďžalovanýpotrebovalpomôcť,aleboniečoopraviť.Veľamupomáhal
s prácami v záhrade. Svedok V. V. uviedol, že žalovaného pozná od malička, a že o celú domácnosť aj

záhradu sa stará žalovaný. Zo súrodencov poznal iba pani žalobkyňu, ktorú videl v dome žalovaného iba
dvakrát,inakootcastránsporusaniktookremžalovanéhoažalobkynev1.radenestaral.Malvedomosti
o tom, že žalovaný kupoval otcovi lieky a všetky veci čo potreboval, nosil ho k lekárovi a svedok vedel aj
to, že počas života sa otec žalovaného vyjadril tak, že dom prepíše na syna. Svedok O. D. uviedol súdu,
že dom je v normálnom stave, je tam upratané a vyvetrané. Čo sa týka záhrady, tam už 2-3 roky sa nič

nepestuje, už sa tam len kosí burina a robieva to on s kamarátom, lebo žalovaný nevládze. Potvrdil, že
v čase, keď otec žalovaného bol už v zlom zdravotnom stave, bol ťažko chorý, ležiaci, tak žalovaný mu
poskytol 100 % starostlivosť, lebo všetko kupoval, varil a staral sa o celú domácnosť a tiež žalovaný
opatroval aj matku, ktorá mala väčšie zdravotné problémy. Čo sa týka odkázania rodinného domu pre
žalovaného uviedol svedok, že vie, že žalovaný si chcel kúpiť byt v 80-tych rokoch a otec mu na to

povedal, že načo si bude kupovať byt, keď on bude v tomto dome bývať doživotne. Svedok uviedol,
že navrhol v roku 2006 alebo 2007 žalovanému, aby sa spísala darovacia zmluva, že mu otec daruje
dom, ale to sa nepodarilo uskutočniť pre zlý zdravotný stav otca, ktorý sa stále zhoršoval, lebo bol často
hospitalizovaný. Z výpovedí týchto svedkov mal súd jednoznačne preukázané, že vo vyporiadania samajúcej nehnuteľnosti od svojho narodenia žije a býva žalovaný, staral sa o svojich rodičov až do ich
smrti s tým, že túto starostlivosť čiastočne poskytovala aj žalobkyňa v 1. rade, že počas života otca strán
sporu tento mal záujem nehnuteľnosť prenechať do vlastníctva iba žalovanému pre jeho starostlivosť.

4.3 Skúmajúc dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby
žalobcov súd prvej inštancie zistil, že týmito dôvodmi sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru na
strane žalovaného, a to najmä jeho zdravotný stav, keď už v čase podania žaloby žalobcami žalovaný
preukázal, že bol osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je invalidným dôchodcom a od 01.01.2018
poberal dôchodok vo výške 166,60 eur mesačne. Po rozhodnutí veci odvolacím súdom žalovaný

preukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu podľa lekárskej správy všeobecného lekára MUDr. Ivana
Vojtekazodňa28.05.2021,zktorejvyplynulo,žežalovanýboldňa08.07.2020operovanýnaChirurgickej
klinike FNsP Nové Zámky pre gangrénu ľavej dolnej končatiny a bola nutná amputácia ľavej dolnej
končatinyapredkolenia,lebojeliečenýadispenzarizovanýdiabetológomnaDiabetesmelittus2.typuod
roku 1990. Od decembra 2020 mal žalovaný protézu ľavej dolnej končatiny a je spôsobilý chôdze. Súd
konštatoval, že táto lekárska správa jednoznačne preukázala zhoršenie zdravotného stavu žalovaného,

čím je potvrdený stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, následne je to vek, ktorý
v čase rozhodovania žalovaný má, a to 64 rokov, jeho sociálna situácia a príjem. Vzhľadom na svoje
zdravotné postihnutie žalovaný nemá možnosť riadneho pracovného uplatnenia a tiež v konaní nebolo
sporné, že finančné a majetkové pomery žalovaného sú nepriaznivé, lebo mu zo strany Centra právnej
pomocibolapridelenábezplatnáprávnapomoc,pridelenímadvokátavpredmetnomspore.S poukazom

na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 137/97 zo dňa 25.01.1998, ako aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo
84/2009 zo dňa 30.11.2010 považoval súd všetky dôvody hodné osobitného zreteľa za preukázané.
4.4Súdprvejinštancieskúmalajdôvodynastranežalobcov,ktoréichviedlikpodaniužalobynazrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Týmito podľa vyjadrenia žalobcov bola skutočnosť, aby
získali z predmetnej nehnuteľnosti ako zákonní dedičia svoj podiel vo finančnom vyjadrení. Zotrvali

na tom, aby súd opätovne rozhodol tak, že zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo strán sporu
nariadením predaja tejto nehnuteľnosti. Súd uvedené vyhodnotil tak, že záujem žalobcov na zániku
spoluvlastníctva nie je v porovnaní so záujmom žalovaného na zachovaní spoluvlastníctva významnejší
a zároveň prednejší. Žalobcovia neboli a ani v súčasnej dobe nie sú odkázaní na bývanie v predmetnej
nehnuteľnosti, ale pre žalovaného je to jediná možnosť. Bolo v konaní preukázané, že žalobcovia

nehnuteľnosť neužívajú, práve naopak nehnuteľnosti chcú predať, pričom neriešia svoju bytovú otázku a
nezaoberajú sa vôbec s možnosťou bývania žalovaného po predaji nehnuteľnosti. Súd tiež konštatoval,
že za súčasnej finančnej situácie u žalovaného, nie je v jeho možnostiach zabezpečiť si adekvátne
a primerané bývanie. Na strane žalovaného dôvody hodné osobitného zreteľa potvrdili aj svedkovia,
z ktorých výpovedí boli preukázané skutočnosti, ako starostlivosť žalovaného o rodičov do ich smrti,

skutočnosť, že v dome žije od svojho narodenia, že sa o domovú nehnuteľnosť stará takým spôsobom
ako vie a dovoľujú mu jeho finančné možnosti a svedkovia potvrdili aj skutočnosť, že záujem a vôľa otca
strán sporu bola prenechať nehnuteľnosť žalovanému do vlastníctva, lebo on sa najviac počas života
rodičov o nich staral.
4.5 Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli preukázané dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré odôvodnili zamietnutie žaloby. Konštatoval , že v predmetnej veci bol
preukázaný záujem na strane žalovaného vzhľadom na ním uvádzané dôvody, stratu obydlia, ako vyššie
a prevažujúce dôvody, nad záujem na strane žalobcov, ktorí mali záujem o predaj nehnuteľnosti a
získaniefinančnýchprostriedkovbezohľadunaskutočnosť,čosastanesožalovanýmvzhľadomnajeho
dôvody hodné osobitného zreteľa, teda vek, zdravotný stav, sociálnu situáciu a odkázanosť na bývanie

v spornej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol výrokom II. o povinnosti žalobcov v 1., 2.
3. a 4. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne titulom trov štátu znaleckého dokazovania sumu 70,70 eur
na účet tunajšieho súdu priloženým príkazom k úhrade do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa
ustanovenia § 260 CSP, vzhľadom na znalecký posudok č. 36/2018, za ktorý si znalkyňa vyúčtovala
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku podľa čl. 114 spisu v celkovej sume 310,70 eur s tým, že

časť tejto odmeny súd vyplatil zo záloh, ktoré zložili žalobcovia štyrikrát po 60,- eur spolu v sume 240,-
eur s tým, že žalobca v 5. rade zo zákona je oslobodený od platenia akýchkoľvek trov a žalovaný bol
oslobodený priamo zo zákona na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci v Nitre zo dňa 23.7.2018.
Zvyšok odmeny v sume 70,70 eura súd poukázal znalkyni z rozpočtových prostriedkov súdu, a preto súd
zaviazal k tejto povinnosti iba žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade, ktorých zaviazal k tejto povinnosti spoločne

a nerozdielne. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 odsek 1 CSP a priznal ich žalovanému
v rozsahu 100 %, voči žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade, lebo bol v konaní plne úspešný, podľa § 262 odsek
1 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia §
262 odsek 2 CSP.5. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Navrhli, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie alebo ho zmenil a žalobe vyhovel. Žalobkyňa v 1/rade zdôraznila,
že práve ona chodila do nehnuteľnosti - rodinného domu, aby poupratovala, lebo žalovaný na dome

dokopyničnespravil.Dokoncabolaajsituácia,žežalovanýjudodomunevpustil.Nesúhlasilistým,žeby
rodičia sľúbili žalovanému darovať celú nehnuteľnosť, pretože rodičom pomáhal. Nikto im v tom nebránil,
avšak nehnuteľnosť mu nedarovali z dôvodu, že požíval alkoholické nápoje a vôbec im nepomáhal.
Svedkovia, ktorí boli vypočutí boli kamaráti žalovaného, s ktorým popíjali alkohol, a preto svedčili v
jeho prospech. Skutočnosť, že žalovaného zdravotný stav je nepriaznivý, bol zapríčinený spôsobom

života, aký žalovaný viedol. Nepreukázal, že by investoval nejaké finančné prostriedky do rodičovského
domu. Súd prvej inštancie jednostranne veril žalovanému a jeho svedkom. Ak by súd vykonal ohliadku
nehnuteľností,vytvorilbysinázornahodnovernosťtvrdenížalovaného.Súdmoholvypočuťakosvedkov
aj bezprostredných susedov, ktorí by vedeli vypovedať o správaní sa žalovaného a jeho ničnerobení.
Namietali, že súd pri rozhodovaní prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa u žalovaného, a to bez
ohľadu na to ako vznikli. Dôvodili, že takto je vo výhode ten kto nepracuje a požíva alkoholické nápoje

a práve spôsobom svojho života si privodil nepriaznivý zdravotný stav. Žiadali, aby sa odvolací súd
zaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na strane žalovaného predovšetkým s ohľadom na to
ako vznikli a kto ich spôsobil.

6. Žalobca v 3/ rade k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že dôvody uvádzané v odvolaní sú

pravdivé. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nestará o nehnuteľnosť, ktorá ďalej chátra, a teda stráca aj
na cene. Žalovaný takto poškodzuje všetkých podielových spoluvlastníkov, ale aj sám seba.

7. Žalobkyňa v 1/rade a žalobca v 4/rade k vyjadreniu žalobcu v 3/ rade uviedli, že súhlasia s jeho
vyjadrením, že žalovaný si uvedomuje, že poškodzuje všetkých podielových spoluvlastníkov. Dodali, že

ak by súd vykonal ohliadku a vypočul susedov zistil by, že ich tvrdenia sú pravdivé.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalobcov v 1/ a 2/ rade nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcami v 1/ a 2/ rade, preskúmal napadnutý
rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej

inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne
posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne
a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a

s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov
podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

13. Na doplnenie dôvodov, ktoré podrobne vysvetlil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, odvolací
súd uvádza:

14. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, možnosť zamietnutia návrhu
na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 2 OZ) je výnimkou zo zásady, že
nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Spoločnou podmienkou,ktorá musí byť splnená, ak chce súd upustiť od zrušenia spoluvlastníctva, je okolnosť, že taký postup
je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže žalovaný sa bránil zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva práve s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane, v

konaníbolonevyhnutnézaoberaťsaprávetýmitotvrdeniamižalovaného,ktorébolopotrebnépreukázať.

15. Súd prvej inštancie v rámci ďalšieho dokazovania vypočul viacerých svedkov navrhnutých stranou
žalovanéhoasprávnepoukázalnazáveryplynúcezichvýpovedí,atostarostlivosťžalovanéhoorodičov
až do ich smrti, skutočnosť, že v dome žije od svojho narodenia, stará sa o domovú nehnuteľnosť takým

spôsobom ako vie a dovoľujú mu jeho finančné možnosti. Dvaja svedkovia potvrdili aj skutočnosť, že
mali vedomosť o vôli otca strán sporu prenechať nehnuteľnosť žalovanému, čo sa však neuskutočnilo.
Žalobkyňa v 1.rade už pred súdom prvej inštancie namietala, že ide o kamarátov žalovaného, ktorí
nie sú dôveryhodní a neuvádzajú pravdu, v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie jednostranne
veril žalovanému a jeho svedkom. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že strana žalobcov však súdu
prvej inštancie nenavrhla vykonať také dokazovanie, ktoré by preukázalo opak resp. ich tvrdenia o

tom, že žalovaný sa o rodičov nestaral, rovnako ani o nehnuteľnosť, či viedol záhaľčivý spôsob života.
Až v odvolaní žalobcovia navrhovali vykonanie ohliadky predmetnej nehnuteľnosti a výsluch svedkov
- bezprostredných susedov ( bez uvedenia ich mien), čo odvolací súd musel považovať za novoty v
odvolacom konaní.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky

procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom
priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude
môcť odvolací súd prihliadnuť. V danom prípade strana žalobcov v odvolaní uviedla nový prostriedok
procesnejobrany,ktorývôbecnepoužilavkonanípredsúdomprvejinštancie,pričomtakýtodôkazmohla
navrhnúť. Tento odvolací dôvod preto treba vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva,

že novoty v odvolacom konaní môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred
súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej viny.

16. Žalobcovia v 1/ a 2/rade v podanom odvolaní poukazovali najmä na skutočnosť, že žalovaného
nepriaznivý zdravotný stav bol zapríčinený spôsobom života, aký viedol. Dôvodili, že keby súd vykonal

ohliadku nehnuteľností, vytvoril by si názor na hodnovernosť tvrdení žalovaného. Tiež namietali, že súd
pri rozhodovaní prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa u žalovaného, a to bez ohľadu na to
ako vznikli. Odvolací súd aj k týmto námietkam žalobcov musí uviesť, že opätovne ide len o tvrdenia zo
strany žalobcov, ktorí pred súdom prvej inštancie nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie
ich tvrdení.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ust. § 132 CSP, v zmysle ktorého má strana sporu v prvom
rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo
sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd nemôže v konaní nahrádzať úlohu
žalobcu, ktorého povinnosťou bolo riadne preukázať svoje tvrdenia a žalobu navrhnutými dôkazmi.

Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti
vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť
dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

17. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného zistené súdom prvej inštancie v

napadnutom rozsudku, odvolací súd sa s nimi plne stotožnil. U žalovaného boli konštatované dokonca
všetky zásadné predpoklady, ktoré spĺňajú charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa. Bola to
predovšetkým jeho odkázanosť na bývanie v spornej nehnuteľnosti, keď vo svojom veku starobného
dôchodcu ( 65 rokov) a vzhľadom na svoj príjem nie je schopný si zabezpečiť iné bývanie, pričom v
predmetnej nehnuteľnosti žije od narodenia. Osobitným dôvodom je aj zdravotný stav žalovaného, keď

v konaní bolo preukázané, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, pretože mu bola v júli 2020
amputovaná dolná časť končatiny. K námietke žalobcov, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa na strane žalovaného predovšetkým s ohľadom na to ako vznikli a kto ich spôsobil,
odvolací súd opätovne uvádza, že dôkazné bremeno preukázania skutkových tvrdení je na stranežalobcov, pričom súd v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku nevykonáva dokazovanie ex
offo, teda z úradnej povinnosti.

18. Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvej inštancie správne porovnal a následne vyhodnotil
záujem na strane žalobcov, ktorí chceli dosiahnuť zrušenie podielového spoluvlastníctva len z dôvodu
predaja nehnuteľnosti a na druhej strane záujem žalovaného, ktorý by prišiel o svoje obydlie za situácie,
keďniejevjehomožnostiachzabezpečiťsiinébývaniepoukazujúcnazistenédôvody hodnéosobitného
zreteľa.

19. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade za
nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a to s poukazom na ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol síce v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).