Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213255
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8119213255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. G. XX, XXX XX O., 2. M. M., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX/XXX, XXX XX
O., 3. Q. R., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., 4. J. F., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX ,XXX XX C., 5. M. P., rod. M., nar. XX.XX.XXXX bytom A. Q. XXXX/X, XXX XX O.,
Y. republika, všetkých zast. JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom Advokátskej kancelárie Jesenná 8,
080 05 Prešov, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, zast. JUDr.
Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva,

o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.09.2022 č. k. 19C/35/2019 - 415,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalobkyni v 2. rade zastavuje.

II. Pokračuje v konaní s dedičmi po žalobkyni v 2. rade, a to so žalobkyňou v 3., 4. a 5. rade.

III. Potvrdzuje rozsudok.

IV. Priznáva žalovanej strane vo vzťahu k žalobkyniam nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v 1. rade sa návrhom doručeným súdu 20.08.2019 domáhala voči žalovanému určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. O., pozemku parcely KN-E č. XXXX/
X - orná pôda o výmere X.XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX v podiele X/X. Žalobou doručenou súdu
13.12.2021 sa žalobkyne v 2. až 5. rade domáhali voči žalovanému určenia, že do dedičstva po T. M.,
zomrelom XX.XX.XXXX, patrí pozemok, parcela KN-E č. XXXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2,

vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, nachádzajúcej sa v kat. úz. O., zapísanej na LV č. XXXX.
Žalobkyňa v 1. rade podala návrh na spojenie oboch vecí do spoločného konania, keďže skutkovo
spolu súvisia pod sp. zn. 19C/53/2019, s čím konajúca sudkyňa vo veci 29C/100/2021 súhlasila, čím
bol naplnený princíp zákonného sudcu.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej strane vo vzťahu k žalobkyniam nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.3. V dôvodoch rozsudku súd okrem iného uviedol, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. O. bola
okrem iných zapísaná aj parcela mpč. XXXX/X „P.“ na meno M. A.. V uvedenej pozemnoknižnej vložke
pod radovým číslom XX je zápis: „Došlo 09. júna 1954 čd. XXXX. Podľa prídelovej listiny Okresného

národného výboru v O. a geometrického plánu rozdeľuje sa parcela XXXX na parcely č. XXXX/X roľa o
výmereXXáXXm2aďalšieparcelyč.XXXX/XažX.“PodradovýmčíslomXXuvedenejpozemnoknižnej
vložky je zápis: „Došlo 12. júna 1956 čd. XXX. Podľa prídelovej listiny Mestského národného výboru v
O. zo dňa 30. mája 1956 zapisujú sa parcely č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X do novej
vložky č. XXXX tejto knihy a vymazuje sa poznámka konfiškácie týchto parciel.“

4. Z pozemnoknižnej vložky č. XXXX, kat. úz. O. vyplýva, že v nej bola okrem iných pod radovým číslom
5,zapísanáparcelač.XXXX/X„P.“okatastrálnejplocheXXáXXm2.Včasti„B“Vlastníctvopodradovým
číslom X je uvedené: „Došlo 12. júna 1956 čd. XXX. Podľa prídelovej listiny Mestského národného úradu
v O. zo dňa 30. mája a 11. júna 1956 zapisujú sa pod A I r.č. X-X nehnuteľností okrem iných aj parcela
mpč.XXXX/X a odpisujú sa z vložky č. XXX, XXXX tejto knihy.“ Pod radovým číslom X je zápis: Vkladá sa

vlastnícke právo pre manželov Q. M. v X/X a M. M., rod. V. v X/X, pod radovým číslom X je poznamenané
obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 a § 24 z. č. XX/XX Sb. a podľa bodu 4 prídelovej listiny.

5. V konaní bolo preukázané, že v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. O. podľa prídelovej listiny
Mestského národného úradu v O. zo dňa 30. mája 1956 tam zapísaní vlastníci Q. M. (X/X) a M. M., rod.

V., sú právni predchodcovia (starí rodičia) žalobkýň v 1., 3., 4. a 5. rade.

6. Z rozhodnutia Odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva Okresného
národného výboru v O. zo dňa 20.05.1965 č. XX/XXXX vo veci vzdania sa prídelu z pozemkových
reforiem - vyúčtovanie, súd zistil, že na základe prídelovej listiny boli pridelené poľnohospodárske

nehnuteľnosti z majetku bývalej vlastníčky vd. M. A., v kat. úz. O., a to prídelcom Q. M. a manželke M.
rod. V.. Dňa 29.04.1965 sa Q. M. s manželkou na predvolanie dostavili na Okresný národný výbor v
O., kde na odbore finančnom sa písomne zriekli, resp. prehlásili, že sa večne a neodvolateľne vzdávajú
prídelov pridelených poľnohospodárskych nehnuteľností, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č.
vložky XXXX, kat. úz. O., a to parcely mpč. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,

XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere, a to so spätnou účinnosťou k roku 1956. Súčasne prídelcovia
žiadali v napísanej dohode na finančnom odbore, aby im bolo ponechané vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
ktoré užívajú tiež pochádzajúce z pozemnoknižnej vložky č. XXXX, a to parcelu mpč. XXXX/X - záhrada
a parcelu č. XXXX/XX - dom a dvor. Ďalej sa tam uvádza, že prídelcovia už majú vyplatenú prídelovú
listinu 13.195,60 Kčs, a preto vzhľadom na to, že bolo prevedené vyúčtovanie s prídelcami, vrátila sa

prídelcom prídelová cena zaplatená za zrieknuté pozemky, s ponechaním obnosu za pozemky, ktoré
ostávajú naďalej vo vlastníctve prídelcov.

7. Obsahom vyššie uvedeného písomného dokumentu je rozhodnutie, že sa zrušujú prídelové listiny
vydané bývalým Poľnohospodárskym odborom Mestského národného výboru v O. zo dňa 23.11.1955

a z 30.05.1956 na vyššie uvedené poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktorých sa prídelcovia zriekli v
prospech Československého štátu a súhlasili, aby sa zapísalo vlastníctvo na tieto nehnuteľnosti pre
Československý štát, zastúpený finančným odborom ONV v O., a to so spiatočnou účinnosťou v
roku 1956. Zároveň týmto rozhodnutím boli ponechané vo vlastníctve prídelcov podľa predloženého
geometrického plánu vypracovaného Strediskom geodézie v O. zo dňa 07.05.1964 na stavebné

pozemky vedené v pozemnoknižnej zápisnici kat. úz. Mesta O. v pozemnoknižnej vložke č. XXXX,
zapísané parcely mpč. XXXX/X - záhrada a parcela č. XXXX/XX - dom a dvor. Keďže prídelová cena
na uvedené výmery stavebných pozemkov je vyrovnaná, teda odpočítaná z celkovej pridelenej ceny,
súčasne sa vydáva prídelová listina na tieto nehnuteľnosti, na základe ktorej si zapíšu prídelcovia
vlastnícke právo na Stredisko geodézie.

8. Dňa 24.05.1965 vydal Okresný národný výbor, odbor pôdohospodárstva v O. novú prídelovú listinu Q.
M. a manželke M. rod. V. na nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, a to na parcelu
mpč. XXXX/X a mpč. XXXX/XX s tým, že prídelová cena predstavuje 1.195,60 Kčs.

9. Z listu zo dňa 06.07.1965 Mestského národného výboru v O., odbor priemyslu, dopravy a obchodu,
adresovaného Okresnému národnému výboru, odboru finančnému v O., vo veci konania o pridelenie
pozemkov, o zriadení práva osobného užívania súd zistil, že Československý štát je vlastníkom
nehnuteľností, stavebných parciel z konfiškátu bývalého majetku vd. A. na ulici L., M., G. L. M., Ku hati,Y., B. a K.. Tieto stavebné parcely boli vytvorené geometrickým plánom a boli pridelené občanom, ktorí
si na týchto pozemkoch postavili rodinné domy alebo už započali s výstavbou rodinných domov. Ako
príloha k tomuto listu bol uvedený zoznam prídelcov, kde pod bodom 78 je uvedený aj Q. M..

10. Ako vyplýva z dedičského spisu Štátneho notárstva v O., sp. zn. D XXXX/XX, dedičské konanie po
M. M., rod. V., zomrelej XX.XX.XXXX bolo zastavené pre bezmajetnosť. Z dedičského spisu Štátneho
notárstva v O., sp. zn. D XXX/XX po nebohom Q. M., zomrelom XX.XX.XXXX vyplýva, že poručiteľ
zomrel ako bezmajetný. Z kópie z pozemkovej mapy súd zistil, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa žalobkyne

domáhajú určenia vlastníckeho práva (ďalej aj sporná nehnuteľnosť), je časť mestskej komunikácie na
C. ulici v O., cez ktorú prechádzajú vlastníci rodinných domov a pozemkov na tejto ulici na ulicu A., a to
od čias realizácie individuálnej bytovej výstavby v tejto lokalite, teda od roku 1965.

11. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval právnu úpravu vlastníckych vzťahov
podľa právnych predpisov platných a účinných od roku 1956, teda od vydania prvej prídelovej listiny

právnym predchodcom žalobkýň. Poukázal na ust. § 123, § 124, § 126 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 2 z. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme v znení vládneho nariadenia č. 122/1951 (§ 16,
§ 17), ust. § 132 z. č. 141/1950 Zb. (Stredný občiansky zákonník). Vzhľadom na tvrdenia žalobkýň a
námietky žalovaného súd predovšetkým skúmal, či u právnych predchodcov žalobkýň došlo v zmysle
vtedy platných právnych predpisov k vydaniu prídelovej listiny, titulom ktorej právni predchodcovia

žalobcov nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Súd konštatoval, že dňa 12.06.1956 bol
v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. O. vykonaný zápis podľa prídelovej listiny z 30.05.1956,
kde je sporná nehnuteľnosť vedená pod poradovým číslom X ako parcela mpč. XXXX/X, „P.“ o výmere
X.XXX m2 a ku nej boli zapísaní na základe prídelovej listiny z 30.05.1956 zapísaní ako vlastníci právni
predchodcovia žalobcov Q. M. v podiele X/X a M. M., rod. V. v podiele X/X. Uvedené právne skutočnosti

svedčia o tom, že na základe prídelovej listiny z 30.05.1956 právni predchodcovia žalobcov nadobudli
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

12. Ďalšou úlohou súdu bolo vyporiadať sa s otázkou či a akým právnym spôsobom a či právne
prístupným a dovoleným spôsobom podľa vtedy platných právnych predpisov mohlo dôjsť k tomu, že

právni predchodcovia následne stratili vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd
poukázal na obsah a odôvodnenie rozhodnutia Rady Okresného národného výboru v O. z 23.04.1964,
z ktorého vyplynulo, že v rokoch 1957 až 1959 došlo k zrušeniu prídelu nehnuteľností z bývalého
majetku M. A. pôvodným prídelcom (medzi ktorými boli aj právni predchodcovia žalobkýň - Q. M. s
manželkou)stým,žemnohýmpôvodnýmprídelcombolipridelenéstavebnépozemkynazákladenových

prídelových listín Mestského národného výboru v O. v rokoch 1957 až 1960. Rozhodnutie konštatuje,
že zrušenie prídelových listín neoprávňuje pôvodných prídelcov (medzi inými aj s manželkou Q. M.) k
tomu, aby sa domáhali na doterajších užívateľoch - prídelcoch stavebných pozemkov o zmenu hraníc,
ako aj držby jednotlivých pozemkov vo svoj prospech a musia trpieť tento stav užívania do konečného
majetkoprávneho usporiadania pozemkov, ktoré budú prevedené na základe zastavacieho plánu Mesta

O. pre individuálnu bytovú výstavbu.

13. Z geometrického plánu polohopisného plánu č. zákazky XX-XX-XXX-XXX/XX z 12.06.1965,
nazvaného Zameranie stavebných pozemkov vyplynulo, ktoré pozemky budú zastavané, pričom v
geometrickom pláne je poznámka, že majitelia pozemkov mpč. XXXX/X až XXXX/X a XXXX/X až XXXX/

X sa vzdali svojich pozemkov, prípadne pozemky boli vyvlastnené, a preto súd skúmal otázku, či v
uvedenomobdobídošlokuskutočneniutakýchprávnychúkonov,ktorépotvrdzujú,ževlastníkomspornej
nehnuteľnosti sa stal štát. Súd skonštatoval, že rozhodnutie o zrušení prídelovej listiny bolo vydané
príslušným orgánom, pričom jeho originál sa nachádza v Štátnom archíve v O.. Vychádzajúc z dôkazov
- listín, ktoré v konaní predložil žalovaný súd uzavrel, že tieto listiny v celom rozsahu vyvrátili tvrdenia

žalobcov z nižšie uvedených dôvodov.

14. Vydané správne rozhodnutie z 20.05.1965 je potrebné rešpektovať, keďže bolo vydané v súlade s
vtedy platnými právnymi predpismi, príslušným orgánom a zákon v tom čase platný umožňoval zrušiť
prídel. Pri zrušení prídelu bola vrátená právnym predchodcom žalobkýň aj kúpna cena a bola vydaná

nová prídelová listina, čo svedčí o tom, že došlo k naplneniu právneho zámeru, ktorý v prípade, ak
by sa právni predchodcovia nevzdali prídelov, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu prídelov, by viedlo k
vyvlastneniu týchto nehnuteľností. Právni predchodcovia žalobkýň vedeli, že neboli opomenutí, nakoľko
medzi nimi a štátom došlo k dohode. Právni predchodcovia žalobkýň boli s týmto stavom stotožnenía nedomáhali sa svojich vlastníckych nárokov. Správne rozhodnutie z 20.05.1965 bolo prijaté potom,
keď bol vytknutý nesprávny postup pri zrušovaní prídelov a do konania vstúpil okresný prokurátor. Preto
nemožno vyčítať tomuto právnemu úkonu - zrušenie prídelu, a následne vydanej novej prídelovej listine,

aby štát konal svojvoľne, aby vlastníci boli vylúčení z akéhokoľvek procesu, nakoľko podali aj odvolania
voči vydaným rozhodnutiam o zrušení týchto prídelov a do konania vstúpil prokurátor. Bolo potrebné
zohľadniť uvedené skutočnosti, teda že štát splnil podmienky pre zrušenie prídelu, ktoré boli vo verejnom
záujme, keďže na sporných nehnuteľnostiach následne bola realizovaná individuálna bytová výstavba,
o čom svedčí geometrický plán.

15. Keďže právni predchodcovia žalobkýň sa počas svojho života vzdali prídelu k pozemku, parcele
mpč. XXXX/X, k. ú. O., táto nehnuteľnosť nemohla byť predmetom dedenia po Q. M. a jeho manželke
M. M., rod V.. O tom, že sa právni predchodcovia žalobcov vzdali prídelu svedčí rozhodnutie bývalého
odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva Okresného národného výboru v
O. zo dňa 29.04.1965, z ktorého vyplýva, že Q. M. a manželka M. V. sa písomne zriekli, resp. prehlásili,

že sa večne a neodvolateľne vzdávajú prídelov poľnohospodárskych nehnuteľností, zapísaných v
pozemnoknižnej zápisnici č. vložky XXXX, okrem iných aj k pozemku, parcele mpč. XXXX/X v prospech
Československého štátu, zastúpeného Finančným odborom v O. so spätnou účinnosťou k roku 1956.
Vydané rozhodnutie, ktorým sa zrušili pôvodné prídelové listiny z roku 1956, bolo doručené aj na
Stredisko geodézie a kartografie v O. dňa 28.05.1965, čo potvrdzuje prezenčná pečiatka na uvedenom

rozhodnutí. Všetky vyššie uvádzané listinné dôkazy svedčia o tom, že štát v roku 1965 nadobudol
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, pričom konal v zmysle vtedy platných právnych predpisov
pre nadobudnutie vlastníctva, čo sa napokon premietlo aj do ďalších vlastníckych vzťahov, tiež do
geometrického plánu a ďalej vydaných rozhodnutí.

16. Pokiaľ by nedošlo vyššie uvedeným spôsobom k platnému nadobudnutiu vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti štátom, v tejto súvislosti súd poukázal na to, že dňa 21.05.1991 bol prijatý z. č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskeho majetku, podľa ktorého
bolo možné podľa § 6 ods. 1 písm. p) domáhať sa vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát v
dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, pričom žalujúca strana v zmysle tohto zákona

nepostupovala a neuplatnila si ani predmetné reštitučné nároky. Ak teda sporná nehnuteľnosť bola
vedená vo vlastníctve štátu od roku 1965 (v správe Slovenského pozemkového fondu) až do roku
2018, žalobcovia mali dostatok času na to, aby konali, a pokiaľ nemienili uplatniť svoje nároky podľa
z. č. 229/1991 Zb. o vydaní predmetných nehnuteľností do ich vlastníctva, mohli uplatniť iné nároky
z toho zákona vyplývajúce. Ak tak neučinili a predmetné nehnuteľnosti boli v roku 2018 prevedené

do vlastníctva žalovaného, žalované mesto bolo dobromyseľné v tom, že predmetné nehnuteľnosti
nadobúda do svojho vlastníctva platne a zákonne.

17. Pokiaľ žalobkyne namietajú, že nebolo možné, aby žalované mesto bolo dobromyseľným pri
nadobudnutí predmetného vlastníctva, súd poukázal na to, že v danom prípade právnym predchodcom

žalobkýň bol riadne a príslušným spôsobom oznámený zámer, že predmetné nehnuteľnosti budú
vyvlastnené za účelom prideľovania jednotlivých pozemkov do individuálnej bytovej výstavby, na ktoré
vyvlastnenie sa vzťahoval z. č. 87/1958 Sb., ktorý pripúšťal, resp. ukladal pred vyvlastnením povinnosť
dosiahnuť zmenu vlastníckych vzťahov iným spôsobom, teda dohodou medzi vlastníkom a štátom.
Z obsahového hľadiska vzdanie sa prídelu možno považovať za dohodu o vysporiadaní vlastníckych

vzťahov s tým, že následne boli právnym predchodcom žalobkýň ďalšou novou prídelovou listinou
pridelené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zápisu do evidencie nehnuteľností. V danom prípade
súd mal za preukázané, že právni predchodcovia žalobkýň sa necítili po roku 1965 vlastníkmi sporných
nehnuteľností, a preto tieto ani nemohli byť predmetom dedenia po nich. Keďže štát splnil aj zákonné
požiadavky pre vydržanie (dobromyseľnosť, doba trvania držby), žalované mesto nadobudlo vlastnícke

právo od platného a nesporného vlastníka, a keďže právni predchodcovia žalobkýň v čase smrti neboli
vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, súd žalobu žalobkýň v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP a keďže žalované mesto malo vo veci
plný úspech, priznal mu súd plnú náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie samostatným uznesením.

19. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne. Namietali
nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Súd vychádzalz úradného zápisu, v zmysle ktorého mali byť predvolaní jednotliví prídelcovia, ktorí boli uzrozumení
o tom, že im bude vyvlastnená nehnuteľnosť. Žiadne vyvlastnenie nehnuteľností v prejednávanej
právnej veci preukázané nebolo, v dôsledku čoho tento listinný dôkaz nemá v prejednávanej veci

žiadnu výpovednú hodnotu, a preto z neho nie je možné ani vychádzať. Súd ďalej vychádzal aj z
geometrického plánu č. zákazky XX-XX-XXX-XXX/XX z 12.06.1965, konkrétne z poznámky v ňom
uvedenej, že majitelia pozemkov mpč. XXXX/X až XXXX/X a XXXX/X až XXXX/X sa vzdali svojich
pozemkov, prípadne pozemky boli vyvlastnené. V tejto súvislosti odvolateľky poukazujú na skutočnosť,
že tento geometrický plán bol prílohou pre vyvlastňovací elaborát dotknutých parciel, čo jednoznačne

vyplýva z jeho obsahu. K žiadnemu vyvlastneniu spornej nehnuteľnosti nedošlo. Ďalej súd poukázal na
opis úradného záznamu zo dňa 29.04.1965, v zmysle ktorého sa právni predchodcovia žalobkýň mali
zrieknuť pridelených nehnuteľností so spätnou účinnosťou k 01.01.1956. Žalovaný však pred súdom
nijako nevysvetlil, odkiaľ tento opis záznamu pochádza. Záznam nie je nikým podpísaný, nenachádza sa
na ňom žiadna pečiatka, nie je zrejmé, či v skutočnosti naozaj k akémukoľvek stretnutiu na Finančnom
odbore ONV v O. došlo. Nie je zrejmé ani to, či reálne došlo k tvrdenému finančnému vysporiadaniu.

Žalovaným predložený opis úradného záznamu preto nemôže byť považovaný za relevantný dôkaz a
nebolo možné z neho pri rozhodovaní vychádzať. Obdobne to platí aj pri rozhodnutí odboru vodného
hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva Okresného národného výboru v O. č. XX/XXXX o
zrušení prídelov zo dňa 20.05.1965 (ďalej aj rozhodnutie o zrušení prídelov). Toto rozhodnutie vychádza
práve zo skutočností, že právni predchodcovia žalobkýň dňa 29.04.1965 prehlásili, že sa večne a

neodvolateľne vzdali svojich prídelov, avšak vzdanie sa prídelov nebolo v konaní preukázané a nemožno
ho odvodzovať ani z opisu úradného záznamu, ktorý do konania predložil žalovaný. Na rozhodnutie
o zrušení prídelov v prejednávanej veci nemožno prihliadať, nemožno ho považovať ani za platné
správne rozhodnutie a nemožno z neho ani vychádzať. Preto súdom vyslovenom závere, že došlo k
vzdaniu sa prídelov a ich zrušeniu je nesprávny. Žalobkyne v konaní predložili súdu výmer o vlastníctve

pôdy vydaný bývalým povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v K. zo dňa 19.03.1948,
č. XXXXX/XX-II-B, ktorým bol právnym predchodcom žalobkýň Q. M. a jeho manželke M., rod. V.,
pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti z majetku bývalej vlastníčky M. A. a spol., kat. úz. O.. Ide
aj o nehnuteľnosť, parcelu č. XXXX/X „P.“ o výmere X.XXX m2. Predmetný výmer bol žalobkyniam
sprístupnenýzostranypozemkovéhooddeleniaPozemkovéhoalesnéhoodboruOkresnéhoúraduO.až

dňa 06.10.2022, a to na základe písomnej žiadosti zo dňa 12.09.2022, nakoľko pri osobnom stretnutí na
danom odbore počas konania na súde prvej inštancie žalobkyniam bolo oznámené, že odbor žiadnymi
listinami, týkajúcimi sa danej veci nedisponuje. Z predloženého výmeru zo dňa 19.03.1948 vyplýva
skutočnosť, že prídelová listina zo dňa 30.15.1956 je platná, a to v zmysle rukou písanej poznámky na
výmere zo dňa 19.03.1948 v znení: Nová prídelová listina výmer 3.57.42, ktorá rovnaká výmera bola

právnym predchodcom žalobkýň pridelená práve prídelovou listinou dňa 30.05.1956. K nadobudnutiu
sporného pozemku štátom nikdy nedošlo, stalo sa tak v konaní ROEP v kat. úz. O. v období rokov 2009
až 2011. Preto nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že štát ako právny predchodca
žalovaného splnil všetky požiadavky pre vydržanie vlastníckeho práva. Súd v odôvodnení vôbec
neuviedol, čo považoval za nadobúdací vlastnícky titul, od ktorého právny predchodca žalovaného štát,

moholodvodzovaťsvojudržbu,naviacspornánehnuteľnosťbolaštátomnadobudnutánezákonne.Súdv
odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil, čo ho viedlo k záveru, že štát bol dobromyseľným,
len skonštatoval, že štát splnil podmienku dobromyseľnosti. Na základe akých skutočností k takémuto
konštatovaniu dospel z napadnutého rozsudku nie je zistiteľné. Navyše platí, že ak štát nadobudol
sporný pozemok nezákonne, logicky nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu sporný pozemok patrí.

Súd sa v konaní nevysporiadal s množstvom dôkazov, ktoré počas konania žalobkyne súdu predkladali.
Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s preukázanou skutočnosťou, že iným prídelcom, napr. M. A.,
Y. či O. rozhodnutím odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV v
O. č. XX/XXXX o zrušení prídelov zo dňa 20.05.1965, vlastnícke právo dodnes svedčí, pričom aj
týmto vo vzťahu k týmto prídelcom bolo vydané obdobné rozhodnutie o zrušení prídelových listín,

ako aj právnym predchodcom žalobkýň. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s preukázanou
skutočnosťou, že ostatné pozemky, ktoré boli právnym predchodcom žalobkýň pridelené najskôr
výmeromovlastníctvepôdy,vydanýmbývalýmpovereníctvompôdohospodárstvaapozemkovejreformy
v K. zo dňa 19.03.1948 a následne tiež prídelovou listinou zo dňa 30.05.1956 zostali vo vlastníctve
právnych predchodcov žalobkýň. Právne závery súdu ohľadne možnosti vydržania sporného pozemku

štátom sú absolútne arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd sa nezaoberal splnením jednotlivých zákonných
podmienok vydržania zo strany štátu, keď úplne opomenul uviesť odôvodnenie k právnemu titulu či
dobromyseľnosti štátu. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.20. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať žalovanej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že z dôkazov

predložených v konaní správne dospel súd k záveru, že právni predchodcovia žalobcov prehlásili, že sa
večne a neodvolateľne vzdávajú prídelu aj k mpč. XXXX/X, kat. úz. O.. Z rozhodnutia odboru vodného
hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva zo dňa 20.05.1965 č. XX/XXXX okrem iného
vyplýva, že dňa 29.04.1965 sa dostavili na finančný odbor ONV v O. prídelcovia Q. M. s manželkou
M. rod. V. a písomne sa zriekli, resp. prehlásili, že sa večne a neodvolateľne vzdávajú pridelených

poľnohospodárskych nehnuteľností, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. vložky XXXX, kat. úz. O.,
parcelné čísla XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X o celkovej výmere
XX-XX-XX ha v prospech Československého štátu, zastúpeného Finančným odborom ONV v O., a to
so spätnou účinnosťou k roku 1956. Zároveň sa v rozhodnutí konštatuje, že prídelcovia v napísanej
dohode žiadali, aby im bolo ponechané vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré užívajú a ktoré tiež
pochádzajú z prídelu, išlo konkrétne o parcely č. XXXX/X - záhrada a XXXX/XX - dom, dvor, zapísané

v pozemnoknižnej zápisnici XXXX, kat. úz. O.. Vzhľadom na uvedené odbor vodného hospodárstva pre
veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV v O. podľa vládneho nariadenia XX/XXXX o správnom konaní
vydal rozhodnutie, ktorým zrušil prídelové listiny vydané bývalým pôdohospodárskym odborom MSNV
v O. zo dňa 23.11.1956 a zo dňa 30.05.1956 na vypísané poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktorých
sa prídelcovia zriekli svojim podpisom večne a neodvolateľne v prospech Československého štátu. V

rozhodnutí sa uvádza, že sa prídelcom ponechávajú podľa geometrického plánu zo dňa 07.05.1964
parcely č. XXXX/X a XXXX/XX. Následne bola vydaná nová prídelová listina dňa 24.05.1965, na základe
ktorej boli Q. M. a manželke M. rod. V., pridelené pozemky s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o
výmere XXX m2, parcelné č. XXXX/XX - dom, dvor o výmere XXX m2. Uvedené listiny boli zapísané
na Stredisku geodézie v O. pod položkou výkazu zmien pod č. XXX/XX. Na záver žalovaný uviedol,

že ak súd prvej inštancie dospel ku skutkovému zisteniu, že právni predchodcovia žalobcov neboli
vlastníkmi sporných nehnuteľností, potom ani žalobcovia nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §
379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.

22. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

23. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

24. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

25. Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením

konania o dedičstve.

26. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v 2. rade v priebehu odvolacieho konania zomrela 03.12.2022, ide
o majetkový spor (nie osobnej povahy) a z uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 12.05.2023 č. k.
37D 1262/2022-32, D not 28/2013 vyplýva, že dedičmi v zmysle prvej dedičskej skupiny podľa § 473

Občianskeho zákonníka sú jej dcéry - žalobkyne v 3., 4. a 5. rade, súd konanie voči žalobkyni v 2. rade
zastavil (výrok I. rozsudku) a pokračoval s právnymi nástupcami M. M., t.j. so žalobkyňami v 3., 4. a 5.
rade, čomu zodpovedá výrok II. rozsudku.

27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

29. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

30. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobkyne vlastnícke právo k pozemku, parcele C. č. XXXX/X - orná

pôda o výmere X.XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. O., odvíjajú od svojich právnych predchodcov
Q. M. a M. M., rod. V.. V konaní bolo nepochybne preukázané a vyplýva to aj z pozemnoknižnej vložky
č. XXXX, kat. úz. O., že právni predchodcovia žalobkýň, Q. M. a jeho manželka M. M., rod. V. boli
zapísaní v pozemnoknižnej vložke XXXX, kat. úz. O. okrem iných aj k parcele mpč. XXXX/X „P.“ o
katastrálnej ploche X.XXX m2, a to na základe prídelovej listiny Mestského národného úradu v O. zo dňa

30.05.1956, pričom zápis v pozemnoknižnej vložke XXXX, kat. úz. O. bol vykonaný 12.06.1956 čd. XXX.
Z uvedenej pozemnoknižnej vložky zároveň vyplýva, že pridelené parcely boli odpísané z vložky č. XXX
a boli zapísané do novej vložky č. XXXX, kat. úz. O.. V pozemnoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. O. bola
okrem iných zapísaná aj parcela mpč. XXXX/X „P.“ na meno M. A.. V uvedenej pozemnoknižnej vložke
pod radovým číslom XX je zápis: Došlo dňa 09.06.1954, čd. XXXX. Podľa prídelovej listiny Okresného

národnéhovýboruvO.ageometrickéhoplánurozdeľujesaparcelaXXXXnaparcelnéč.XXXX/X-roľao
výmere X.XXX m2 a ďalšie parcely č. X.XXX/X až X. Pod radovým číslom XX uvedenej pozemnoknižnej
vložky je zápis: Došlo dňa 12.06.1956 čd. XXX. Podľa prídelovej listiny Mestského národného výboru v
O. zo dňa 30.05.1956 zapisujú sa parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a zapisujú
sa do novej vložky XXXX v tejto knihe a vymazuje sa poznámka konfiškácie týchto parciel.

31. Z rozhodnutia Odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva Okresného
národného výboru v O. (ONV) zo dňa 20.05.1965 č. XX/XXXX okrem iného vyplýva, že dňa 29.04.1965
sa dostavili na Finančný odbor ONV v O. prídelcovia Q. M. s manželkou M. rod. V. a písomne
sa zriekli, resp. prehlásili, že sa večne a neodvolateľne vzdávajú pridelených poľnohospodárskych

nehnuteľností, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. vložky XXXX, parciel, parcelné č. XXXX/
XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech Československého štátu,
zastúpeného Finančným odborom ONV v O., a to so spätnou účinnosťou v roku 1956. Zároveň sa v
uvedenom rozhodnutí konštatuje, že prídelcovia v napísanej dohode žiadali, aby im bolo ponechané
vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré užívajú a ktoré tiež pochádzajú z prídelu, konkrétne parcely č.

XXXX/X - záhrada a XXXX/XX - dom, dvor, zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX, kat. úz. O.
(č. l. 300 spisu).

32. Dňa 29.04.1965 bol teda na Finančnom odbore ONV v O. spísaný úradný záznam s odchádzajúcimi
prídelcami Q. M. a manželkou M. rod. V.. V tomto úradnom zázname prídelcovia Q. M. a manželka M.,

večne a neodvolateľne prehlásili, že sa ex tunc zriekajú pridelených poľnohospodárskych nehnuteľností,
zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici, okrem iných aj k mpč. XXXX/X v prospech Československého
štátu. V bode 2. úradného záznamu je uvedené, že toto zrieknutie sa netýka mpč. XXXX/X, mpč. XXXX/
XX, ktoré nehnuteľnosti prídelcovia užívali na osobné účely a taktiež mpč. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré
nehnuteľnosti prídelcovia kúpnou zmluvou odpredali pre Y. Y. a manželku M. rod. C., ktorí si na týchto

parcelách vystavili rodinný dom. Zo záznamu ďalej vyplýva, že prídelcovia zároveň žiadali, aby bola
kladne vybavená žiadosť ich syna T. M. o pridelenie stavebného pozemku XXXX/XX o výmere X.XXX m2
s tým, že stavebný pozemok bude využitý na stavbu rodinného domu. V zázname sa tiež konštatuje, že
podmienky uvedené v zázname boli zúčastnenými stranami porozumené a na znak súhlasu obojstranne
podpísané (č. l. 301 spisu).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, Odbor vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva
ONV v O. podľa vládneho nariadenia č. XX/XXXX o správnom konaní, vydal rozhodnutie, ktorým
zrušil prídelové listiny vydané bývalým Pôdohospodárskym odborom MNV v O. zo dňa 23.11.1956 a30.05.1956navypísanépoľnohospodárskenehnuteľnosti,ktorýchsaprídelcoviazrieklisvojimpodpisom
večneaneodvolateľnevprospechČeskoslovenskéhoštátunaFinančnomodboreONVdňa29.04.1965.
V uvedenom rozhodnutí sa zároveň uvádza, že prídelcom sa ponechávajú podľa geometrického plánu

zo dňa 07.05.1964 parcely XXXX/X a XXXX/XX. Následne bola vydaná nová prídelová listina dňa
24.05.1965, na základe ktorej boli Q. M. a manželke M. rod. V., pridelené pozemky, parcely č. XXXX/X
- záhrada o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX - dom, dvor o výmere XXX m2 (č. l. 180d spisu). Ako
vyplýva z pripojeného spisu Štátneho notárstva v O. N XXX/XX, Nz XXX/XX, kúpnou zmluvou zo dňa
21.02.1972, spísanou formou notárskej zápisnice na bývalom Štátnom notárstve v O. pod č. N XXX/

XX, Nz XXX/XX, registrovanou Štátnym notárstvom v O. pod č. R I. XXX/XX Q. M. a M. rod. V., predali
svojmu synovi T. M. nehnuteľnosti: dom, dvor, záhradu, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. O. ako parcely
EN XXXX/X vo výmere XXX m2 a XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2. V registrovanom
spise sa nachádza list vlastníctva č. XXX, kat. úz. O., ktorý bol vystavený dňa 19.08.1970 ako listina,
ktorou predávajúci Q. M. s manželkou M. rod. V., preukazovali svoje vlastníctvo a tak isto vlastnícky titul
k prevádzaným nehnuteľnostiam je zaznamenaný v položke výkazu zmien č. XXX/XX. Z pripojeného

dotazníka a ocenenia nehnuteľností vyplýva, že prevádzaný dom bol postavený v roku 1962 a MsNV v
O. súhlasí s prevodom nehnuteľností dňa 07.02.1972.

34. Na základe vyššie uvedeného správne konštatoval súd prvej inštancie, že zo spísaného úradného
záznamu zo dňa 29.04.1965 možno dospieť ku skutkovému zisteniu, že právni predchodcovia žalobkýň

sa večne a neodvolateľne vzdali pridelených poľnohospodárskych nehnuteľností okrem iných aj k
pozemku, ktorý je predmetom tohto konania (XXXX/X kat. úz. O.). Q. M. s manželkou M. rod. V.
výslovne uviedli, ku ktorým konkrétnym parcelám sa nezriekajú vlastníckeho práva. Nevzdali sa prídelu
k pozemkom, parcelám mpč. XXXX/X - záhrada, mpč. XXXX/XX - dom, dvor, ktoré prídelcovia užívali
na osobné účely, taktiež sa nevzdali mpč. XXXX/XX, XXXX/XX, ktoré boli odpredané manželom Y. a

M. Y.. Zároveň dohodli aj spôsob finančného vyporiadania už zaplatenej prídelovej ceny, tiež vyslovili
požiadavku, aby bola kladne vybavená ich žiadosť o pridelenie pozemku pre ich syna T. M.. Rozhodnutie
odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva zo dňa 20.05.1965 č. XX/XXXX
v podstate kopíruje podmienky dohodnuté v úradnom zázname a zároveň zrušuje prídelové listiny, na
základe ktorých boli nehnuteľnosti pridelené v roku 1956 pridelencom (titulom prídelovej listiny zo dňa

30.05.1956).

35. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zrieknutie sa vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prídelu (okrem dohodnutých výnimiek), možno považovať
za úkon, ktorým prídelcovia prejavili svoju vôľu vzdať sa vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam

a toto vzdanie sa vlastníckeho práva bolo z ich strany rešpektované aj v dedičských konaniach po
právnych predchodcoch žalobkýň M. M. rod. V. a Q. M.. Naviac žalobcovia v konaní netvrdili, a ani
nepreukázali, aby si napríklad uplatňovali nároky vyplývajúce z reštitučných zákonov. Je nepochybné,
že právni predchodcovia žalobkýň sa vzdali vlastníckeho práva, a preto v zmysle ust. § 460 Občianskeho
zákonníka v čase smrti, neboli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a preto ani ich právni nástupcovia -

dedičia (žalobkyne) nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo. Súd prvej inštancie správne dospel
ku skutkovému zisteniu, že právni predchodcovia žalobkýň neboli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a
preto žalobu žalobkýň zamietol ako nedôvodnú.

36. Žalobkyne svoje odvolanie odôvodňujú podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkali súdu prvej inštancie, že
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v konaní s jednoznačne preukázanou skutočnosťou, že iným
prídelcom, a to napr. M. A., Y. či O. uvedeným v rozhodnutí odboru vodného hospodárstva pre veci
poľnohospodárstva a lesníctva Okresného národného výboru v O. č. XX/XXXX o zrušení prídelov zo

dňa 20.05.1965 vlastnícke právo svedčí dodnes, pričom aj týmto vo vzťahu k prídelcom boli vydané
obdobné rozhodnutia o zrušení prídelových listín ako právnym predchodcom žalobkýň. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že nevykonanie navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd
nehodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať
pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú, za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu
pôjde vždy, aj vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola
odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiťsvoju činnosť, výkon spravodlivosti. Žalobkyňami navrhované dôkazy odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko argumentácia žalobkýň v bode 28. odvolania
žiadnym spôsobom nesúvisí s predmetom tohto konania.

37. K odvolacej námietke uvedenej v bode 29., že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s (v konaní jednoznačne) preukázanou skutočnosťou, že ostatné pozemky (okrem
spornéhopozemku),ktoréboliprávnympredchodcomžalobkýňpridelenénajskôrvýmeromovlastníctve
pôdy, vydaným bývalým Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v K. zo dňa

19.03.1948 a následne tiež prídelovou listinou vydanou MsNV O. zo dňa 30.05.1956, zostali vo
vlastníctve právnych predchodcov žalobkýň, resp. neskôr vo vlastníctve ich právnych nástupcov, k
uvedenejargumentáciiodvolaniamožnouviesť,žesúdjeviazanýpredmetomkonania.Jemožnéusúdiť,
že ak by sa predmetom konania stali aj tie pozemky, na ktoré poukazujú v odvolaní žalobkyne, dôvodne
by mohlo byť spochybnené ich vlastníctvo.

38. K odvolacej námietke žalobkýň, že súd sa vôbec nezaoberal splnením jednotlivých zákonných
podmienok vydržania zo strany štátu, resp. úplne opomenul vyhodnotiť, či v konaní bola preukázaná
dobromyseľnosť štátu, k tomu odvolací súd uvádza, že jednou zo základných podmienok vlastníckej
žaloby (určenie vlastníckeho práva) je preukázanie iustus titulus - právny dôvod nadobudnutia
vlastníckeho práva. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti

toho práva vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu, skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Keďže v konaní žalobkyne nepreukázali platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, neuniesli tak bremeno tvrdenia, ani
dôkazné bremeno, ktorá skutočnosť spôsobila zamietnutie žaloby.

39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností (že je vlastníkom spornej
nehnuteľnosti) tiež tvrdí.

40. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalobkyniam sa nepodarilo preukázať, že ich právni
predchodcovia Q. M., zomrelý XX.XX.XXXX a manželka M. rod. V., zomrelá XX.XX.XXXX, boli ku dňu
smrti vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, žalobkyni v 1. rade, tiež ani právnemu predchodcovi žalobkýň v
2. až 5. rade, nemôže svedčiť platný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva.

41. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.

Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

42. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaných odvolaní
nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolatelia mohli tieto námietky relevantne
uplatniť.

43. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to, že správny
je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSProzsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody
uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto
štádia konania proti žalobkyniam, ktoré v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).