Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/41/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121418260
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121418260.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
Alektum Capital II AG, IČO: CHE-496.825.067, so sídlom vo Švajčiarsku, Zug, Gubelstrasse č. 24,
zastúpeného právnym zástupcom Hudec s.r.o., IČO: 36855260, so sídlom v Bratislave, Lazaretská č.
23, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Marek Hudec, advokát a konateľ, proti žalovanej A. B., C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., D. XXX, v súčasnosti bytom vo E., F. D. XXX/X, o zaplatenie 268,50
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 6Csp/129/2021-186
zo dňa 07.09.2022, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok)
a vo výroku o trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
236,20 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 € od 01.08.2018 do zaplatenia,
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 € od 01.09.2018 do zaplatenia, spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 € od 01.10.2018 do zaplatenia, spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 € od 01.11.2018 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1,50 € od 01.12.2018 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 228,70 € od 11.01.2019 do zaplatenia (prvý výrok); v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu
zamietol (druhý výrok); žalovanej povolil zaplatiť dlh v mesačných splátkach a to v dvoch splátkach po
80,- €, tretej splátke v sume 76,20 € a štvrtej splátke vo výške prislúchajúceho príslušenstva počnúc
právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh (tretí
výrok) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 75,94 %, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku (štvrtý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého právny predchodca žalobcu spoločnosť G. H., H. uzavrel dňa 01.06.2017 so
žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej aj „zmluva“) s viazanosťou na 24 mesiacov, na
základe ktorej bola žalovanej zriadená služba satelitnej televízie, základný balík Satelit Štandard a Satelit
EXTRA H a súčasne jej prenajal koncové zariadenia potrebné pre poskytnutie zvolenej služby; v zmluve
bolo ďalej dohodnuté, že v prípade porušenia doby viazanosti vznikne podniku právo na uplatnenie si

zmluvnej pokuty, ktorá sa vypočíta ako súčet sumy 50,- € a zliav, t.j. rozdielu medzi akciovými cenami za
služby; podľa bodu 1 písm. e) zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájme zariadenia nevyhnutného pre
poskytovanie služby a podľa bodu 1 písm. f) zmluvy na výpožičke zariadení potrebných pre poskytovanie
služby; podľa bodu 1 písm. g) zmluvy sa podnik zaviazal poskytnúť účastníkovi 100 % zľavu zo základnej
inštalácie a aktivačného poplatku; v prípade straty, nevrátenia alebo poškodenia zariadení zo strany
účastníka, mal podnik v zmysle bodu 2 zmluvy voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v sumy 50,- € za každé koncové zariadenie, v sume 19,90 € za každú smart kartu, v sume 10,- € za
každý zdrojový kábel, resp. adaptér, v sume 10,- € za každý diaľkový ovládač a v sume 3,- € za každý
scart kábel.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie vznikla právnemu predchodcovi
žalobcu ako prenajímateľovi podľa zmluvy povinnosť prenechať žalovanej ako nájomcovi predmet nájmu
a súčasne právo voči žalovanej na úhradu dojednaného nájomného; z dôvodu neplnenia si povinností
žalovanej žalobca odstúpil od zmluvy, čím došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a žalovanej vznikla
povinnosť prenajaté zariadenia vrátiť podniku na predajné miesto; v zmluve bola dohodnutá pre prípad
straty, nevrátenia alebo poškodenia zariadení v prenájme zo strany účastníka zmluvná pokuta; nakoľko
žalovaná po ukončení zmluvného vzťahu nevrátila poskytnuté zariadenia, považoval súd prvej inštancie
nárok žalobcu za čiastočne dôvodný čo do výšky 236,20 € na základe predložených faktúr; keďže
sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania a to počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry.

1.4 Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti zisťoval, či nedošlo k prípadnému premlčaniu nároku
žalobcu v súlade s ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“); z obsahu
spisu bolo zistené, že žaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16.07.2021, pričom
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka sú premlčané všetky nároky žalobcu pred 16.07.2018; keďže
faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 14,40 €, č. XXXXXXXXXX na sumu 16,40 € a č. XXXXXXXXXX na
sumu 1,50 € boli vydané v čase pred 16.07.2018, uvedenú pohľadávku žalobcu považoval súd prvej
inštancie za premlčanú a tento nárok žalobcovi nepriznal.

1.5 Vzhľadom na to, že žalovaná žiadala o zaplatenie dlhu v splátkach, pretože je nezamestnaná a
bez príjmu, a v konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná je evidovaná na úrade práce,
pričom nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky, dospel súd prvej inštancie k názoru, že
žalovaná nie je schopná zaplatiť dlh naraz a umožnil jej zaplatiť dlh v 4 splátkach s tým, že splácanie
dlhu podmienil zročnosťou celého dlhu v prípade neuhradenia niektorej zo splátok.

1.6 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 488,
§ 544 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, § 54a, § 100 ods. 1 a § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) v znení účinnom ku
dňu splatnosti dlhu v spojení s § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 a 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán vo veci.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 06.10.2022 (č.l. 195-196
spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti (druhý výrok) a v rozsahu výroku o trovách konania (štvrtý výrok); vyjadril názor, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o čiastočnom premlčaní
jeho nároku; súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba bola upínaciemu súdu doručená dňa 17.06.2021
(správne dňa 16.07.2021 - poznámka odvolacieho súdu), od dátumu ktorého počítal plynutie premlčacej
doby; z potvrdenia upomínacieho súdu, ale jasne vyplýva, že žaloba bola podaná už dňa 10.07.2021 o
17:13:37 hod.; súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o dátume začatia

súdneho konania; ďalej žalobca poukázal na ustanovenia § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon č. 62/2020 Z. z.“) týkajúce sa
plynutia lehôt, ktoré podľa neho súd prvej inštancie opomenul aplikovať, a na základe ktorých premlčacia
doba počas 76 dní neplynula; lehota na uplatnenie faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 30.04.2018
tak bola do dňa 15.07.2021, pri faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 31.05.2018 bola lehota na
uplatnenie nároku do 15.08.2021 a pri faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 30.06.2018 do 14.09.2021;
nároky žalobcu boli preto uplatnené včas; žalobca poukázal aj na nezrozumiteľnosť, resp. nesprávnosť
odôvodnenia súdu prvej inštancie (bod 28 odôvodnenia rozsudku), keď použil pojem „vydanie faktúr“,
pričom pravdepodobne mal na mysli „splatnosť faktúry“; v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka plynie
premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát, čo v prípade žalobcu je deň
nasledujúci po dni splatnosti faktúry, keďže dovtedy žalovaná nebola a ani nemohla byť v omeškaní s
dobrovoľným splnením svojho záväzku; až márnym uplynutím doby splatnosti sa z pohľadávky stáva
nárok, t.j. právo vymáhateľné súdom; na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe aj v zamietnutej časti istiny s príslušenstvom a prizná
mu nárok na náhradu trov konnaia v plnom rozsahu.

2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 ods. 1 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby
žalobcu v prevyšujúcej časti; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci
skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací
súd (§ 383 C.s.p.) s výnimkou ustálenia okamihu doručenia žaloby na súd (začatie konania); pre
rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie
(§ 384 C.s.p.); medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter sporu; medzi stranami nebolo
sporné ani samotné uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 01.06.2017 ani jej obsah;
medzi stranami zostalo (ťažiskovo v odvolacom konaní) sporné právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je čiastočne premlčaný a preto
žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Pri posudzovaní veci sa odvolací súd zaoberal len
námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.4 Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu
v prevyšujúcej časti (druhý výrok) ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o konkrétnu odvolaciu
argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.) odvolací súd udáva, že čiastočné premlčanie
uplatneného nároku žalobcu posúdil súd prvej inštancie správne; na uvedené nemalo vplyv ani
nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z dátumu podania žaloby (návrhu
na vydanie platobného rozkazu) dňa 16.07.2021 a vzhľadom na to považoval všetky uplatnené nároky
pred 16.07.2018 za premlčané; žalovaný správne uviedol, že žaloba bola doručená Okresnému súdu
Banská Bystrica už dňa 10.07.2021, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu spisu - potvrdenia o prijatí

žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) na upomínací súd (č.l. 34 spisu); s poukazom na
splatnosť jednotlivých faktúr a to faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 14,40 € splatnej dňa 30.04.2018,
faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 16,40 € splatnej dňa 31.05.2018 a faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu
1,50 € splatnej dňa 30.06.2018, začala z hľadiska prejednávaného sporu plynúť trojročná všeobecná
premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát (t.j.
kedy sa žalovaná dostala s úhradami do omeškania) a to pri faktúre č. XXXXXXXXXX dňa 01.05.2018,
faktúre č. XXXXXXXXXX dňa 01.06.2018 a faktúre č. XXXXXXXXXX dňa 01.07.2018 a táto premlčacia
doba pri jednotlivých faktúrach márne uplynula dňa 01.05.2021, dňa 01.06.2021, resp. dňa 01.07.2021.
Keďže žalobu doručil žalobca súdu prvej inštancie dňa 10.07.2021, urobil tak až po márnom uplynutí
trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva z predmetných faktúr. Súd prvej inštancie preto správne
žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol.

4.5 Nie je správny právny názor žalobcu, že na premlčanie uplatneného nároku je potrebné vzťahovať
ustanovenia § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. týkajúce sa plynutia lehôt, v zmysle ktorých premlčacia
doba žalobcovi nemala plynúť v špecifikovaných obdobiach a celkovo by sa tak predĺžila o 76 dní; podľa §
1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (27.03.2020) do 30.04.2020 neplynú; podľa § 8 písm. a)
zákona č. 62/2020 Z. z., ktorý bol do uvedeného zákona doplnený novelou č. 9/2021 Z. z. vzhľadom na
druhú vlnu pandémie COVID-19, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k
zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19.01.2021) do 28.02.2021 neplynú; odvolací
súd konštatuje, že uvedené zákonné ustanovenia v tomto konkrétnom prípade aplikovať nemožno
a tieto nemajú vplyv na plynutie a koniec premlčacej doby v danom spore; zákonnou podmienkou
aplikácie predmetných ustanovení je totiž skutočnosť, že by jej uplynutím došlo k premlčaniu práva,
inak povedané, koniec premlčacej doby by musel pripadnúť do jedného z rozhodujúcich období, t.j.
do obdobia od 27.03.2020 do 30.04.2020 (podľa § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z.), resp. od
19.01.2021 do 28.02.2021 (podľa § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z.); uvedená právna úprava zákona
č. 62/2020 Z. z. sa teda vzťahuje len na tie premlčacie doby (resp. prekluzívne lehoty), ktorých koniec
by v zákone vymedzených obdobiach uplynul; podľa dôvodovej správy k zákonu č. 62/2020 Z. z., časť
opatrení zavádzaných týmto zákonom je koncipovaná ako opatrenia dočasného charakteru, pričom ich
dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú; navrhované opatrenie má za cieľ v § 1 písm. a)
dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a to
odo dňa účinnosti predkladaného zákona; predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k
tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich
práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku
premlčania alebo preklúzie; podľa dôvodovej správy k zákonu č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, má navrhované opatrenie
za cieľ v § 8 písm. a/ dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca
februára 2021 plynúť; z hľadiska konštrukcie ide o rovnakú úpravu ako bola pôvodne schválená v marci
2020 v súvislosti s prvou vlnou pandémie COVID-19; aj z uvedených dôvodových správ je zrejmé,
že zákonodarca nezamýšľal upraviť spočívanie všetkých premlčacích dôb v období od 27.03.2020 do
30.04.2020 a následne od 19.01.2021 do 28.02.2021, ale len tých, uplynutím ktorých by hrozila občanom
a podnikateľom v súkromnoprávnych vzťahoch ujma z dôvodu premlčania práva v rozhodujúcom čase,
t.j. ktorých koniec by uplynul v zákonom vymedzených obdobiach; odvolací súd dáva do pozornosti
aj rozhodnutia iných senátov Krajského súdu v Banskej Bystrici napr. rozsudok sp. zn. 14Co/10/2022
zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 17CoCsp/8/2022 zo dňa 24.08.2022, sp. zn. 17CoCsp/32/2022 zo dňa
30.11.2022, sp. zn. 43CoCsp/16/2022 zo dňa 07.07.2022, ktoré vo veci zaujali rovnaký právny názor;
nakoľko v tomto prípade pripadol koniec premlčacej doby pri nárokoch z faktúr č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX na obdobie mimo rozhodujúcich období v zmysle ustanovení § 1
písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., uvedené zákonné ustanovenia
na tento prípad vzťahovať nemožno; postup súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní premlčania
žalobcom uplatneného nároku právnu úpravu ustanovení § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. neaplikoval
je preto správny.

4.6 S poukazom na argumentáciu žalobcu v odvolaní odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ani nepresná
formulácia zo strany súdu prvej inštancie, ktorý použil pojem faktúry „vydané“ v čase pred 16.07.2018
(resp. správne pred 10.07.2018) nemá vplyv na správne právne posúdenie súdu prvej inštancie vo

vzťahu k čiastočnému premlčaniu nároku žalobcu a vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku
súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
Odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení
z vykonaných dôkazov bola síce čiastočne dôvodná vo vzťahu k dátumu podania žaloby (namiesto
súdom prvej inštancie nesprávne zisteného dátumu 16.07.2021 bol správny dátum 10.07.2021),
nemala však za následok privodenie vecnej nesprávnosti napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí
žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok), pričom ostatné skutkové zistenia súdu prvej
inštancie z vykonaných dôkazov považuje odvolací súd za správne a rovnako považuje za správne aj
jeho právne posúdenie vo vzťahu k čiastočnému premlčaniu nároku žalobcu; obsahom uplatnených
odvolacích dôvodov sa tieto podľa odvolacieho súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť (body 4.3 až 4.6
odôvodnenia). Pokiaľ žalobca odôvodňuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces skutočnosťou,
že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku použil výraz „vydanie faktúry“, no pravdepodobne mal na
mysli výraz „splatnosť faktúry“, z čoho má vyplývať nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého
rozsudku, s týmto sa odvolací súd nestotožňuje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, rozsudok súdu
prvej inštancie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, súladný s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.,
a preto nie je možné v tomto smere konštatovať porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí žaloby vo zvyšku (druhý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania a súčasne ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.)
preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (štvrtý výrok), ktorý
bol tiež vecne správny a v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Žalobca
v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil súdom prvej inštancie zistený a vyčíslený pomer
úspechu strán v spore vzhľadom na výsledok konania.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešná, vznikol jej proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na
plnú náhradu trov konania (100 %); žalovaná bola však v odvolacom konaní úplne nečinná a žiadne trovy
odvolacieho konania jej nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Sep 21, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.