Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223010165
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8223010165.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.
septembra 2023, v trestnej veci obž. A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/40/2023
zo dňa 28. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/40/2023 zo dňa 28. júna 2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 31.01.2023 v čase okolo 18.50 hod. v obci A. C. XXX, D. B. v drevenej chatrči v časti zvanej
kuchyňa, po predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadol E. B. a to tak, že ju začal udierať rukami

a keď E. B. bola na zemi, tak ju nohami kopal do hlavy, aj do celého tela, pričom k útoku použil aj
sekeru s násadou vyrobenou z kovovej rúry, ktorá bola položená v rohu pri kuchynskej linke a ktorou ju
opačným koncom udieral po celom tele, následkom čoho E. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom A.
C. XXX, D. B. boli spôsobené zranenia a to otras mozgu I. stupňa, zlomenina kosti nosa s posunom,
pomliaždenie s rozsiahlym podkožným krvným výronom v čelovo - temeno - spánkovej oblasti hlavy
vpravo, pomliaždenie s rozsiahlymi podkožnými krvnými výronmi a opuchmi tváre prevažne v okolí očí,

zlomenina 5. a 6. rebra vľavo bez posunu, pomliaždenie brušnej steny, s odporúčanou dobou liečby
do 42 dní.

Za uvedené konanie bol obžalovanému podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 38
ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§287ods.1Tr.poriadkubolobžalovanýzaviazanýnahradiťpoškodenémuVšeobecnejzdravotnej
poisťovni, a.s., pobočka Prešov, so sídlom Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35 937 874 spôsobenú škodu
vo výške 558,18 Eur.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote v mene obžalovaného odvolanie obhajca
do výroku o treste. Po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku ďalej uvádza, že v
uvedenej trestnej veci obžalovanému bol za skutok trestným rozkazom uložený trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu. Proti tomuto trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote
odpor okresný prokurátor. Následne bol vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 28.06.2023,
na ktorom urobil vyhlásenie o vine. Poukazuje na to, že z rozhodovacej činnosti NS SR sa nepovažuje
za akceptovateľné, aby súd s podaním odporu spájal akékoľvek negatívne následky bez toho, aby s
poukazom na novozistené skutočnosti vysvetlil, čo ho v konečnom dôsledku viedlo k prijatiu rozhodnutia

v neprospech obžalovaného, nakoľko už vydanie trestného rozkazu v zmysle ustanovenia § 353 ods.
1 Tr. poriadku bolo podmienené záverom súdu o spoľahlivom preukázaní skutkového stavu veci. Z
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.05.2021, sp. zn. 4To/34/2021 vyplýva, že na strane
druhej je jednoznačné, že v konaní pred súdom (po podaní odporu a nariadení hlavného pojednávania)
nenastali žiadne nové okolnosti, neboli zistené nové skutočnosti a súd vykonal dôkazy, ktoré boli známe
už pri vydávaní trestného rozkazu a preto neexistoval žiadny relevantný podklad pre to, aby v rozsudku

súd prvého stupňa zvýšil trest o ďalších 6 mesiacov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa obhajoba
domnieva, že účel trestu sa dá dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania s podmienečným odkladom jeho
výkonu. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu skutočnosť a zistil poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný si myslí
si, že sú splnené podmienky aj na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona. Preto
rozhodnutie (výrok o treste) považuje za neprimerane prísne. Domáha sa toho, aby Krajský súd v

Prešove po prejednaní odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku zrušil výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T/40/2023, z 28. júna 2023, následne podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
sám vo veci rozhodol, a to tak, že mu podľa § 156 ods. 2, § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona uloží
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, a to prípadne aj za uloženia probačného
dohľadu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku

a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28.06.2023, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.
poriadku t.j., že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333

ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. poriadku, a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie
v rozsah v akom sa obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a o uložení ochranného opatrenia.

Vychádzajúczust.§257ods.5Tr.poriadkua§371ods.1písm.c/Tr.poriadku,popreskúmanítrestného

spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďževdanejtrestnejvecibolopodanéodvolanielenčodovýrokuotreste,krajskýsúdnezistiacdôvody
dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zákona,
keďže obžalovaný fyzicky napadol svoju manželku a spôsobil jej zranenia uvedené v skutkovej vete
napadnutého rozsudku, s odporúčanou dobou liečenia do 42 dní, čím naplnil ako po objektívnej tak aj

po subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil iba existenciu poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona
(priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimne oľutovanie trestného činu) a bez zistenia priťažujúcej

okolnosti uvedených v § 37 Tr. zákona. S takto uvedeným hodnotením týchto okolnosti sa krajský súd
stotožnil a v ďalšom naňho odkazuje.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súdprvéhostupňavodôvodnenírozsudkumimoinéuviedol,žeobžalovanýA.B.jepodľajehovlastného
vyjadrenia nezamestnaný, v mieste trvalého bydliska je hodnotený negatívne, ako osoba v nadmernej

miere požívajúca alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých je agresívny, má 6 záznamov o spáchaní
priestupku, ktorých sa pod vplyvom alkoholu okrem iného dopustil aj voči svojej manželke a svojej dcére
a podľa odpisu z registra trestov doposiaľ bol 5x súdne trestaný, ide o odsúdenia staršieho dáta a v
každom prípade sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol. Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu vychádzal z okolnosti uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, pričom prihliadol najmä na

spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. V danom prípade obžalovaný
úmyselným konaním, pod vplyvom alkoholu narušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane ľudského
zdravia a takýmto konaním spôsobil svojej manželke zranenia vyžadujúce dobu liečenia do 42 dní
a popísaným spôsobom konal iba z dôvodu, že poškodená mu odmietla ušúľať cigaretu. Vzhľadom

tak na uvedené skutočnosti uložil prvostupňový súd obžalovanému za toto jeho protiprávne konanie
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu. Okresný súd mal zato, že
uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a že aj uložením tohto druhu trestu sa u
obžalovaného dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods.1 Tr. zákona.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna

prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny
život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od
páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trest pritom realizuje svoje poslanie -
ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie
toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý
sľubuje možnosť jeho nápravy. Páchateľ je pritom súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie),

ktoré trestným činom spáchal, kedy je nevyhnutné celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho
osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne
posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu.

V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu

do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na doterajší život obžalovaného, početnosť
záznamov v registri trestov, priestupkovú minulosť ako aj na okolnosti spáchania činu, sa stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu a má za to, že uložený
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda úplne na samej dolnej hranici trestnej sadzby spĺňa
všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie. Krajský

súd mal tiež za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere uvedenej
v napadnutom rozsudku vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol už v budúcnosti riadny život
a súčasne odradí iných od páchania takýchto trestných činov.Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu
odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd konštatuje,
že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný nebol

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Ohľadne odvolacích námietok obžalovaného týkajúceho sa výroku o treste a možnosti uloženia
alternatívnych trestov, resp. podmienečného trestu odňatia slobody, vychádzajúc zo skutočnosti

uvedených v napadnutom rozsudku, týkajúcich sa najmä trestnej a priestupkovej minulosti
obžalovaného, okolnosti prípadu, ako aj skutočnosti, že obžalovaný sa žalovanej činnosti dopúšťal
v krátkej dobe po tom, ako bol v priestupkovom konaním dňa 29.11.2022 postihnutý pokutou vo výške
80,- Eur za porušovanie pravidiel občianskeho spolunažívania voči jeho manželke E. B., ktorú fyzicky
napadol dňa 20.10.2022 a spôsobil jej drobné zranenia- hematóm na ľavom líci, krajský súd dospel
k záveru, že na nápravu páchateľa a odradeniu iných od páchania takejto protiprávnej činnosti z

pohľadu individuálnej a generálnej prevencie je potrebný výkon uloženého trestu odňatia slobody v takej
výmere ako ju určil súd prvého stupňa a osvojujúc si tam rozvedené okolnosti a skutočnosti v plnom
rozsahu na ne odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu na obžalovaného z hľadiska prevýchovy je
potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, pritom prihliadal i na
zistenie, že nešlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho následne vyvodil záver, že boli splnené
zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu. Taktiež trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
nepodmienečne, je potrebné považovať najmä za trest výchovný. Uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu, je v danom prípade nevyhnutné najmä s ohľadom
na predchádzajúce potrestania obžalovaného a priestupkovú činnosť a to aj pod vplyvom alkoholu, čo

nepreukazuje snahu obžalovaného polepšiť sa. Je zrejmé, že agresivita obžalovaného má stúpajúcu
tendenciu, keď od kričania a vyháňania z domu poškodenú E. B. (viď priestupok zo dňa 22.03.2022),
následne túto fyzicky napadne (priestupok zo dňa 20.10.2022), pričom jeho konanie vyvrcholí teraz
stíhaným skutkom z 31.01.2023, pri ktorom už spôsobil poškodenej zranenia a to otras mozgu I. stupňa,
zlomenina kosti nosa s posunom, pomliaždenie s rozsiahlym podkožným krvným výronom v čelovo -

temeno - spánkovej oblasti hlavy vpravo, pomliaždenie s rozsiahlymi podkožnými krvnými výronmi a
opuchmi tváre prevažne v okolí očí, zlomenina 5. a 6. rebra vľavo bez posunu, pomliaždenie brušnej
steny, s odporúčanou dobou liečby do 42 dní. Obžalovaný pri útoku dokonca použil aj zbraň - sekeru
s násadou vyrobenou z kovovej rúry, s ktorou opačným koncom udieral poškodenú po celom tele,
a je len otázkou šťastia a náhody, že tento drastický útok neskončil s oveľa vážnejšími a ťažšími

následkami. Obžalovaný sa pritom posledného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustil aj
dňa10.01.2023,kedyvulgárnevynadalF.B.atohonáslednefyzickynapadoljednýmúderomzatvorenou
päsťou do oblasti tváre, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur. Uvedené tiež odzrkadľuje
spôsob života obžalovaného a rešpektovanie právnych noriem.

Dostatočnosť ochrany spoločnosti je potrebné skúmať vždy s ohľadom na individuálne skutkové
okolnosti konkrétnej trestnej veci v úzkej súvislosti s vlastnosťami a osobnosťou páchateľa. Úsudok
o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri
náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých

zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v

plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že ani doteraz vedené trestné stíhania (síce za
druhovo rozdielnu trestnú činnosť) ale najmä priestupkové konania nemali na obžalovaného dostatočný
prevýchovný účinok, že v budúcnosti sa bude snažiť vyvarovať akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti a

žiť riadnym životom. K navrhovanému podmienečnému trestu odňatia slobody, prípadne aj za uloženia
probačného dohľadu, je potrebné dodať len to, že jeho uloženie by v prípade obžalovaného nemalo
predpokladaný vplyv, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti, to najmä z pohľadu
jeho predchádzajúceho správania sa.Vo vzťahu k v uvádzaným rozhodnutiam súdov ohľadne sprísnenia trestu oproti trestu uloženému
v trestnom rozkaze, odvolací súd uvádza, že zmieňovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 4To/34/2021 zo dňa 27.05.2021 sa týkal diametrálne odlišnej procesnej situácii, keďže v danom
prípade podával odpor iba obžalovaný, na rozdiel od tohto prípadu, keď odpor podával len prokurátor,
ktorý nesúhlasil s výškou uloženého trestu a domáhal sa ukladania nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Teda rozhodnutie bolo zmenené v neprospech obžalovaného nie v dôsledku podaného odporu
ním v jeho prospech, ale práve naopak, v dôsledku opravného prostriedku prokurátora podaného

v jeho neprospech. Teda nemôže ísť o situáciu zákazu zmeny k horšiemu - princíp reformatio in
peius. Je síce pravdou, že okresný súd svoje sprísňujúce rozhodnutie náležite neodôvodnil, avšak toto
pochybenie súdu prvého stupňa napravil krajský súd vo svojom rozhodnutí, kde podrobne uviedol,
pre aké skutočnosti na strane obžalovaného a okolnosti prípadu považoval uložený trest za zákonný
a primeraný, pričom v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu. Odvolací súd zastáva názor, že tým postupom pri ukladaní trestu nedošlo k zásadnému

porušeniu práva obvineného na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.
poriadku, ale ani k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako i jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorých procesnou garanciou je i zákaz
reformatio in peius a princíp právnej istoty.

Tobolipodstatnédôvody,prektorékrajskýsúdriadnyopravnýprostriedokobžalovanéhoA.B.vyhodnotil
ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

jednohlasne

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.