Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010804
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122010804.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti odsúdenému A. A., nar. XX.XX.XXXX v Trnave,
trvale bytom B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica
nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 13.07.2023 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. marca 2023, sp. zn. 37Pp/226/2022 a takto

r o z h o d o l :

I.Podľa§194ods.1písm.a)Trestnéhoporiadku zrušuje sa napadnutéuznesenievcelomrozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona sa návrh
odsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.03.2023, sp. zn. 37Pp/226/2022, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1 Trestného
poriadku sa odsúdený A. A., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/58/2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/58/2018 zo dňa 22.08.2018 a z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/80/2015 zo dňa 30.12.2016.

II. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu 5 (päť) rokov a súčasne
nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 2 (dva) roky a zároveň odsúdenému ukladá v čase
probačného dohľadu nasledujúce povinnosti:

- podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie,
- podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona príkaz nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
- podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote prokurátor
písomne sťažnosť.

Prokurátor podanú sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Súd je toho názoru, že odsúdený pri výkone trestu preukázal svoje polepšenie, a je dôvodné očakávanie
vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.Súd prihliadol na to, že odsúdený vo výkone trestu preukázal svoje polepšenie aj rešpektovaním
pravidiel správania sa počas výkonu trestu. Rešpektovanie pravidiel resp. zákonných noriem by preto

u odsúdeného mohlo pokračovať aj v podmienkach mimo výkonu trestu. Zároveň má vytvorené riadne
pracovné návyky, nakoľko odsúdený počas výkonu trestu bol pracovne zaradený, nedovolenej činnosti
na pracovisku sa nedopúšťa a je hodnotený z pracoviska kladne. Osvojením si pracovných návykov si
odsúdený vytvoril predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti.
Odsúdený má predstavu o svojom ďalšom pracovnom živote, na verejnom zasadnutí uviedol, že má

prácu zabezpečenú v nemocnici ako sanitár. Odsúdený má tiež vytvorené primerané sociálne väzby,
keď bol v pravidelnom kontakte s matkou, bratom, priateľkou, dcérou ako aj jej matkou, pričom uvedené
vzťahy sú pozitívne, čo si výrazne uvedomuje aj odsúdený. Pozitívny vzťah a blízky vzťah k svojej rodine
je zrejmý aj z návrhu na podmienečné prepustenie, v rámci ktorého sa odsúdený opakovane vyjadril
o dôležitosti rodiny v jeho živote a výraznému zásahu, ktorý pre neho znamenalo úmrtie jeho sestry,
s ktorou mal veľmi blízky vzťah. Z uvedeného súd vyvodil, že v prípade prepustenia odsúdeného na

slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným návykom, zabezpečenej práci ale aj
s ohľadom na jeho sociálne zázemie, stabilitu rodiny, odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade
zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava)..

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta

Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na
slobode povedie riadny život, a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna
prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa

odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia).

S rozhodnutím súdu sa prokuratúra nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vyžaduje okrem splnenia formálnych podmienok aj
splneniemateriálnychpodmienok,ktoréodsúdenýnespĺňa.Menovanývminulostibol14-krátopakovane

odsúdený, bol už vo výkone trestu a v súčasnej dobe je vo výkone trestu opätovne pre majetkovú
trestnú činnosť. Odsúdenému už v minulosti bola poskytnutá možnosť a priestor k tomu, aby preukázal
nápravu, snahu o vedenie riadneho života a o prehodnotenie postojov v doterajšom spôsobe života,
pričom dôveru ktorú mu súd v minulosti pri podmienečnom odsúdení poskytol nevyužil, nesplnil tieto
očakávania a dopustil sa ďalšej trestnej činnosti, pričom ani výkon trestu odňatia slobody neviedol k jeho

náprave.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplýva, že resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako
menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené ústav
konštatoval, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie.

Odsúdený doposiaľ získal len 1 odmenu, čo vzhľadom na dĺžku vykonaného trestu nie je dostatočné.
Predpokladaný koniec trestu má až 15.06.2024. Vzhľadom k uvedenému teda vôbec nie sú naplnené
materiálne podmienky na podmienečné prepustenie.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajskému súdu Trenčín ako súdu príslušnému rozhodnúť
o sťažnosti n a v r h u j e m aby uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 37 Pp 226/2022-62 zo
dňa 06.03.2023 podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a rozhodol vo veci sám zamietnutím návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.“K sťažnosti prokurátora sa do rozhodnutia krajského súdu písomne odsúdený nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa 13.07.2023 podľa § 192
ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k
záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je

napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Pokiaľ ide o vecnú stránku posudzovania splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke
trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd,
ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť

podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej
miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné
pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného

činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca
pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za

potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorejvystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu
trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v prejednávanej veci už došlo k meritórnemu
rozhodnutiu vo veci uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/226/2022 zo dňa 08.08.2022,
ktorým bolo rozhodnuté o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Uvedené rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/104/2022 zo dňa
30.11.2022 zrušené a okresnému súdu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresnému

súdu bolo vytknuté, že si nezadovážil všetky podklady nevyhnutné k riadnemu objasneniu splnenia
zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie (spisový materiál, týkajúci sa odsúdenia), a to že
sa riadne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými z hľadiska všestranného zhodnotenia
osobnosti (vysporiadanie sa s recidívou odsúdeného či posúdenie kritickosti postoja odsúdeného k
trestnej činnosti odsúdeného).

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že
okresný súd dospel k záveru, že odsúdený vykonal zákonom požadovanú pomernú časť súhrnného
trestuodňatiaslobodyapočasdoterajšiehovýkonutrestuplnenímsvojichpovinnostíasvojímsprávaním
preukázal polepšenie a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v napadnutom

uznesení je tak daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.

Okresný súd odôvodnil svoj právny záver o preukázaní polepšenia odsúdeného len tým, že odsúdený
preukázal schopnosť viesť „riadny život v podmienkach výkonu trestu“. Krajský súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné uviesť, že k vyvodeniu odôvodneného záveru o preukázaní polepšenia v zmysle

§ 66 ods. 1 Tr. zák. nestačí len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným
v podmienkach výkonu testu, teda preukázanie „schopnosti viesť riadny život v podmienkach výkonu
trestu“ bez toho, aby takéto správanie sa odsúdeného a plnenie povinností svedčilo o tom, že počas
výkonu trestu došlo u odsúdeného k eliminácii tých osobnostných čŕt, ktoré viedli k odbrzdeniu zábran
u odsúdeného porušovať záujmy chránené Trestným zákonom.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, podľa ktorého záver okresného súdu o preukázaní
polepšenia u odsúdeného, odôvodnený len tým, že odsúdený preukázal schopnosť viesť „riadny život
v podmienkach výkonu trestu“, nie je založený na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného a
zmien jeho osobnosti, ku ktorým malo dôjsť pôsobením doterajšieho výkonu trestu.

V súvislosti so záverom okresného súdu o preukázaní polepšenia okresný súd nedostatočne vyhodnotil,
že odsúdený je vo výkone trestu už po 3-krát, pričom v registri trestov má evidovaných celovo 14
záznamov, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Aktuálne si vykonáva trest odňatia slobody za
skutok spáchaný v septembri 2013, hoci bol v decembri 2012 podmienečne prepustený z výkonu trestu

odňatia slobody v inej trestnej veci. Podľa názoru krajského súdu uvedené skutočnosti svedčia o tom,
že odsúdený si nevzal ponaučenie z predchádzajúcich výkonov trestov a nemožno preto dospieť k
záveru, že u odsúdeného došlo k naplneniu výchovného účelu trestu odňatia slobody. Práveže podľa
krajského súdu možno s poukazom na obsah hodnotenia ústavu na výkon trestu o jeho správaní počas
výkonutrestudospieťkjedinémumožnémuzáveru,žeodsúdenýsadokáželenprispôsobiťpodmienkam

výkonu trestu bez toho, aby prišlo k jeho skutočnej náprave. Podľa názoru krajského súdu je náprava
u odsúdeného podstatne sťažená s poukazom na osobu odsúdeného, u ktorého sa prejavujú sklony
kšpeciálnejrecidíve.Napokonajodsúdenýmprezentovaná sebakritikačisebareflexiapôsobínakrajský
súd len ako formálna a naučená. Z uvedených dôvodov záver okresného súdu o polepšení odsúdeného
podľa krajského súdu tak nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Okrem toho okresný súd

v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru,
že malo dôjsť eliminácií negatívnych osobnostných vlastností odsúdeného, ktoré ho viedli k recidíve
úmyselnej trestnej činnosti.

Preto záver okresného súdu o polepšení odsúdeného nemá oporu v dôkazoch tvoriacich obsah

spisového materiálu, resp. je s nimi v rozpore. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v tejto súvislosti
nekriticky prihliadal len na okolnosti v prospech odsúdeného, keď súčasne nedôvodne bagatelizoval
zistené skutočnosti v jeho neprospech.Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá
zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného
okresným súdom dávajú skutkový podklad na posúdenie otázok, rozhodných pre správne a zákonné
rozhodnutie o návrhu odsúdeného.

Hoci správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v poslednej dobe nevykazuje nedostatky,
nemožno opomenúť skutočnosť, že napriek skúsenosti s predchádzajúcimi opakovanými výkonmi
trestov odňatia slobody, vrátane podmienečného prepustenia z výkonu trestu, odsúdený opätovne
porušil záujmy chránené Trestným zákonom. Je preto zrejmé, že výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody z minulosti nemal na odsúdeného výchovný vplyv a neprimäl ho k vedeniu riadneho

života, krajský súd dospel k odôvodnenému záveru, že od odsúdeného, ktorý vo výkone trestu
nepreukázal polepšenie, nemožno očakávať vedenie riadneho života po prípadnom podmienečnom
prepustení.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené

materiálne podmienky v zmysle § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.