Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217200180
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8217200180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej, v spore žalobkyne: Q. H., rod. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. P. XX, právne zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01
Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 2./ Y. K. - na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 3./ Y. K. - na neznámom mieste, zastúpený Slovenským
pozemkovýmfondom,Búdkova36,81715Bratislava,4./P.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.P.XX,právne
zastúpený: JUDr. Eva Hudáková, advokátka, so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, 5./ T. C. - na
neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 6./ V.

K., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. X, 7./ T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. XX, 8./ H. C. - na
neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 9./ T.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. X, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/4/2017-505 zo dňa 05.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vedenejnaOkresnomúradeBardejov,katastrálnyodbor,naLVč.XXX,kat.úz.B.P.,atoparcelyregistra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape parcela č. XXX - orná pôda. o výmere 294 m2.

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že nehnuteľnosti v kat. úz. B. P., evidované

na LV č. XXX, a to parc. č. XXX - orná pôda, o výmere 275 m2, a parc. č. XXX- orná pôda, o výmere
294 m2, boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX zo zápisnice číslo X. Uvedené
vyplynulo zo stanoviska Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 10.02.2005 (odsek 13.
odôvodnenia). Žalovaný v 4. rade v rámci procesnej obrany okrem iného tvrdil, že súčasné parcely č.
XXX, č. XXX boli vytvorené z pôvodne mpč. XXX evidovanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 3, čo bolo
v súlade so stanoviskom Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 09.11.2018 (odsek 16.1.
odôvodnenia). Za účelom odstránenia rozporných stanovísk katastrálneho úradu bolo v rámci súdneho

konania nariadené znalecké dokazovanie znalcom N.. Y. X., pričom zo záverov ním vypracovaného
znaleckého posudku č. 61/2020 jednoznačne vyplynulo, že parcely č. XXX a č. XXX boli vytvorené
z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX zo zápisnice číslo X. Žalovaný v 4. rade s uvedenýmzáverom síce nesúhlasil, ale žiadne ďalšie doplnenie dokazovania, či už vypočutím znalca N.. Y. X. alebo
vykonaním ďalšieho znaleckého dokazovania nenavrhoval.

4. Z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že pôvodná mpč. XXX zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č.
X bola vo vlastníctve Y. J., ktorý bol vedený pod bodom B10b v podiele 5/16 a pod bodom B10a jeho
brat H. J. v podiele 5/16, pod bodom B6 v podiele 1/8 a pod bodom B4 v podiele 2/8. Teda, predmetná
parcela mpč. 817 bola v podielovom spoluvlastníctve Y. J. v podiele 5/16 a H. J. v podiele 11/16, pričom
uvedené nebolo medzi stranami sporné.

5. Žalobkyňa v žalobe ďalej tvrdila, že medzi bratmi Y. J. a H. J. došlo v zmysle notárskej zápisnice zo
dňa 30.05.1969 k vyporiadaniu časti majetku ohľadne podielu v pozemnoknižnej zápisnici č. X z parcely
mpč. XX teda parcely Q. XX/X a XX/X a zároveň parcely Q. XX/X a XX/X (odsek 26. odôvodnenia).
Zároveň žalobkyňa tvrdila, že medzi bratmi došlo k ústnej deľbe ostatných nehnuteľností a okrem iného
na základe tejto dohody Y. J. pripadla parcela č. XXX a jeho bratovi H. J. parcela č. XXX, ktorú má v

súčasnosti užívať jeho vnučka V. J.. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že jej otec Y. J. jej následne parcelu
č. XXX daroval neformálnou zmluvou. Súd mal však za to, že žalobkyňa neuniesla v predmetnom
civilnom sporovom konaní bremeno dôkazu ohľadne jej skutkového tvrdenia, že medzi bratmi Y. J.
a H. J. došlo k vyporiadaniu ich spoluvlastníctva ohľadne mpč. XXX v pozemnoknižnej zápisnice č.
X., tak, že Y. J. pripadla parcela, ktorej zodpovedá súčasná parcela č. XXX a H. J. parcela, ktorej

zodpovedá parcela č. XXX. Žiadny písomný dôkaz o vlastníckom rozdelení pôvodnej mpč. XXX medzi
jej podielových vlastníkov, bratov J., nebol súdu predložený. Zároveň z výsluchu svedkyne V. J., ktorá je
právnou nástupkyňou H. J., brata Y. J., vyplynulo, že dohoda bratov o vyporiadaní pozemkov sa týkala
iba pozemkov pod ich rodinnými domami, pričom iné pozemky, a teda ani parcela mpč. XXX, sa medzi
bratmi J. nevyporiadavala. V žalobe tvrdené vlastnícke rozdelenie mpč. XXX nevyplynulo ani z čestného

vyhlásenia brata žalobkyne H. J. (odsek 23. odôvodnenia). Rovnako tak žalobkyňa v rámci svojho
výsluchu síce tvrdila, že došlo k rozdeleniu parcely mpč. XXX, avšak s poukazom na ostatné dôkazy,
predovšetkým výsluch svedkyne V. J. mal súd za to, že zrejme došlo medzi bratmi J. ako podielovými
spoluvlastníkmi len k rozdeleniu parcely mpč. XXX ohľadne spôsobu jej užívania a nie vlastníckemu
rozdeleniu tejto parcely.

6.Keďžesúdnemalnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázanévlastníckerozdeleniepôvodnej
parcely mpč. XXX medzi Y. J. a H. J., nemohol mať za preukázané, že Y. J. neformálnou ústnou zmluvou
daroval žalobkyni parcelu, ktorej zodpovedá súčasná parcela č. XXX. Y. J. mohol žalobkyni darovať
iba jeho podiel na pôvodnej parcele mpč. XXX vo veľkosti 5/16. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že

žalobkyňa uvedený podiel na predmetnej nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojom otcovi Y. J., čo
bolo preukázané rozhodnutím Štátneho notárstva v Bardejove zo dňa 26.03.1973 zn. D/159/73 (odsek
25. odôvodnenia). Teda súd mal na základe vykonaného dokazovania iba preukázané, že žalobkyňa
dedením vlastnícky nadobudla podiel na parcele mpč. XXX vo veľkosti 5/16. Zároveň z výsluchu
svedkyne V. J. vyplynulo, že podiel 11/16 na parcele mpč. XXX po jej dedovi H. J. nadobudol dedením jej

otec a po ňom ona zdedila uvedený podiel. Zároveň z výsluchu svedkyne V. J. vyplynulo, že ona užíva
celú parcelu č. XXX a časť parcely č. XXX, keďže jej podiel, resp. podiel jej právnych predchodcov na
parcele mpč. XXX bol väčší (11/16) ako podiel právnych predchodcov žalobkyne (5/16).

7. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd nemal za preukázané, že žalobkyňa je dobromyseľnou držiteľkou

parcely č. XXX. Z. ani neužíva celú parcelu č. XXX o výmere 294 m2, ale že časť tejto parcely užíva
spolu s parcelou č. XXX o výmere 275 m2 V. J.. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

8. Záverom súd poznamenal, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Y. J. v podiele 5/16
a H. J. v podiele 11/16 mali vo vlastníctve pôvodnú parcelu mpč. XXX, pričom uvedenej parcele v

súčasnosti zodpovedajú parcely č. XXX a č. XXX. Podiel 5/16 na parcele mpč. XXX po svojom otcovi
Y. J. zdedila žalobkyňa. Z výsluchu svedkyne zároveň vyplynulo, že V. J. mala podediť podiel 11/16 po
svojom otcovi, ktorý ho mal podediť po H. J.. Z takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že z
hľadiska unesenia dôkazného bremena, v rámci ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva k parcele
XXXjedôvodnézvážiťprocesnýpostup,vrámciktoréhobysažalobkyňaspolusV.J.spoločnedomáhali

určenia vlastníckeho práva k parcelám č. XXX a č. XXX a to podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov,
ktoré mali nadobudnúť dedením po svojich právnych predchodcoch. A následne, v prípade úspechu v
súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, by si ako podielové spoluvlastníčky parcely č. XXXa č.
XXX uvedené podielové spoluvlastníctvo vzájomne vyporiadali podľa dohody.9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

10. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Súd nemal preukázané, že žalobkyňa je dobromyseľnou držiteľkou parcely S. č. XXX, s čím žalobkyňa

nesúhlasí. Poukazuje na uznesenie Kráľovského okresného súdu v Bardejove zo dňa 10.06.1911, č. v
katastri XXXX, vo veci zosnulého R. J., pozostalostný súd z titulu dedenia zapísal vlastnícke právo na
podiely z nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe voľných území č. 7, obec B. P. pod poradovým
číslom H súpisným č. XX....č. XXX v pomere 1. Predmetné dedičské rozhodnutie sa týkalo aj ďalších
pozemkoknižných parciel a ako dedičia boli zapísaní v pomere 3 Y. J., v pomere 1 H. J..
Podľa zápisnice napísanej Komisiou vyslanou Okresným súdom v Bardejove sp .zn. Ne III. 79/33-2

do Nižnej Vole na mieste samom zo dňa 30.05.1933, zavedené nehnuteľnosti mpč. XX ....XXX,
od pozemnoknižného vlastníka Y. J., ktorý podľa spisov zomrel a zdedili H. J. v 1 a Y. J. v 1.
Niektoré nemovitosti boli na prepísané boli len nedopatrením omylom vynechané. Dôverníci, ktorí tam
boli prítomní všetky tieto skutočnosti dosvedčujú a taktiež aj skutočnú a pokojnú držbu nemovitostí.
Táto skutočnosť vyvracia tvrdenia súdu prvej inštancie, že medzi H. J. a Y. J. nedošlo k rozdeleniu

nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici X, mpč. XXX. Aj zo znaleckého posudku N.. Y. X. č.
61/2020 zo dňa 12.02.2021 vyplýva, že pozemkovoknižná parcela mpč. XXX bola reálne rozdelená na
dvapozemky,ktorépredstavujúsúčasnéparcelyregistraS.č.XXXaS.č.XXX.Znalecďalejuviedol,žev
katastri územia B. P. ku kolektivizácii a založeniu jednotného roľníckeho družstva došlo až po roku 1974.
Z tohto dôvodu v danej lokalite ide o dlhodobú ustálenú držbu. Reálnu deľbu nehnuteľností dosvedčili aj

samotní účastníci konania, a to V. K., T. G., T. K., čestné prehlásenie brata žalobkyne H. J. a potvrdenie
obce B. P.. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že v celom rozsahu splnila podmienky oprávnenej
dobromyseľnej a nerušenej držby spornej nehnuteľnosti, pričom na to aj právny titul, vyplývajúci z
rozhodnutiabývaléhoŠtátnehonotárstvavBardejoveč.k.D/159/73zodňa26.03.1973,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 03.04.1973. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu,

zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%,
alternatívne, napadnutý rozsudok navrhla žalobkyňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.

11. Žalovaný v 4. rade považuje odvolanie žalobkyne za účelové. Vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané vydržanie ani iný právny titul, ktorý by súd oprávňoval priznať žalobkyni vlastnícke právo.
Nepreukázala dobromyseľnosť v užívaní nehnuteľnosti, keďže vedela, že táto jej nepatrí a uplatňujú
si na ňu nároky ďalší účastníci. Svedkyňa V. J. a účastník P. L. potvrdili, že sporná nehnuteľnosť
prešla v minulosti viacerými zmenami, ktoré síce neboli riadne zaevidované v pozemkovej knihe ani v
katastri nehnuteľností, ale prejavili sa v reálnom užívaní nehnuteľnosti. Aj podľa stanoviska Slovenského

pozemkového fondu neuniesla žalobkyňa dôkazné bremeno, neodstránila rozpory ohľadom výmery
pozemku ani jeho užívania. Napadnutý rozsudok navrhol žalovaný v 4. rade potvrdiť, trovy odvolacieho
konania si výslovne neuplatnil.

12. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že listinnými dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že

medzi bratmi H. a Y. J. ako vlastníkmi bola vykonaná deľba spornej nehnuteľnosti. Následne, v
dôsledku chybnej identifikácie parciel Správou katastra v Bardejove došlo v katastri nehnuteľností k
mylnému zápisu na žalovaných a táto skutočnosť bola nepochybne preukázaná znaleckým posudkom.
Dobromyseľnosť a reálna držba spornej nehnuteľností nebola narušená ani v období, keď došlo k
pochybeniuSprávykatastravBardejove.NehnuteľnosťS.č.XXXstáleužívalažalobkyňa.Tápreukázala

aj právny titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti od svojho otca, čo potvrdil brať žalobkyne.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

14. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že v zmysle podanej žaloby je ťažiskovou úlohou
súdu v predmetnej veci preskúmať existujúci nesúlad medzi skutočným právnym stavom a tomunekorešpondujúcim zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v evidencii Katastra nehnuteľností.
Stav právnej neistoty žalobkyne je odstrániteľný vydaním pozitívneho rozhodnutia súdu o určení jej
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom toto súdne rozhodnutie by bolo podkladom pre

zápis práv k nehnuteľnostiam v Katastri nehnuteľností vo forme záznamu.

15. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti mpč. XXX, zapísanej
v pozemnoknižnej zápisnici č. 7, nachádzajúcej sa v obci B. P., v podiele 5/16. Svoj spoluvlastnícky
podiel žalobkyňa odvodzuje od rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove zo dňa 26.03.1973 zn.

D/159/73 (odsek 25. odôvodnenia). Pri vykonávaní zmien v Katastri nehnuteľností v zmysle zákona
č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom však rozhodnutím č.
03/98/00051-011 o schválení návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov došlo v evidencii Katastra
nehnuteľností k nesprávnemu zápisu práv k nehnuteľnostiam. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej
inštancie preukázané, že nehnuteľnosti v kat. úz. B. P., evidované na LV č. XXX, a to parc. č. XXX -
orná pôda, o výmere 275 m2, a parc. č. XXX- orná pôda, o výmere 294 m2, boli vytvorené z pôvodnej

pozemnoknižnejparcelympč.XXXzozápisnicečíslo7,niepozemnoknižnejparcelympč.XXX.Uvedenú
skutočnosť potvrdilo stanovisko Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 10.02.2005, tiež
znalecký posudok vypracovaný znalcom N.. Y. X.. V dôsledku nesprávneho prevedenia pozemnoknižnej
parcely mpč. XXX na parc. č. XXX - orná pôda, o výmere 275 m2, a parc. č. XXX- orná pôda, o
výmere 294 m2, vedené v kat. úz. B. P., LV č. XXX, existuje objektívny stav, keď v evidencii Katastra

nehnuteľností sú ako vlastníci vedené osoby bez vlastníckeho práva k predmetným parcelám, a teda
žalovaní.

16. Podľa skutkových záverov súdu prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala vlastnícke rozdelenie
pôvodnej parcely mpč. XXX medzi Y. J. a H. J.. Za uvedeného stavu nemal súd preukázané, že Y. J.

neformálnou ústnou zmluvou daroval žalobkyni parcelu, ktorej zodpovedá súčasná parcela č. XXX. Y. J.
mohol žalobkyni darovať iba jeho podiel na pôvodnej parcele mpč. XXX vo veľkosti 5/16. Z dokazovania
zároveň vyplynulo, že žalobkyňa uvedený podiel na predmetnej nehnuteľnosti nadobudla dedením po
svojom otcovi Y. J., čo bolo preukázané rozhodnutím Štátneho notárstva v Bardejove zo dňa 26.03.1973
zn. D/159/73 (odsek 25. odôvodnenia). Z výsluchu svedkyne V. J. tiež vyplynulo, že podiel 11/16 na

parcele mpč. XXX po jej dedovi H. J. nadobudol dedením jej otec a po ňom ona zdedila uvedený
podiel. V. J. užíva celú parcelu č. XXX a časť parcely č. XXX, keďže jej podiel, resp. podiel jej právnych
predchodcov na parcele mpč. XXX bol väčší (11/16) ako podiel právnych predchodcov žalobkyne (5/16).
Z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva žalobkyne k parcele č. XXX súd prvej inštancie žalobu
zamietol.

17. Žalobkyňa namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. S poukazom
na predložené listinné dôkazy a výpovede sporových strán či svedkov je toho názoru, že v konaní
preukázala dobromyseľnú držbu nehnuteľnosti - parcely S. č. XXX, od ktorej držby odvodzuje svoje
vlastnícke právo. So závermi hodnotenia dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nesúhlasí.

18. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,

opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

19. K námietke o nesprávnom právnom posúdení (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR,
sp.zn. 7Cdo7/2010).

20. Odvolací súd, skôr než pristúpil k prieskumu vecnej správnosti napadnutého rozsudku v
medziach podaného odvolania, považoval za potrebné zadosťučiniť povinnosti ex offo skúmať splnenie
imanentných predpokladov súdneho konania. In concreto, „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnostina strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“ (Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010, obdobne z rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018).

21. Vecnú legitimáciu má v zásade ten, kto je účastníkom právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Ako
už bolo uvedené, pôvodná parcela mpč. XXX bola v spoluvlastníctve žalobkyne, ktorá disponovala
spoluvlastníckym podielom vo výške 5/16, ostatná časť spoluvlastníckeho podielu vo výške 11/16

prislúchala sesternici žalobkyne, pani V. J.. Tento právny stav objektívne vyplýva z dedičských konaní
po nebohých poručiteľoch, Y. J. a H. J..

22. V kontexte tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov sa žalobkyňa podanou žalobou domáha
určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXX, orná pôda, vo výmere 294 m2. Už len z hľadiska
výmere parcely č. XXX vo vzťahu k parcele č. XXX (275 m2) je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha

určenia vlastníckeho práva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/16, deklarovaného
jej rozhodnutím Štátneho notárstva v Bardejove zo dňa 26.03.1973 zn. D/159/73. Takto požadované
určenie vlastníckeho práva žalobkyňa odvodzuje od dlhodobej a nerušenej držby parcely č. XXX, pričom
dobromyseľnosť tejto držby argumentuje reálnou deľbou parcely mpč. XXX v pozemnoknižnej zápisnice
č.X,uskutočnenoumedzibratmiY.J.aH.J.,ktoroumalodôjsťkvyporiadaniuichspoluvlastníctvatak,že

Y.J.pripadlaparcela,ktorejzodpovedásúčasnáparcelač.XXXaH.J.parcela,ktorejzodpovedáparcela
č. XXX. Y. J. mal následne ústnou darovacou zmluvou žalobkyni darovať parcelu, ktorej zodpovedá
súčasná parcela č. XXX a túto žalobkyňu užívala v presvedčení, že jej parcela ako vlastníčke patrí.

23. Keďže parcela č. XXX mala byť správne prevedená na LV č. XXX, kat. úz B. P., z

hľadiska vymedzeného predmetu konania je nepochybné, že prejednanie a rozhodnutie veci o určení
vlastníckeho práva k parcele č. XXX - orná pôda, o výmere 294 m2, vedenej v kat. úz. B. P., LV č. XXX,
je spôsobilé zasiahnuť do spoluvlastníckych práv pani V. J.. Ak by sa totižto preukázala dobromyseľná
držba parc. č. XXX zo strany žalobkyne, po zákonom stanovený čas, pani V. J. by bola ukrátená na
svojomspoluvlastníckompráve,pretobolonevyhnutné,abypaniV.J.vystupovalanastranežalovaných.

Neúplný okruh žalovaných inak znamená nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a dôvodí zamietnutie
žaloby.

24. „Vecná legitimácia je totiž stav vyplývajúci z hmotného práva (nie procesného práva) a procesným
následkom jej nedostatku je zamietnutie žaloby.“ (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo/144/2021 zo dňa 30.06.2022).

25. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn.

II. ÚS 590/2017)
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca
v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe
na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so

zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý
dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným
prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok

najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 241/2008).
Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou)
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúťochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý
právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie

spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii
naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným
nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude
musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné

vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má
povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.
Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací
návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci

(otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania)(rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
6. 11. 2007, sp. zn. 17Co/161/2007

26. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, spočívajúci v uvedení neúplného okruhu žalovaných, je
nedostatok žaloby, ktorý nemožno odstrániť výzvou na doplnenie žaloby, preto súd prvej inštancie

procesne žiadnym spôsobom nepochybil, ak nepostupoval podľa § 129 CSP.
Žalobkyňa v tomto smere bola povinná pre úspech v spore vyvinúť vlastnú aktivitu postupom podľa §
79 CSP o pristúpení subjektov, a to spôsobom rozšírenia okruhu žalovaných o pani V. J.. K načrtnutej
aktivitezostranyžalobkynekudňuvyhláseniarozhodnutiasúduprvejinštancienedošlo,pritomjejďalšia
iniciatíva, ak by k nej vôbec došlo, je v odvolacom konaní zmarená expressis verbis dikciou § 378 ods.

2 CSP, ktorý v odvolacom konaní pristúpenie subjektov nepripúšťa.

27. Podľa § 228 ods. 1, 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých,
ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej

dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva
k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o
súdnom konaní.

28. Nad rámec uvedeného odvolací súd upriamuje pozornosť na citovanú dikciu ustanovení § 228 ods.

1, 2 CSP, ktoré vymedzujú okruh subjektov viazaných výrokom právoplatného súdneho rozhodnutia. V
zmysle danej právnej úpravy nastáva v predmetnej veci stav, keď pani V. J. ako pôvodná spoluvlastníčka
spornej nehnuteľnosti, parcely č. XXX - orná pôda, o výmere 294 m2, vedenej v kat. úz. B. P., LV
č. XXX, nebola stranou sporu, a tak ju ani nezaväzuje rozhodnutie súdu vydané v predmetnej veci.
Na požadovanom určení preto žalobkyňa nemá právny záujem, nakoľko vyriešenie predostretej otázky

neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu.

29. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ako aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení
vlastníckeho práva, zhodne vedú k nevyhnutnému záveru o zamietnutí žaloby. Z vyššie uvedených
dôvodov je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil

postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nárok na náhradu trov
konania patrí úspešným žalovaným. Z obsahu spisu je zrejmé, že v priebehu odvolacieho konania bol

procesneaktívnylenžalovanýv4.rade,ktorývyslovenenáhradutrovodvolaciehokonanianepožadoval.
Ostatným žalovaným žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli. Vychádzajúc z čl.
17 základných princípov CSP, súd za daného stavu náhradu trov konania žalovaným nepriznal.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za

situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i
v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 5, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.