Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202935
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6623202935.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcovMgr.ŠtefanaBalážaaJUDr.AlexandraMojša,vsporežalobcuC.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.
XXX/XX, P., právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec,
proti žalovanému Double F, s. r. o., so sídlom Račianska 88B, Bratislava, IČO: 48 047 384, v konaní o
určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu o nariadení neodkladného

opatrenia Okresného súdu Lučenec č. k. 16Csp/66/2023-78 zo dňa 21. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť dočasne zdržať sa výkonu záložného práva priamym predajom pozemku parcely registra „C“
s parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie - o výmere 846 m2 a stavby - rodinný dom so súpisným

číslom XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXX, ktoré sa nachádzajú v k.
ú. Kalinovo a sú zapísané na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor
(ďalej v texte aj „predmetné nehnuteľnosti“). Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod totožnou sp. zn. 16Csp/66/2023.

2. Predmetom sporu je nárok žalobcu na určenie neexistencie záložného práva žalovaného na

predmetných nehnuteľnostiach eventuálne zdržania sa výkonu záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia sporu o výške nároku zo zmluvy o pôžičke medzi
sporovými stranami. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prebiehajúcom konaní
odôvodniltým,žezmluvaopôžičkezodňa27.07.2021,ktorúuzavrelsožalovaným,jeneplatnáaztohto
dôvodu je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré majú zabezpečovať
pohľadávku žalovaného.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odvolaním žalovaného, ktorým nariadil
neodkladné opatrenie uviedol, že žalobca osvedčil, že medzi ním a žalovaným ide o vzťah
súkromnoprávneho charakteru zo zmluvy o pôžičke a záložného práva spadajúceho pod úpravu v rámci
Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V

spore ide o ochranu jeho vlastníckeho práva garantovaného v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj ochrany jeho obydlia. Žalobca je zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností a osvedčil,
že v predmetných nehnuteľnostiach, konkrétne v rodinnom dome, má svoje obydlie spolu s rodinou
(maloletédeti,manželka).Zároveňmalsúdzapreukázanúajnaliehavosťanevyhnutnosťpotrebyúpravy
pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko bez nariadenia neodkladného opatrenia môže nastať pre
žalobcu neblahá situácia, že záložné právo bude realizované bez toho, aby došlo vo veci samej k

vyriešeniu otázky platnosti ( existencie ) záložného práva. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by
mohlo dôjsť k zmareniu sporu vo veci samej, kedy by žalobcovi neostávalo nič iné, ako sa domáhaťvoči nadobúdateľovi zálohu určenia vlastníckeho práva. Dôsledkom by bolo marenie konania vo veci
samej, a zároveň by s tým boli spojené riziká, keďže žalobca by už nebol vlastníkom predmetných
nehnuteľností. V dôsledku uvedeného by prípadne mohol aj čeliť vyprataniu nehnuteľnosti, a teda strate

obydlia. Okresný súd z tohto hľadiska preto považoval za dôvodné, aby ešte pred tým, ako dôjde k
uskutočneniu výkonu záložného práva priamym predajom, sa vyriešila z hľadiska právnej istoty daného
vzťahu existencia záložného práva žalovaného.

4. Okresný súd k uvedenému záveru dospel, i keď konštatoval, že nemal za osvedčené tvrdenie žalobcu,

že uzatvoril so spoločnosťou Jarovská, s. r. o., zmluvu o pôžičke na sumu 5.000,- Eur a zmluvu o
úvere so zabezpečením na sumu 20.500,- Eur, pretože žalobca do spisu predložil nepodpísané zmluvy.
Zároveň však v žalobe navrhol, aby si súd uvedené listiny, ktoré ním mali byť podpísané, vyžiadal od
uvedenej spoločnosti, čo však bude predmetom dokazovania vo veci samej. Skutočnosť, že k popísaniu
skutkového deju mohlo dôjsť, nasvedčuje podľa okresného súdu prehľad bankových transakcií, podľa
ktorých žalobcovi bola dňa 07.10.2019 poukázaná suma 15.000,- Eur zo strany spoločnosti Jarovská, s.

r. o. To však pre prijatie skutočnosti, že žalobca osvedčil popísaný skutkový dej v uvedenej časti, okresný
súd za daného stavu dokazovania nepovažoval za dostatočné.

5. Okresný súd doplnil, že žalobca osvedčil i to, že mu môže byť súdom vo veci samej priznaná
ochrana pred výkonom záložného práva priamym predajom nehnuteľností, nakoľko v danom právnom

vzťahu môže vystupovať ako spotrebiteľ. Okresný súd síce uznal, že v tejto fáze konania nie je
oprávnený prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, pretože vychádza len z osvedčeného skutkového
stavu, a posúdenie otázky, či išlo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý spadá zákaz uspokojenia
zálohu priamym predajom, bude taktiež predmetom dokazovania vo veci samej. Ak by ale okresný súd
nenariadil neodkladné opatrenie, pretože spotrebiteľský právny vzťah nebol riadne osvedčený, mohlo

by do vyriešenia sporu dôjsť k realizácii záložného práva, hoci by sa neskôr ukázalo, že k nemu došlo v
rozpore s § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, t. j. neplatne. Následky s tým spojené by boli vážnejšie,
oproti následku, že žalovaný musí do vyriešenia sporu vo veci samej „vyčkať“ s realizáciou jeho
záložného práva priamym predajom. Z uvedených dôvodov okresný súd nariadil neodkladné opatrenie v
zmysle návrhu a doplnil, že týmto rozhodnutím nedôjde k nenávratnému stavu, nakoľko toto rozhodnutie

samo o sebe neznamená, že žalovaný ako záložný veriteľ stratí právo na uspokojenie svojej pohľadávky
zo zálohu.

6. Trvanie neodkladného opatrenia vymedzil okresný súd podľa § 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

7. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namieta, že skutkové okolnosti,
ktoré predchádzali zmluvným vzťahom medzi sporovými stranami, konkrétne zmluvné vzťahy so

spoločnosťou Jarovská, s. r. o., sú pre posúdenie vzťahu medzi sporovými stranami irelevantné.
Zdôraznil, že medzi ním a spoločnosťou Jarovská, s. r. o., neexistuje žiadne personálne či majetkové
opatrenie, a teda žalobca nemôže žiadnym spôsobom niesť zodpovednosť za konanie tejto spoločnosti,
a tobôž nie za úmyslom žalobcu vstúpiť do zmluvného vzťahu s touto spoločnosťou. Čo sa týka
zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom na základe zmluvy o pôžičke, žalobca argumentuje

skutočnosťou, že nebol oprávnený k poskytnutiu pôžičky na základe uvedenej zmluvy. V nadväznosti
na uvedené poukázal preto na skutočnosť, že poskytnutie pôžičky nepredstavovalo výkon jeho
podnikateľskej činnosti a bolo výhradnou jednorazovou záležitosťou. V tomto ohľade preto žiadnym
spôsobom neporušil ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko s výnimkou žalobcu,
neposkytol finančné prostriedky na základe obdobnej zmluvy o pôžičke žiadnej tretej (fyzickej) osobe.

Považuje preto zmluvu o pôžičke uzatvorená medzi ním a žalobcom za platnú.

9. Vo vzťahu k žalobe vo veci samej žalovaný poukázal na to, že táto nemá právnu silu vylepšiť „neisté“
právnepostaveniežalobcuapriniesťprávnuistotudoprávnychvzťahov,alenaopak,prípadnévyhovenie
tejto žalobe by vytvorilo stav právnej neistoty z aktuálneho stavu právnej istoty.

10. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nariadenému okresným súdom, konkrétne namietal, že s
ohľadom na opísaný skutkový stav, ktorý popísal v odvolaní, len uskutočňuje jemu patriace práva zo
záložnej zmluvy, a to následkom neplnenia zmluvných povinností zo zmluvy o pôžičke zo strany žalobcu.Nemôže byť preto práve on sankcionovaný a obmedzovaný vo svojich právach vinou nezodpovedného
správania žalobcu v súvislosti s riadnym a včasným plnením jeho zmluvných povinností. Tvrdenia
žalobcu uvedené v návrhu, ako aj ním uvedený skutkový a právny stav neposkytujú dostatočný

skutkový a právny podklad k vydaniu neodkladného opatrenia. Aj keď osvedčenie skutočnosti pri návrhu
neodkladného opatrenia v zmysle právnej úpravy CSP nedosahuje rozsah procesného dokazovania
v rámci štandardného súdneho konania, nepravdivé a ničím nepodložené skutkové a právne tvrdenia
žalobcu nemôže osvedčovať odôvodnenosť uplatneného nároku žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že neodkladné opatrenie nariadené
okresným súdom považuje za dôvodné. Trvá na tom, že postup osôb JUDr. Ing. E. E. ( Jarovská, s.r.o.,
Centrum občianskoprávnej pomoci, s.r.o) a M. M. ( Double F, s.r.o., Slovak Estate s.r.o ) vykazuje
znaky koordinovaného postupu, ktorého cieľom bolo, aby prišiel spolu s rodinou o ich obydlie. Tento
postup, ktorý tvrdí aj v konaní, a doložil ho aj listinnými dôkazmi, smeroval k získaniu neprimerane

vysokého plnenia v pomere k hodnote zabezpečenej pohľadávky žalovaného. Zároveň žalovaný v
odvolaní neuviedol argumenty, ktoré by mohli viesť k zrušeniu neodkladného opatrenia, ktoré dočasne
zabraňuje výkonu záložného práva priamym predajom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil..

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP, včas podané odvolanie žalovaného prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil ako vecne správne.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadene neodkladného opatrenia.

15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmú v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaním, či po jeho skončení
nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úpravy pomerov strán sporu. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne
zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je nevyhnutné, aby z návrhu
boli osvedčené aspoň základne skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, najmä to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

16. Pojem osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených

dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal obsahovať všetky
skutočnosti potrebné na dostatočné preukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana až po
preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena

výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných sporových strán s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký
postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

17. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalovaného a dospel k záveru, že tieto
neboli dôvodné. Okresný súd aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, súdenú vec správne
právne posúdil, a zároveň sa odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožnil aj s právnymizávermi napadnutého uznesenia. V odôvodnení uznesenia jasne dostatočne a zrozumiteľne okresný
súd vysvetlil, z akého dôvodu nariadil neodkladným opatrením povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu
záložného práva priamym predajom predmetných nehnuteľností, aké skutočnosti mal a aké nie, za

osvedčené pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia.

18. Okresný súd zdôraznil, že cieľom neodkladného opatrenia má byť do vyriešenia otázky existencie
záložného práva žalovaného zabrániť jeho realizácii, najmä v súvislosti s tým, že v predmetných
nehnuteľnostiach, konkrétne v rodinnom dome má žalobca svoje obydlie spolu s rodinou. Za podstatné

okresný súd považoval záver, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohol nastať stav, kedy by
bolozáložnéprávorealizovanébeztoho,abydošlovovecisamejkvyriešeniuotázkyplatnostizáložného
práva, v dôsledku ktorého výkonu by žalobca stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a
došlo by opätovne k rozmnožovaniu súdnych sporov prinajmenšom o konanie o určenie vlastníckeho
práva v prípade, ak by k jeho realizácii došlo z nezákonných dôvodov. Okresný súd v rámci rozhodovania
správne nachádzal proporcionalitu medzi právom veriteľa realizovať záložné právo a na druhej strane

nevyhnutnou právnou ochranou pred zasahovaním do práv žalobcu na jeho obydlie a rodinný život.
Následky spojené s prípadnou realizáciou záložného práva by totiž boli vážnejšie oproti následku,
že žalovaný musí do vyriešenia sporu vo veci samej „vyčkať“ s jeho realizáciou. Naopak, realizáciou
záložného práva, ktorá by nebola vykonaná v súlade so zákonom a došlo by k nej v rámci konania vo
veci samej, v ktorom by žalovaný nebol úspešný, by došlo k nenávratnému stavu, resp. k stavu, ktorý by

bol navrátiteľný z obzvlášť závažnými komplikáciami, a najmä by došlo k ďalším sporom. Je potrebné
uznať, že nariadením neodkladného opatrenia ide o pozastavenie výkonu, resp. realizácie záložného
práva žalovaného, avšak bolo úlohou súdu nájsť vhodnú mieru spravodlivosti pre obidve sporové strany
vážením ich vzájomných práv a povinností. Zo spisu vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou, pričom je
možné predpokladať i spotrebiteľský charakter tohto sporu, naproti tomu zo spisu nevyplýva, že by týmto

nariadeným neodkladným opatrením vznikla žalovanému ako podnikateľovi ujma, prípadne akékoľvek
nebezpečenstvo v súvislosti s nerealizáciou záložného práva. Naviac takúto ujmu, či nebezpečenstvo
žalovaný v odvolaní ani netvrdil.

19. Otázkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 37 CSP sa vysporiada súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí vo veci samej, a preto k tejto námietke odvolateľa nie je dôvodné sa bližšie vyjadrovať a
procesnú prípustnosť žaloby v danom štádiu posudzovať.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom netvrdil, že by sa nerealizácia
jeho záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej akokoľvek odrazila na jeho

ekonomickej situácii, v prípade, ak sa momentálne záložné právo neuskutoční, naproti tomu, ak by súd
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tento by so svojou rodinou stratil svoje
obydlie a prišiel by o základnú životnú potrebu. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu
by bol následne možný len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, čo by spôsobovalo ďalšie
trovy a výdavky, navyše do času, kým by súd rozhodol vo veci samej o určení vlastníckeho práva, by

žalobca aj tak nemal kde bývať. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto jediný možný spôsobom,
ako sa brániť pred realizáciou záložného práva, a teda stratou svojho obydlia.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 10. septembra
2014 vo veci C 34/13 S.H. proti SMART Capital, a. s.. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu

je osvedčená už samotnou existenciou samotného sporu o zdržanie sa výkonu záložného práva v
nadväznosti na uzatvorené zmluvy o poskytnutí pôžičky a o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam vo vzťahu medzi stranami sporu. Dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia s
povinnosťou žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam vyplýva z
toho, že vykonaniu realizácie tohto záložného práva priamym predajom nemôže žalobca inak zabrániť

a ďalšou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobcu na
obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa rozhodne vo veci samej, v rámci
ktorého konania bude posudzovaná aj platnosť a samotná existencia záložného práva. Argumentáciu
žalovaného poukazujúceho na nedôvodnosť uplatneného nároku posúdi súd prvej inštancie v rámci
konania vo veci samej. Povinnosť uložená žalovanému je daná iba neodkladným opatrením, pre ktoré

je charakteristická jeho dočasnosť (do právoplatného skončenia konania vo veci samej) s tým, že
neodkladné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi stranami sporu. Je teda dôvodné poukázať na to,
že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdnepreskúmanie (pozri rozsudok ESĽP McCann vs. Spojené kráľovstvo č. 19009/04, § 50 Európsky súd pre
ľudské práva 2008, a Rousk vs. Švédsko č. 27183/04, § 137).

22. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami
alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany
sporu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky

je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne aj zásahom
do práva na ochranu rodinného a súkromného života. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť,
či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad
nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

23. Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže
byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor
vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu za daných vlastníckych práv, ako aj iných práv a
povinností vyplývajúcich z dosiaľ uzavretých zmlúv s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia
žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho súčasný faktický a právny vzťah k žalobcovi sa nemení,

a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či záložné právo žalovaného existuje, ktorého
realizácia sa tohto času dočasne nevykoná. Význam dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania
vo veci samej je preto dôvodný, ak zároveň hrozí zásah do ústavne garantovaných práv žalobcu, t. j.
právo na ochranu vlastníctva, ako aj práva na nedotknuteľnosť obydlia.

24. O povinnosti nahradiť trovy neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (§
262 ods. 1 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).