Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203489
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4421203489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: M.. M. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Y. C. XX C, zastúpený: doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD., advokátka,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 6-8, IČO: 52 519 201, proti žalovanému: Q.- poľnohospodársko-
výrobné družstvo, I. XXX, IČO: 00 199 206, o zaplatenie XXX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. apríla 2022 č. k. 10C/53/2021-107 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (III.) a vo výroku
o náhrade trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške XX,XX eura
zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X,XX eura, do troch dní po právoplatnosti
rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok
na ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, 3,
§ 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov, § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, § 1 ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z. z., § 451
ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa svojou
žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2018,
2019, 2020 a 2021 vo výške XXX eur s príslušenstvom, ktoré pozostáva z náhrady nákladov za
vypracovanie znaleckého posudku vo výške XXX,XX eura. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal
čiastočnými späťvzatiami žaloby, ktoré vykonal žalobca po začatí sporu. Na pojednávaní dňa 10. 02.

2022 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške XX,XX eura, pretože táto suma
mu bola zaplatená žalovaným po začatí sporu, a to dňa 13. 09. 2021. Podaním zo dňa 21. 02. 2022
žalobca vzal svoju žalobu späť aj v časti o zaplatenie istiny vo výške X,XX eura, pričom zohľadnil
argumentáciu žalovaného v tom, že zo spornej nehnuteľnosti užíva nie celú výmeru X XXX m2, ale
len v rozsahu X,XXX m2. Napokon, žalobca vzal svoju žalobu späť aj v časti o zaplatenie istiny vo
výške XX,XX eura, v čom zohľadnil platby žalovaného za daň z nehnuteľnosti za posledné tri roky
po X,XX eura ročne, a to obci Z.. Celkovo tak žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie

istiny vo výške XX,XX eura, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods.
2 CSP. V zostávajúcej časti uplatneného nároku súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná len sčasti. Výška náhrady za užívanie cudzej veci má byť určená obvyklou cenou (spravidla
nájomného) práva umožňujúceho obohatenému oprávnené užívanie cudzej veci, t. j. ako obvyklá trhováhodnota nájomného obvyklého v danom mieste a čase za podobný spôsob užívania charakterom a
stavom podobnej veci. Predmetom užívania zo strany žalovaného je pozemok - sporná nehnuteľnosť
žalobcu, evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda. Pri určovaní výšky náhrady za užívanie tohto

pozemku je preto potrebné zohľadniť aj ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z., a to osobitne za situácie,
keď žalovaný je osobou registrovanou v obchodnom registri ako poľnohospodársko-výrobné družstvo,
ktorý činnosť podnikania v poľnohospodárstve aj aktívne vykonáva. Na základe § 1 ods. 2 zákona
č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2018 potom aj pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou
pôdou možno považovať z hľadiska ich charakteru rozhodujúceho pre určenie výšky náhrady iba

za pozemky poľnohospodárske. Preto výšku náhrady za užívanie pozemkov súd určoval vo výške
obvyklého nájomného za podobné pozemky. Abstraktná úvaha o podmienkach určenia výšky náhrady,
vychádzajúcich z povahy užívanej veci a primeraného bežného nájomného nie je otázka skutková,
a teda ani znalecká, ale otázka právna. Skutkovou otázkou je len zistenie obvyklého nájomného v
danom mieste a čase, pričom podkladom pre zistenie obvyklého nájomného môže, ale nemusí byť
aj znalecký posudok. V priebehu celého konania žalobca argumentoval tým, že sa v konaní domáha

voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu len minimálneho nájomného podľa § 10
ods. 1 citovaného zákona v znení od 01. 01. 2018 a v tejto súvislosti poukazoval na ním zabezpečený
znalecký posudok číslo 09/2021 zo dňa 09. 02. 2021 znalca T.. V. Z., ktorým bola určená všeobecná
cena spornej nehnuteľnosti vo výške X XXX eur, z čoho má predstavovať bezdôvodné obohatenie 1%,
teda XX eur ročne. S týmto postojom žalobcu súd prvej inštancie nesúhlasil. Je pravdou, že ustanovenie

§ 10 ods. 1 citovaného zákona vymedzuje výšku minimálneho nájomného pri poľnohospodárskej pôde
určenej podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom v tomto prípade nie je vyhláška Ministerstva
spravodlivosti SR číslo 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ako sa mylne domnieva
žalobca,ale§43ods.2zákonačíslo330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,usporiadanípozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení

zákona číslo 549/2004 Z. z. a v nadväznosti naň vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR číslo
38/2005 Z.z . o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Pri tomto
právnom posúdení veci tak súd postupoval podľa § 1 ods. 1 ods. 2 vyhlášky číslo 38/2005 Z. z.
Tak žalobca, ako aj žalovaný v konaní nepreukázali žiadnym hodnoverným spôsobom, či na spornom
pozemku sú porasty, pričom súd z vlastnej iniciatívy dokazovanie v tomto smere nevykonáva. Na

základe toho uzatvoril, že na citovanej nehnuteľnosti sa nenachádzajú trvalé porasty. Za tohto stavu
vychádzal z toho, že ocenenie podľa § 1 ods. 1 vyhlášky číslo 38/2005 Z. z. je potrebné vykonať podľa
bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe číslo 1. Znalecký
posudok číslo 09/2021 zo dňa 09. 02. 2021 obsahuje konštatovanie znalca, že sporná nehnuteľnosť
má bonitovanú pôdnoekologickú jednotku (BPEJ) 0028004, pri ktorej je stanovená výška 0,16 eura/

m2. Pri výmere X XXX m2 predstavuje hodnota spornej nehnuteľnosti XXX,XX eura (0,16 eura/m2 x X
XXX m2). Pri výmere 1 XXX m2 predstavuje hodnota spornej nehnuteľnosti XXX,XX eura (0,16 eura/
m2 x X XXX m2). Medzi stranami je nesporné a súd nemá dôvod túto skutočnosť spochybňovať, že
žalovaný v rokoch 2018-2021 užíval nie celú spornú nehnuteľnosť, ale len jej časť v rozsahu X XXX m2
a zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že napriek výzve žalobcu na vydanie spornej nehnuteľnosti, ako aj

následného oznámenia žalovaného o súhlase s vydaním pozemku v skutočnosti k vydaniu sporného
pozemku žalobcovi žalovaným nedošlo. S poukazom na § 10 ods. 1 citovaného zákona v znení od
01. 01. 2018 predstavuje minimálna výška nájomného vo vzťahu k hodnote spornej nehnuteľnosti jej
1%, teda X,XX eura ročne, čo zároveň predstavuje aj minimálnu výšku bezdôvodného obohatenia. Pri
vyhodnocovanívýškybezdôvodnéhoobohateniasasúdzaoberalajďalšímiskutočnosťami.Vkonečnom

dôsledku pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z postoja žalovaného v tom, že
prezentoval možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalobcom za výhodnejšej podmienky, keď výška
nájomného by predstavovala XXX eur/ha ročne, teda 0,011 eura/m2 ročne a pri rozsahu X XXX m2 by
výška nájomného medzi stranami činila XX,XX eura ročne, ktorú výšku zároveň súd považoval za výšku
bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Celková výška bezdôvodného obohatenia

žalovaného za roky 2018 až 2021, teda za 4 roky predstavuje XX,XX eura (XX,XX eura ročne x 4 roky).
Pri zohľadnení faktu, že žalobca v priebehu sporu vzal svoju žalobu späť v celkovej výške istiny XX,XX
eura, bolo žalobe vyhovené v rozsahu istiny X,XX eura (XX,XX eura - XX,XX eura) a v zostávajúcej časti
nárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniabolažalobazamietnutá.Žalobcasavkonanídomáhalvoči
žalovanému aj zaplatenia príslušenstva vo výške XXX,XX eura, pozostávajúceho z náhrady nákladov za

vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že tieto náklady môžu byť úspešne
uplatnené v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok, ak sú zároveň splnené dve podmienky: a) musia
sa týkať zročnej pohľadávky, b) musia byť účelne vynaložené. V súdenej veci mal súd za to, že nie je
splnená podmienka pod písmenom b). Citovaný znalecký posudok v konečnom dôsledku nemá pre tentospor žiadnu výpovednú hodnotu, až na to, že obsahuje údaj o BPEJ sporného pozemku; tento údaj však
bolo možné zistiť aj iným a bezplatným spôsobom. Závery znaleckého posudku o stanovení všeobecnej
hodnoty spornej nehnuteľnosti podľa vyhlášky číslo 492/2004 Z. z. sú bez právneho významu, pretože

hodnotu uvedeného pozemku bolo potrebné určiť z hľadiska § 10 ods. 1 citovaného zákona v znení od
01. 01. 2018 podľa § 43 ods. 2 zákona číslo 330/1991 Zb. k § 1 ods. 1 vyhlášky číslo 38/2005 Z.z ..
Vypracovaný znalecký posudok tak nepredstavuje žiaden relevantný podklad pre sporové konanie, a
preto aj náklady spojené s jeho vypracovaním nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady.
Záverom týchto úvah je, že žaloba bola zamietnutá aj v časti celého nároku žalobcu na zaplatenie

príslušenstva vo výške XXX,XX eura. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP k § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si uplatňoval istinu vo výške XXX eur a vyčíslené príslušenstvo
XXX,XX eura, čo spolu prestavuje XXX,XX eura. Žalobca mal úspech v časti istiny vo výške X,XX eura
a zároveň žalovaný zavinil zastavenie konania v časti istiny XX,XX eura, pretože túto sumu zaplatil po
začatí sporu. Žalobca tak mal v konaní úspech v pomere 41,57/289,15. Žalovaný mal v konaní úspech
XXX,XX/XXX,XX, takže celkový úspech v spore mal žalovaný v pomere XXX,XX/XXX,XX (XXX,XX/

XXX,XX - XX,XX/XXX,XX), čo pri násobku 100% je 71,25%. V konečnom dôsledku žalovanému nárok
na náhradu trov konania priznaný nebol, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcom výroku (i keď žalobca uviedol, že napáda rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlasí s výrokom

o zamietnutí žaloby) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho
posúdeniavecisúdomprvejinštancieanesprávnehozisteniaskutkovéhostavuavyhodnoteniadôkazov.
Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom vyhodnotil znalecký posudok č. 09/2021, majúc
pritom za to, že z tohto znaleckého posudku je nutné vychádzať, a pokiaľ znalec nepreukázal niečo
iné, je potrebné mať takto vypracovaný znalecký posudok za pravdivý a správny. Súd v danom prípade

nemôže postupovať v zmysle zákona č. 330/1991 Z. z., nakoľko tento platí len pre veľké pozemkové
úpravy, kde sa zlučujú pozemky do väčších častí, zlučujú sa podiely jednotlivých spoluvlastníkov a
pozemky sa premiestňujú v rámci celého katastrálneho územia. Nič z tohto sa v danom prípade nestalo.
Nepovažuje za správne a zákonné, aby súd nerešpektoval závery znaleckého posudku a namiesto neho
sám pristúpil k znaleckej činnosti, a to výpočtu ceny nájomného. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť
mu žalovanú sumu v celej výške.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
rozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutomzamietajúcomvýrokuavsúvisiacomvýrokuonáhrade
trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom
neuhradeného nájomného za obdobie rokov 2018 až 2020, ako i za rok 2021, spolu vo výške XXX
eur, ako i na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spočívajúcich v nákladoch na

vypracovanie znaleckého posudku, vo výške XXX,XX eura.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri
svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto
pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery a svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodnil.
Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje, preto ho v súlade s ustanovením § 387
ods. 1 CSP v jeho napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správne potvrdil.

11. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nemohol v danom
prípade postupovať v zmysle zákona č. 330/1991 Z. z., s takouto argumentáciou žalobcu sa odvolací
súd nestotožňuje, majúc súčasne za to, že súd prvej inštancie správne pri aplikácii ustanovenia §
10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., ktoré stanovuje minimálnu výšku nájomného 1% z hodnoty

poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitého predpisu, správne použil zákon č. 330/1991 a
vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na
nich na účely pozemkových úprav v platnom znení. Predmetná vyhláška stanovuje podrobnosti pri
určení hodnoty pozemkov a porastov a pri hodnote poľnohospodárskej pôdy vychádza z bonitovaných
pôdnoekologických jednotiek (BPEJ), tak ako správne uvedené aplikoval i súd prvej inštancie. Je

potrebné uviesť, že ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 priamo v poznámke pod č. 11a odkazuje
na aplikáciu ustanovenia § § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona
č. 549/2004 Z. z., tak ako i správne súd prvej inštancie postupoval, a preto táto odvolacia argumentácia
žalobcu nie je správna a dôvodná. V kontexte uvedeného, ako i námietky žalobcu, že súd prvej inštancie
mal vychádzať zo znaleckého posudku č. 09/2021 je potrebné uviesť, že aplikácia správneho právneho

predpisu je otázkou právnou, a nie odbornou a na takto prijaté správne závery súdu prvej inštancie
nebolo potrebné vyhodnotenie odbornej otázky. Rovnako je úplne bezdôvodná argumentácia žalobcu v
tom smere, že pokiaľ znalec nepreukázal niečo iné, je potrebné mať jeho znalecký posudok za pravdivý
a správny, udávajúc, že úlohou znaleckej činnosti v konaní nie je niečo preukazovať, táto povinnosť patrí
procesným stranám sporu, ale závery znaleckého posudku ako jedného z dôkazných prostriedkov v

konanípodávajúodpovedenaodbornéotázky,ktorékonajúcisúdobjektívneniejeschopnýzodpovedať,
pričom hodnotenie informácie z nich plynúcej je už úlohou konajúceho súdu. Tak, ako už odvolací
súd uviedol vyššie, otázka aplikácie príslušnej hmotnoprávnej normy nie je otázkou odbornou, ale
výslovne otázkou právnou, ktorej vyriešenie patrí výslovne súdu rozhodujúcemu o veci, a nie znalcovi.
V konaní tak nevyvstali otázky, ktorých zodpovedanie závisí od odborných znalostí, a v tomto ohľade

znalecký posudok predložený žalobcom nemal pre rozhodovanie súdu relevantnú výpovednú hodnotu,
tak ako súd prvej inštancie správne skonštatoval. Súd prvej inštancie tak tento listinný dôkaz správne
vyhodnotil. Súčasťou napadnutého zamietajúceho výroku rozhodnutia súdu bolo i zamietnutie žaloby v
časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XXX,XX eura. Keďže však v tomto ohľade
žalobca neprezentoval žiadne odvolacie dôvody, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa,

v tomto napadnutom rozsahu na absentujúcu odvolaciu argumentáciu žalobcu nič neudáva.

12. S ohľadom na vyššie uvedené, prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, dospel odvolací súd k
záveru o nedôvodnosti ním podaného odvolania a súčasne o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý v jeho napadnutom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia v zákonnej lehote (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).