Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/149/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119310716
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6119310716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobkyne A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
D., B. XX/X, zastúpená JUDr. Michalom Krutekom, s.r.o., Trnava, Hlavná 11, IČO: 47 254 581, proti
žalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSR,Bratislava,Župnénám.13,
IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom orgánom verejnej moci vo výške 36.806,76 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č. k.
19C/27/2019-181 z 24.2.2022, Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta
a II. žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

2.1. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia
sumy 36.806,76 eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. Žalobu žalobkyňa dôvodila tým, že na základe upovedomenia o začatí exekúcie

EX 1219/2015-11 z 20.1.2016 bola upovedomená súdnou exekútorkou o začatí exekúcie v prospech
oprávneného A. E. D., v exekučnom konaní bol jej uložený zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim
exekúcii, pričom došlo aj k zablokovaniu účtov a iných cenín a tiež bol označený jej výlučný majetok
podliehajúci exekúcii. V dôsledku uvedeného musela odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve, pozastaviť
respektíve predĺžiť pozastavenie prevádzkovania živnosti. Voči upovedomeniu o začatí exekúcie podala
námietky ako povinná a rovnako podala návrh na odklad exekúcie. O námietkach bolo rozhodnuté
Okresným súdom Košice I uznesením č. k. 16Er/9299/2015-156 z 2.6.2016 tak, že jej námietkam bolo

vyhovené, exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená. Mala za to, že okresný
súd pri vydávaní poverenia pochybil, a teda jedná sa o nezákonné rozhodnutie, pretože exekučný
súd svojím postupom nesprávne dospel k záveru, keď ju v poverení vymedzil ako osobu povinnú.
Vdôsledkuuvedenéhosivyčíslilaušlýziskzpodnikaniaza518dnívýkonuexekúcie,ktorýčiní23.441,67
eur, ušlý zisk z potenciálneho prenájmu bytu vo výške 3.970,02 eur a ušlý zisk z nerealizovaného
potenciálneho predaja bytu 9.395,07 eur. Pred podaním žaloby žalobkyňa sa domáhala žiadosťou o
predbežné prerokovanie adresované Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorej vyhovené nebolo.

2.2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pretože uplatnený nárok na náhradu škody považovala za
nedôvodný.
2.3. Súd považoval v konaní za nesporné, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
A. E. D. proti žalobkyni ako povinnej podanej na exekútorskom úrade Košice, súdnej exekútorkyJUDr. Márie Hlavňovej bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie 8.12.2015 sp. zn. EX/1219/2015
12.1.2016 v zmysle § 45 ods. 1 z. č. 233/1995 Z.z., ktorým bola súdna exekútorka JUDr. Mária Hlavňová
poverená na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 102.071,30 eur na základe vykonateľných

exekučných titulov: rozsudok Okresného súdu Košice I z 22.11.2010 sp. zn. 33Cb/12/2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 29.6.2011 sp. zn. 2Cob/36/2011, rozsudok Okresného
súdu Košice I z 22.9.2010 sp. zn. 38C/27/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
z 20.12.2012 sp. zn. 2Co/339/2010, ktorými bol zaviazaný na úhradu pohľadávok vo vzťahu
koprávnenémuA.B.B.,rozsudokOkresnéhosúduKošiceIz31.10.2013sp.zn.35C/292/2010vspojení

srozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachz29.4.2015sp.zn.4Co/39/2014,ktorýmbolourčené,žekúpna
zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená medzi A. B. a žalobkyňou 1.4.2009 je voči oprávnenému
právne neúčinná.
2.4. Nebola sporná ani skutočnosť, že exekútorka žalobkyni ako osobe povinnej zakázala, aby odo
dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladala so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení
Exekučného poriadku podlieha exekúcii, v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke, že

exekúcia bude vykonaná zrážkami zo mzdy povinného, zrážkami z iných príjmov povinného, prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného evidovaných na LV č.
XXXXX pre katastrálne územie F. B., obec D. - F., okres D. A. v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/2
vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. B., obec D., okres D. A. v spoluvlastníckom podiele
žalobkyne ako osoby povinnej 1/9 a 4/9 na LV č. XXXXX pre katastrálne územie F. B., obec D. - F., D.

A. v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/1.
2.5. Okresný súd uznesením z 2.6.2016 sp. zn. 16Er/9299/2015 námietkam povinnej proti exekúcii
vyhovel (výrok I.), námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol (výrok II.), exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil (výrok III.). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.8.2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/657/2016 z 30.6.2017.

2.6. Súd považoval za nesporné aj uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru registračného čísla XXXXXX
medzižalobkyňouakodlžníčkouaČSOB,a.s.auzatvoreniezmluvyobudúcejzmluvez9.11.2015medzi
žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a budúcimi predávajúcimi G. F. a B. D. F., ako aj neuzatvorenie
kúpnej zmluvy a nečerpanie úveru v zmysle vyššie uzatvorených zmlúv žalobkyňou z dôvodov
vzniknutých na strane žalobkyne, ktoré žalobkyňa prezentovala voči budúcim predávajúcim – začatie

exekučného konania voči jej osobe.
2.7. Voči žalobkyni bolo vedené exekučné konanie nezákonne a to z dôvodu, že ona nebola osobou
povinnou a tým, že súdna exekútorka na základe nesprávne vydaného poverenia začala vykonávať
exekúciu, v dôsledku ktorej došlo k zablokovaniu jej bankových účtov, bol jej znemožnený výkon jej
podnikateľskej činnosti a z toho dôvodu došlo na základe jej vlastnej žiadosti aj k predĺženiu prerušeniu

podnikateľskej činnosti vznikom jej v príčinnej súvislosti z nesprávne vydaným poverením ušlý zisk
v súvislosti s nemožnosťou vykonávania podnikateľskej činnosti. Uvedené žalobkyňa uviedla navyše
oproti skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe.
2.8. Súd vec právne rozhodol podľa § 3, § 4 ods. 1, § 9, § 15, § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z., § 1, § 2 ods.
1, § 5, § 29, § 36 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 39 ods. 1, 2, § 41 ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods.

1, 2, § 47 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, § 50 ods. 1, 2, 3, 4, § 61b ods. 1, § 65, § 95 ods. 1 Exekučného poriadku
a uzavrel, že žalobkyňa žiadosťou z 18.12.2018 požiadala žalovanú o predbežné prekovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a oznámením z 29.5.2019 žalovaná žalobkyni
oznámil, že jej žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom žiadosti vyhovené nebolo.
2.9. Zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe žalobkyňou vyplynulo, že pasívne legitimovaným

v exekučnom konaní je povinný a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím
súdu v zmysle § 42b OZ vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý
majetok, a teda rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného, vlastník
nehnuteľnosti má v exekúcii vedenej proti povinnému - dlžníkovi postavenie účastníka exekučného
konania v časti vykonávanej predajom nehnuteľnosti, v danom prípade predajom spoluvlastníckeho

podielu nehnuteľnosti, ktorej patria všetky prostriedky procesnej obrany, ktoré prináležia aj povinnému.
Bolo jednoznačne uzavreté, že žalobkyňa nie je povinnou osobou, pretože záväzok dlžníka A. B. B. z
exekučných titulov na ňu neprešiel.
2.10. Súd má za to, že nesprávna prieskumná činnosť exekučného súdu pri vydávaní poverenia bola
napokon potvrdená aj uznesením Okresného súdu Košice I z 2.6.2016 sp. zn. 16Er/9299/2015 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30.6.2017 sp. zn. 13CoE/657/2016. Tento nesprávny postup
exekučného súdu je jednoznačne nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z.
2.11. V tomto prípade príslušný exekučný súd nesprávnym úradným postupom pri vykonávaní
prieskumnej činnosti exekučného titulu, z ktorého činu smerovala k vydaniu poverenia pre súdnuexekútorku pre výkon exekúcie v zmysle Exekučného poriadku nepostupoval správne, respektíve
postupoval v rozpore s príslušnou právnou normou § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, keď nedôsledne skúmal hmotnoprávnu legitimáciu žalobkyne ako osoby označenej za povinnú

v zmysle exekučného titulu – rozsudku sp. zn. 35C/292/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 4Co/39/2014. V tomto prípade súd dospel k záveru, že žalobkyňa prvý predpoklad
zodpovednosti štátu preukázala.
2.12. Správnym úradným postupom exekučného súdu bolo dôsledne vykonať prieskumnú činnosť
exekučnéhosúduvzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadku,tedasdostatočnoustarostlivosťouposúdiť

a overiť všetky údaje exekučného návrhu, porovnať ich s údajmi exekučného titulu, preskúmať exekučné
tituly, prieskumnú činnosť vykonávať v súlade so zákonom a dôkladne.
2.13. V ďalšom konaní sa súd zaoberal existenciou škody a príčinnou súvislosťou. Žalobkyňa existenciu
škodypreukázalaznaleckýmposudkomč.XX/XXXX,vktoromznalecvyčíslilušlýziskznepodnikaniaza
518 dní vo výške 23.441,67 eur. V tejto súvislosti sa súd stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalovaného,
ktorý uviedol, že vo vzťahu k požadovanej škode vo forme ušlého zisku neexistuje príčinná súvislosť.

2.14. Súd zdôraznil, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne
konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii. Príčinnú súvislosť treba
vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie alebo

opomenutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť preukázané, že škoda by bez tejto
príčiny nebola nastala.
2.15. Posúdenie tejto otázky je otázkou skutkovou. Žalobkyňa tvrdí, že škoda jej vznikla tak, že
nedosiahla príjem z podnikania, ktorý nevykonávala na základe vlastnej žiadosti, pretože blokovaním
bankových účtov jej mal byť znemožnený výkon podnikateľskej činnosti. Z takto vymedzeného

kauzálneho deja možno vyvodiť, že bezprostrednou príčinou žalobkyňou tvrdenej škody bola nemožnosť
žalobkyne realizovať podnikateľskú činnosť v zmysle živnostenského oprávnenia. Súd uzavrel, že
žalobkyňa podnikateľskú činnosť nevykonávala a nerealizovala na základe vlastnej žiadosti, teda
odpoveď je jednoznačne záporná.
2.16. Pokiaľ žalobkyňa sa odvoláva na znalecký posudok, súd poznamenal, že znalecký posudok slúži

ako dôkazný prostriedok v tých prípadoch, kedy na posúdenie určitých čiastkových otázok sa vyžadujú
špecifické odborné znalosti. Právne posúdenie veci, t.j. či ňou (ne)boli naplnené podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu a či je nárok v žalobe opodstatnený, je výlučne vecou súdu a nie znalca.
Znaleckým posudkom žalobkyňa dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahla v prípade realizácie
podnikateľskej činnosti v období výkonu exekúcie, čo však nedokazuje, že tento zisk žalobkyňa skutočne

by dosiahla nebyť nesprávneho úradného postupu.
2.17. Z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi škodovým dejom a tvrdenou ujmou nie je možné
žalobe v tejto časti vyhovieť.
2.18. Vo vzťahu k žalobkyňou tvrdenej škode - ušlého zisku z nerealizovaného potencionálneho
prenájmu bytu a nerealizovaného potencionálneho predaja bytu, ktorú výšku tiež preukazovala

znaleckýmposudkomč.XX/XXXX z10.12.2018adôvodila,žezdôvodublokáciebankovýchúčtovdošlo
k zmareniu naplnenia zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom mala byť kúpa bytu, čo malo priamo
za následok zmenšenie majetku žalobkyne o zisk z prenájmu a následného predaja predmetného bytu.
Súd sa stotožnil s obranou žalovanej a k uvedenému uviedol a poukázal na konštantnú judikatúru, že
ujma sa definuje, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových

hodnôt, hoci to s ohľadom na pravidelný beh vecí sa dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu.
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale

musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru,
že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/513/2014, uznesenie sp. zn. 4MCdo/23/2008, 4Cdo/319/2008, 5Cdo/195/2015 a
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2018.
2.19. Keď žalobkyňa tvrdí, že ušlý zisk nedosiahla z dôvodu predaja nehnuteľnosti, prípadne jeho

prenájmu, kúpu ktorej nehnuteľnosti v podobe zmluvy o budúcej zmluve predbežne dohodla s tretími
osobami a že príčinou toho nedošlo k naplneniu zmluvy, bola právna nemožnosť žalobkyne pristúpiť
k záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve - uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti a následne
previesť vlastnícke právo na tretiu osobu, prípade poberať nájomné z dôvodu blokácie jej účtovv súvislosti s vykonávaním nezákonnej existencie. V tomto prípade súd má za to, že ide o hypotetický
ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Žalobkyňa nepreukázala konkrétnu
reálnu a preukázateľnú príležitosť zhodnotenia možného budúceho majetku, teda nepreukázala

pravdepodobnosť dosiahnutia zisku, ktoré by bolo vysoko pravdepodobné až blížiacej sa k istote. Aj
v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie ujmu, ktorá by hypoteticky mohla
vzniknúť v budúcnosti. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008.
2.20. Súhrne súd uzavrel, že z dôvodov neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou v otázke
kumulatívnomnaplnenípredpokladovzodpovednostištátupodľaz.č.514/2003Z.z.súdžalobuzamietol.

2.21. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný bol
v konaní v celom rozsahu úspešný a má nárok proti neúspešnej žalobkyni na náhradu preukázaných,
odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

3.1. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, a to proti všetkým výrokom z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, ktorý odôvodnila nasledovne:

3.2. Stotožnila sa so záverom súdu, že exekučný súd nesprávne postupoval a týmto nesprávnym
úradným postupom žalobkyňa splnila prvý predpoklad zodpovednosti štátu.
3.3. K ušlému zisku z podnikania žalobkyňa uviedla, že s týmto záverom súdu sa nestotožňuje.
3.4. Blokácia účtu u podnikateľa alebo obchodnej spoločnosti môže viesť až k insolvencii. Exekútor
pričom žalobkyni nezablokoval len jej účty v banke, ale celý jej majetok, čo malo za následok doslova

insolvenciu žalobkyne, ktorá bola odkázanou na to, čo mala v peňaženke a na pomoc príbuzných
a známych. Žalobkyňa nechcela sa vystaviť riziku vymáhania neuhradených odvodov do Sociálnej
poisťovne, zdravotnej poisťovne, faktúr od dodávateľov a pod., tak bola nútená predĺžiť si pôvodne
pozastavenie živnosti, ktoré sa malo skončiť najneskôr 1.3.2016, avšak z dôvodu blokácie účtov bolo
opakovane predlžované.

3.5. Je toho názoru, že súd postupoval nesprávne, keď práve snahu žalobkyne o minimalizáciu škody,
na ktorej zavinení sa žiadnym spôsobom nepodieľala, vyhodnocuje tým spôsobom, že keď podnikanie
nevykonávala/nerealizovala na základe vlastnej žiadosti, tak nejde o príčinnú súvislosť medzi škodou
a pozastavením prevádzkovania živnosti.
3.6. Pozastavenie prevádzkovania živnosti žalobkyne bolo priamym a bezprostredným následkom

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Žalobkyňa pri blokácii jej účtov a celého majetku od
januára 2016 nevedela, ako dlho bude predmetná blokácia trvať, pričom táto trvala až do augusta 2017.
Následne v novembri 2017 sa žalobkyňa obrátila na znalkyňu, ktorá vypracovala znalecký posudok
č. XX/XXXX, ktorá ako odborne spôsobilá osoba ušlý zisk za obdobie 2016 a 2017 vyčíslila v sume
23.441,67 eur. Poukázala na to, že tento jej bol vypočítaný z jej príjmu za roky 2009 až 2014. Na základe

uvedeného má za to, že postupovala správne, keď si uplatnila ušlý zisk vo výške jej priemerného zisku
vypočítaného za predchádzajúcich šesť rokov jej podnikania.
3.7. Pozastavenie prevádzkovania živnosti žalobkyne bolo síce na základe jej žiadosti, ale
v priamom a bezprostredným následkom nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a v snahe
minimalizovať dopad tohto nesprávneho úradného postupu na žalobkyňu. Je bez akýchkoľvek pochýb,

že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a následne blokácie účtov a majetku
žalobkyne, táto by z podnikania dosiahla minimálny zisk vo výške 23.441,67 eur.
3.8. K ušlému zisku z prenájmu uviedla, že žalobkyňa uzatvorila s ČSOB zmluvu o poskytnutí úveru
a banka sa zaviazala žalobkyni poskytnúť úver vo výške 60.000 eur. 9.11.2015 žalobkyňa ako kupujúca
uzatvorila zmluvu o budúcej zmluve a zaviazala sa, že kúpnu zmluvu uzatvorí v lehote do 31.1.2016,

pričom uhradí dohodnutú kúpnu cenu 75.000 eur. Žalobkyňa 20.11.2015 uzatvorila dodatok k úverovej
zmluve a dohodla čerpanie úveru najneskôr do 15.6.2016. Dňa 20.1.2016 bolo vydané upovedomenie
o začatí exekúcie, kde jej bol uložený zákaz nakladať so svojím majetkom a exekútor jej zablokoval účty
a iné ceniny. Z uvedeného reálneho deja je zrejmé, všetky kroky žalobkyne reálne a bez pochybnosti
smerovaliktomu,abyuzatvorilakúpnuzmluvunabytatentonadobudladosvojhovlastníctva.Keďžeale

jej účty spolu s celým majetkom boli exekútorom zablokované, pokiaľ by jej banka poskytla už dohodnutý
úver, tak táto suma by zostala na jej zablokovanom účte až do jeho odblokovania v auguste 2017.
Žalobkyňa by musela predmetný úver splácať, aj keď s uvedenou sumou by nemohla nakladať a použiť
juakočasťkúpnejcenypredávajúcim,ktoríbynáslednebolioprávnenýmitútosumu60.000eurvymáhať
súdnou cestou spolu s trovami súdneho konania a úrokmi z omeškania. Pokiaľ súd tvrdí, že žalobkyňa

nepreukázala konkrétnu reálnu a preukázateľnú príležitosť zhodnotenia možného budúceho majetku,
tak opomína závery a obsah predloženého znaleckého posudku. Znalkyňa podrobne uviedla výpočet
ušlého zisku z dôvodu nerealizovania prenájmu bytu, kde v tabuľke č. 3 prehľadne vyčíslila nielen príjemz prenájmu, ale všetky výdavky spojené s vlastníctvom a prenájmom bytu spolu s mesačnou anuitnou
splátkou v sume 552 eur.
3.9. V prípade, ak by žalobkyni neboli zablokované jej účty a celý jej majetok, čím by jej bolo

znemožnené prijatie a čerpanie už predschváleného úveru na dohodnutú kúpu bytu, tak by k jeho kúpe
bez akýchkoľvek pochybností reálne prišlo. Uvedené pritom vyplýva aj z vyhlásenia manželov F. ako
vlastníkov bytu. Z uvedeného je zrejmé, že aj vlastníci bytu rátali s jeho predajom žalobkyni na 100 %
a nebyť jej blokácie účtov a ostatného majetku, tak by sa predmetný byt predal a aj žalobkyňa by byt
nadobudla do svojho vlastníctva a následne ho mohla prenajímať a neskôr so ziskom predať.

3.10. Z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala, že by pri predpokladanom chode veci získala určitý
ňou predpokladaný prospech z bytu.
3.11. Na základe doposiaľ uvedeného je úplne legitímne a reálne očakávanie, že v prípade kúpy bytu
tento nielen porastie na jeho hodnote, ale zároveň bude generovať určitý príjem v podobe nájomného.
Čo ale naopak nie je možné očakávať, že exekučný súd vydá poverenie a exekútor zablokuje celý

majetok osobe, ktorá nie je povinnou z exekučného titulu. V danom prípade preto bola jednoznačne
naplnená príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom na strane žalovaného a vznikom
škody v podobe ušlého nájmu a zisku z predaja bytu na strane žalobkyne.
3.12. Do pozornosti odvolacieho súdu dala rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/43/2020
z 28.9.2021, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/80/2015 z 26.6.2017.

3.13. V oboch prípadoch krajské súdy priznali nárok na ušlý zisk v prípade nerealizovania predaja
nehnuteľnosti, a teda závery oboch predmetných rozhodnutí sú podľa jej názoru aplikovateľné aj na toto
konanie v časti ušlého zisku.
3.14. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bode 58. parafrázuje a odvoláva sa na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/195/2015 z 29.3.2017. Tento však riešil diametrálne odlišnú situáciu.

3.15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 67. poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009. K uvedenému žalobkyňa uviedla, že ušlý zisk z dôvodu
nemožnosti podnikať ako ani ušlý zisk z dôvodu nemožnosti kúpiť, prenajať byt a následne predať
nebol vyčíslený na základe svojvôle žalobkyne ale na základe znaleckého posudku, pričom po
zablokovaní účtov žalobkyne v banke a celého jej majetku žalobkyňa naďalej nemohla realizovať

podnikateľskú činnosť a ani jej klienti neboli ochotní uhrádzať odmenu za služby v hotovosti. Jej zisky
za predchádzajúce obdobie mali rastúcu tendenciu a tak skutočný zisk, ktorý by dosiahla nebyť blokácie
jej účtov by bol viac ako uplatňovaných 23.441,67 eur.
3.16. Po zablokovaní účtov v banke a celého jej majetku žalobkyňa nemohla čerpať predschválený úver
v ČSOB a nemohla uhradiť dohodnutú kúpnu cenu za byt. Nárast cien nehnuteľností plynutím času

a dopytom po prenájmoch bytov patrí medzi všeobecne známe skutočnosti. V oboch prípadoch je tak
naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí a s nezablokovaným majetkom by žalobkyňa mohla
riadne podnikať a taktiež by nadobudla byt, ktorý by mohla prenajať a neskôr so ziskom predať. V danom
prípade bola jednoznačne naplnená príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom na strane
žalovanej a vznikom škody v podobe ušlého zisku na strane žalobkyne.

3.17. Podnikateľská metóda výpočtu ušlého zisku je znalcami bežne využívaná metóda a používa sa
nielen pri predaji alebo kúpe podniku. Môže slúžiť aj na iné znalecké úkony ako napr. stanovenie
hodnoty investícií, vyčíslenie ušlého zisku, stanovenie hodnoty akcií, ku ktorej dochádza pri fúzii
podnikov, zvýšení základného imania atď. Pre prognózu budúceho zisku/ušlého zisku sa berie do úvahy
preukázateľne dosiahnutý zisk za obdobie minimálne piatich rokov pred vypracovaním znaleckého

posudku. Podnikateľská metóda v ekonomickej teórii sa radí medzi výnosové metódy stanovenia
hodnoty podniku. V princípe znamená, že znalec vyčísli aké peňažné prostriedky podnik v budúcnosti
vytvorí. Výhodou tejto metódy je, že zohľadňuje výnosový potenciál podniku.
3.18. Na základe uvedeného má za to, že na základe znaleckého posudku bola určená výška ušlého
zisku žalobkyne, súd nebol v zmysle § 191 CSP oprávneným hodnotiť odborné závery obsiahnuté

v znaleckom posudku, a to aj podľa Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/307/2019. Predmetné závery
znaleckého posudku boli pre súd záväzné a v prípade, ak sa hodlal od nich odchýliť, bol povinný tento
svoj postup rozhodnutím riadne odôvodniť, čo ale nevykonal a v dôsledku uvedeného v danej časti trpí
rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
3.19. Na základe uvedeného navrhla, aby krajský súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil

rozsudok Okresného súdu Košice I z 24.2.2022 č. k. 19C/27/2019-181 v celom rozsahu a vrátil vec
súdu prvej inštancie alebo zmenil rozsudok tak, že žalovanému uloží povinnosť do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu zaplatiť žalobkyni istinu 36.806,76 eur a žalobkyňa má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku.4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle §
385 ods. 1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

5.1. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľka, presne nešpecifikuje
jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnila samostatne existenciu každého
uplatneného odvolacieho dôvodu. Navyše z obsahu odvolania vyplynul aj odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý žalobkyne uvádza len všeobecne, v čom uplatnená procesná vada má
spočívať.

5.2. Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu, taký procesný postup
súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v
takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v
čombytakátoprocesnávadamalaspočívať,apretoodvolacísúdkonštatuje,žetentoodvolacídôvodnie
je daný. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne

posúdil.
5.3. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie. Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať

pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
5.4. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP, preto odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f/ CSP nie je daný.
5.5. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.
5.6. Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

6.1. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej

inštancie odchýliť.
6.2. Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v
ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa
súd riadne a presvedčivo vyrovnal.

7. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2) a k námietkam uvedeným
v odvolaní možno doplniť a uviesť nasledovné:

8.1. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebovýsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

8.2. Podľa § 9 ods. 4 z. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

9.1.Podľa§15ods.1z.č.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
9.2. Podľa § 15 ods. 4 z. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

10. Podľa § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

11.1.Predpokladomvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomje
predovšetkým existencia takého úradného postupu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, spočívajúci
v porušení pravidiel predpísaných právnymi normami.
11.2. Nesprávny úradný postup spočívajúci v nesprávnej prieskumnej činnosti exekučného súdu bol

v konaní bezpochyby preukázaný.
11.3. Žalobkyňa, aby bola úspešná v konaní bola povinná preukázať okrem nesprávneho úradného
postupu aj škodu (ušlý zisk) a príčinnú súvislosť medzi škodou a ušlým ziskom.

12.1. Žalobkyňa si v žalobe uplatňuje škodu za nesprávny úradný postup ako ušlý zisk, ktorý jej mal

vzniknúť v dvoch rovinách, a to ušlý zisk z podnikania a ušlý zisk z prenájmu v dôsledku nezrealizovanej
kúpy bytu.
12.2. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu so záverom súdu, že medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatneným ušlým ziskom nebola preukázaná príčinná súvislosť, keďže sama žalobkyňa
požiadala živnostenský úrad o prerušenie podnikateľskej činnosti ešte pred nesprávnym úradným

postupom exekučného súdu a následne po nesprávnom úradnom postupe požiadala o predĺženie lehoty
v prerušenej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa teda nemala zisk z podnikania nie kvôli nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu, ale v dôsledku jej vlastnej žiadosti a rozhodnutia prerušiť svoju
podnikateľskú činnosť. Tvrdenia žalobkyne, že by nevedela, resp. nemohla platiť odvody a že by musela
fungovať len na základe hotovostných platieb, sú hypotetické.

12.3. Rovnako ušlý zisk z prenájmu je založený len na predpokladoch, že ak by žalobkyňa kúpila byt,
bola by ho prenajímala, resp. so ziskom predala, sa nezakladá na bezprostrednej, príčinnej súvislosti
vyplývajúcej z nesprávneho úradného postupu.
12.4. Podľa ustálenej judikatúry ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dôvodne dalo

očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Len všeobecné tvrdenia o strate podnikateľskej príležitosti
alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho, nikdy nemôžu byť základom pre vznik nároku na
náhradu ušlého zisku. Existencia ušlého zisku musí byť bezpečne preukázaná.
12.5. Súd sa s otázkou hypotetického ušlého zisku náležite vysporiadal v bodoch 58., 59. a 60., na ktoré
odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

13.Prvoinštančnýsúdaaniodvolacísúdnespochybňujesprávnosťvýpočtu,čiušléhoziskuzpodnikania
alebo z budúceho prenájmu nehnuteľnosti, ktorú plánovala kúpiť, vyčísleného znalcom v znaleckom
posudku, keďže ide o odbornú otázku, na ktorú je oprávnený odpovedať znalec z daného odboru.14.1. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním zodpovedného subjektu a vznikom škody je otázkou
skutkovou, nie právnou.

14.2. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (následkom) a akou skutočnosťou, ako
príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.
14.3. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda, za ktorú sa požaduje náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného,
ak vznikla a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Ide o objektívnu kategóriu, ktorú

nemožno zamieňať so zavinením škodcu.
14.4. Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za škodu nemožno zamieňať príčinnú súvislosť so
súvislosťou časovou.
14.5. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné škodu izolovať zo

všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina
niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou
ďalšieho javu.

15. Vyššie uvedené závery prvoinštančného a odvolacieho súdu vychádzajú z početnej rozhodovacej

praxe Najvyššieho súdu SR, na ktoré prvoinštančný súd poukázal a vychádzal z nich a odvolací súd
nepovažuje za potrebné ich opakovať.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17.2. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami a keďže žalobkyňa nebola
v odvolacom konaní úspešná, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná žalovanej.

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.