Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 30, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010314
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8316010314.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
31.08.2023vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,preprečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 24.03.2023, sp. zn. 2T/60/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku v spojení s § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona,
s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa

§ 155 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 09.06.2015 v čase okolo 19:00 hod. po tom, čo prišiel do bytu označenom na meno „F. G.“ na
2. poschodí, vchod č. 21, Partizánska ulica v Humennom, opakovanými údermi rukou do oblasti tváre
fyzicky napadol H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. XXXX/XX, kde ho opakovane bil aj na

zemi, dôsledkom čoho poškodenému H. F. spôsobil zranenia podľa znaleckého posudku č. 47/2015
a to: subdurálny hematóm temenno-záhlavnej oblasti vľavo, pohmoždenie okolia oboch očí stredne
ťažkého stupňa, pohmoždenie čela vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenie líca obojstranne ľahkého
stupňa, pohmoždenie za pravým uchom stredne ťažkého stupňa, povrchovú odreninu na pravom
lakti, pohmoždenie a povrchovú odreninu nad pravým bedrovým kĺbom s predpokladom obmedzenia
v obvyklom spôsobe života 112-140 dní, pričom existujú predpoklady pre vznik trvalých následkov

v zmysle poruchy mozgových funkcií, porucha osobnosti, orientácie, porucha pamäte, porucha reči,
porucha chôdze a pod.,

postupuje Okresnému úradu Humenné, ktorý by ju mal prejednať ako priestupok.

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.03.2023, sp. zn. 2T/60/2016 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že
- dňa 09.06.2015 v čase okolo 19:00 hod. po tom, čo prišiel do bytu označenom na meno „F. G.“ na
2. poschodí, vchod č. 21, Partizánska ulica v Humennom, opakovanými údermi rukou do oblasti tváre
fyzicky napadol H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. XXXX/XX, kde ho opakovane bil aj na

zemi, dôsledkom čoho poškodenému H. F. spôsobil zranenia podľa znaleckého posudku č. 47/2015
a to: subdurálny hematóm temenno-záhlavnej oblasti vľavo, pohmoždenie okolia oboch očí stredneťažkého stupňa, pohmoždenie čela vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenie líca obojstranne ľahkého
stupňa, pohmoždenie za pravým uchom stredne ťažkého stupňa, povrchovú odreninu na pravom
lakti, pohmoždenie a povrchovú odreninu nad pravým bedrovým kĺbom s predpokladom obmedzenia

v obvyklom spôsobe života 112 - 140 dní, pričom existujú predpoklady pre vznik trvalých následkov
v zmysle poruchy mozgových funkcií, porucha osobnosti, orientácie, porucha pamäte, porucha reči,
porucha chôdze a pod..

Za to mu súd uložil podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, v spojení s § 38 Tr. zákona, pri žiadnej poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 Tr. zákona, oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, v spojení s
§ 46 Tr. zákona trest odňatia slobody na 36 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona obžalovanému
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe, za súčasného ustanovenia skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona obžalovanému počas skúšobnej doby uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej Dôvere zdravotnej

poisťovni, a. s., škodu vo výške 11.405,01 eur.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podali odvolania prokurátor, ako aj obžalovaný.

Obžalovaný ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajcu dňa 23.05.2023. Namietal, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali spôsobom, ako
to ukladá Tr. poriadok, nakoľko svedkovia I., E. a J. mali rozpory vo svojich vyjadreniach, ako aj medzi
sebou navzájom, hoci spoločne trávili všetok čas a mali rozpory vo svojich vyjadreniach aj oproti
tvrdeniam svedkyne K. a obžalovaného B.. Keďže vo výpovediach svedkov a obžalovaného sú značné

rozpory, v ktorej časti obydlia poškodeného a či vôbec malo k skutku dôjsť a akým spôsobom, OČTK
ale najmä vyšetrovateľ PZ mali vykonať dôkazy v obydlí poškodeného a to obhliadku miesta činu
a rekonštrukciu, prípadne previerku výpovedí na mieste, vyšetrovací pokus alebo iný úkon, ktorý mohol
viesť k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu súdu. K tomu, že ku skutku a poškodeniu zdravia
poškodeného mohlo dôjsť aj v inom čase, iným spôsobom a inou osobou nasvedčuje aj skutočnosť,

že samotný svedkovia E., I. a J., po celú dobu spoločne sa zdržiavajúci v obydlí poškodeného, sa
pri svojich prvotných výsluchoch vyjadrili, že poškodený utrpel poranenia takým spôsobom, že v čase
medzi 20:00 a 22:00 hod. 09.06.2015 bol venčiť psa a domov sa vrátil s ranami na tvári, pričom hovoril,
že bol napadnutý nejakými chlapcami. Neskôr na tieto vyjadrenia pred OČTK navádzali aj samotného
obžalovaného, ktorý však toto odmietol. Uvedení svedkovia tieto svoje vyjadrenia neskôr dementovali,

že si to spoločne vymysleli, čo len nasvedčuje tomu, že po odchode obžalovaného a jeho družky
z obydlia poškodeného mohlo dôjsť zo strany týchto svedkov, aj podľa svedkyne K. a obžalovaného,
k napadnutiu poškodeného a boli mu spôsobené aj poranenia uvedené v znaleckom posudku. Znalec
PhDr. Garbár vyhodnotil charakter a vlastnosti obžalovaného a jednotlivých svedkov, pričom bolo
zistené, že u obžalovaného nebola zistená agresivita v jeho správaní, ani snaha javiť sa v lepšom

svetle a skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, vierohodnosť jeho osoby nie je narušená. Tento znalec
u svedkov E. a J. uviedol, že sú nevierohodní. U svedkyne ide o to, že nie je schopná vo všeobecnosti
správne vnímať, zapamätať si prežité udalosti, vzhľadom na pamäťové schopnosti a požívanie alkoholu.
Podobne sa v tomto zmysle znalec vyjadril aj k svedkovi E.. Aj keď sa výpovede svedkov v niektorých
častiach rozchádzajú a rozpory sa nepodarilo odstrániť ani doplnením dokazovania, súd mal za to,

že bolo preukázané, že sú zhodné. Nestotožňuje sa s názorom súdu, naopak poukazuje na priebeh
trestného konania, kde sa objavili značné pochybnosti o tom, že mal spáchať zločin tak, ako je opísaný
v obžalobe. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a rozhodnúť o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.06.2023.
Namietal, že okolnosti skutku, ktoré mal súd za preukázané odôvodňujú právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Súd uviedol, že znalec
MUDr. Sukovský vyslovil právny záver a nepotvrdené hypotézy, keď uviedol, že útok bol vedený nauloženie životne dôležitých orgánov a to očí a mozgu. Má za to, že popis zranení poškodeného
preukazuje, že útok bol vedený na hlavu poškodeného a to na uloženie očí a mozgu, preto to nie
je len nepotvrdenou hypotézou znalca, pričom uvedené orgány možno považovať za životne dôležité

orgány. Pre pokrytie tohto znaku subjektívnou stránkou páchateľa vo forme aspoň nepriameho úmyslu je
potrebné vychádzať z intenzity vedeného útoku. Nie každú facku alebo úder do hlavy možno považovať
za úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, rozhodujúca je intenzita útoku. Súd sa zaoberal aj zisťovaním
počtu úderov a spôsobu ich vedenia, pričom dôležitý je komplexne preukázaný záver, že obžalovaný
opakovane udieral poškodeného do oblasti hlavy a teda aj do uloženia dôležitých orgánov očí a mozgu.

Čo sa týka posúdenia intenzity útoku je potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku znalca
MUDr. Sukovského, ktorý podrobne popísal spôsobenie zranenia poškodeného, vzniknuté pri útoku,
ako aj predpokladané obmedzenie v obvyklom spôsobe života 112 - 140 dní. U poškodeného po úraze
došlo k vzniku trvalých následkov a to vážnych mozgových a duševných porúch po ťažkom poranení
hlavy. Uvedené svedčí o intenzite útoku vedeného na poškodeného, pričom u obžalovaného je potrebné
konštatovať minimálny znak uzrozumenia s možným spôsobením ťažkej ujmy na zdraví v dôsledku

jeho útoku. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že konanie obžalovaného naplnilo len znaky § 156 ods.
1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a ťažká ujma na zdraví bolo pokrytá len nedbanlivosťou obžalovaného.
V súdnej praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy opakované údery do oblasti hlavy a ďalších častí tela boli
posúdené ako pokus zločinu ublíženia na zdraví, aj keď k následku vôbec nedošlo podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona. V prejednávanej veci mal útok obžalovaného na poškodeného a zranenia mu ním spôsobené

devastačný charakter na ďalší život poškodeného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne úvahy
považuje za neadekvátnu právnu kvalifikáciu len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a navrhol preto, aby konanie obžalovaného bolo právne kvalifikované ako
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Pokiaľ ide o neakceptáciu právnej kvalifikácie
v konaní obžalovaného podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, súd mal za preukázané,

že poškodený dobrovoľne vpustil obžalovaného do bytu, preto je potrebné vziať do úvahy v prípade
nepreukázanianeoprávnenéhovniknutiaaleboneoprávnenéhozotrvaniavobydlíminimálnepriťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. g/ Tr. zákona. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť na
strane obžalovaného, ale ak by akceptoval okolnosť podľa § 37 písm. g/ Tr. zákona, bolo by potrebné
trestnúsadzbuupraviťvzmysle§38ods.2,ods.4Tr.zákona,čobypredstavovalo3-5rokov.Vzhľadom

na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie, prípadne sám rozhodol v súlade s podanou obžalobou.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia

podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Úvodom je potrebné konštatovať, že krajský súd v prejednávanej veci už jedenkrát rozhodol, keď zrušil

rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, pričom po doplnení
dokazovania je potrebné konštatovať, že okresný súd vykonal v rámci riadneho procesného postupu
dokazovanie v celom rozsahu potrebnom pre náležité zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, avšak
na základe tohto dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

Prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na výpovede svedkov K.
J., K. E., L. K. a B. I., ktorí v podstatných bodoch zhodne vypovedali o priebehu samotného skutku,
v spojení so znaleckým posudkom a jeho doplnkom znalca MUDr. Dušana Sukovského, o mechanizme
vzniku poranení poškodeného, súd ustálil, že skutok uvedený v podanej obžalobe sa stal a že ho
spáchal obžalovaný, pričom zároveň dospel k záveru, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty

prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorý chráni
nedotknuteľnosť obydlia, nakoľko zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že v deň skutku by mal obžalovaný
neoprávnene vniknúť do obydlia poškodeného a zdržiavať sa tam bez súhlasu alebo proti vôli
poškodeného. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný v deň skutku do bytu vošiel
po tom, ako z opekačky vracajúcej sa partii kamarátov dvere na byte dobrovoľne otvoril poškodený

a do bytu ich pustil, pričom z výpovedí svedkov je zrejmé, že obžalovaný sa v uvedenom byte často
zdržiaval aj pred samotným skutkom. Všetky vykonané dôkazy a výsluchy, v konečnom dôsledku aj
vyjadrenie samotného obžalovaného, že mal poškodeného udrieť, resp. dať mu facku, podľa názoru
súdu, nepochybne preukazujú, že obžalovaný udrel poškodeného do tvárovej časti hlavy, následkomčoho poškodený spadol a utrpel úrazy, ktoré K. A. D. opísal v znaleckom posudku. V závere posudku
konštatoval znalec, že všetky zranenia, ktoré poškodený utrpel boli vedené na životne dôležité orgány
a to oči a mozog, pričom tieto konštatovania znalca súd pokladal za vyslovenie právneho názoru

a nepotvrdených hypotéz zo strany znalca, preto v tejto časti súd na záver znaleckého posudku
neprihliadal a nestotožnil sa ani s právnou kvalifikáciou skutku.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne

previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Na základe uvedeného, po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého
spisu, krajský súd konštatuje, že v predmetnej veci stáli proti sebe výpovede obžalovaného B.
a svedkyne K., ktorí síce uviedli, že obžalovaný mal poškodenému dať niekoľko faciek, pričom
obžalovaný priznal tri facky a svedkyňa K. uviedla, že videla iba jednu facku a výpoveď svedkov

E. a J., ktorí uviedli, že obžalovaný mal poškodeného napadnúť a biť päsťami do oblasti tváre, po
čom mal poškodený spadnúť. Obžalovaný Ondovčin a svedkyňa K. zároveň uviedli, že po skutku byt
poškodeného opustili a následne im mala volať svedkyňa J., že E. má konflikt, resp. bije poškodeného
F.. Poškodený F. vzhľadom na svoj zdravotný stav po skutku v prejednávanej veci vypočutý nebol,
keďže nebol spôsobilý výsluchu, jeho stav sa nezlepšil, až nakoniec zomrel. Svedok I. bol vypočutý

v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní sa ho nepodarilo vypočuť, pretože zomrel, pričom
v prípravnom konaní síce uviedol, že v čase skutku v byte poškodeného bol, avšak nevidel čo sa dialo,
počul len, že je nejaký konflikt na chodbe. Z uvedeného dôvodu, vzhľadom na to, že poškodený vo veci
vypočutýnebolanebolaprítomnážiadnaďalšiaosoba,ktorábybolaprítomnápriskutkuabolaspôsobilá
opísať ako k nemu malo dôjsť, súd skúmal ktorej skupine dôkazov je možné uveriť a to či výpovediam

obžalovaného B. a svedkyne K., ktorí uviedli, že obžalovaný poškodeného udrel fackami a poškodený
nespadol alebo svedkov E. a J., ktorí uviedli, že poškodený bol opakovane bitý päsťami do oblasti hlavy
zo strany obžalovaného, po čom spadol. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné uviesť, že najzávažnejšie
poranenie a to subdurálny hematóm v temenno-záhlavnej oblasti vľavo bol spôsobený pádom, pričom od
skutku po hospitalizáciu obžalovaného uplynulo cca jeden a pol dňa. Vo vzťahu k hodnoteniu výpovedí

obžalovaného a svedkov J. a E. krajský súd poukazuje na znalecký posudok znalca PhDr. Garbára, ktorý
osobu obžalovaného vyhodnotil ako vierohodnú, agresivita nie je jeho dominantnou, ani preferovanou
črtou, lži skóre v norme, nezistil u neho snahu javiť sa v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti vo svoj
prospech,anivedomúsnahusipomôcťaleboinémuškodiť,pričomvšeobecnáašpecifickávierohodnosť
je zachovaná. Naopak u svedkov E. a J. konštatoval zvýšené lži skóre, snahu javiť sa v lepšom svetle,

skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, špecifická aj všeobecná vierohodnosť je znížená. U svedkyne
J. zistil fabulačné tendencie a konštatoval, že možno jej veriť maximálne tak na 50 % a to jednak preto,
že bola pod vplyvom alkoholu a jednak sú jej pamäťové schopnosti obmedzené, čo si nepamätá, to
si domyslí. U svedka E. konštatoval zníženú vierohodnosť, ktorá je ovplyvnená alkoholom a pamäťou,
defektné pamäťové schopnosti a latentnú agresivitu. Krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že

svedkovia E., J. a I. prvotne po skutku uvádzali, že poškodený mal byť napadnutý a zbitý, zranenia, ktoré
utrpel mu mali byť spôsobené pri venčení psa v inkriminovaný deň, v čase medzi 20:00 a 22:00 hod.. Vo
vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že svedkovia mali na túto výpoveď nahovárať aj obžalovaného
B., ktorý však toto odmietol a od prípravného konania zotrval na svojej výpovedi o tom, že poškodenému
mal dať iba niekoľko faciek.

S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na rozpory vo výpovediach
svedkov E. a J., keď svedkyňa J. najprv uviedla, že videla jeden úder päsťou obžalovaného B. do tváre
poškodeného F., potom uviedla, že videla tri, pričom pri odstraňovaní rozporov uviedla, že to, že boli
tri jej povedal svedok E., na ďalšom pojednávaní uviedla, že videla šesť úderov obžalovaného do tváre

poškodeného a pri odstraňovaní rozporov uviedla, že ona si už nepamätá presný počet, ani či úder
bol jeden alebo ich bolo viac, s poukazom na závery znaleckého posudku znalca PhDr. Garbára, ktorý
svedkov E. a J. vyhodnotil ako nevierohodných, konštatoval u nich zvýšené lži skóre, snahu javiť sa
v lepšom svetle a zníženú špecifickú a všeobecnú vierohodnosť, s poukazom na skutočnosť, že títo
svedkovia, spolu so svedkom I. bezprostredne po skutku udávali iný priebeh, ako mal poškodený F.

utrpieť zranenia, s poukazom na skutočnosť, že poškodený Papuľák v predmetnej veci nevypovedal,
keďže sa ho pre jeho zranenia nepodarilo vypočuť a následne zomrel, ako aj s poukazom na zásadu
„in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, krajský súd dospel k záveru, že nie
je možné uznať obžalovaného B. za vinného zo žalovaného skutku, nakoľko vykonaným dokazovanímnebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, aby zranenia poškodeného a následok, ktorý
vznikol boli spôsobené obžalovaným B..

Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný mal dať
poškodenému minimálne tri facky, čo priznal aj samotný obžalovaný, uvedené konanie by malo byť
prejednané ako priestupok, preto krajský súd rozhodol tak, že podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec proti
obžalovanému A. B. postúpil Okresnému úradu Humenné, ktorý by ju mohol prejednať ako priestupok.

Už len záverom krajský súd udáva, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo
preukázané, aby sa obžalovaný dopustil trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania a to zo žiadneho
dôkazu nevyplynulo, aby obžalovaný mal vstúpiť do obydlia poškodeného, resp. v tomto zotrvať bez
jeho súhlasu alebo proti jeho vôli, ani nebolo preukázané, aby poškodený obžalovaného z tohto bytu

vyháňal alebo ho posielal preč, resp. žiadal, aby z tohto odišiel.

Na základe týchto podstatných dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia, trestnú vec obžalovaného postúpil na priestupok a odvolanie prokurátora zamietol ako
nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.