Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/150/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012352
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2120012352.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o osvedčení resp.
neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 09.06.2023 pod sp. zn. 0T/192/2020, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 22.08.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 419 ods. 1
Trestného poriadku vyslovil, že odsúdený A. B. vykoná trest odňatia slobody uložený mu trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/192/2020 zo dňa 28.10.2020, právoplatným 28.10.2020,

vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Zároveň podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona a § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona okresný súd odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený, hoci dostal od súdu možnosť preukázať,
žepovedieriadnyživot,tútomožnosťašancupočasplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia
nevyužil a dostal sa do rozporu so zákonom, dopustil sa trestného činu, za čo bol právoplatne

odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/228/2020 zo dňa 23.12.2020 (dátum
spáchania skutku: 21.12.2020). Preto súd konštatoval, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná a v
skúšobnej dobe neviedol riadny život. Zároveň súd v zmysle § 50 ods. 8 s poukazom na § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený A. B. (č. l. 70 spisu), ktorú
odôvodnil osobitným písomným podaním (č. l. 71 spisu).
Odsúdený v odôvodnení sťažnosti oľutoval skutky. K tomu uviedol, že od posledného skutku budú už tri
roky. Za tento čas začal viesť slušný a usporiadaný život s dostatočným ponaučením. Počas približne
trojročného obdobia je stále zamestnaný, našiel si priateľku, s ktorou je dva roky vo vzťahu. Spoločne

s priateľkou plánujú spoločnú budúcnosť, rodinu a bývanie. Namietal, že daný trest by spôsobil, že úver,
ktorý spláca a následná exekúcia, by ho vrátila na dno. Takto je zaradený do spoločnosti a snaží sa
byť jej prínosom. V ďalšom uviedol, že všetky pokuty, ktoré mu boli udelené, zaplatil a nie je dlžníkom.
Dostal aj trest ,,verejnoprospešné práce“, ktoré už začal vykonávať. Snaží sa viesť riadny život aj týmto
spôsobom a tým ukázať sebe, ale aj ostatným, že aj človek šľapne vedľa, dokáže sa zmeniť. Záverom
žiadal o alternatívny trest ako je výkon trestu odňatia slobody.Na podklade podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť
postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť

odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 50 ods.4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak
boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako

súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak
sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo

primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie správne okresný súd rozhodol, pokiaľ nariadil
odsúdenému výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý mu

bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.10.2020 pod sp. zn. 0T/192/2020,
právoplatným toho istého dňa.

Materiálnym základom pre takéto rozhodnutie je preukázateľná skutočnosť spočívajúca v tom, že sa
odsúdený počas plynutia skúšobnej doby (ktorá mu plynula od 29.10.2020 do 29.10.2022) dopustil

úmyselného trestného činu klasifikovaného ako prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348ods.1písm.d)Trestnéhozákona,zaktorýbolprávoplatneodsúdenýtrestnýmrozkazomOkresného
súdu Trnava pod sp. zn. 0T/228/2020 zo dňa 23.12.2020, právoplatným toho istého dňa. Navyše,
z odpisu Centrálnej evidencie deliktov a priestupkov je zrejmé, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej
doby dopustil dňa 29.11.2021 aj jedného priestupku, a to priestupku na úseku civilnej ochrany podľa

§ 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z., keď nerešpektoval zákaz vychádzania, za čo mu bola
uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur.

Okresný súd v tejto súvislosti veľmi výstižne poukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali
jeho rozhodnutie, a to predovšetkým na osobu odsúdeného, ktorý opätovne pácha protispoločenskú

činnosť, čo svedčí o tom, že podmienečné odsúdenie na odsúdeného nemá dostatočný prevýchovný
vplyv a preto je nutné na neho pôsobiť len trestom represívnym. Odsúdený teda jednoznačne nevyhovel
zákonnej podmienke riadneho vedenia života, čo spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami zakladá
dôvod na premenu trestu tak, ako to vyslovil okresný súd v enunciáte napadnutého uznesenia.

Nadrámecodôvodnenianapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúduvádza,žepodmienečnýmodsúdením
súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím chovaním, bez
izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude
nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe,
určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život. Avšak v danom prípade odsúdený nepreukázal

v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie a tiež ani to, že by začal viesť riadny život. Naopak, ako to
vyplýva aj zo spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, odsúdený svojím konaním
dal podnet na premenu podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody opätovným
páchaním protispoločenskej činnosti, pričom ani prezentované vyjadrenia odsúdeného v jeho sťažnosti
(ľútosť nad páchaním trestnej činnosti a podobne) nemajú žiaden vplyv na rezultát prvostupňového

súdu.
Naopak na tomto mieste je potrebné odsúdenému pripomenúť, že odsúdený by si mal počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia uvedomiť, že pre premenu trestu je charakteristické, že je s ním
spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu,
ktorý je rozhodujúcim pre rozhodnutie súdu v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona. K naplneniu účelu

trestu (v danom prípade podmienečného) tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba
premeny trestu spôsobom formulovaným v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania protiprávnej
činnosti po podmienečnom odsúdení, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomiaverejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i následne reálne postihne osobu páchajúcu
protiprávnu činnosť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Potom podľa názoru krajského súdu nemožno prisvedčiť ani ostatným sťažnostným námietkam

odsúdeného. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti argumentoval, že daný trest by spôsobil, že úver, ktorý spláca
a následná exekúcia, by ho vrátila na dno, k tomu krajský súd uvádza, že odsúdený si musel byť
vedomý následkov, aké bude musieť znášať v prípade rozhodnutia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniaakoajpovinností,ktorémávočisvojejrodine.Odsúdenýmalmožnosťsvojim
konaním v skúšobnej dobe preukázať, že dokáže viesť riadny život a na splnenie účelu trestu nebude

potreba premeny trestu, teda sám mal možnosť ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vedomý si následkov
protiprávneho konania v skúšobnej dobe však v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia odsúdený nerešpektoval právne predpisy a opätovne sa dopustil úmyselného trestného činu
ako i priestupku. Nie je potom od odsúdeného na mieste poukazovať na hrozbu exekúcie a žiadať
rozhodnutie o osvedčení, keď toto mohol sám svojim spávaním a konaním v skúšobnej dobe dosiahnuť.
Aj skutočnosť, že odsúdený v súčasnosti (keď sa už rozhoduje o premene trestu) vedie riadny život (je

zamestnaný, má priateľku, dodržuje právny poriadok, vykonáva verejnoprospešné práce a podobne)
je na účely rozhodnutia o premene trestu nedostatočná. Zároveň, ak je jeho postoj a prístup k svojim
povinnostiam naozaj úprimný a zodpovedný, môže ho prezentovať a prejaviť do činov po vykonaní trestu
odňatia slobody tak, ako mu bol uložený.
Rovnako správne a v súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd, keď odsúdeného pre výkon

trestu odňatia slobody zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, za
ktorú bol odsúdený týmto súdom, nebol ešte vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Celkom na záver sa žiada sťažnostnému súdu k sťažnostným námietkam odsúdeného uviesť, že

v prejednávanom prípade nie je možné vyhovieť návrhu odsúdeného na alternatívny druh nariadeného
trestu, pretože súd vo vykonávacom konaní (v konaní o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) už nerozhoduje o uložení druhu a výmery trestu,
ale rozhoduje (v prípade neosvedčenia sa v skúšobnej dobe) výlučne o nariadení výkonu pôvodne
uloženého nepodmienečného trestu a spôsobe jeho výkonu (§ 50 ods. 8 Trestného zákona zákona),

pričom tento trest je možné nariadiť len formou jeho reálneho výkonu v podmienkach ZVJS.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto Krajský súd v Trnave rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.