Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 12, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121205419
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7121205419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 19, proti
žalovaným: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., E. XXXX/XX, 2/ F. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v D., G. XXXX/XX, obaja zastúpení F. G. D., bytom C. XX, o určenie, že dôvody vydedenia nie
sú dané, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. januára 2023 sp.
zn. 35C/27/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12. januára 2023 č.k. 35C/27/2021-142.

Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 12. januára 2023
č. k. 35C/27/2021-142 určil, že dôvody vydedenia žalobcu jeho matkou H. B., zomrelou dňa 02.02.2021
uvedené v listine o vydedení zo dňa 16.04.2005, 22.05.2017 a 02.05.2018 spísané vo forme notárskej
zápisnice sp. zn. N 178/2016, Nz 4286/2016, NCRza 4398/2016 na notárskom úrade F. I. I. so sídlom
v Košiciach, nie sú dané (výrok I.), a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobcu jeho
matkou H. B. nie sú dané.

3.Vykonanýmdokazovanímvzalzapreukázané,žeuznesenímsp.zn.23D/148/2021zodňa08.06.2021
Okresný súd Košice I odkázal žalobcu ako syna poručiteľky H. B., J. D., narodenej XX.XX.XXXX,
zomrelej 02.02.2021, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podal žalobu o určenie

spornej skutočnosti, že dôvody vydedenia obsiahnuté v notárskej zápisnici sp. zn. N 178/2016, Nz
4286/2016, NCRza 4398/2016 na Notárskom úrade I. I. zo dňa 10.02.2016 a v listine o vydedení
zo dňa 16.04.2005, 22.05.2017 a 02.05.2018 nie sú dané. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.06.2021. Z potvrdenia zo dňa 10.02.2016 súd zistil, že táto notárska zápisnica obsahujúca závet
a listinu o vydedení bola registrovaná v zbierke nevyhlásených závetov v centrálnom registri závetov
(NCRza). Z odôvodnenia predmetného uznesenia súd zistil, že poručiteľka - matka strán sporu spísala
dňa 16.04.2005 vlastnou rukou guličkovým perom závet, písaným písmom, ktorý obsahuje označenie v

záhlaví „Vydedenia - závet“: ktorou listinou vydedila syna žalobcu aj jeho synov K. a I., ktorý vlastnou
rukou podpísala ako H. B.. Následne dňa 22.05.2017 doplnila dôvod vydedenia, že jej syn (pozn.:
žalobca) ju nenavštevuje ani jeho potomkovia, aj keď je veľmi chorá a žiada aby to bolo splnené. Uviedla,
žemá77rokov,vlastnourukousapodpísalaakoH.B..Dňa02.05.2018matkastránsporuakozávetkyňapotvrdila výrok že, žalobca ani jeho synovia K. a I. ju nenavštevujú, je chorá, nevidí, je po operácii oka
zrenice, chodí s barlou, potrebuje opateru. Jej ostatní synovia - žalovaní 1/ a 2/ jej pomáhajú aj ich deti.
Tak trvá na vydedení žalobcu a jeho detí. Preto prosí, aby jej želanie bolo splnené. Uviedla, že má 78

rokov, a listinu podpísala ako H. B., r. č. XXXXXX/XXX.

4. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 137 CSP, § 194 CMP, § 496a ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

5. S poukazom na ust. § 137 CSP súd konštatoval, že žaloba o určenie, že dôvody vydedenia nie sú
dané je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP, naliehavý právny záujem vyplýva zo samotnej existencie
dedičského konania za súčasnej existencie závetu poručiteľky a listiny o vydedení, ktoré dedičské
konanie nemožno ukončiť, vzhľadom na potrebu vyriešenia otázky, komu svedčí titul dedenia, t. j. kto
bude dedičom a to prostredníctvom civilnej žaloby. Osobitným právnym predpisom je v tomto prípade
CMP konkrétne § 158 a nasledujúce upravujúce konanie o dedičstve.

6. Súd skúmal aj dodržanie lehoty na podanie žaloby určenej uznesením dedičského súdu a konštatoval,
že žaloba bola podaná včas a riadne, nakoľko lehota jedného mesiaca začala plynúť dňom
právoplatnosti daného uznesenia 24.06.2021 a mala uplynúť 24.07.2021, pričom žaloba bola na súd
podaná elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 23.07.2021.

7. Súd konštatoval, že listina o vydedení musí spĺňať okrem prísnych formálnych náležitostí
vyžadovaných aj pre platnosť závetu (§ 469a ods. 3 OZ), aj materiálne náležitosti požadované a
vymienené zákonom, čo znamená, že poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov expressis verbis
upravených v ustanovení § 469a ods. 1 písm. a/ až d/ OZ. Platná listina o vydedení musí vyhovovať

jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov. Podstatnou obsahovou náležitosťou listiny je
označenie toho z potomkov, ktorý má byť vydedený a výslovné uvedenie dôvodu vydedenia v súlade
s § 469a ods. 1 OZ.

8. Súd listinu o vydedení zo dňa 16.04.2005 neposúdil ako platnú resp. spĺňajúcu zákonné požiadavky,

nakoľko v nej absolútne absentuje dôvod vydedenia ako podstatná náležitosť listiny o vydedení. V
listine o vydedení zo dňa 22.05.2017 bol doplnený dôvod vydedenia. Doslovnú citáciu poručiteľkou
uvádzaného dôvodu vydedenia možno subsumovať pod § 469a ods. 1 písm. b/ OZ. I keď poručiteľka
v danej listine uviedla, že je chorá, neposkytnutie pomoci v chorobe ako dôvod neuviedla. V listine o
vydedení zo dňa 02.05.2018 poručiteľka uviedla ako dôvod vydedenia, že ju žalobca ani jeho synovia

nenavštevujú, je chorá, nevidí, chodí s barlou, potrebuje opateru, ktorú jej poskytujú synovia A. a F. a ich
deti, a preto trvá na vydedení žalobcu a jeho potomkov. Uvedený dôvod vydedenia možno subsumovať
pod ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka.

9.1 Po charakteristike dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/, b/ OZ doloženej judikatúrou

súdov Slovenskej republiky súd dospel k záveru, že medzi poručiteľkou a žalobcom a jeho rodinou
boli negatívne a hlboko narušené vzťahy, kedy žalobca ako prvotný dôvod konfliktu uvádzal neprijatie
jeho snúbenice poručiteľkou ako vhodnej nevesty a nesúhlas poručiteľky so sobášom žalobcu s ňou.
Súd z vykonaného dokazovania z výsluchu žalobcu, jeho manželky, ale najmä svedkyne L. B. - susedy
nebohejporučiteľky,ktoráplnepotvrdilapríčinukonfliktumedzižalobcomaporučiteľkou,malbezpochýb

preukázané, že tento konflikt naozaj vznikol pred svadbou žalobcu s jeho manželkou, kedy poručiteľka
neprijalapartnerkuvybratúžalobcomzanevestu,nebolaňounadšená,čodokoncamalavyjaviťajsvatke
(matke manželky žalobcu), pričom verbálnu reakciu manželky žalobcu týkajúcu sa nemanželského
dieťaťa otca strán sporu je nutné považovať za obranu jej samej a jej rodiny, čo je plne pochopiteľné.
Žalobca s manželkou sa napriek tomu, že sa rodičia na svadbe nezúčastnili, chceli uzmieriť nasledujúci

deň po svadbe pri donesení kvetov poručiteľke s gratuláciou k meninám, čo však poručiteľka odmietla,
neprijala a reagovala hodením kvetov k nohám novej nevesty. Uvedené tvrdenia neboli žalovanými
popreté ani ničím vyvrátené, a preto súd k uvedeným tvrdeniam prihliadal ako nesporným.
9.2 Súd konštatoval, že poručiteľka v tomto svojom postoji zotrvala aj celé roky potom, kedy ani po
narodení synov žalobcu sa táto o nich nikdy nezaujímala ako babka, nikdy ich neprišla navštíviť,

nikdy im nedoniesla žiaden darček, aj náhodný kontakt s nimi na ulici, kontakt súvisiaci s doručením
oznámenia o promócii či pri doručení svadobného oznámenia synom K., pri kočíkovaní vnuka žalobcu,
pri stretnutiach nevesty žalobcu v Železničnej nemocnici nikdy neprijala, odmietla. Súd mal riadne
preukázané, že nepriaznivý stav vzťahov medzi ňou a žalobcom poručiteľka sama zavinila, s nevestou(manželkou žalobcu) sa nikdy nezmierila, čo preniesla aj do vzťahu so svojimi vlastnými vnukmi - synmi
žalobcu. Ak aj poručiteľka vyjavila v rozhovoroch so susedami, či u psychiatričky, že ju negatívny stav
vzťahov so žalobcom trápi, sama neurobila k zlepšeniu týchto vzťahov žiaden krok, čo tiež vyplynulo z

vykonaného dokazovania. Bolo preukázané, že žalobca a jeho rodina nikdy neboli pozvaní na žiadne
rodinné stretnutia, či oslavy. Z uvedeného nemožno konštatovať, že sa poručiteľka správala rovnako
ku všetkým svojim deťom bez rozdielu. Je len pochopiteľné, že tak žalobca ako aj jeho synovia sa po
čase prestali snažiť o nadviazanie aspoň štandardného kontaktu s poručiteľkou, čo v kontexte objektívne
zisteného skutkového stavu nemožno považovať za chovanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.

9.3 K ďalšiemu konfliktu, a to že sa žalobca po smrti otca nevzdal svojho dedičského podielu k
nehnuteľnostiam v prospech poručiteľky, toto konanie nemožno považovať za správanie sa v rozpore s
dobrými mravmi, pretože ide len o naplnenie jeho práva ako neopomenuteľného dediča. V uvedenom
nemožno vidieť ani údajné dominantné správanie sa žalobcu. Naviac v konaní nebolo sporné, že
žalovaní 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k dvom záhradám, okrem spomenutého spoluvlastníckeho
podielu žalobcu. Skutočnosť, že žalobca mal pýtať od poručiteľky peniaze za X/XX-XXX svojho podielu v

byte a že jej chcel umiestniť nájomcu do tohto bytu, síce vyplynula z výsluchov svedkov vypovedajúcich
v prospech žalovaných, avšak na druhej strane súd konštatoval, že poručiteľka žiadala žalobcu platiť aj
náklady spojené s užívaním bytu, v ktorom bývala výlučne sama. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca
zaplatil svoj podiel za byt dvakrát, následne chcel túto situáciu riešiť návrhom zmluvy, kedy sa zaviazal
nerušiť matku v užívaní bytu s tým, že bude ona uhrádzať všetky poplatky spojené s bytom. Zmluva

síce nebola uzavretá, poručiteľka zmluvu odmietla podpísať a žalobcu z bytu vyhodila. Predloženie
takejto zmluvy žalobcom poručiteľke súd nepovažoval za také závažné a neslušné konanie, ktoré by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak sa žalobca snažil požiadavky poručiteľky vyriešiť týmto spôsobom.
Žalobca aj poručiteľka boli obojstranne citliví vo vzťahu k ich osobám na akúkoľvek komunikáciu medzi
nimi, ktorá bez prvotného konfliktu ohľadom nechcenej nevesty a sobáša žalobcu s jeho teraz už

manželkou pri štandardných vzťahoch medzi rodičmi a deťmi by určite nevyústila do tak napätých
a vyhradených situácií. Súd mal teda preukázané, že žalobca naozaj od predloženia danej zmluvy
poručiteľke, niekedy v roku 2005, túto nenavštevoval, avšak súd musel prihliadnuť nielen k existencii
takéhoto skutkového stavu, ale aj k tomu, že tento stav nebol zapríčinený samotným žalobcom, ale
prvotný konflikt nastal ešte v roku 1982, kedy poručiteľka nesúhlasila so sobášom žalobcu. Súd uzavrel,

že zákonné predpoklady vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ neboli naplnené.
9.4 Čo sa týka naplnenia zákonných predpokladov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ OZ súd mal
za to, že to taktiež nie je sporné, že žalobca neposkytol poručiteľke pomoc v starobe a chorobe, aj keď
poručiteľka trpela na viaceré ochorenia, jej starostlivosť bola zabezpečená žalovanými s ich rodinami
a v neposlednom rade mala poručiteľka zabezpečenú zdravotnícku a opatrovateľskú starostlivosť

poskytnutú Mestským úradom Košice - Sever. Uvedené znamená, že žalobkyňa nebola odkázaná na
pomoc výlučne žalobcu, pretože o jej potreby bolo postarané inak. Zároveň to, že poručiteľke bola
poskytnutá pomoc len zo strany žalovaných a ich rodín si svojím spôsobom a správaním, odmietaním
žalobcu a jeho rodiny počas života spôsobila v značnej miere sama. Neposkytnutie pomoci poručiteľke
v starobe a chorobe žalobcom nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. Tieto subjektívne

skutočnosti na strane poručiteľky prakticky od svadby žalobcu v roku 1982 až ku dňu spísania vyššie
citovaných listín o vydedení je jednoznačne diskvalifikujúcou skutočnosťou pre záver o naplnení
predpokladov pre ich vydedenie vo svetle poručiteľkou definovaných dôvodov vydedenia. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom nevidel dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na § 257 CSP v osobnom či majetkovom postavení žalovaných a ani v predmete
sporu. Žalovaní v konaní ani nežiadali pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať dané
ustanovenie.

11.1 Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol,
prípadne ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
11.2 Žalovaní poukázali na to, že na pojednávaní dňa 08.06.2021 bolo súdom konštatované, že

závet a listina o vydedení obsiahnuté v notárskej zápisnici zo dňa 10.02.2016 z hľadiska formy
zodpovedajú ustanoveniam slovenského právneho poriadku a z hľadiska ich obsahových náležitostí
obsahuje zákonný dôvod vydedenia, teda listina o vydedení a závet sú platné. Vydedenie prichádza
do úvahy len tam, kde poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa ho nezáujem potomkaosobne citovo dotýkal, kde mu tento stav vadil, čo bolo v uvedenom prípade nepochybne preukázané
výsluchom žalovaných, ich rodinných príslušníkov, susediek poručiteľky, ako aj lekárskou správou
psychologickej ambulancie. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalovaných, že

žalobcačastostrácalnadsvojímsprávanímkontrolu,boliniciátoromkonfliktnýchsituácií,vrámciktorých
adresoval nezmyselné výčitky na adresu otca i matky. Jeho vyjadrovanie a nedôvodné osočovanie
malo charakter citového a psychického vydierania rodičov, čo ich stále ranilo. Ani jeden z rodičov
nebol konfliktnej povahy, o čom svedčia ich vzťahy so žalovanými, resp. ich rodinnými príslušníkmi.
Charakter žalovaného sa nepochybne prejavil aj bezprostredne pred smrťou jeho otca, resp. matky,

keď žiadneho z rodičov bezprostredne ani pred smrťou nenavštívil, aby sa s ním dôstojne rozlúčil.
Vydedenie žalobcu poručiteľkou vyplynulo z dlhodobého uváženia a rozhodovania poručiteľky, čo bolo
preukázané výsluchom svedkov, žalovaných, preukázané v závete a listine o vydedení aj jej samotnom
vyjadrení u psychológa M. F. J. dňa 27.07.2016. Poručiteľka neustále očakávala od žalobcu opravdivý
záujem o rodiča, stále dúfala, že sa jeho postoj k rodičom, matke a celej rodine zmení. Vzhľadom na
pretrvávajúci nezáujem žalobcu o rodičov, neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo

v iných závažných prípadoch ako u otca, tak aj neskoršie u matky žalobcu sa poručiteľka rozhodla pre
vydedenie svojho syna a všetkých jeho potomkov.
11.3 K nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu na byte, kde poručiteľka bývala, uviedli, že
nemožno opomenúť skutočnosť, že poručiteľka zo svojich úspor uhradila dedičský podiel manželovej
nemanželskej dcére, pričom tak urobila v mene, resp. v prospech všetkých svojich troch synov. Žalovaní

sa vzdali dedičského podielu v prospech svojej matky, no žalobca zotrval na svojom dedičskom podiele
a nadobudol tak podiel X/XX-XXX k celku. Žalobca mimo rodičov neudržiaval vzťahy ani so svojimi
súrodencami. Napriek neudržiavaniu rodinných vzťahov sa vždy aktívne zúčastňoval všetkých konaní
týkajúcich sa rodinného majetku, primárnym cieľom žalobcu pritom bolo tento získať, avšak nemal
záujem na jeho následne prispievať, resp. udržiavať v užívania schopnom stave. Nie je pravdou, že

k zhoršeniu zdravotného stavu poručiteľky došlo až v roku 2020 po spísaní vydedenia, uvedené mimo
iného je zrejmé aj zo samotného textu vydedenia, kde poručiteľka v roku 2017 uvádza, že je veľmi chorá
a v roku 2018, že je chorá.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní sa priklonili k viacerým

subjektívnym a moralizujúcim tvrdeniam na adresu žalobcu a tendenčnosť emotívnych vyjadrení
žalovaných je podčiarknutá tvrdením, že poručiteľka neustále očakávala od žalobcu opravdivý záujem
o rodiča, stále dúfala, že sa jeho postoj k rodičom a matke a celej rodine zmení. Žalobca považuje
napadnutý rozsudok za materiálne a formálne správny, vychádzajúci z preukázaného skutkového stavu
veci, platnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít. Žalovaní vo svojich

vyjadreniach dôvodnosť vydedenia preukazovali nestýkaním sa žalobcu s poručiteľkou v ostatných
rokoch pred jej smrťou. Uvedenú skutočnosť žalobca ani nepopieral, pričom je potrebné uviesť, že
sa žalobca dlhodobo pokúšal udržiavať s poručiteľkou aspoň základné rodinné vzťahy. Vzťahy medzi
žalobcom a poručiteľkou mali vždy napätý charakter a samotná poručiteľka vytvárala prekážky, aby
k nim dochádzalo. Poručiteľka rovnako tak nemala záujem ani len o kontakt s potomkami žalobcu.

Napriek viacerým výzvam a pozvaniam žalobcu poručiteľka s manželom k nim nikdy neprišli na
žiadnu návštevu, dokonca nereagovali ani na pozvanie vnukov na účasť na ich promóciách. Z dôvodu
dlhodobého odmietania osobných stretnutí zo strany poručiteľky sa žalobca rozhodol po rokoch ďalej
sám neiniciovať stretnutia. Žalobca poukázal na to, že pri skúmaní naplnenia dôvodov vydedenia je
potrebné zohľadňovať správanie oboch strán rodiča i potomka. Nie je právne udržateľné, aby potomok

znášal negatívne dôsledky vydedenia, a to len z dôvodu, že samotný rodič, poručiteľ, odmietal akýkoľvek
kontakt s potomkom, dlhodobo sa mu vyhýbal a nikdy neprejavil opravdivý záujem o svojho potomka,
prípadne aspoň o jeho deti, vnúčatá. Žalobca opätovne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR
venovanú dôvodom vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/. Pokiaľ žalovaní vytýkali žalobcovi, že
nepomáhal svojej matke v čase, keď už bola v pokročilom veku, túto skutočnosť nemožno žalobcovi

pričítať,atovychádzajúcztoho,žeporučiteľkasanikdyneobrátilanažalobcusožiadosťouoposkytnutie
pomoci. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaní v odvolacej replike v celom rozsahu zotrvali na svojom vyjadrení, ktoré bolo uvedené

v odvolaní voči napadnutému rozsudku.

14. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu.15. Odvolacia duplika bola žalovaným prostredníctvom zástupcu doručená dňa 13.04.2023. Ďalšie
vyjadrenia v spore doručené neboli.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/,h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.06.2023 o 9.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 06.06.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

19. Žalovaní namietali odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/,h/ CSP, t. j., súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193
a § 205 CSP. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy
v súlade s ust. § 191 ods. 1,2 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom
rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

23. Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje
a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

24. Žalovaní v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej

inštancie, tieto boli predmetom dokazovania a s týmito sa súd náležite vysporiadal pri rozhodovaní sporu
a tieto odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a privodiť jeho zmenu.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení (neexistencii) dôvodov

pre vydedenie žalobcu a jeho potomkov poručiteľkou H. B. podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ OZ, ktoré
závery viedli k vyhoveniu žalobe v celom rozsahu.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné ustanovenia OZ, ktoré

aplikoval v prejednávanej veci.

27. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných
odvolací súd uvádza nasledovné:28. Predmetom konania je určenie, že dôvody vydedenia žalobcu a jeho potomkov poručiteľkou H. B.,
uvedené v listine o vydedení zo dňa 16.04.2005, 22.05.2017 a 02.05.2018, spísané vo forme notárskej

zápisnice sp. zn. N 178/2016, Nz 4286/2016, NCRza 4398/2016 na notárskom úrade F. I. I. so sídlom
v Košiciach dňa 10.02.2016, nie sú dané.

29. Poručiteľka H. B. v závete a v listine o vydedení uviedla dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.
a/ a b/ OZ, t.j., že žalobca v rozpore s dobrými mravmi neposkytol závetkyni potrebnú pomoc v chorobe

a v starobe a trvalo o ňu neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Uvedené
vyplynulo z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 23D/148/2021 zo dňa 08. júna 2021, ktorým bol
žalobca odkázaný na podanie žaloby na určenie spornej skutočnosti – dôvody vydedenia nie sú dané
(čl. 10).

30. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v § 469a ods. 1 písm. a/ OZ pôjde najmä vtedy,

kedy dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a v starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci
o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc
mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc
poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Je potrebné neposkytnutie
pomoci posudzovať z toho hľadiska, či dedičovo správanie (ne)bolo v rozpore s dobrými mravmi. K

naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť
ako staroba alebo ocitol sa v inej ťažkej životnej situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom,
či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto
pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok,
ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal

reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad
zdravotný stav potomka (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 109/2010 z 29. februára 2012).

31. Skutková podstata citovaného ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/ OZ predpokladá neposkytnutie
pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto

pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej
pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Skúmanie týchto predpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky
zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí byť napr. brané do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol

poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danej dobe poručiteľovi poskytnúť a či potrebná
pomoc nebola poručiteľom bezdôvodne odmietaná, ale aj to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného
potomka od jeho vzniku, t.j. od narodenia potomka. (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 123/2009 zo dňa
30. júna 2009)

32. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ OZ, t. j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah má charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho. Pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno
opomenúťanikonkrétnemožnostidedičaprejavovaťtakýtozáujemaajokolnosti,zaktorýchkvydedeniu

došlo. Tento dôvod vydedenia vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom
zavinené a musí ísť o taký nezáujem, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi trvalý, v dôsledku čoho
neprejavoval voči poručiteľovi potomok ani minimálny záujem o jeho život a zdravie a podobne. Nestačí
teda len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa,
treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri

tomto dôvode vydedenia vždy skúmať, je aj to, či potomok poručiteľa má reálnu možnosť o poručiteľa
prejavovať opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, t. j. či poručiteľ mal záujem sa s
potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské stavy. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale
neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka,
nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na

jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde
v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2010, 4Cdo/59/2012, 4Cdo/32/2014).33. V prejednávanej veci súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným výkladom ust. §
469a ods. 1 písm. a/ a b/ OZ a jeho právne závery zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z
vykonaného dokazovania.

34. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal tým, či správanie žalobcu, t. j. neposkytnutie pomoci
poručiteľke v chorobe a starobe bolo v rozpore s dobrými mravmi a či neprejavovanie opravdivého
záujmu o poručiteľku bolo v rozpore s dobrými mravmi trvalé a zavinené žalobcom, najmä s prihliadnutím
sa na správanie samotnej poručiteľky voči nemu.

35. Aj podľa názoru odvolacieho súdu za konanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať
neposkytnutie pomoci poručiteľke za situácie, že poručiteľka nebola odkázaná na pomoc žalobcu v
chorobe a starobe, lebo túto pomoc jej riadne zabezpečovali žalovaní 1/ a 2/ a poručiteľka žalobcu
ani o pomoc nežiadala, a to ani prostredníctvom žalovaných a ich príbuzných. Okrem toho poručiteľka
mala zabezpečenú zdravotnícku a opatrovateľskú starostlivosť poskytovanú Mestským úradom Košice

– Sever, ktorí jej zabezpečovali sociálne služby, dovoz každodenného obeda cca do roku 2020. Na
základe skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že poručiteľka odmietala
prítomnosť žalobcu, pričom ich prvotný konflikt nastal v roku 1982, kedy poručiteľka nesúhlasila so
sobášom žalobcu a osobou nevesty, a teda zavinenie konfliktu možno pričítať poručiteľke. Poručiteľka
o blízky príbuzenský vzťah so žalobcom a jeho rodinou reálne nestála a na svojom postoji zotrvala až

do svojej smrti.

36. Za situácie, že poručiteľka nebola odkázaná na pomoc žalobcu, táto jej bola riadne zabezpečená
zo strany žalovaných a komunikáciu so žalobcom odmietala a nechcela s ním udržiavať vzťahy, súd
prvej inštancie správne dospel k záveru o neexistencii dôvodu pre vydedenie v zmysle § 469a ods. 1

písm. a/ OZ.

37. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané ani trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku, zavinené žalobcom, a to s
poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Neprejavovanie záujmu

žalobcu o poručiteľku nebolo iba jednostranné, sama poručiteľka nemala záujem stretávať sa a
komunikovať so žalobcom, pričom prvotným konfliktom bolo, ako už bolo uvedené, nesúhlas poručiteľky
s nevestou – manželkou žalobcu, ich sobášom, čo vyústilo do napätých a vyhrotených situácií.

38. Za tejto situácie neprejavovanie záujmu o poručiteľku zo strany žalobcu nemožno pripísať výlučne

jeho zavineniu a je potrebné zohľadniť, že nemal reálnu možnosť prejavovať o poručiteľku záujem tak,
ako na to správne prihliadol súd prvej inštancie, keďže táto o komunikáciu so žalobcom a o udržiavanie
bežných rodinných a príbuzenských vzťahov s ním a jeho rodinou nemala záujem.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru aj o

neexistencii dôvodu vydedenia žalobcu a jeho potomkov poručiteľkou v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/
OZ.

40. Nedôvodná je odvolacia námietka žalovaných, že vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde
poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál a nezáujem potomka sa ho osobne citovo dotýkal, čo

bolo v spore preukázané, nakoľko z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že tento stav poručiteľke
vadil, možno ju aj trápil, avšak samotná poručiteľka nedala žalobcovi ani možnosť, aby sa tento
stav zmenil, nakoľko stále odmietala kontakt s ním a jeho rodinou, čo nesporne rovnako vyplynulo
z vykonaného dokazovania.

41. Ak žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca často strácal
nad svojim správaním kontrolu, a bol iniciátorom konfliktných situácií, k tomu súd uvádza, že tieto
tvrdenia zostali iba v rovine tvrdení žalovaných, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané. Súd prvej
inštancie skúmal a posudzoval správanie sa na obidvoch stranách, teda na strane žalobcu ako aj
poručiteľky, pričom dospel k správnemu záveru, že dôvody, pre ktoré mal byť žalobca vydedený, nemali

príčinu iba na strane žalobcu, ale aj na strane poručiteľky, zistenie ktoré bolo podstatné pre rozhodnutie
v danom spore.42. Skutočnosť, že poručiteľka zo svojich úspor uhradila dedičský podiel manželovej nemanželskej
dcére, nemá podľa odvolacieho súdu vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Ak nebohý
manžel poručiteľky mal nemanželskú dcéru, tej rovnako vznikol nárok na dedičstvo (resp. podiel na ňom)

ako ostatným deťom neb. manžela poručiteľky, t. j. aj žalobcu, a preto ak poručiteľka vyplatila dcéru
neb. manžela, zrejme mala na to svoj dôvod, čo možno predpokladať z kontextu celkovej skutkovej
situácie (synovia - žalovaní sa vzdali dedičského podielu na byte po otcovi v prospech matky, nadobudli
však vlastnícke právo k záhradám; to, či po otcovi nadobudla niečo aj dcéra okrem podielu na byte,
žalovaní už neuvádzajú a ani to nebolo predmetom dokazovania). Nemožno tak zazlievať žalobcovi,

že si ponechal zdedený podiel na byte a už vôbec nemožno toto konanie vyhodnotiť ako správanie sa
v rozpore s dobrými mravmi.

43. Nedôvodná je odvolacia námietka žalovaných, že bolo nevyhnutné zohľadniť aj to, že mimo rodičov
žalobca neudržiaval vzťahy ani so svojimi súrodencami, nakoľko pre potreby posúdenia predmetu sporu
bolo smerodajné posúdenie vzťahov medzi žalobcom a poručiteľkou.

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní neúspešní, nemajú preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovaným 1/, 2/ v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).