Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216216823
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7216216823.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Bratislava, Štefánikova 14, proti žalovanému D. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. – D. XXXX, zastúpenému JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou, Košice,
Za amfiteátrom 10, o určenie času splnenia dlhu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 27C/83/2016-335
z 21.10.2022 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výrokoch I. a II.

M e n í výrok III. tak, že žalovanému proti neúspešnej žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 27C/83/2016-186 z 18.4.2018 žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že záväzok žalovaného voči nej
vzniknutý titulom poskytnutia pôžičky vo výške 2.000,00 eur zo dňa 1.3.2014, vo výške 490,00 eur zo
dňa 8.3.2014, vo výške 490,00 eur zo dňa 13.3.2014, vo výške 750,00 eur zo dňa 28.3.2014, vo výške

490,00 eur zo dňa 3.4.2014, vo výške 702,00 eur zo dňa 15.4.2014, vo výške 1.500,00 eur zo dňa
23.4.2014, vo výške 1.000,00 eur zo dňa 27.4.2014, vo výške 77,46 eur zo dňa 23.5.2014, vo výške
26,53 eur zo dňa 29.5.2014, vo výške 68,74 eur zo dňa 30.6.2014 je splatný do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, čo odôvodnila tým, že počas trvania manželstva so žalovaným na základe ústnej dohody mu
poskytla postupne finančné prostriedky a tento sa zaviazal ich vrátiť, keď to sám uzná za vhodné a keď
bude mať dostatok finančných prostriedkov a z týchto peňazí investíciami bola navyšovaná hodnota
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v D. F. XXXX, patriacej výlučne žalovanému, pričom dlžník napriek

viacerým výzvam odmieta prikročiť k plneniu. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného ktorý poprel, aby mu
žalobkyňa poskytla akékoľvek pôžičky a trvalna tom, že medzi stranami sporu žiaden záväzok zo zmluvy
o pôžičke nevznikol a práve naopak on vynakladal peniaze na úhradu potrieb žalobkyne. Podrobne ďalej
reprodukoval obsah vyjadrení a stanovísk strán sporu a uviedol, že predmetom žaloby bolo určenie
splatnosti dlhu žalovaného z pôžičky, avšak z dokazovania nevyplynulo, aby medzi stranami vôbec došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Citoval § 657 Občianskeho zákonníka a charakterizoval podmienky vzniku
zmluvy o pôžičke. Uviedol tiež, že v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný

na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými
mravmi, čomu však musí predchádzať dohoda o pôžičke. O jej vzniku nesvedčili výpovede strán sporu a
ani predložená „záväzná dohoda z 11.7.2014“, keďže jej obsah je neurčitý, nezrozumiteľný a zmätočný a
absentujevnejtitulzáväzkuažalobkyňanepreukázalaodovzdaniefinančnýchprostriedkovžalovanémuv rozsahu viac ako 44 % tvrdenej pohľadávky. Tvrdenia žalobkyne o pôžičke zostali len v rovine ničím
nepodloženého tvrdenia a ani dôkaz výsluchom navrhnutých svedkov by podľa jeho názoru nesvedčil
o tom, že vymáhané finančné prostriedky skutočne žalobkyňa poskytla žalovanému v hotovosti alebo

platila za jeho tovar a nebolo by účelné vykonávať výsluch žalobkyňou navrhovaných svedkov, pretože
je ťažko predpokladať, aby sa vedeli vyjadriť k podstatným tvrdeniam o obsahu dojednaní strán sporu,
ak sa ich nezúčastnili a navyše ide o osoby blízke žalobkyni a ich prípadné výpovede by mohli byť týmto
vzťahom ovplyvnené. S prihliadnutím na uvedené žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie, a to v zmysle odvolacích dôvodov upravených v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.
S poukazom na znenie odôvodnenia upozornila na konštatovanie, podľa ktorého nepreukázala ani
odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému v rozsahu viac ako 44% tvrdenej pohľadávky, pričom z
odôvodnenia nie je možné zistiť, akým výpočtom k sume 44% tvrdenej pohľadávky súd dospel a v tejto

časti je rozsudok zmätočný. Navyše samotný žalovaný nepoprel prijatie finančných prostriedkov od nej v
celkovejvýške4.904,00euraojehozáväzkuvočinejsvedčíajzáväznádohodazodňa11.7.2014.Vytkla
konajúcemusúdu,žeprirozhodovaníožalobepostupovalpodľa§563Občianskehozákonníka,hocimal
použiť ust. § 564 Občianskeho zákonníka Rozhodnutie okresného súdu trpí vadou aj kvôli tomu, že súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nevypočul svedkov ňou

označených, ktorí boli prítomní počas toho, ako samotný žalovaný viackrát uvádzal, že výstavba jeho
príbytku sa financovala z peňazí pochádzajúcich z jej výlučných prostriedkov a svedkovia môžu potvrdiť
aj tú skutočnosť, že vyplácala v hotovosti robotníkov podieľajúcich sa na prestavbe príbytku žalovaného.
Takýto postup konajúceho súdu odporuje aj záverom Nálezu Ústavného súdu SR z 9.6.2015 sp.zn.
III. ÚS 276/2014-29. Takýmto nesprávnym procesným postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením 2Co/38/2019-248 z 30.12.2019 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie z 18.4.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Vytkol súdu prvej inštancie, že porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces tým, že nevykonal
výsluch ňou navrhnutých svedkov a vystavil ju tak situácii dôkaznej núdze, ktorú vyhodnotil v jej
neprospech.

6. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 27C/83/2016-335 z 21.10.2022 žalobu žalobkyne zamietol

a žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď ďalším
samostatným výrokom (III.) žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

7. Zrekapituloval priebeh konania a poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia odvolacieho súdu

zo dňa 30.12.2019. Z výpovede žalobkyne mu vyplynulo, že táto mala žalovanému na základe ústnej
dohody poskytnúť pôžičku a to buď prevodom na jeho účet alebo nákupom materiálu na zveľadenie
jeho nehnuteľnosti. Z výpovede žalovaného mu ďalej vyplynulo, že v čase rozvrátenia vzťahu strán
sporu by žiadnu pôžičku od žalobkyne nevzal a záväznú dohodu podpísal len pod nátlakom. Popísal
zistenia plynúce z výpisu z účtu žalobkyne, ako aj z výpovede svedka - syna žalobkyne a z čestných

vyhlásení G. B., C. E. a H. B.. Právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1, § 564, § 558, § 563 a § 657
Občianskeho zákonníka a za podstatné pokladal vysporiadanie sa s otázkou, či medzi stranami došlo
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a v prípade kladnej odpovede s tým, či čas plnenia bol ponechaný
na vôli dlžníka podľa § 564 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že z hľadiska dôkazného bremena
toto zaťažovalo žalobkyňu, pričom § 564 Občianskeho zákonníka je možné použiť len na prípad, ak

bolo dohodnuté, že dlžník zaplatí, ak bude chcieť alebo môcť, pričom veriteľ je povinný prijať plnenie,
len čo mu ho dlžník ponúkne a sám nemôže o plnenie dlžníka požiadať a teda ani určiť čas splnenia
a môže len navrhnúť, aby ho určil súd. Dospel k záveru, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázala, aby došlo k pôžičke žalovanému a k dohode s ním, že jej vráti pôžičku, keď bude
môcť. Naopak z dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu nevznikol žiaden záväzok zo zmluvy

o pôžičke, na základe ktorého by žalobkyňa odovzdala žalovanému akékoľvek finančné prostriedky
titulom pôžičky, čo nemožno vyvodiť ani z rozdielnych výpovedí strán sporu a ani zo záväznej dohody
z 11.7.2014, keďže prejav vôle v nej obsiahnutý je neurčitý, nezrozumiteľný a zmätočný a absentuje
v ňom titul záväzku. V dohode nie je jasne formulované ani to, aby požadovaná suma 6.000,00 eurpochádzala z výlučných finančných prostriedkov žalobkyne a ani účel pôžičky a z dohody nevyplýva ani
čas vyplatenia požadovanej sumy 6.000,00 eur a nie je v nej ani zmienka o ponechaní času plnenia
na vôli žalovaného. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný uznal dlh z pôžičky v dohode z 11.7.2014, tak

nie je pravdivé a listina nemá ani náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Ani
po doplnení dokazovania výsluchom syna žalobkyne a predložením čestných vyhlásení troch svedkov
nemohol spoľahlivo dospieť k záveru, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Syn
žalobkyne nevedel uviesť konkrétnu výšku pôžičky a existencia dohody o pôžičke mu nevyplynula ani
z čestných prehlásení G. B., C. E. a H. B.. Navyše z upomienky pred žalobou zo 14.6.2016 je zrejmé,

že žalobkyňa ňou žalovanému určila lehotu na plnenie v rozsahu 7 dní odo dňa doručenia výzvy, čím
sa tvrdená pohľadávka uplynutím tejto lehoty stala splatnou a určenie doby plnenia tak už nemá právny
základ. Citoval § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, 3 CSP a uviedol, že o nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.
Nakoľko žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

8. Rozsudok výslovne v časti prvých dvoch výrokov napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa,
použijúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, navrhla ho zmeniť a žalobe vyhovieť.
Namietala porušenie práva na spravodlivý proces a s poukazom na vybrané časti rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 30.12.2019 a časti napadnutého rozsudku tento pokladala za nedostatočne

odôvodnený a zmätočný. Súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že nepreukázala odovzdanie
predmetu pôžičky, avšak na druhej strane podľa neho žalovaný prevzatie sumy od nej potvrdil. Žalovaný
v konaní podľa jej názoru účinne nerozporoval prijatie peňažných prostriedkov a napriek tomu konajúci
súd tomu zodpovedajúci záver neprijal. Nedošlo k dostatočnému vysporiadaniu sa s jej argumentáciou
a právne významnými skutočnosťami. Zdôraznila, že zmluva o pôžičke v zmysle zákona nevyžaduje

písomnú formu, keď v konaní oboznámená záväzná dohoda zo dňa 11.7.2014 len deklarovala dlh
žalovaného voči nej, vzniknutý práve z titulu poskytnutej pôžičky. Trvala na tom, že k poskytnutiu
peňažných prostriedkov žalovanému došlo na základe ústnej zmluvy o pôžičke a keďže peniaze boli
zasielané na účet žalovaného je zrejmé, že nešlo o bežné hospodárenie či iný účel. Na preukázanie
svojich tvrdení predložila množinu dôkazov ako napr. výpisy z účtov či následnú písomnú dohodu

a navrhla aj vypočutie svedkov. Pokiaľ súd prvej inštancie dôkazy považoval za nedostatočné, išlo
o zásadné pochybenie a porušenie práva na spravodlivý proces. Na podporu svojej argumentácie
citovala vybrané časti z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva. Vytkla prvoinštančnému súdu tiež nesprávne skutkové zistenia o neexistencii záväzku
zo zmluvy o pôžičke, keď v zmysle dohody bolo ponechané na vôli žalovaného, kedy jej pôžičku

vráti. Namietala aj nesprávne právne posúdenie veci, keď nesporne preukázala poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovanému z titulu pôžičky a jej skutkové tvrdenia žalovaný účinne nepoprel. Bola
toho názoru, že na predmetný prípad bolo potrebné aplikovať ust. § 564 Občianskeho zákonníka
a nepoukazovať na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré sa na prípad nevzťahuje.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny
a správne odôvodnený. Žalobkyňa sa nároku domáhala podľa ust. § 564 Občianskeho zákonníka
a tak predpokladom úspešnosti žaloby bolo zistenie, že záväzok bol dojednaný tak, že dobu plnenia
určuje dlžník, pričom žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala existenciu akéhokoľvek jeho záväzku,

ktorého doba splnenia by bola ponechaná na jeho vôli. Takáto skutočnosť nevyplynula ani z výpovede
svedka I. E., ani z jednotlivých predložených čestných vyhlásení. Z týchto dôkazov nevyplynul ani
len právny dôvod, na základe ktorého mu mala žalobkyňa poskytnúť peňažné prostriedky ani jeho
povinnosť tieto prostriedky vrátiť. Odvolacie námietky žalobkyne považoval za nesprávne, zavádzajúce
a obsahujúce množstvo argumentačných chýb. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o odovzdaní

peňažnej hotovosti a pokiaľ aj potvrdil prijatie platieb na svoj účet, v žiadnom prípade sa nejednalo
o prijatie pôžičky od žalovanej, ale o splnenie časti dlhu žalobkyne na základe postúpenia práv
k leasovanému vozidlu.

10. Žalobkyňa v stanovisku ku vyjadreniu žalovaného trvala na odvolacích námietkach a na tom, že

v konaní predložila množinu dôkazov ako napr. výpisy z účtov, následnú písomnú dohodu a tiež navrhla
vypočutie svedkov, ktoré potvrdzovali uzavretie zmluvy o pôžičke ústnou formou. Všetci ňou navrhnutí
svedkovia sa zmienili o ich vedomosti o požičaní, resp. poskytnutí peňažných prostriedkov a to, že napr.nevedeli uviesť presnú sumu poskytnutých peňažných prostriedkov alebo že presne nedefinovali, že išlo
o „pôžičku“ nezakladá dôvod na to, aby súd na tieto výpovede neprihliadal.

11. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi
a námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, vrátane závislých výrokov o trovách
konania a to spolu s konaním, ktoré rozsudku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné, preto rozsudok vo výrokoch I. a II. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov je vecne správny.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

13. Žalobkyňa podala odvolanie o.i. aj podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP tvrdiac, že napadnutý rozsudok
je arbitrárny a nepreskúmateľný.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i postup súdu prvej inštancie, predchádzajúci

jeho vyhláseniu a nezistil, aby súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Preskúmavaný rozsudok nemožno pokladať za nepreskúmateľný, keďže
dostatočne v podstatných otázkach dáva primerané odpovede a možno z neho zistiť, aké dôvody viedli
prvoinštančný súd k zamietnutiu žaloby.

15. Žalobkyňa podala odvolanie i z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade

ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo
veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy
hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v
hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradilpod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

19. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania.

20. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

22. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že záväzok žalovaného voči nej vzniknutý titulom
poskytnutia pôžičky (postupne poskytovanej) je splatný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

23. Súd prvej inštancie žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa navrhnutými (a

vykonanými) dôkazmi nepreukázala, aby medzi stranami sporu došlo k pôžičke a pre neunesenie
dôkazného bremena žalobkyne pri tejto rozhodnej skutočnosti žalobu zamietol. Žalobkyňa pritom tvrdila,
že počas trvania manželstva žalovanému na základe ústnej dohody poskytovala bezúročné pôžičky
a žalovaný sa poskytnuté finančné prostriedky zaviazal vrátiť, keď bude mať dostatok finančných
prostriedkovalebokeďtosámuznázavhodné.Nároksižalobkyňauplatnilavzmysle§564Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd
podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

24. Citované ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy splatnosť záväzku bola výslovne dohodnutá tak,
že závisí na vôli dlžníka alebo kedy splnenie záväzku závisí na okolnosti, ktorú môže ovplyvniť iba dlžník.

V takýchto prípadoch má dlžník právo plniť kedykoľvek a veriteľ je povinný plnenie prijať, keď mu ho
dlžník ponúkne. Určiť, kedy má dlžník plniť (napr. výzvou podľa § 563 Občianskeho zákonníka) veriteľ
nemôže, rovnako ako nie je legitimovaný k žalobe na plnenie, prípadne k žalobe na nahradenie iného
prejavu vôle, než je určenie splatnosti (§ 229 CSP). Žaloba na určenie doby plnenia je svojou povahou
žalobou, ktorou sa žalobca domáha vydania (konštitutívneho) rozsudku, ktorý nahradzuje prejav vôle

dlžníka ohľadne doby plnenia, ponechaného v pôvodnom záväzku na jeho vôli. Pretože v rozhodnutí
súd len určí splatnosť (neukladá povinnosť záväzok splniť), vyhovie žalobe, ak medzi účastníkmi bol
založený (vznikol) právny vzťah zakladajúci záväzok dlžníka voči veriteľovi a ak doba splnenia bola
výslovne alebo s ohľadom na dané okolnosti ponechaná na dlžníkovi. Dobu splatnosti súd určuje
v závislosti na konkrétnych okolnostiach, za ktorých účastníci uzavreli dohodu, prihliadne k možnostiam

dlžníka, jeho platobným schopnostiach a k naliehavosti potreby veriteľa a vec posudzuje z hľadiska
súladu s dobrými mravmi. Predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 564 Občianskeho zákonníka je tak
zistenie, že záväzok bol dohodnutý spôsobom, že dobu plnenia určuje dlžník.

25. Súd prvej inštancie pri posudzovaní existencie dôvodnosti určenia splatnosti finančných prostriedkov

dospelkzáveru,ženebolapreukázanáexistenciadohodyopôžičkeatakjeneopodstatnenérozhodovať
o jej splatnosti. Predpokladom určenia splatnosti dlhu je vždy zistenie, či záväzok bol dohodnutý, ako aj
zistenie, či čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. V rámci hospodárnosti konania súd teda v konaní
ourčeniesplatnostidlhusamôžeakoprejudiciálnouotázkouzaoberaťexistenciousamotnejpohľadávky,
môže zisťovať, či dlh vznikol, na podklade akého právneho úkonu a či a v akom rozsahu teda existuje.

26. Žalobe podľa § 564 Občianskeho zákonníka možno vyhovieť pri splnení dvoch podmienok – a to
v prípade, že medzi stranami vznikol právny vzťah zakladajúci záväzok dlžníka voči veriteľovi a súčasne,
že doba plnenia bola výslovne na dlžníkovi.

27. Vykonaným dokazovaním, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie nebolo preukázané, aby
medzi stranami vznikla (bola uzavretá) zmluva o pôžičke, ktorou žalobkyňa by bola prenechala dlžníkovi
– žalovanému peniaze na voľné nakladanie a dlžník sa zaviazal ich vrátiť (podľa svojej úvahy).28. Svedok I. E. mal o záležitosti len sprostredkované informácie, keďže „mu nebolo presne povedané,
že je to pôžička“ a nemal vedomosti o tom, kedy mal žalovaný peniaze vrátiť. Z čestných prehlásení
G. B., C. E. a H. B. (č.l. 273 – 275 spisu) vyplýva len to, že žalobkyňa „poskytla“ žalovanému

finančné prostriedky a nie je tak zrejmé, aký bol charakter, dôvod a prípadné podmienky vrátenia
finančných prostriedkov. Ani z textu dohody podpísanej stranami sporu 11.7.2014 (str. 19 súdneho spisu)
obsahujúcej údaj „o dohode o vyplatení požadovanej sumy 6.000,00 eur“ nemožno bez ďalšieho urobiť
záver o opodstatnenosti žaloby, keďže je málo konkrétny – neurčitý a nevypovedá o existencii zmluvy
o pôžičke. Zvlášť sa žiadna upozorniť i na vyjadrenie žalobkyne podchytené v zápisnici o pojednávaní

konanom 6.7.2015 pod sp.zn. 17C/200/2014 pred Okresným súdom Košice II, kedy žalobkyňa uviedla,
že po svadbe investovala do domu viac ako 6.000,00 eur a keď zistila, že ju žalovaný podvádza, žiadala
si pod nátlakom aspoň vrátenie tejto sumy.

29. Pre úspech žaloby teda žalobkyňa musela preukázať v prvom rade existenciu samotného dlhu
majúceho pôvod v zmluve o pôžičke, keďže peniaze, ak by aj boli počas trvania manželstva odovzdané

žalovanému, mohli byť predmetom darovania či spotrebované pri hospodárení manželov a v tomto
smere žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla a tak správne súd prvej inštancie žalobu zamietol
a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal i nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

30. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku nesprávne a nadbytočne osobitným výrokom

(závislým od výroku vo veci samej a preto podliehajúcim preskúmavaniu v tomto odvolacom
konaní) priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania,
ktoré sa skončilo zrušením rozsudku z 18.4.2018. Keďže konanie tvorí jeden celok, nemožno
parciálne vyhodnocovať úspech žalobkyne v predchádzajúcom odvolacom konaní, nakoľko celkový
výsledok konania je pre ňu nepriaznivý. Aby nevznikli pochybnosti o procesnom úspechu žalovaného

i v odvolacom konaní, priznal odvolací súd žalovanému proti neúspešnej žalobkyni aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).